Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317202041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, so
sídlom v Bratislave, na Lamačskej ceste č. 8, právne zastúpeného AENEA Legal, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Jozefskej č. 3, proti žalovaným: 1. O.e J.ej, nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W.ej J.i
č. XX a 2. C.ovi J.ovi, nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v W.ej J.i č. XX, o zaplatenie sumy 10.738,42
eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 29.05.2018 č.k. 6Csp
28/2017 - 213 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
uhradiťžalobcovisumu4.052,30euraspolusúrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy5.352,30
eur od 25.11.2016 do 01.12.2016, zo sumy 5.102,30 eura od 02.12.2016 do 02.01.2017, zo sumy
5.002,30 eura od 03.01.2017 do 05.02.2017, zo sumy 4.752,30 eura od 06.02.2017 do 01.03.2017, zo
sumy4.502,30euraod02.03.2017do01.06.2017,zosumy4.252,30euraod02.06.2017do07.09.2017,
zo sumy 4.152,30 eura od 08.09.2017 do 01.01.2018 a zo sumy 4.052,30 eura od 02.01.2018 do

zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory
vo forme úveru, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 16.596,96 eura. Žalovaní
nesplácali úver riadne a včas. Podaním zo dňa 18.10.2016 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovaným dňa 25.10.2016.

3. V danej právnej veci je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená tzv. typová zmluva a v
zmysle novely Občianskeho zákonníka uskutočnenej zákonom č. 150/2004 Z.z. sa táto zmluva dostala
do režimu zmluvy spotrebiteľskej s poskytnutím ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa.

4. Zároveň je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, nakoľko
žalobca je samostatnou právnickou osobou v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 124/1996 Z.z.

o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pričom v ustanovení §
1 ods. 1 má vymedzený predmet svojej činnosti, teda podporu výstavby bytov a iné činnosti súvisiace
s rozvojom a zveľaďovaním bytového fondu, pričom z ustanovenia § 3 sú zrejmé zdroje tohto fondu,
ktorýmisúokreminéhoajsplátkyúrokovzúverovposkytnutýchzfondu,sankciezaporušeniezmluvnýchpodmienok, ako aj výnosy z prostriedkov fondu uložených v banke. Z uvedeného vyplýva, že ide
o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom, z čoho vyplýva, že ide
vlastne o činnosť obchodnú, ako aj činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti. Preto aj žalobcu

je možné subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní sú nepochybne
spotrebiteľmi, ktorí služby a pôsobnosť žalobcu využili v zmysle zákona č. 124/1996 Z.z. a nevystupovali
v predmetnom právnom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. V zmysle článku 2 písm. c/ Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na účely smernice „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

6. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne
súladné s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov

súkromného práva dôvodne bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky
zákonník a nie podnikateľské právo upravené v Obchodnom zákonníku. Vychádzajúc aj z judikatúry
Súdneho dvora je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení a to jednak z dôvodu
sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené závery a názory akceptoval
tiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 19.06.2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10.

7. Predmetná úverová zmluva je teda zmluvou spotrebiteľskou - občianskoprávnou, kde žalobca
(dodávateľ finančných služieb verejného charakteru) vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaní
(nepodnikatelia) v pozícii spotrebiteľov. Na posúdenie uplatneného nároku bolo potrebné v prvom rade
posúdiť, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy.

8. V tomto smere sa vychádzalo zo samotného znenia zmluvy a vzhľadom na listinné dôkazy predložené
žalobcom, je zrejmé, že boli naplnené dohodnuté dôvody umožňujúce žalobcovi odstúpiť od zmluvy.
Žalobca teda od zmluvy platne odstúpil. Dôsledky a nároky z odstúpenia od zmluvy sa posudzovali v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

9. Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy
vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci
zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

10. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka
zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek
ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie

spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi stranami sporu
sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

11. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak niet rozumného dôvodu
na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a
teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

12. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení vydanom pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 dňa 19.06.2013, v ktorom skonštatoval,
že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny
obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedochádza k porušeniu ústavných práv veriteľa.

13. Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť
ustanoveniezmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne
nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc,teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Úverová zmluva sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s
ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko,
čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako to výslovne stanovuje ustanovenie § 457 Občianskeho
zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej
zmluve. Žalobcovi by teda v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z

predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými.

15. Žalovaní z poskytnutej čiastky 16.596,96 eura uhradili sumu 12.544,66 eura a ich dlh voči žalobcovi
predstavuje ešte sumu 4.052,30 eura. Súd prvej inštancie preto v tejto časti považoval žalobu za
dôvodnú a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 4.052,30 eura s
príslušným úrokom z omeškania. Čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Za nedôvodný sa považoval nárok žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky pred podaním žaloby vo výške 578,29 eura, ktorého sa domáhal v zmysle ustanovenia §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu malo ísť o náklady spojené s odstúpením od úverovej
zmluvy pozostávajúce z odmeny za úkony právnej služby právneho zástupcu žalobcu spolu s režijným

paušálom. Išlo o náklady spojené s úkonom žalobcu, ktorý síce vykonal vo vzťahu k žalovaným, avšak
v dôsledku využitia svojho práva na odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle zmluvných dojednaní.
Samotný žalobca v ostatnom písomnom vyjadrení pritom uviedol, že odstúpením od zmluvy dochádza
k zmene splatnosti pohľadávky. Týmto právnym úkonom realizovaným žalobcom sa zmení čas plnenia
dlžníka, pričom takýto úkon, nie je možné považovať za úkon v súvislosti s ktorým by vznikli náklady

vymáhania pohľadávky žalobcu. Ide o úkon, ktorým dlžníka upovedomuje o realizácii svojho práva na
odstúpenie od zmluvy a o výške aktuálneho zostatku pohľadávky, ktorú je dlžník povinný jednorázovo
uhradiť. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik
a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky).

Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť nevyhnutné a účelne vynaložené na to, aby
sadaliúspešneuplatniťajvsúdnomsporeakohmotnoprávnynárok,odlišnýodtrovkonania.Výnimočne
môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania.

17. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP. Úspech

žalobcu v konaní predstavoval 38 % a úspech žalovaných 62 %. Podľa tohto pomeru náhrada trov
konania by patrila žalovaným. Tým však žiadne trovy konania nevznikli, a preto im ich náhrada priznaná
nebola.

18. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti

výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalovaní zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.738,42 eura spolu
so zmluvným úrokom vo výške 1.898,55 eura, úrokom z omeškania vo výške 487,15 eura, zmluvným
úrokom vo výške 3,30 % ročne z istiny vo výške 10.738,42 eura od 25.11.2016 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne z istiny vo výške 10.738,42 eura od 25.11.2016 do zaplatenia a nákladmi

spojenými s uplatním pohľadávky vo výške 578,29 eura. Alternatívne požadoval v napadnutej časti
rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Ako dôvod uviedol, že ak je konkrétna zmluva ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku,
nemožno na ňu použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade je potrebné vychádzať

z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere a tiež z ustanovení o odstúpení od zmluvy,
nakoľko Obchodný zákonník obsahuje samostatnú a ucelenú úpravu uvedených inštitútov. Občiansky
zákonník nie je kódexom, ktorý by sa mal prednostne aplikovať na daný právny vzťah a už vôbec
nie je nadradený Obchodnému zákonníku. Na základe zmluvy o úvere bola poskytnutá podpora vo
forme úveru, čo podmieňuje aplikovanie výlučnej úpravy úverového záväzkového vzťahu v zmysle

Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere v spojení s ustanovením § 261 ods. 6
písm. d) a ustanovením § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov, je žalobca definovaný ako subjekt verejnej správy. Žalobca je zákonom
ustanovená právnická osoba, ktorá hospodári s majetkom štátu na financovanie osobitne určených
úloh štátu, t.j. na financovanie priorít štátnej bytovej politiky. Prostriedky žalobcu možno použiť len na

poskytnutie podpory a na výdavky súvisiace s jeho činnosťou a sú každoročne dopĺňané o dotáciu zo
štátneho rozpočtu.

20. Žalobca v konaní nevystupuje ani nekoná v rámci svojej činnosti ako dodávateľ v zmysle zákonnej
definície uvedenej v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník definuje

pojem spotrebiteľská zmluva v ustanovení § 52 ods. 1, ktorou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákon teda striktne určuje, aké subjekty môžu
uzavrieť zmluvu, ktorá bude mať charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o poskytnutí podpory vo
forme úveru uzatváraná žalobcom nemôže byť označovaná ako spotrebiteľská zmluva, nakoľko nie
je splnená podmienka subjektu na strane žalobcu, ktorý nenapĺňa pojmové znaky dodávateľa, tak
ako ich vymedzuje § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dodávateľom a tým aj zmluvnou stranou

spotrebiteľskej zmluvy môže byť len osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaní činnosti žalobcu
je potrebné vychádzať zo základných ustanovení Zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, podľa
ktorých sa financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri
rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu uskutočňuje prostredníctvom fondu. Fond je finančnou

inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného predpisu. Výkon činnosti
žalobcu nemá žiadny z pojmových znakov podnikateľskej činnosti v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania priamo v
§ 3 definuje, čo sa považuje za príjem fondu a v § 4 upravuje použitie prostriedkov fondu. Zo zákonného
vymedzenia jednoznačne vyplýva, za akým účelom je žalobca oprávnený použiť finančné prostriedky,

ako aj tá skutočnosť, že nevykonáva obchodnú, resp. podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia
zisku, ktorý by sa následne prerozdeľoval. Finančné prostriedky, s ktorými žalobca hospodári, sú
okrem iného aj finančné prostriedky EÚ a dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré ani na spomínaný účel
nemôžu byť použité. Aj samotné hospodárenie žalobcu sa riadi podľa schváleného rozpočtu, ktorý je
navyše zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, ktoré je správcom fondu a vykonáva kontrolu.

21. Dňa 07.09.2017 bola Národnou radou Slovenskej republiky schválená novela zákona č. 150/2013
Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Zákonodarca explicitne stanovil,
že žalobca nespĺňa zákonnú definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda že

žalobca nie je dodávateľom a zmluva o poskytnutí podpory nie je spotrebiteľskou zmluvou.

22. Ustanovenie § 12 zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere výslovne uvádza náležitosti, ktoré musí obsahovať každá zmluva uzatváraná
žalobcom za účelom poskytnutia podpory. Vzhľadom k uvedenému výpočtu podstatných náležitostí

zmluvy nemožno prijať záver o tom, že zmluva o úvere je typovou zmluvou alebo formulárovou zmluvou.
Okrem toho zmluva o úvere bola poskytnutá za zvýhodnených podmienok, a to konkrétne podmienky
uvedenej v článku IV. splácanie úveru, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že úver poskytnutý žalobcom
bude splatený so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,30 %. V tom čase banky a iné finančné
inštitúcie poskytovali úvery pri oveľa vyššej úrokovej sadzbe v rozmedzí od 7,30 % až 8,30 %.

23. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je lex specialis k všeobecným ustanoveniam
Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka,
je oprávnením veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru

vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Je
nepochybné, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie
nielendlžnejsumy,aleajúrokovakocenyposkytnutýchpeňazí.Pretojeopodstatnené,abypoodstúpení
od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník naďalej platil tak úroky z úveru, ako
aj úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné. Odstúpením dochádza k

zmene existujúceho záväzku s tým, že žalobcovi zostáva zachovaný nárok na vrátenie nesplatnej
časti úveru spolu s úrokom, prípadne ďalšími sankciami. Žalobca je oprávnený požadovať úrok nielen
do času odstúpenia od zmluvy, ale aj za obdobie po odstúpení až do úplného vrátenia nesplatenej
časti úveru. Uvedené deklaruje priamo ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého jezáväzok platiť úrok splatný spolu so záväzkom vrátiť peňažné prostriedky. V danom prípade vznikla
žalovaným povinnosť vrátiť nesplatenú istinu spolu s úrokom v zmysle odstúpenia. Keďže žalovaní
nesplnili povinnosť vrátiť celkovú sumu uvedenú v odstúpení v dodatočnej lehote, vzniklo žalobcovi

právo aj naďalej žiadať prislúchajúci plynúci úrok a to za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

24. Pri určení zmluvnej pokuty je nevyhnutné, aby určenie zmluvnej pokuty bolo jednoznačné, tak aby
výška zmluvnej pokuty mohla byť dostatočne určená, resp. určiteľná. V zmysle ustanovenia § 544 ods.

2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V uzatvorenej zmluve je spôsob určenia výšky zmluvnej
pokuty jednoznačný, a to vo vzťahu k základu, z ktorého sa vypočítava, ako aj vo vzťahu k spôsobu
výpočtu. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu, nakoľko boli splnené
všetky podmienky, ktoré stanovila zmluva o úvere.

25. V zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca ako správca
majetku štátu prostredníctvom advokátskej kancelárie v tzv. predsúdnom konaní vykonával len také
úkony, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatnenie a bránenie práva žalobcu s poukazom na samotné
znenie zmluvy, ako aj ustanovenia zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu. Odstúpeniami od

zmluvy spolu s doručenkami a obálkami žalobcovi vznikli odôvodnené náklady spojené s uplatnením
pohľadávky proti žalovaným. Tieto náklady predstavujú odmenu advokáta, ktorý požadované právne
služby riadne poskytol. Zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné
náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Išlo o účelne vynaložené náklady na to, aby mohlo byť
úspešne uplatnené právo žalobcu na súde.

26. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku v dotknutých častiach, toto je nepreskúmateľné, čím došlo k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

27. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení §379 §380 § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho

napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a
zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

28. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

29. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu spochybňujúce spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej medzi ním
a žalovanými dňa 30.07.2003 s týmto sa stotožniť nedá. Žalobca v čase uzatvorenia tohto právneho

úkonu mal postavenie právnickej osoby (§1 ods. 2 zákona č.124/1996 Z.z o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) a v súlade s ustanovením § 18 ods.1 Občianskeho
zákonníka disponoval spôsobilosťou mať práva a povinnosti. Mohol teda samostatne vo vlastnom
mene vykonávať činnosti zverené mu zákonnom č.124/1996 Z.z v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Jednou z týchto činností bolo aj uzatváranie zmlúv o poskytnutí podpory vo forme úveru.

Uzatváranie zmlúv o poskytnutí podpory vo forme úveru má charakter sústavnosti a účelom týchto zmlúv
je bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku. Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením
§ 497 Obchodného zákonníka je zmluvou odplatnou a dlžníkovi okrem povinnosti vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky vzniká i povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky. Splátky úrokov z úverov poskytnutých
z fondu pritom bez akýchkoľvek pochybnosti vytvárali časť zdrojov žalobcu (§3 ods. 1 písm. b/ zákona

č. 124/1996 Z.z v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Poskytnutie podpory vo forme úveru
žalovaným tak napĺňa definíciu obsiahnutú v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru je potrebné poukázať na znenie článku 2 písm. c/ Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.31. V zmysle tohto článku na účely smernice ,, predajca alebo dodávateľ´´ znamená akúkoľvek fyzickú
alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa
k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či ma verejnú alebo súkromnú formu

vlastníctva.

32. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalovanými
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností i ustanovenia majúce

charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

33. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č.150/2004 Z.z s účinnosťou od 01.04.2004
zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola
prebratá i Smernica Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je

zrejme z ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.04.2004
v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
Občianskehozákonníkaazmluvupodľa§55Občianskehozákonníka,tátookolnosťnevylučujeaplikáciu
ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných
spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia

zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej
úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu
špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným
zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

34. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri

úverovýchzmluváchjepotrebnévychádzaťzustanovení§53a54Občianskehozákonníkaupravujúcich
analgický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č.93/13/EHS a nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

35. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch

a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods.1
umožňuje aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvaťajpoukončenízmluvy.Priúverovejzmluveustanovenie§506Obchodnéhozákonníkaumožňovalo

veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel
od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spájal jej
zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákona úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je
tedaprežalovanýchakospotrebiteľovvýhodnejšiaatejtovýhodnejšejúpravysažalovanívzdaťnemohli.

Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na
inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená
ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvu sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od
začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné
postavenie žalovaných zhoršuje.

36. Ak zmluva upravovala následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy takéto dojednanie

je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Keďže ustanovenie § 54
Občianskehozákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§4OaObčianskeho
zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.37. Možnosť použitia aj Občianskeho zákonníka na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi vyplýva aj z
článku XII. bodu 12.3. zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru. Ak samotný žalobca v zmluve

umožnil použitie tiež Občianskeho zákonníka, použitie pre žalovaných ako spotrebiteľov nevýhodnejšej
úpravy pri odstúpení od zmluvy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprijateľné.

38. Okrem toho ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení nemožno, ako to už bolo skôr
konštatované, aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich

Obchodného zákonníka, ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Nebolo by totiž logické aby pri
spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy, sa odstúpenie od zmluvy
riadilo Občianskym zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ustanovení
Obchodného zákonníka Obchodným zákonníkom. Takýmto prístupom by došlo k znevýhodneniu veľkej
skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou druhou.

39. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatneného nároku je potrebné poukázať i na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal
sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a
považoval ho za ústavný komfortný a preto sťažnosť odmietol.

40. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu
vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená,

že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento
záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2015 vo veci
8MCdo13/2014,ktorýmbolozamietnutémimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátoranamietajúceho,
že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.
S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka upravujúce odstúpenie od

zmluvy sa tak vzťahuje na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.

41. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo iba domáhať
sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 Občianskeho

zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal
(§ 457 Občianskeho zákonníka).

42. Odstúpením od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zanikol i záväzkový vzťah vzniknutý
z tohto právneho úkonu. V dôsledku neexistencie úverového záväzku nemôže samostatne existovať

ani zmluvná pokuta (§ 544 Občianskeho zákonníka) zabezpečujúca už zaniknutý záväzkový vzťah, ani
ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru.

43. Pokiaľ ide o ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, toto ako príslušenstvo pohľadávky
definuje aj náklady spojené s jej uplatnením. Takéto náklady sa ale musia týkať pohľadávky splatnej. V

dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikol medzi stranami sporu vzťah nový, vyplývajúci z bezdôvodného
obohatenia, pričom v zmysle tohto jednostranného právneho úkonu žalobcu žalovaní mali svoj dlh
uhradiťdo30dníoddoručeniaodstúpeniaodzmluvy,kuktorémudošlodňa25.10.2016.30-dňoválehota
uplynula a pohľadávka sa stala splatnou dňa 24.11.2016. Úkony právnej služby vykonané právnym
zástupcom žalobcu pred splatnosťou pohľadávky sa za náklady spojené s uplatnením pohľadávky

považovať nedajú. Navyše aj v prípade existencie splatnej pohľadávky priznanie týchto nákladov by
nebolo možné. Aj pri nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky za predpokladu, že o takéto náklady
ide, musí platiť zásada účelnosti vynaložených nákladov. Táto zásada je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti a z ústavnoprávneho princípu proporcionality chrániaceho primeranosť
ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako

vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Náklady vzniknuté právnym zastupovaním
pri skutkovo a právne jednoduchom odstúpení od zmluvy nemožno považovať za náklady účelne
vynaložené v súvislosti s uplatnením pohľadávky.44. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku v trovách konania potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods.1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešným
žalovaným v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

46. Rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).