Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213822
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2215213822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so
sídlom Košice, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zastúpenému advokátom: Mgr. Henrich Schindler, so
sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. R. V., J.
XXX, o zaplatenie 961,74 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 9C/406/2015-26 zo dňa 5.5.2016 - v časti zamietajúceho výroku II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku
III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 700 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne z dlžnej sumy od 11.07.2014 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku návrh zamieta.
III. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 26,19 eur titulom zaplateného
súdnehopoplatkuasumu98,21eurtitulomtrovprávnehozastúpeniadotrochdníododňaprávoplatnosti

tohto rozsudku.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa
09.06.2014 v 6 odseku, ktorá znie: " celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g. zákona ( ďalej len
" celkové náklady") sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 196,74 eur",
nie je platná, z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania,

že zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 9.6.2014 vyplýva, že žalobca ako veriteľ
poskytol dlžníkovi - žalovanému bezúčelovú pôžičku vo výške 700,- Eur. V zmluve boli dohodnuté ďalšie
podmienkyatovýškapríslušenstva(poplatokzaposkytnutieúveru)196,74Eur,RPMN1.747,3%,dátum
splatnosti 10.7.2014 a vynaložené náklady 65,- Eur.

3. Súd vec právne posúdil aplikáciou ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha režimu Zákona o spotrebiteľských

úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho zákonníka, na vec
aplikoval tiež ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov... jeho § 1 ods. 3 písm. l), § 2 písm. c), § 24 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1.4. Vecne súd argumentoval tým, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá zmluva o pôžičke,
na ktorej žalobca zakladá svoj nárok. Žalobca predložil súdu ako jediný dôkaz iba písomnosť označenú
ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá však nebola podpísaná žiadnym z účastníkov, je teda

neplatná. Navrhovateľ teda môže od odporcu požadovať len reálne poskytnuté finančné prostriedky bez
akýchkoľvek poplatkov a úrokov z dôvodu absencie písomnej zmluvy o pôžičke s poukazom na § 11 ods.
1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 700,- Eur, žalovaný dlh v
lehote splatnosti neuhradil, preto je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700,- Eur. Taktiež bolo preukázané,
že žalovaný je v omeškaní s úhradou dlhu, keďže nastala splatnosť celého dlhu ku dňu 11.7.2014 a

žalovaný dlh nezaplatil, dostal sa tak do omeškania, je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške
ako správne vyčíslil žalobca, ale iba zo sumy 700,- Eur od 11.7.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku súd
žalobu posúdil ako nedôvodnú a zamietol ju.

5. Vo výroku IV. súd určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú, avšak v odôvodnení sa s touto
časťou rozhodnutia nevysporiadal.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žalobcu zaviazal
na zaplatenie súdneho poplatku 26,19 Eur a na trovy právneho zastúpenia vo výške 98,21 Eur podľa
pomeru miery úspechu a neúspechu 45,54%, navrhovateľ 72,77%, odporca 23,27%.

7.Protitomutorozsudku„vočiobomvýrokom“podalprostredníctvomsvojhoadvokátaodvolaniežalobca
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a vo veci rozhodol tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 896,74
Eur spolu s príslušenstvom vrátane vyčíslených trov právneho zastúpenia, alternatívne žiadal, aby

rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. V prvom rade žalobca podal odvolanie voči nepriznaniu dohodnutej odplaty vo výške 196,74 Eur, ktorá
predstavuje jednorazový poplatok za poskytnutie úveru, pričom sa nejedná o úroky z omeškania. Súd vo
výrokuurčil,žezmluvnápodmienkav6.odsekujezdôvodujejneprijateľnostineplatná.Podľaodvolateľa

súd nesprávne posúdil právny vzťah podľa Občianskeho zákonníka, keďže ho treba posudzovať podľa
Obchodného zákonníka podľa § 497 a nasledujúcich, teda podľa zmluvy o úvere, ktorá je podľa § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. V prípade uzatvorenia predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa,
ktorý bol oboznámený so zmluvnými podmienkami pred vznikom záväzku, ktoré boli vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Strany sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté
peňažné prostriedky a namiesto úroku zaplatí jednorazovú odplatu, resp. poplatok za poskytnutie úveru,
keďže od § 497 Obchodného zákonníka je možné sa odchýliť s poukazom na § 263 Obchodného
zákonníka. Táto odplata, teda suma 196,74 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, pričom sa

nebude jednať o úroky, ale o jednorazovú odplatu. Odporca si pritom výšku úveru a taktiež aj výšku
jednorazovej odplaty zvolil sám. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k.
9C/96/2015, aj Okresného súdu Galanta č.k. 35C/93/2015. S poukazom na znenie ust. § 53 ods. 1 OZ
uviedol, že súd nemôže skúmať hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, pričom samotná odplata v
pomere predstavuje len 28,11% z celkovej čiastky úveru a teda ide o štandardnú výšku. Vzhľadom na

uvedené považuje nárok na odplatu vo výške 196,74 Eur za zákonný a dôvodný.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

10. Prioritne odvolací súd posudzoval rozsah odvolania podaného žalobcom, keďže v písomnom

vyhotovení odvolania nie je jednoznačne vymedzený. V úvode odvolania žalobca uvádza znenie
vyhovujúcehovýrokuI.azamietajúcehovýrokuII.azatým,ževočiobomvýrokompodávaodvolanie.Ani
podľa obsahu podaného odvolania žalobca nenapáda výrok IV., ktorým bola určená označená zmluvná
podmienka za neplatnú, je teda potrebné uzavrieť, že určovací výrok IV. nebol odvolaním žalobcu
dotknutý. Posúdiac odvolanie žalobcu podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP, predtým

§ 41 ods. 2 OSP) žalobca nepodal odvolanie ani proti vyhovujúcemu výroku I., keďže sa domáha iba
priznania mu sumy 196,74 Eur ako jednorazovej odplaty za úver, ktorý nárok bol zamietnutý vo výroku II.
Proti vyhovujúcej časti výroku I. by pritom žalobca ani nemohol podať odvolanie z dôvodu, že by nemal
subjektívne právo na jeho podanie, aktuálne by také odvolanie bolo v rozpore s ust. § 359 CSP, keďževo vyhovujúcej časti nebolo rozhodnutie vydané v neprospech odvolateľa a jeho odvolanie by muselo
byť podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou. Možno teda uzavrieť, že
žalobca vyhovujúci výrok I., ktorým mu bola priznaná žalovaná časť pohľadávky ani určujúci výrok IV.

nenapáda, napáda výlučne zamietajúci výrok II., ktorým mu nebola priznaná suma 196,74 Eur, keďže
zaplatenia tejto sa v odvolacom konaní domáha. Odvolací súd preto ustálil, že odvolaním bol napadnutý
výlučne výrok II., vychádzajúc pritom z obsahu podaného odvolania.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej

CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201

OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podaniapripúšťal(§201a§202OSP,akt.§355ods.1CSP),poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemá
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúcej
časti výroku II. ako aj vo výroku III. o náhrade trov konania je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku
čoho bolo potrebné rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na vyššie ustálený rozsah a na dôvody

odvolania uplatnené žalobcom bolo posúdiť napadnutý rozsudok v jeho zamietajúcej časti výroku II., ako
ajvzávislomvýrokuIII.onáhradetrovkonania,nazákladeodvolacíchdôvodovuplatnenýchžalobcom,v
podstate teda či žalobca má nárok okrem istiny úveru aj na zaplatenie súdom prvej inštancie nepriznanej
sumy 196,74 Eur, ktorá predstavuje jednorazovú odplatu, resp. poplatok za poskytnutie predmetného
úveru, včítane jeho príslušenstva.

14. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že súd vo zvyšku (v časti o zaplatenie sumy
196,74 Eur s príslušenstvom) žalobu zamietol s použitím ust. § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) zák. č.
129/2010 Z.z. z dôvodu, že žalobca predložil ako jediný dôkaz iba zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
ale nebola podpísaná žiadnym z účastníkov, z čoho súd vyvodil, že je neplatná a žalobca teda môže od

žalovaného požadovať len reálne poskytnuté finančné prostriedky bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov
v dôsledku absencie písomnej zmluvy o pôžičke. Túto skutočnosť žalobca v podanom odvolaní osobitne
nenamieta, ani nevyvracia skutkový záver súdu, že predmetná zmluva nebola stranami podpísaná. Tvrdí
v podstate len to, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľský úver, keďže sa úver mal splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako listinné dôkazy predložil písomnú Rámcovú zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb uzavretej
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bez datovania a bez podpisov zaveriteľa aj spotrebiteľa. Žalobca tiež predložil písomnú Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 9.6.2014, kde sa nachádza podpis nad označením žalobcu, avšak podpis žalovaného na zmluve
absentuje. Podľa tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo

výške 700,- Eur s jednorazovým čerpaním a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť s príslušenstvom v celkovej
výške 896,74 Eur, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom
dňa 10.7.2014 (teda v lehote 31 dní). Podľa zmluvy celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g)
zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 196,74 Eur a celková
čiastka podľa § 2 písm. h) zákona, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, predstavuje sumu 896,74 Eur.

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania úver bol žalovanému poskytnutý a žalovaný z neho žalobcovi
nevrátil žiadnu sumu.

16. Odvolací súd považuje za potrebné v danom prípade zdôrazniť, že v odvolacom konaní je oprávnený
rozhodnutiesúduprvejinštanciepreskúmaťlenvrozsahu,vktoromboljehovýroknapadnutýodvolaním,
pričom je viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane toho, ako ich odvolateľ obsahovo vymedzil

(§ 380 ods. 1 CSP).

17. Súd prvej inštancie pritom podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku zohľadnil, že predmetný
úver nespĺňa náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ), keďže

predmetný úver sa musel splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, konkrétne v lehote 31 dní.

18.Prvoinštančnýsúdalesprávnenadviazal,žepodľaust.§2písm.c)ZoSÚinýmveriteľomjeprávnická
osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň
jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), (čo je v danom prípade splnené), pričom tieto

úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až
k) a m) až r), (čo je v danom prípade takisto splnené); pričom za iného veriteľa sa nepovažuje banka,
pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na
činnosť udelené NBS, čo v danom prípade tvrdené, ani preukázané a ani v odvolaní namietané nebolo.
Podľa citovaného ustanovenia a uvedeného za iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) ZoSÚ je treba

považovať aj žalobcu. Potom v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 24 ods. 1 ZoSÚ na tohto
iného veriteľa a zmluvy o úvere a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované
inými veriteľmi spotrebiteľom sa napriek tomu vzťahujú okrem iných i ust. § 11 ZoSÚ.

19. Podľa ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

20. Žalobca ako listinný dôkaz predložil do spisu písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
majúca byť uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom dňa 9.6.2014, ktorá
ale nie je podpísaná žalovaným, obdobne ako nie je oboma zmluvnými stranami podpísaná rámcová

zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, bez datovania. Existencia podpisu žalobcu na zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru je pritom pochybná, keďže tento podpis je absolútne totožný s
podpisom aký je uvedený na rámcovej zmluve, nie však v mieste, kde mal byť podpísaný žalobca, javí
sa, že ide iba o kópiu podpisu.

21. Podporne v zmysle § 40 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka písomný právny úkon
je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;...

22. Z vyššie uvedeného potom prvoinštančný súd vyvodil, že nepodpísaná zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 ZoSÚ, následkom čoho úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho žalobcovi priznal iba nezaplatenú istinu
úveru bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými závermi súdu prvej
inštancie plne stotožňuje.

23. Žalobca ale v podanom odvolaní na vyššie uvedené skutočnosti vedúce k čiastočnému zamietnutiu

jehožalobynereflektuje,uvedenézáverysúduprvejinštancievpodanomodvolanínijakonespochybňuje
a nenapáda. V odvolaní iba namieta, že daný právny vzťah treba posudzovať podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, z čoho následne s odkazom na § 499 Obchodného zákonníka
vyvodzuje, že odplata suma 196,74 Eur nepredstavuje úroky, ale jednorazovú odplatu, pričom jejvýšku, teda primeranosť ceny, nesmie súd v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka posudzovať.
Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody, s poukazom na predtým uvedenú argumentáciu odvolacieho
súdu stotožňujúcu sa so závermi súdu prvej inštancie, sú ale irelevantné, nespôsobilé spochybniť resp.

zvrátiť vyššie uvedené závery súdov oboch inštancií, a bez dopadu na výsledok sporu.

24. Podľa predložených listinných dôkazov predmetné zmluvy mali byť uzavreté prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie na diaľku v zmysle zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku... Avšak žalobca ani iným spôsobom než podpísanou zmluvou, v zmysle

bodu III.3. a 5. danej Rámcovej zmluvy nepreukazuje uzavretie predmetných zmlúv písomným súhlasom
s návrhom - textom daných zmlúv žalovaným klientom elektronickou poštou a jeho prijatím žalobcom.

25. Odvolací súd potom po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu rozsudok súdu prvej
inštancie v reálne napadnutom zamietajúcom výroku II., včítane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého avšak vecne správneho, výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vo

výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

27. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

31.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

32. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu
- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

33. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z
9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

34. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).