Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/283/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112230258
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4112230258.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou právnej veci žalobcu: W. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I., A. XX, právne zastúpený: JUDr. Elena Klamárová, advokát so sídlom Bratislava, Družstevná
5, pracovisko v Senci, Lichnerova 6 proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.-P., T. O. H.
XXX/XX zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o. so sídlom Nitra, Štefánikova č. 7 o zaplatenie
sumy 15.590 eur istiny s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.590 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 20.590 eur od 26.9.2011 do 14.6.2012 vo výške 1.404,07 eur a s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 15.590 eur odo dňa 15.6.2012 do zaplatenia a to troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 11.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 15.590 eur istiny s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.

2.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro/395/2012-13 zo dňa 11.12.2012, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil
pojednávanie.

3.Vo veci rozhodol súd rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. 19C/283/2013-78, zo dňa 17.4.2014
tak, že súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.590 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 20.590 eur od 26.9.2011 do 14.6.2012 vo výške 1.404,07 eur a s 9% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 15.590 eur odo dňa 15.6.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
V časti úroku z omeškania vo výške 0,5% ročne zo sumy 15.590 eur od 15.6.2012 do zaplatenia súd
žalobu zamietol. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4.Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca v tomto súdnom konaní jednoznačne preukázal
opodstatnenosť svojej pohľadávky a to najmä písomnými dôkazmi, jedná sa najmä o písomné Uznanie
dlhu a Dohodu o splátkach zo dňa 14.6.2012 a príjmový doklad na sumu 5.000 eur z toho istého dňa, ako
aj vypočutím žalobcu a žalovaného. Práve naopak v tomto konaní dlžník resp. žalovaný nepreukázal, že
by dlh neexistoval, pričom v tomto prípade ide o vyvrátiteľnú domnienku v zmysle § 558 Obč. zák., kde

sa uvádza, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh
v čase uznania trval. Naviac námietky žalovaného, že išlo o dlh firmy MIRO PLUS taktiež neobstoja, čo
vyplýva jednak z obsahu uznania dlhu, kde je zrejmé, že sa jedná o dlh fyzickej osoby a v čase uznania
dlhu žalovaný už ani nebol konateľom spoločnosti MIRO PLUS s.r.o., svedok nepotvrdil skutočnosť, žeby sa jednalo o dlh spoločnosti MIRO PLUS. Žalovaný, aby sa vyhol splneniu dlhu, následne v decembri
2012 previedol svoje nehnuteľnosti, jednalo sa o chatu v Novej Bani a byt v Nitre darovacou zmluvou na
svoje deti, čo považuje za účelový postup. Na základe uvedeného navrhla súdu, aby súd žalobe vyhovel.

5.Právny zástupca žalovaného uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať plnú
náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.8.2011 mal požičať sumu 20.590
eur. Žalobca sám na minulom pojednávaní na otázku súdu uviedol, že nevie sa vyjadriť ako dospel k
sume 20.590 eur, a že už aj predtým v decembri požičal 3.000 eur žalovanému na darčeky. Žalobca

predložil Uznanie dlhu a Dohodu o splátkach zo dňa 14.6.2012, kde žalovaný mal uznať pohľadávku
žalobcu v uvedenej výške, čo do dôvodu a výšky. Ako dôvod je uvedená ústna zmluva o pôžičke zo dňa
25.8.2011.Jenázoru,žesámžalobcasvojouvýpoveďouspochybniltentodôvodakoužpredtýmuviedol,
preto považuje takéto uznanie dlhu za neplatné, nakoľko nespĺňa formálne náležitosti platnosti. Bolo
preto na žalobcovi, aby preukázal, že vôbec z jeho strany došlo k zapožičaniu finančných prostriedkov
žalovanému a v akej výške. V konaní žiadnu z týchto skutočností doteraz nepreukázal. Poukázal, že

v čase podpisu tzv., uznania dlhu žalovaný bol ešte spoločníkom spoločnosti MIRO PLUS s.r.o., až do
14.8.2012. Pokiaľ ide o príjmový doklad predložený zo strany žalobcu, tento nič nenasvedčuje, nakoľko
absentuje tu akýkoľvek podpis žalovaného. Žalovaný od začiatku tvrdí, že zaplatil žalobcovi 7.000 eur
ako splátku za materiál, ktorý bol odobraný pracovníkmi firmy MIRO PLUS z firmy žalobcu. Aj svedok na
pojednávaní potvrdil, že bola takáto prax, keď sa tovar odoberal bez okamžitého zaplatenia, evidovala sa

táto skutočnosť v zošite a tovar sa platil neskoršie. Uvedené skutočnosti potvrdili výpoveď žalovaného,
ktorý od samého začiatku popiera, že by obdržal od žalobcu akúkoľvek pôžičku, jeho tvrdenie aj
dosvedčujú aj predložené výpisy z účtov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v období december/2010
až august/2011 mal žalovaný na účte dostatočné finančné prostriedkov, nepotreboval žiadnu pôžičku, či
už od žalobcu, alebo tretích osôb. Uviedol, že v jednotlivých obdobiach bol zostatok na účte žalovaného

niekedy až 60.000 eur.

6.Žalovaný uviedol, že od žalobcu neprevzal žiadnu finančnú hotovosť, ani žiadnu pôžičku. Pozná
žalobcu, nakoľko niekoľko rokov spolupracovali. Bol konateľom stavebnej firmy, pričom svoje aktivity
vykonávali v okolí Bratislavy. Tu mal žalobca stavebniny a preto využívali jeho služby. Vtedy boli vzťahy

medzi nimi dobré, tieto sa narušili niekedy v roku 2013, možnože aj skôr. Od žalobcu odoberali stavebný
materiál.Keďtentostavebnýmateriálodoberali,hneďsanevyplácalifinančnéprostriedkyvhotovosti,ale
žalobca mal akúsi vnútornú knihu, do ktorej sa zapisoval odobratý materiál firmou. Podpisy v tejto knihe
patrili jeho šoférom, a keď suma narástla na nejakú výšku, bola vystavená faktúra, ktorá sa zaplatila. V
roku 2011 však firma, v ktorej bol konateľom mala problémy napr., mala byť zaplatená suma 12.000 eur

a zaplatených bolo 7.000 eur, čiže sa zaplatilo menej. Napriek tomu ďalej odoberali materiál a platilo sa
menej, pretože to firma nestíhala, avšak žalobca sa cestou súdu nedomáha za nezaplatený materiál.
Podpis na uznaní dlhu a dohode o splátkach je jeho. Táto dohoda sa podpisovala v Senci, bola tam ešte
nejaká advokátka, teda pani právnička. Vyjadril sa, že nemieni niečo podpisovať, čo bude vystavené
na fyzickú osobu, že ako fyzická osoba mal prevziať hotovosť. Bola využitá jeho neznalosť a podpísal

to. Myslí si, že keď splatil nejakú časť, na príjmový doklad dal pečiatku firmy. Uznanie dlhu a dohodu
o splátkach si prečítal, podpísal, rozumel tomu po prečítaní, nemal k tomu pripomienky. Neprevzal od
žalobcu nikdy finančnú čiastku 20.590 eur, takáto výšky vznikla v súvislosti s odoberaným materiálom,
za ktorý nebola zaplatená kúpna cena. Vec bola prerokovaná s pánom Urbanom, ktorý bol konateľom
spoločnosti MIRO PLUS, bohužiaľ už zomrel, ale o týchto transakciách vedel aj jeho syn Marek Urban a

čo má vedomosť, tak firma už zanikla. Z firmy vystúpil v roku 2012. V deň, keď bolo podpísané uznanie
dlhu a dohoda o splátkach vyplatil žalovanému pri podpise sumu 7.000 eur.

7.Svedok Jozef Vincze uviedol, že so stranami sporu nie je v príbuzenskom pomere. Žalobcovi
chodievalipremateriálažalovanýjejehobývalýšéf.BolzamestnanývMIROPLUSs.r.o.,kdekonateľom

bolprítomnýžalovaný.VspoločnostiMIROPLUSbolzamestnanýodnovembera/2006dofebruára/2014
alebo 2015, presne to nevie. V tejto spoločnosti bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, pričom
dal výpoveď on, pretože sa nepohodol s ďalšími majiteľmi. Bol pomocný pracovník, strojník a vodič ako
obsluha stavebných strojov. Vykonával pracovnú pozíciu i vodiča, mali dodávku, na ktorej chodili pre
materiál žalobcovi, to čo sa odobralo sa zapísalo do zošita a keď žalobca oznámil, že to treba zaplatiť,

oznámili to šéfovcom.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkom, ako aj oboznámením sa s
listinnými dôkazmi: s uznaním dlhu a dohodou o splátkach, s výzvou na úhradu pohľadávky, so správamio zisťovaní pobytu žalovaného, s vyjadreniami právnych zástupcov, s výpisom z OR, s vyjadrením
žalovaného, so správou o majetkových pomeroch žalovaného, s potvrdením o kúpeľnej liečbe, s
rozhodnutím advokátskej komory, výpisom z OR Miro PLUS s.r.o., rozhodnutím OS Nitra, uznesením

KS v Nitre, príjmovým pokladničným dokladom, výpismi z účtov a zistil nasledovný skutkový stav:

9.Na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 25.8.2011 žalobca požičal žalovanému ako fyzickej osobe
sumu 20.590 eur, ktorú mu mal žalovaný vrátiť do 25.9.2011. Dňa 14.6.2012 bolo spísané Uznanie dlhu
a dohoda o splátkach, v ktorom je dlh uznaný čo do dôvodu aj výšky a je z neho zrejmé, že žalovaný ako

fyzická osoba - dlžník uznal, že žalobcovi ako fyzickej osobe - veriteľovi dlhuje sumu 20.590 eur titulom
pôžičkyzodňa25.8.2011,ktorábolasplatnádňa25.9.2011.Žalovanývyhlásil,žejeschopnýpohľadávku
veriteľa uhradiť, resp., že má vo vlastníctve dostatok hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré môžu slúžiť
k uspokojeniu pohľadávky. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi v 6 splátkach, pričom prvá splátka
vo výške 5.000 eur bola splatná pri podpise uznania dlhu a jej prevzatie žalobca ako veriteľ potvrdil
svojim podpisom. Splátky 2,3,4,5 a 6 boli dojednané vo výške 3.118 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal

uhradiť žalobcovi prevodom na účet žalobcu ku dňu 15.7.2012, 15.8.2012, 15.9.2012, 15.10.2012 a
15.11.2012. V bode 2.bolo dojednané, že pokiaľ dlžník neuhradí ktorékoľvek 2 splátky, stane sa zročným
celý dlh. V bode 3.bolo dojednané, že pokiaľ sa pre omeškanie dlžníka stane zročným celý dlh, veriteľ
bude môcť od dlžníka žiadať aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne z celej pohľadávky
od 25.9.2011. Žalovaný okrem prvej splátky žiadnu ďalšiu splátku neuhradil aj napriek písomnej výzve

zo dňa 28.8.2012.

10.Podľa§657obč.zák.zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11.Podľa § 517 ods. 1 a 2 obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12.Podľa § 558 obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

13. Vychádzajúc z § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj do
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Vyplýva preto, že uznanie dlhu je samostatným
zabezpečovacím inštitútom, ktorú zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku existencie dlhu v dobe trvania. Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný

právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky v prípadnom súdnom spore, pričom dôkazné bremeno sa
prenáša na dlžníka. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí
pre právne úkony na platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh
a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase

uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol
splnením dlhu, musel by to preukázať. Všeobecné popretie záväzku dlžníkom však nie je dôvodom na
preskúmanie uznania nároku súdom.

14. Uznanie dlhu nie je novým právnym dôvodom záväzku, ale len uľahčuje žalobcovi (veriteľovi)

procesnú situáciu, pretože žalobca (veriteľ) nemusí preukazovať vznik dlhu ani jeho výšku v dobe
uznania, ale dôkazné bremeno prechádza na žalovaného ako dlžníka, ale len ohľadne dlhu v tej výške
ako bol uznaný. Aj po doplnení dokazovania a to vypočutím žalovaného, ktorý na pojednávaní prehlásil,
že Uznanie dlhu si prečítal, rozumel uznaniu dlhu po prečítaní, nemal pripomienky, súd mal za to,
že v konaní nebolo preukázané, že išlo o dlh firmy MIRO PLUS a túto skutočnosť vôbec nepotvrdil

ani vypočutý svedok Jozef Vincze. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca ako
veriteľ požičal finančné prostriedky vo výške 20.590 eur firme MIRO PLUS s.r.o., ktorá podľa tvrdenia
žalovaného mala mať neuhradené faktúry voči spoločnosti žalobcu, od ktorej odoberala stavebný
materiál. Súd poukazuje na písomné uznanie dlhu, ktorým bol žalovaným dlh uznaný čo do dôvodua výšky a teda sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval. Z uznania dlhu a dohody o splátkach
jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako fyzická osoba uznal dlh čo do dôvodu a výšky a tento dlh bol z
titulu pôžičky, ktorú mu žalobca poskytol dňa 25.8.2011 vo výške 20.590 eur a ktorá bola splatná dňa

25.9.2011. Žalovaný ako fyzická osoba podpisom na tomto uznávacom prejave potvrdil existenciu dlhu
vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke a pri uznávacom prejave ani v najmenšom nespochybnil prevzatie
predmetu pôžičky. Z dôvodu jej nesplatenia zo strany žalovaného v dojednanej lehote došlo k podpísaniu
Uznania dlhu a dohody o splátkach dňa 14.6.2012 a v zmysle dohody o splátkach uhradil žalobcovi len
prvú splátku pri podpise Uznania dlhu a dohody o splátkach a to dňa 14.6.2012 ( príjmový pokladničný

doklad zo dňa 14.6.2012, suma 5000 eur, splátka dlhu prijatá od žalovaného). Žalovaný ako dlžník v
konaní relevantným spôsobom uznanie dlhu nevyvrátil, jeho negatívne tvrdenie o neexistencii záväzku
nepostačovalo, aby preukázal, že dlh neexistoval. Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe a zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 15.590 eur žalobcovi titulom zvyšnej časti nevrátenej pôžičky.

15.Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania v zákonnej výške s poukazom na § 517ods.1,2 obč.

zák. a § 3 vl. nar. č. 87/95 Zb., ktoré zo sumy 20.590 eur za obdobie od 26.9.2011 ( teda odo dňa
nasledujúceho po splatnosti pôžičky) do 14.6.2012 (do dňa, kedy žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 5000
eur) predstavujú sumu 1404,07 .-eur a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 9%
ročne zo sumy 15.590 eur od 15.6.2012 do zaplatenia.

16.Vzhľadom k úspechu žalobcu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.