Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114000288
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114000288.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanej H. R., pre prečin krádeže v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. , § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení
účinnom v čase spáchania skutku a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Trnave
zo dňa 8. septembra 2016, sp. zn. 0T/154/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej H. R., nar. XX.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduznalobžalovanú H.R.zavinnúzprečinukrádeževštádiupokusu
podľa §14 ods. 1 Tr. zák., § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť
na tom skutkovom základe, že
dňa11.8.2014včaseasio12.00hodinevTrnavenauliciDohnányhopredPoštou2rukousiahladotašky

prevesenej na riadidlách bicykla a pokúsila sa z nej odcudziť peňaženku, pričom bola pristihnutá Ing. E.
R., ktorý v tom čase odomykal bicykel, ktorý ju chytil za zápästie ľavej ruky a preto nestihla peňaženku
odcudziť, následne sa mu vytrhla a dala sa na útek, kedy po telefonickom oznámení udalosti na linku 158
(Polícia), bola v čase o 12.10 hodine dňa 11.08.2014 v Trnave na ul. 9. Mája za kruhovou križovatkou
zadržaná príslušníkmi Pohotovostnej motorizovanej jednotky z Krajského riaditeľstva Policajného Zboru
Trnava, pričom odcudzením peňaženky by Ing. E. R. spôsobila škodu vo výške 309,44,- Euro,

pričomblokomnapokutunezaplatenúnamiesteč.A12671906zodňa08.05.2014,vydanýmObvodným
oddelením Policajného zboru Trnava zo dňa 08.05.2014, právoplatným dňa 08.05.2014 bola postihnutá
pokutou vo výške 30,- Euro za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov,
Za to súd odsúdil obžalovanú podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím § 38 ods. 2 , ods. 4, § 37 písm.
m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovanú H. R. oslobodil spod obžaloby okresného
prokurátora z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom
skutkovom základe, že
obžalovaná H. R., nar. XX.XX.XXXX v D., Česká republika, trvale bytom F., E. ulica XXXX/XX, spod

obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č. 2Pv 150/13-24 zo dňa 20.12.2013, trestne stíhaná pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 27.02.2013 v čase okolo 14.55 hod. v Trnave, na ulici Kollárovej, na autobusovej zastávke 2, pri
nastupovaní do autobusu medzimestskej linky, sa s úmyslom niečo odcudziť natlačila na poškodenú
Q. M., ktorá si v tom čase kupovala cestovný lístok pri vodičovi autobusu a z vrecka vetrovky, ktorú
mala poškodená na sebe, jej bez použitia násilia vybrala mobilný telefón zn. iPhone 4S, 16G, IMEI:

XXXXXXXXXXXXXXX,čiernejfarby,zakúpenývroku2012sobalom,naktorombolmotív„Londýnskeho
oka“, čím spôsobila poškodenej Q. M. škodu vo výške 450,- Eur,nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú Mgr. Q. M., nar. XX.XX.XXXX v R. R., trvale
bytom R. R. - L., R. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, ktoré smeruje v odsudzujúcej
časti čo do výroku tak o vine ako aj treste. Poukázala na to, že jej vina bola založená len na základe
subjektívnych tvrdení poškodeného R., pričom nebol produkovaný žiadny iný dôkaz, ktorý by priamo
alebo nepriamo potvrdzoval jej tvrdenia. V ďalšej časti výpovede samotného poškodeného podrobne
rozvádza a poukazuje na jeho vek, ako i zdravotný stav, ale i na jeho rozpory vo výpovediach. Pokiaľ ide

o podstatné vo veci vykonané dôkazy má za to, že žiaden z vykonaných dôkazov jej vinu nepotvrdzuje.
Poukázala tiež na to, že v konaní vypočutí policajti, ktorí ju zadržali sa ku skutku nevedeli vyjadriť, lebo
s poškodeným a obžalovanou prišli do kontaktu až neskôr a skutok nevideli.
Rovnako pokiaľ ide o samotný trest, ktorý jej bol uložený, považuje za neprimerane prísny, nakoľko
nespĺňapožiadavkyspravodlivéhotrestu. Súdpriurčovanídruhutrestuajehovýmeryvôbecnezohľadnil
pomery obžalovanej, a to jej vek, zdravotný stav ako i možnosť jej nápravy.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko
všetky výroky napadnutého rozsudku považoval za správne a zákonné.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovanej

nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Súd prvého stupňa skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením
§ 78 Tr. por. a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich

vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovanú za vinnú.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako jej
to kladie za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a tiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov.
Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd prvého stupňa postupne spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Všetkyvovecivykonanédôkazysúduprvéhostupňavdôvodochnapadnutéhorozsudkuveľmipodrobne
rozoberá a preto krajský súd v podrobnostiach na tieto len poukazuje. I podľa názoru krajského súdu
vina obžalovanej bola nepochybne preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného Ing. E. R. ako
i celým obsahom listinných dôkazov, rekogníciou a ďalšími dôkazmi, ktoré okresný súd v dôvodoch
napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá. Treba uviesť, že samotná obžalovaná nepopierala,

že by sa nachádzala v čase skutku na mieste a tiež nepopierala, že by ju poškodený chytil za ruku. Len
má inú verziu, a to tú, že to bol poškodený, ktorý od nej chcel peniaze. Podľa názoru súdu nemohlo dôjsť
k zámene páchateľky skutku, nakoľko verzia obžalovanej vyznieva veľmi nelogicky. Nevysvetlila súdu,
prečo práve poškodený by od nej chcel peniaze, keď sa vracal z pošty a mal peniaze u seba. Práve
naopak obžalovaná sledovala poškodeného , a keď si odomykal bicykel, chcela využiť túto situáciu, lebo

si myslela , že ju nepozoruje, a snažila sa mu ukradnúť peňaženku v taške, zavesenú na riaditkách
bicykla. Nie je tiež logické, ako tvrdí obžalovaná, že by poškodený obžalovanú pasívne pozoroval, a
zasiahol až vtedy, keď mala obžalovaná ruku v taške. Ide o celý rad faktov, ktorými sa okresný súd v
dôvodoch napadnutého uznesenia veľmi podrobne zaoberá a vysvetľuje, na základe akých skutočností
dospel k jednoznačným záverom ohľadom viny obžalovanej.

Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovanej boli vykonané v súlade so zákonom, a ani odvolací
súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z prvostupňového
rozsudku.
Rovnako správne postupoval súd prvého stupňa aj pri úvahách o druhu a výmere trestu, a uložil
obžalovanej trest , ktorý plne zodpovedá všetkých zásadám pre ukladanie trestu, pričom je potrebné

zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený ;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení je nepochybné, že okresný súd pri ukladaní trestu
obžalovanej sa predmetnými ustanoveniami dôsledne riadil. U obžalovanej nebola zistená žiadna

poľahčujúca okolnosť, bola však zistená jedna priťažujúca okolnosť, a to skutočnosť, že už bola v
minulosti za trestný čin odsúdená. Hodnotiac okolnosti spáchania žalovaného trestu, mieru jej zavinenia,
jej osobné pomery, možnosti jej nápravy, ako i pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, okresný
súd dospel k správnemu záveru, že na obžalovanú nie je možné v záujme efektívneho dosiahnutia
účelu trestu ako je ochrana spoločnosti a náprava páchateľa pôsobiť trestom výchovným. Pri prevahe
priťažujúcich okolností bolo potrebné jej trestnú sadzbu uvedenú v § 212 ods. 2 Tr. zák. upraviť v zmysle

§ 38 ods. 4 Tr. zák., a to tak, že bola zvýšená dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu. Po takejto úprave sa potom trestná sadzba v rámci ktorej súd ukladal obžalovanej trest
odňatia slobody upravil v rozpätí 8 mesiacov až 2 rokov, v rámci ktorej sadzby potom obžalovanej
okresnýsúduložiltrest odňatiaslobodyvtrvaní10mesiacov,tedapridolnejhranicizákonomstanovenej
trestnej sadzby. Keďže obžalovaná v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti už

bola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, okresný súd postupoval správne, keď
obžalovanej v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.