Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 25Cb/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319201665
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1319201665.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: G.. H. F., nar. X.X.XXXX, N. XXX, O., proti
žalovanému: patent & trademark s.r.o., Puškinova 19, Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 975 164, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33,- eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.3.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti žalovaného.

Žalobu odôvodnil tým, že je patentovým zástupcom, ktorý od roku 2002 vykonáva slobodné povolanie
na základe zápisu v Slovenskej komore patentových zástupcov. Žalobca v roku 2006 založil spoločnosť
patent & trademark s.r.o. ako jednoosobovú spoločnosť. Postupne žalobca časť služieb patentového
zástupcu vykonával prostredníctvom tejto spoločnosti a časť služieb poskytoval priamo ako fyzická
osoba. Spoločnosť má viacero povolených predmetov činnosti, avšak jej tržby pochádzajú len z dvoch
predmetov a to:

- poradenská a konzultačná činnosť v oblasti priemyselného a duševného vlastníctva, knowhow a
licencií,
- činnosť patentových zástupcov v súlade so zákonom o patentových zástupcoch a poskytovanie služieb
patentových zástupcov v súlade so zákonom o patentových zástupcoch.

2. Žalobca v roku 1999 uzatvoril manželstvo s G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G.

pri T.. V roku 2010 U. F., v tom čase ako manželka žalobcu, naliehala na to, aby sa stala konateľkou
spoločnosti z dôvodu, že sa snažila získať víza na dlhodobejší pobyt v USA a konateľstvo podľa jej
tvrdenia malo napomôcť k presvedčeniu pracovníkov ambasády, že v USA nezostane nelegálne dlhšie.
S U. F. ako konateľkou nebola uzavretá žiadna zmluva o výkone funkcie konateľa, ani mandátna zmluva,
ani pracovná zmluva. Na konci roku 2013 žalobca na naliehanie manželky U. F. na ňu previedol 50%
obchodný podiel spoločnosti (U. F. ďalej ako „druhý spoločník“). Prevod obchodného podielu na osobu,

ktorá bola v tom čase jeho manželkou, považoval žalobca za formálny akt a neprikladal mu väčšiu
pozornosť. Tomu zodpovedala aj odplata za prevod 50% podielu vo výške 100,- EUR. Žalobca ako
spoločník a druhý spoločník rovnako vlastnia 50% - ný obchodný podiel v spoločnosti, pričom každý z
nich je aj konateľom spoločnosti oprávnený konať samostatne.

3. V roku 2017 bolo manželstvo na základe návrhu druhého spoločníka rozvedené. Žalobca po rozvode

navrhoval druhému spoločníkovi, že odkúpi naspäť jeho obchodný podiel za sumu 10.000,- Eur. Druhý
spoločník však túto ponuku odmietol. Po rozvode medzi žalobcom a druhým spoločníkom vládnu hlbokérozpory. Prevod obchodného podielu na druhého spoločníka bol dôsledkom manželského zväzku a mal
zabrániť manželskej kríze. Rozvodom manželstva zanikol dôvod, pre ktorý k prevodu došlo, zanikol
teda aj dôvod, ktorý viedol k vytvoreniu obchodného spoločenstva medzi manželom a manželkou ako

druhým spoločníkom. Nie je možné od žalobcu vyžadovať, aby napriek rozvodu, ktorý zapríčinil druhý
spoločník, zotrval v obchodnom zväzku. Navyše, postavenie žalobcu v spoločnosti ako patentového
zástupcu, na ktorom je postavená podstata podnikateľskej činnosti a ktorý je nositeľom know-how
a zisku, nezodpovedá jeho obchodnému podielu. Druhý spoločník má vysokoškolské ekonomické
vzdelanie a vo vzťahu k žalobcovi túto výhodu zneužíva. Druhý spoločník má v spoločnosti na starosti

ekonomické záležitosti, vystavuje faktúry, vykonáva platby z firemných účtov a prijíma objednávky.
Žalobca navyše ako spoločník a konateľ spoločnosti nemá prístup k faktúram, keďže tie druhý spoločník
a konateľ vystavuje v zaheslovanom počítači a žalobca sa o účtovných dokladoch dozvedá oneskorene,
napríklad pri pohyboch na bankových účtoch.

4. V dňoch 7.2.2019 a 8.2.2019 si druhý spoločník a konateľ na svoj osobný účet previedol 40.420,-

EUR. Druhý spoločník a konateľ ako platobný titul uviedol údaje, z ktorých sa dá predpokladať, že
sa má jednať o platbu jeho faktúr, o ktorých však žalobca nemal žiadnu vedomosť a považuje ich
za neopodstatnene vysoké v porovnaní s rozsahom činností, ktoré druhy spoločník pre spoločnosť
vykonáva. Pre porovnanie, náklady externej účtovnej firmy na účtovanie, vrátane podávania všetkých
druhov daňových priznaní sú od 240,- do 480,- Eur.

5. Zároveň si druhý spoločník v dňoch 7.2.2019 a 8.2.2019 vybral z účtu spoločnosti 20.000,- Eur,
ktoré fyzicky nevložil do pokladne spoločnosti. Tieto pohyby na účte si žalobca všimol náhodne a s
oneskorením a nie je si vedomý výdavkov spoločnosti, ktoré by odôvodňovali takýto vysoký hotovostný
výber. Naproti tomu, hotovosť, ktorú z dôvodu nízkeho stavu pokladne vyberal z účtu žalobca približne

v rovnakom čase (dňa 04.02.2019 suma 350,- Eur a dňa 11.02.2019 suma 350,- Eur), je riadne
zaznamenaná v zápise z pokladne spoločnosti.

6. Vyplácaním nedôvodne vysokých faktúr za služby druhého spoločníka dochádza k poškodzovaniu
hodnoty obchodného podielu žalobcu. Na účte spoločnosti aktuálne zostali prostriedky len vo výške

predpokladanej dane z príjmov právnickej osoby. Druhý spoločník tak udržuje spoločnosť v stave,
aby spoločnosť finančne prežila, ale nevytvárala primeraný zisk, z ktorého by svoj podiel získal aj
žalobca. Konanie druhého spoločníka považuje žalobca za porušovanie povinnosti konateľa a za vlastné
zvýhodňovanie pred záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

7. Žalobca nemá žiadne nástroje na vymáhanie svojich oprávnených záujmov v rámci činnosti
spoločnosti. Žalobca nemá žiadnu možnosť ovplyvniť konanie druhého spoločníka, pričom však musí
znášať osobnú zodpovednosť za úkony spoločnosti pri službách patentového zástupcu. Ak druhý
spoločník prijíma v mene spoločnosti objednávku služieb patentového zástupcu, stáva sa žalobca
osobne zodpovedným za jej správne a včasné vybavenie. Žalobca tým poskytuje nielen svoje dobré

meno, na ktorom mu záleží, ale tiež ručí svojím osobným majetkom a je disciplinárne zodpovedný
za výkon týchto služieb. Na druhej strane, väčšinu prospechu z činnosti spoločnosti si ponecháva
druhý spoločník, ktorý však neznáša žiadne riziká. Žalobca nemá zo spoločnosti prospech, ktorý by
sa ani približne vyrovnal prospechu druhého spoločníka. Okrem priameho finančného prospechu druhý
spoločník využíva tiež majetok spoločnosti v nerovnováhe s postavením žalobcu. Druhý spoločník

napríklad využíva motorové vozidlo Citroen s evidenčným číslom SC XXXDL len na súkromné účely.
Náklady spoločnosti na toto vozidlo predstavovali viac ako 20 tisíc EUR, pričom druhý spoločník ako
konateľnevykonávažiadnejazdyvprospechspoločnosti.Navýpisezbankovéhoúčtujevidieťzaplatené
náklady a pokuty za motorové vozidlo, pričom žalobca nemá žiadnu možnosť týmto nedôvodným
nákladom zabrániť. Na druhej strane, ak žalobca vykonáva služobné cesty súkromným vozidlom,

spoločnosť mu tieto cestovné náklady neuhrádza.

8. Žalobca nemá žiadne právne nástroje, aby túto situáciu zmenil. Na valnom zhromaždení nemôže
prehlasovaťdruhéhospoločníkaakeďsavminulostipokúsilzvolaťvalnézhromaždenie,druhýspoločník
pozvánku ignoroval. Bez súhlasu druhého spoločníka nie je možné ani zmeniť predmet činnosti

spoločnosti tak, aby sa odstránila osobná zodpovednosť žalobcu ako patentového zástupcu.

9. Žalobca je tak v situácii, kedy on ako jediný v spoločnosti zodpovedá za vytváranie zisku, avšak druhý
spoločník mu nesprístupňuje dokumenty a účtovníctvo spoločnosti, využíva majetok na spoločnostina súkromné účely bez primeraného protiplnenia a žalobca nemá voči druhému spoločníkovi dôveru,
pričom všetky pokusy z jeho strany o urovnanie narušených vzťahov ostali bezvýsledné. Od žalobcu tak
nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti za takýchto podmienok zotrval.

10. Zároveň so žalobou žalobca podal návrh na neodkladné opatrenie, ktorým by súd rozhodol, že:
I. G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G. pri T., ako konateľ spoločnosti patent & trademark
s.r.o., so sídlom F. XX, XXX XX G. pri T., IČO: 35 975 164, zapísanej v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 39115/B je povinná zdržať sa nakladania s majetkom spoločnosti

v rozsahu jeho predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, daním do
nájmu, vložením do inej obchodnej spoločnosti, uzatvárania, menenia a ukončovania obchodných zmlúv
a záväzkov v mene spoločnosti bez súhlasu žalobcu, a to až do rozhodnutia vo veci samej.
II. G.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G. pri T., ako konateľ spoločnosti patent & trademark
s.r.o., so sídlom Puškinova 19, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 975 164, zapísanej v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 39115/B je povinná zdržať sa disponovania s

peňažnými prostriedkami na účtoch a z pokladne spoločnosti prevyšujúce sumu 500,- Eur bez súhlasu
žalobcu, s výnimkou platieb na účty v Štátnej pokladnici, a to až do rozhodnutia vo veci samej.

11. Skutočnosti uvádzané v návrhu podľa názoru Žalobcu jednoznačne odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán. „Neodkladnosť“ a potrebu „bezodkladnosti“ úpravy je v danom prípade potrebné

vykladať aj v kontexte nasledovných skutočností:
1) Neoprávnené výbery peňažných prostriedkov druhým spoločníkom a konateľom, ktoré nepoužil v
súlade si záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, presúvanie majetku spoločnosti na osobný
účet druhého spoločníka a konateľa (prevody peňazí) a do jej držby (hotovostné výbery), čím dochádza
k ohrozeniu schopnosti spoločnosti ďalej a riadne vykonávať podnikateľskú činnosť. Žalobcovi tým

hrozia nielen rozsiahle finančné škody, ale aj prípadné disciplinárne postihy v situácii, kedy by došlo k
poškodeniu práv klienta.
2) Znižovanie majetku spoločnosti
Žalobca má za to, že existuje bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán, keďže dočasnou
úpravou sa dosiahne situácia, kedy až do ukončenia konania o vylúčenie žalobcu spoločníka zo

spoločnosti nebude môcť dochádzať zo strany druhej spoločníčky ako konateľky spoločnosti k ďalšiemu
porušovaniu zakladateľskej listiny spoločnosti, k ďalšiemu porušovaniu právnych predpisov a teda ku
konaniu na ujmu žalobcu ako druhého spoločníka. Existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený, pretože úkonmi druhej spoločníčky ako konateľky dochádza k zásadným zmenám v
hospodárení a v hospodárskom postavení spoločnosti, čo má bezprostredný vplyv aj na výpočet výšky

vyrovnacieho podielu žalobcu, po rozhodnutí vo veci samej by automaticky malo dôjsť k vysporiadaniu
jeho podielu cez vyrovnací podiel, ktorý sa vyrátava na základe výsledkov hospodárenia spoločnosti. Ak
sa druhý spoločník dozvie o žalobe na zrušenie účasti žalobcu v spoločnosti, môže počas rozhodovania
vo veci samej znížiť hodnotu spoločnosti natoľko, že následne nedôjde k žiadnemu plneniu voči
žalobcovi a tým získa spoločnosť v podstate bezodplatne. Bez nariadenia predbežného opatrenia môže

byť podľa žalobcu v súvislosti s konaním druhého spoločníka ako konateľa v mene spoločnosti dôjsť
k negatívnemu zásahu do majetkových pomerov spoločnosti a do jeho práv a právom chránených
záujmov.
3) Nemožnosť iného postupu
V zmysle § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka je možné konateľské oprávnenie obmedziť iba

spoločenskou zmluvou alebo valným zhromaždením. Vzhľadom na rozloženie „síl“ v spoločnosti,
kedy žalobca aj druhý spoločník disponujú každý 50%-ným obchodným podielom, žalobca nevie inak
dosiahnuť stav, aby zamedzil druhému spoločníkovi a zároveň konateľovi v zmenšovaní majetku
spoločnosti, pokiaľ sa nerozhodne o zrušení jeho účasti v spoločnosti. Zo súdnej praxe sú známe
početné prípady, kedy v spoločnosti dôjde k patovej situácii, pretože spoločníci, každý

s majetkovým podielom 50%, sa nevedia dohodnúť, a je preto nevyhnutné dočasne usporiadať
pomery strán nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúce konateľské oprávnenie (viď uznesenie
Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Cob 159/2015-252 zo 14.1.2016 v spojení s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. ÚS 759/2016-17).

12. V porovnaní so závažnými dôsledkami pre žalobcu spoločnosti nehrozia žiadne závažné a
nenapraviteľné škody z výkonu neodkladného opatrenia, práveže neodkladné opatrenie bude mať aj
pozitívne následky pre spoločnosť, pretože tak dôjde k zabezpečeniu aj jej majetku. Súčasne petitomneodkladného opatrenia nie sú dotknuté platby na účty do Štátnej pokladnice, takže druhý spoločník
a konateľ môže teda bez súhlasu žalobcu platiť všetky správne poplatky, dane a odvody. Keďže
žaloba o zrušenie účasti spoločnosti smeruje zo zákona voči spoločnosti a druhý spoločník zastáva

v spoločnosti aj funkciu konateľa, žalobca smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči
spoločnosti a nie voči konateľovi ako tretej osobe. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa vo svojom rozhodnutí č. 3 Obdo 52/2011 zaoberal s
takmer totožnou situáciou v akej sa ocitol žalobca, potvrdil názor Krajského súdu, ktorý konštatoval:
„...Právne úkony v mene právnickej osoby robia tí, ktorí sú oprávnení v jej mene konať, či už na základe

zákona, zakladacej listiny či zmluvy o zriadení právnickej osoby. V občianskom súdnom konaní za
právnickú osobu koná štatutárny orgán. Úkony štatutárnych orgánov alebo iných osôb konajúcich v
mene právnickej osoby, sú vždy úkonmi právnickej osoby. Úkony realizované konateľom spoločnosti
s ručením obmedzeným, nezaväzujú jeho samotného, ale zaväzujú spoločnosť. Konateľ žalovanej
(spoločnosti) teda nedisponuje v konaní ako tretia osoba, ktorej úkony by ju mali samotnú zaväzovať. ...
Ak boli v konaní osvedčené skutočnosti pre vyhovenie návrhu na predbežné opatrenie vo vzťahu k

zákazudispozíciesnehnuteľnýmmajetkom,odvolacísúdbolnázoru,žejepotrebnépotvrdiťrozhodnutie
súduprvéhostupňastým,žezákazsatýkažalovanejspoločnosti.Aksazákazdispozíciesnehnuteľným
majetkom týka žalovanej spoločnosti, potom je tento zákaz záväzný pre tých, ktorí v mene spoločnosti
majú konať.“ Žalobca napokon dodáva, že ciele sledované týmto návrhom s ohľadom na povahu nároku
Žalobcu a preventívny charakter povinností, ktorých uloženia Žalovanému sa Žalobca domáha, nie je

možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorý má primárne zabezpečovací charakter
a slúži na zabezpečene konkrétnej peňažnej pohľadávky veriteľa. Predpoklady ustanovenia § 324 ods.
3 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, sú tak naplnené a neodkladné opatrenie je nevyhnutné nariadiť
a bezodkladne tak upraviť pomery strán sporu.

13. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi
stranami sporu formou neodkladného opatrenia založil žalobca do spisu: výpis ORSR k patent &
trademark s.r.o., Zakladateľská listina, Zmluva o prevode obchodného podielu, Rozsudok o rozvode
manželstva, výpis z účtu spoločnosti, pohyby na účte 04.02.2019 - 11.02.2019, detail pohybu na účte,

prevod 29.760,- Eur na súkromný účet s menom F. U., detail pohybu na účte, prevod 4.840,- Eur na
súkromný účet s menom F. U., detail pohybu na účte, prevod 5.820,- Eur na súkromný účet s menom
F. U., detail pohybu na účte, výber 10.000,- Eur do pokladne, 07.02.2019, detail pohybu na účte, výber
10.000,- Eur do pokladne, 08.02.2019, zápis z pokladne, detail pohybu na účte, pokuta za motorové
vozidlo pozvánka na valné zhromaždenie.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak sú splnené
zákonné podmienky. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v 2 prípadoch a to ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň
jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd vyhodnotiť na
základe návrhu z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov a je
na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

19. Potreba dočasne upraviť vzťahy strán sporu je akceptovateľná za stavu, ak sa bez jej existencie
vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom neodkladného opatrenia stali neudržateľné, prípadne výkon
práv a povinností jednotlivými stranami vyplývajúce z týchto vzťahov by bez dočasnej úpravy vykazoval
znaky zrejmej nevyváženosti. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nemôžubyť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má žalobca.
Na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu
právnych (nielen faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi

nimi rozhodnutím súdu, t.j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež o osvedčenie ohrozenia
nároku, ktorého ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

20. V posudzovanom prípade sa žalobca dožaduje bezodkladnej úpravy pomerov v záujme zamedzenia
vzniku škôd,ktorémumajúvznikaťúkonmidruhejspoločníčkyakonateľky,vdôsledkuktorýchdochádza

k zásadným zmenám v hospodárskom postavení spoločnosti, čo má bezprostredný vplyv na výpočet
vyrovnacieho podielu žalobcu. Žalobcovi navyše hrozia okrem finančných škôd aj prípadné disciplinárne
postihy v prípade, ak by došlo k poškodeniu práv klienta.

21. Základnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia a teda aj neodkladného
opatrenia je súlad obsahu rozhodnutia s Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súd je preto povinný skúmať, či nariadením
neodkladného opatrenia alebo jeho účinkami nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu právnych
predpisov. Skúmaniu obsahu konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami sporu predchádza
posúdeniesúladunavrhovanéhospôsobuúpravyprávnychpomerovsprávnymipredpismiakoprimárnej
požiadavky úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom

tvrdení žalobcu ako aj pripojených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že podaný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia uvedenú požiadavku nespĺňa.

22. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak

spoločenská zmluva neurčuje inak.

23. Podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská
zmluva alebo valné zhromaždenie, takéto obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

24. Obchodná spoločnosť patent & trademark s.r.o. IČO: 35 975 164 má v obchodnom registri
zapísaných 2 spoločníkov a to žalobcu a G.. U. F., ktorí sú zároveň aj konatelia spoločnosti, pričom
konanie menom spoločnosti je upravené tak, že v mene spoločnosti konajú a za ňu podpisujú
konatelia každý samostatne. Obmedzenie konateľského oprávnenia môže byť dané buď spoločenskou
zmluvou, čo však nie je splnené v danom prípade, keďže zakladateľská listina spoločnosti žiadne

obmedzenie konateľského oprávnenia neobsahuje, alebo môže konateľské oprávnenie obmedziť valné
zhromaždenie, čo sa však v danom prípade neuskutočnilo. Nariadenie neodkladného opatrenia v
znení tak, ako to požaduje žalobca by podľa názoru súdu bolo v rozpore so zákonom a to konkrétne
ustanovením § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na podporu svojho záveru súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 96/2002, ako aj na rozsiahlu judikatúru a súdnu prax v

zmysle ktorej nie je možné konateľské oprávnenie niektorého z konateľov obmedziť formou nariadenia
neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak by súd rozhodol v zmysle žalobcom uplatneného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadnym spôsobom by sa takéto rozhodnutie neprenieslo a
neodzrkadlilo v zápise v obchodnom registri a teda prípadné tretie strany, s ktorými by druhá konateľka
spoločnostižalovanéhouzatvorilazmluvnévzťahy,byotakomtoobmedzenínemalivedomosť.Vprípade

obmedzenia konateľského oprávnenia v zmysle § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka sa totiž jedná o
vnútorný vzťah, ktorý nemá právne účinky voči tretím osobám. Pokiaľ niektorý z konateľov nepostupuje
pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jejspoločníkov,uprednostňujesvojezáujmypredzáujmamispoločnostiaostatnýchspoločníkovzakladá
to zodpovednosť takéhoto konateľa voči spoločnosti a vznik regresných nárokov spoločnosti voči

takýmto konateľom. S poukazom na zistený rozpor navrhovanej úpravy právnych pomerov strán sporu
so zákonom súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

25. Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na vydanie neodkladného
opatrenia v súlade s položkou 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona č. 71/1992 Zb. v

platnom znení.

26. O náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí
vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je podľa ust. § 357 písm. d/ CSP
prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.