Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200490
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618200490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/
XX, X. E., o zaplatenie 1.653,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 22Csp/9/2018-78 zo dňa 28. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania mení vo vzťahu k žalobcovi, a to tak, že žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.706,77 eur, s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.653,46 eur od 19. 01. 2018, a to v splátkach po 100,- eur
mesačne, pričom prvá splátka je splatná do 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku,
ďalšie splátky sú splatné do 20. dňa príslušného mesiaca s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky
sa stáva splatným celý dlh. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 87,5 %.

2) Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
13.04.2015 žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000,- eur, ktoré mali byť
splatenév108mesačnýchsplátkachpo30,03eurmesačne.Poprávnejstránkeposúdilvzťahsporových
strán ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 13.04.2015. Z pripojených tabuľkových prehľadov mal preukázanú

výšku nesplatenej istiny v sume 1.653,46 eur, výšku dlžného úroku vo výške 51,21 eur a výšku dlžných
úrokov z omeškania vo výške 0,62 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia o
poskytnutí finančných prostriedkov, považoval nárok žalobcu v časti istiny vo výške 1.653,46 eur za
nesporný, keď jej výpočet je zrejmý aj z pripojeného tabuľkového prehľadu. Za opodstatnený považoval
aj nárok na úroky, ktorý vyplýva zo znenia ust. § 497 Obchodného zákonníka s tým, že výška úroku
11,5 % ročne nevykazovala znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto mal za to, že v tejto časti
patrí žalobcovi právo na zaplatenie sumy 51,21 eur. Súd priznal žalobcovi aj nárok na vyčíslené úroky z

omeškania v sume 0,62 eur, keďže tieto sa zjavne týkali obdobia pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru. Keďže súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo aj poistenie, vyhovel žalobnému návrhu
aj v časti zaplatenia sumy 1,48 eur, predstavujúcu nezaplatené poplatky za poistenie úveru. Pokiaľ
išlo o žalobný návrh v časti o zaplatenie úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tento súdzamietol. Po nadobudnutí splatnosti úveru veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na

to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. K úrokom z omeškania uplatňovaným z úrokov uviedol, že OZ neupravuje majetkové
sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, a preto tu neexistoval právny základ
odôvodňujúci postup požadovaný žalobcom. O výške úrokov z omeškania rozhodol v zmysle ust. § 517
ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré žalobcovi patria zo sumy istiny odo dňa

nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V zmysle ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP vyhovel
žiadosti žalovaného o úhradu dlhu v splátkach, pretože predložil doklad o žiadosti poskytnutia dávky v
nezamestnanosti. Výška splátky v sume 100,- eur bola na pojednávaní žalovaným akceptovaná a táto
zároveň zabezpečí, aby dlh bol splatený v čase nezasahujúcom do oprávnenej požiadavky veriteľa na
včasnú úhradu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1
CSP, pričom vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu v spore, keď tento požadoval zaplatenie sumy

1.874,25 eur a bola mu priznaná suma 1.757,05 eur.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku, ktorým súd zamietol
jeho nárok v prevyšujúcej časti, vo výroku ktorým umožnil žalovanému uhradiť dlh v mesačných
splátkach a výroku o náhrade trov konania z dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h), f) CSP.

Navrhol, aby súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Mal za
to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj
po predčasnom splatení. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu
úveru, dlžník je ich povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho
vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia krajských

súdov a Najvyššieho súdu SR. Namietal rozhodnutia súdu o povolení plnení v splátkach, ktoré vôbec
neodôvodnil. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže zvýhodňovať jednu stranu na úkor
druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol touto formou
za porušenie zmluvy „odmenený“. Požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je
nárokom, ktorý je vykladaný aj ust. § 497 Obchodného zákonníka, pričom žiadne zákonné ustanovenie

tento nárok svojím znením nespochybňuje. Namietal aj výšku priznaného nároku na náhradu trov
konania. Mal za to, že pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty
sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu ale aj na príslušenstvo.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku o trovách konania žalobcu podľa ust. § 388 CSP zmenil a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu patrí nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa §
52 ods. 1 OZ a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, pri vyhlásení predčasnej splatnosti,

môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. §
565 OZ, v prípade každej formy úveru. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy
veriteľovsajednoznačnezakotvuje,žetzv.odplatnéúrokybudúveriteľovipatriťvýhradnelendookamihu
uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade
s ust. § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení

uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu
spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len
na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. V opačnom prípade by na ťarchu žalovaného (ako
spotrebiteľa) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj

úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy
(stranami v konaní) aj v danom prípade.7) Správne postupoval súd prvej inštancie i pri uvažovaní o plnení pohľadávky v splátkach, keď prihliadol
na majetkové pomery žalovaného a v súlade s ust. § 232 ods. 3, ods. 4 CSP takej žiadosti vyhovel.
Prihliadol súčasne i na pomery žalobcu, ktorému plnenie v splátkach nemôže spôsobiť existenčné

problémy, a preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie potvrdil.

8) K odvolacej námietke, že žalobcovi by mal patriť aj nárok na úroky z omeškania zo zmluvných
úrokov je potrebné uviesť, že Občiansky ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať
príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

9) Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, odvolací súd analogicky vychádzal z názoru, že pevnou sumou
vyčíslené príslušenstvo pohľadávky sa zahŕňa do základu pre výpočet súdneho poplatku, a preto iba
takáto suma môže tvoriť základ pre výpočet úspechu a neúspechu v spore ako takom. Vzhľadom na to,
že úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.653,46 eur od 19.01.2018 do zaplatenia
nebol žalobcom určený pevnou sumou, nemohol byť zahrnutý aj do rozhodovania o trovách konania

pri výpočte úspechu a neúspechu strán v spore, a preto odvolací súd tejto odvolacej námietke žalobcu
vyhovel.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech iba čiastočný, rozhodol súd, že žiadnej zo strán náhradu trov

konania nepriznal.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).