Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 16, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010415
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8718010415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,nahlavnompojednávaníkonanomdňa16.júla2018vsenátezloženomzpredsedu

senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Marty Vilčkovej a Boženy Budziňákovej v trestnej veci
proti obžalovanému O. G. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona z r u š u j e obž. O. G. F. D. X. F. H. Q. I. F., J.. XX.XX.XXXX
I. S., Y. G. S. - K., W.. M.. S.É. Č.. XXXX/XX

výrok o vine pre skutok v bode III. z rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017 zo dňa
02.11.2017, právoplatného dňom 19.12.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
1To 131/2017 zo dňa 19.12.2017, ktorého sa dopustil tak, že

- po predchádzajúcej komunikácií prostredníctvom sociálnej siete Facebook pod nickom „O. J. G., sa
dohodol s O. H. na osobnom kontakte, pričom následne dňa 17.06.2016 v presne nezistenom čase v
detskej izbe O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. E. XX/X, O.-X., Q. Ž.F., osobu mladšiu ako 15

rokov iným spôsobom sexuálne zneužil tým spôsobom, že vykonal ejakuláciu na jej tvár,

právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a

a výrok o úhrnnom treste z rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017, ktorý mu bol podľa §
201 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona a § 41
ods. 2 Trestného zákona vo výmere 2 /dvoch/ rokov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

vo výmere 40 mesiacov, s probačným dohľadom, zákazom kontaktovania osôb mladších ako 15 rokov
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, povinnosťou
spočívajúcouvpríkazezamestnaťsavskúšobnejdobealebosauchádzaťpreukázateľneozamestnanie
a ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku
o vine svoj podklad, ďalej

výrok o vine z rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 2T 164/2017 zo dňa 01.03.2018,

právoplatného dňom 01.03.2018 pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že

- v presne nezistený deň mesiaca máj 2015 si prostredníctvom internetovej komunikácie dohodol
stretnutie s maloletou S. L., nar. XX.XX.XXXX a následne v Lučenci v Mestskom parku spoločne prišli
na odľahlé miesto k potoku, kde maloletú oslovil s tým, aby ho rukou sexuálne uspokojila, čo táto najprv
odmietla, avšak neskôr s tým súhlasila a následne masturbovala penis obžalovaného až do mementu
jeho ejakulácie na tvár maloletej, ktorého konania sa dopustil napriek tomu, že vedel o tom, že maloletá

nedovŕšila 18-ty rok veku,právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona

a výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 2T 164/2017, ktorým bolo podľa § 44

Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože úhrnný
trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017 zo dňa
02.11.2017, právoplatného dňom 19.12.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To
131/2017 zo dňa 19.12.2017 v trvaní 2 rokov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 40
mesiacov,sprobačnýmdohľadom,zákazomkontaktovaniaosôbmladšíchako15rokovprostredníctvom

elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, povinnosťou spočívajúcou v
príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie a ochranné
sexuologické liečenie ústavnou formou na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa považoval za
dostatočný, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a

u z n á v a s a z a v i n n é h o

v bode I. až III.
- z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, s použitím § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

v bode I.
- po predchádzajúcej komunikácií prostredníctvom sociálnej siete Facebook pod nickom „O. J. G.“, sa
dohodol s O. H. na osobnom kontakte, pričom následne dňa 17.06.2016 v presne nezistenom čase v

detskej izbe O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. E. XX/X, O.-X., Q. Ž., osobu mladšiu ako 15 rokov
iným spôsobom sexuálne zneužil tým spôsobom, že vykonal ejakuláciu na jej tvár,

v bode II.
- v presne nezistený deň mesiaca máj 2015 si prostredníctvom internetovej komunikácie dohodol

stretnutie s maloletou S. L., J.. XX.XX.XXXX M. následne v Lučenci v Mestskom parku spoločne prišli
na odľahlé miesto k potoku, kde maloletú oslovil s tým, aby ho rukou sexuálne uspokojila, čo táto najprv
odmietla, avšak neskôr s tým súhlasila a následne masturbovala penis obžalovaného až do mementu
jeho ejakulácie na tvár maloletej, ktorého konania sa dopustil napriek tomu, že vedel o tom, že maloletá
nedovŕšila 18-ty rok veku,

v bode III.
- v presne nezistenú dobu koncom roka 2016, v byte na ulici Šoltésovej č. 3475/13 v Poprade mal
jedenkrát dobrovoľný pohlavný styk s maloletou H..O.., J.. XX.XX.XXXX, hoci vedel, že maloletá H..O..,
J.. XX.XX.XXXX v tom čase nedovŕšila 15. rok svojho veku,

t e d a

v bode I. až III.
- iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako 15 rokov a vykonal súlož s osobou mladšou ako

15 rokov a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona
úhrnný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona mu u k l a d á ochranné sexuologické liečenie ústavnou
formou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného O. G. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom

základe uvedenom v obžalobnom návrhu.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.07.2018 obžalovaný po zákonnom poučení v zmysle §
257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku
podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, načo mu súd povolil urobiť vyhlásenie podľa § 257
ods. 4 Trestného poriadku, pretože si to vyžadovali okolnosti prípadu a okolnosti obžalovaného a po
kladnom stanovisku prokurátora i obhajcu obžalovaného na základe čoho konajúci súd podľa § 257 ods.

7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku prijal
a v ďalšej časti hlavného pojednávania vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom
liečení.
Vzhľadom na vyššie uvedené prijaté vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie žalovaného
skutku konajúci súd potom dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obž. O. G. tým, že

vpresnenezistenúdobukoncomroka2016,vbytenauliciŠ.Č..XXXX/XXI.K.maljedenkrátdobrovoľný
pohlavný styk s maloletou H..O.., J.. XX.XX.XXXX, hoci vedel, že maloletá H..O.., J.. XX.XX.XXXX v
tom čase nedovŕšila 15. rok svojho veku.
Pri závere o vine obžalovaného na predmetnom skutkovom základe vychádzal súd predovšetkým
zo samotného vyhlásenia obžalovaného O. G., že nepopiera spáchanie skutku, čo bolo potrebné

považovať za jeho priznanie k spáchaniu žalovaného skutku, ktoré zodpovedalo podstatnému obsahu
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad, ČVS: ORP-547/1-VYS-PP-2017, najmä
dôvodnosti jeho trestného stíhania na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, OKP
Poprad, ČVS: ORP-547/1-VYS-PP-2017 zo dňa 05.12.2017, i podstatnému obsahu trestného spisu
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 60/2018, najmä jeho obžalobnému návrhu podaného prokurátorom

Okresnej prokuratúry Poprad, č. 1Pv 439/2017 zo dňa 29.05.2018.
Z dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad, ČVS:
ORP-547/1-VYS-PP-2017 a v trestnom spise Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 60/2018 vykonaných
vo vzťahu k ochrannému liečeniu v podobe prečítania záverov znaleckého posudku JUDr. S.. Z. W.
podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, so súhlasom prokurátora a obžalovaného konajúci súd zistil,

že podľa záverov predmetného znaleckého posudku obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel
duševnouchoroboualeboporuchou,včasespáchaniaskutku,aleivsúčasnostitrpísexuálnoudeviáciou
- sadomasochizmom, v čase skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania pri plne
zachovalej rozpoznávacej zložke, ovládacia schopnosť bola pod vplyvom sexuálnej deviácie podstatnou
mierou znížená asi o polovicu, vymiznutá však nebola. Podľa záverov znaleckého posudku obžalovaný

chápe zmysel trestného konania, z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť
nebezpečný a nie je potrebné uloženie ochranného psychiatrického liečenia. Obžalovaný je však podľa
znaleckého posudku pre spoločnosť nebezpečný z hľadiska sexuologického v dôsledku sexuálnej
deviácie - sadomasochizmu, v súčasnosti sa však podrobuje ochrannému ústavnému sexuologickému
liečeniu /v čase vyhlásenia tohto rozsudku už bolo rozhodnuté o jeho zmene na ochranné sexuologické

liečenie ambulantnou formou na základe uznesenia Okresného súdu Martin, sp. zn. 3Nt 61/2018 zo dňa
04.07.2018/ a preto znalec ochranné sexuologické liečenie v predmetnej trestnej veci neodporučil s
tým, že poukázal na potrebu pokračovania ochranného liečenia ambulantnou formou, pretože len pri
dodržiavaní liečebných usmernení môže byť prognóza resocializácie obžalovaného priaznivá a riziko
recidívy znížené.

Z dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva PZ, OKP Poprad, ČVS:
ORP-547/1-VYS-PP-2017 a v trestnom spise Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 60/2018 vykonaných
vo vzťahu k výroku o treste u obžalovaného O. G. v podobe prečítaných odpisov registra trestov,
lustrácií v GP, súdov a charakteristík, lustrácií v evidencii priestupkov a z pripojených trestných spisov
Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017, najmä z jeho rozsudku zo dňa 02.11.2017, právoplatného

dňom 19.12.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 131/2017 a Okresného
súdu Lučenec, sp. zn. 2T 164/2017, najmä z jeho rozsudku zo dňa 01.03.2018, právoplatného dňom
01.03.2018 v zmysle § 269 Trestného poriadku bolo zistené, že obžalovaný O. G. bol doposiaľ 2-krát
súdne trestaný vyššie uvedenými rozsudkami Okresného súdu Martin a Okresného súdu Lučenec a
to v prvom prípade za pokračovací prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona,

pokračovací prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm.b/ Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. f/ Trestného zákona, prečin prechovávania detskej
pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona a
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom nad jeho správaním vo výmere 40 mesiacov, spolu so zákazom kontaktovania osôb mladších
ako 15 rokov prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,
príkazom zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie, ochranným
sexuologickým liečením ústavnou formou a s trestom prepadnutia veci. V druhom prípade bol

obžalovaný odsúdený za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, pričom
podľa § 44 Trestného zákona bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku
Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017 zo dňa 02.11.2017, právoplatného dňom 19.12.2017, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 131/2017.
Z predmetných dôkazov bolo ďalej zistené, že obžalovaný má v evidencii priestupkov jeden záznam
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, že

z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne a že príslušný ústav na výkon väzby a trestu ho
hodnotil aj negatívne.

Po takto vykonanom dokazovaní a v zmysle zákonnej zásady uvedenej v § 41 ods. 3 Trestného zákona
konajúci súd potom zrušil z rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017 zo dňa 02.11.2017,

právoplatného dňom 19.12.2017 skorší výrok o vine pre skutok v bode III. a z rozsudku Okresného súdu
Lučenec, sp. zn. 2T 164/2017 zo dňa 01.03.2018, právoplatného dňom 01.03.2018 celý skorší výrok o
vine i o trestných činoch spáchaných s nimi v jednočinnom súbehu, zároveň zrušil aj všetky výroky o
treste z rozsudkov Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017 a Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 2T
164/2017, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedených výrokoch o vine svoj podklad a rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že obžalovaného uznal vinným z pokračovacieho
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, s použitím § 138
písm.b/,písm.j/Trestnéhozákona,pretožeobžalovanýinýmspôsobomsexuálnezneužilosobumladšiu
ako 15 rokov a vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas a na viacerých osobách, pri viazanosti skutkovými zisteniami uvedenými v

zrušených rozsudkoch, s doplnením skutkového zistenia v predmetnej trestnej veci.
Podľa ustanovenia § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona - závažnejší spôsob konania ako osobitný
kvalifikačný pojem sa rozumie po dlhší čas a na viacerých osobách.
Súdna prax pod pojmom páchanie trestného činu po dlhší čas považuje pokračovanie v trestnej činnosti
po dobu spravidla šesť mesiacov, čím je však intenzita útoku vyššia, tým sa vyžaduje kratšie časové

obdobie a pod pojmom viaceré osoby sa rozumejú aspoň tri osoby.
Vo veci je potrebné poukázať i nato, že podstata pokračovacieho trestného činu je v tom, že viacero
útokov sa pokladá za jeden trestný čin a subsumuje sa pod tu istú skutkovú podstatu trestného
činu. Základnými črtami pre kvalifikovanie útokov podľa jednej skutkovej podstaty trestného činu sú:
možnosť každý trestný útok osobitne podradiť pod to isté ustanovenie Trestného zákona, hoci v rôznom

vývojovom štádiu, jednotiaci zámer páchateľa pokračovať v tom istom trestnom čine aspoň v základných
črtách existujúci na samom začiatku jeho páchania /subjektívna súvislosť/ a objektívna súvislosť v čase,
v spôsobe ich spáchania a predmete útoku, ktoré sú vedené s rovnakým zámerom a s rovnakým
spôsobom.
Obžalovaný konal z hľadiska subjektívnej stránky vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/

Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného O. G. vzal konajúci súd do úvahy všetky
všeobecné i individuálne zásady, ktoré sú platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest
zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,

že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil
od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd súčasne
prihliadol aj na spôsob spáchania činov, ich následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu
obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, na poľahčujúce okolností v podobe jeho priznania v
zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona a jeho napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušnému

súdu v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona pri vyhlásení, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku
i na priťažujúcu okolnosť v podobe spáchania viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Trestného
zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa
tento účel trestu dá dosiahnuť aj uložením úhrnného spoločného trestu odňatia slobody vo výmere7 rokov, pri dodržaní zásadách uvedených v § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona platných
pre ukladanie spoločného úhrnného trestu, pretože ho odsudzoval za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí
súčasťpokračovaciehotrestnéhočinu,zaktoréhoinýčiastkovýútokbolsúdomprvéhostupňavyhlásený

odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť - v danom prípade to bol rozsudok Okresného
súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017 zo dňa 02.11.2017, právoplatného dňom 19.12.2017, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 131/2017 a rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn.
2T 164/2017 zo dňa 01.03.2018, právoplatného dňom 01.03.2018.
Keďže súd rozhodol o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, tento nemohol byť miernejší než

trest uložený mu skorším rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T 131/2017, resp. rozsudkom
Okresného súdu Lučenec, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu
Okresného súdu Martin.
Konajúci súd obžalovaného na príslušný výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods.
2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone

trestu odňatia slobody.
Súd považuje za potrebné pri rozhodnutí o vyššie uvedenom treste poukázať nato, že trest má plniť
funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie - zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti a prvok individuálnej prevencie - výchovy
k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa

prejavuje prvok generálnej prevencie - výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti i
nato, že pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu neboli vykonaným dokazovaním zistené, vzhľadom na
okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti svedčiace
pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Aj keď u obžalovaného
prevažovali poľahčujúce okolnosti, ale ich rozsah alebo význam neprekročil hranice bežné pre priznanie

statusupoľahčujúcichokolností,keďžesapriposudzovanítrestnejčinnostiobžalovanýchosôbvyskytujú
často. Dôkazy nepreukázali ani žiadne relevantné skutočnosti na strane obžalovaného alebo pri jeho
pomeroch, a to ani napriek znalcom zdiagnostikovanej podstatnou mierou /nie však úplne vymiznutou/
zníženej ovládacej schopnosti konania obžalovaného, keďže rozpoznávacia schopnosť bola u neho plne
zachovaná.

Obžalovaný sa z hľadiska druhového objektu dopustil trestných činov, ktoré sú v osobitnej časti
Trestného zákona katalogicky zaradené k skutkovým podstatám trestných činov patriacich do II. hlavy,
druhého dielu zákona, ktorá upravuje trestné činy proti ľudskej dôstojnosti s druhovým objektom
chrániacim pohlavnú sféru maloletých osôb, ich mravný a telesný vývoj, ale i záujem spoločnosti na
dodržiavaní istých morálnych pravidiel v oblasti sexuálnych vzťahov, ktoré patria hneď po živote a

zdraví medzi základné priority právnej ochrany vyjadrenej nielen v Trestnom zákone, ale aj v Ústave
Slovenskej republiky a v medzinárodných dokumentoch - Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor
oľudskýchprávachaDohovorRadyEurópyoochranedetípredsexuálnymvykorisťovanímasexuálnym
zneužívaním.
Konajúci súd považuje za potrebné poukázať aj nato, že predmetom všetkých útokov obžalovaného

boli maloleté deti, ktoré sú na základe takéhoto sexuálneho zneužívania vystavované patologickému
narušeniu ich osobnosti a že tieto trestné činy patria medzi najzávažnejšie trestné činy v súvislosti s
deťmi a mládežou, ide pritom o vysoko latentnú trestnú činnosť páchanú prostredníctvom počítačových
sietí tak, ako tomu bolo v tomto prípade.
v bode I. až III.

- iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako 15 rokov a vykonal súlož s osobou mladšou ako
15 rokov a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, s výnimkou výroku o nepopieraní spáchania skutku
podanou obžalovaným podanou

obžalovaným v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku do 15 dní
od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.