Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316210596
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2316210596.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej G. V., bytom Š., I.. Š. XXX/X, o zaplatenie 978,22 € s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 30 C 252/2016, o dovolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. októbra 2018 sp. zn. 24 Co 13/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanej zaplatenia nesplatenej časti úveru s príslušenstvom, ktorý jej bol poskytnutý na základe
Úverovej zmluvy uzavretej dňa 29. júna 2015.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 27. apríla 2017 č. k. 30 C 252/2016-45 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa od žalovanej domáhala zaplatenia istiny 978,22 € s prísl. a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania.

3. Proti zamietajúcemu výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 24. októbra 2018 sp. zn.
24 Co 13/2018 tak, že ho potvrdil a vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila
poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, resp. ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Vyčítala odvolaciemu súdu (i súdu prvého stupňa, pozn.) nesprávnosť jeho právneho záveru, že
zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu, ako aj prvoinštančného súdu zrušiť
a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), za ktorú koná
jej zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa v súlade s ustanovením §
429 ods. 2 písm. b) CSP, že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP),

zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobkynejepotrebnéakoneprípustnéodmietnuť.Najvyššísúdnastručnéodôvodnenie(§451ods.3CSP)uvádza
nasledovné:

7. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy
a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa
neprihliada. Podľa § 422 ods. 1 písm. c) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je
predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má

byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy
vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou
slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je
majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním

napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právneposúdenievecimožný,lenakpeňažnéplnenieprevyšujedesaťnásobokminimálnejmzdy,resp.v
sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V takomto prípade sa na príslušenstvo
neprihliada.

9. V preskúmavanej veci je predmetom dovolacieho konania žalovaná istina v sume 978,22 €. Výška
minimálnej mzdy v čase podania žaloby (8. júna 2016) bola 405,- € [podľa § 1 písm. a) Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016].
Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom
desaťnásobok minimálnej mzdy (3.800,- €). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422

ods. 1 písm. a) CSP vylúčená.

10. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. 6 Cdo 191/2018, 6 Cdo 42/2018, 7 Cdo
256/2018, 1 Cdo 124/2018) v podobných veciach už uviedol, že „[i] keď v preskúmavanej veci išlo
o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania

neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v
zmysle § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej
strany je totiž podľa dôvodovej správy k C. s. p. zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je
v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania
spotrebiteľa i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom

spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný
dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku
minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou
skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou,
na ktorú zákonodarca v C. s. p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou

sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné
sporyaindividuálnepracovnéspory(§290až§323C.s.p.),pričomslabšoustranouvnichjespotrebiteľ,
zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za
účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu
rovnosti zbraní“.

11. Na podporu uvedeného názoru, preferujúceho účel (zákona) zníženia majetkového cenzu v sporoch
s ochranou slabšej strany (bod 10) najvyšší súd poukazuje aj na čl. 3 CSP v spojitosti s čl. 152 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky. V neposlednom rade na rovnakom základe je stanovená aj povinnosť
platenia súdneho poplatku (zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, pozn.), ktorá sa, rovnako zvýrazňujúc uvedený účel, viaže na osobné (spotrebiteľa) a nie vecné
(konanie so spotrebiteľom) oslobodenie (7 Cdo 256/2018).12. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) CSP ako
neprípustné odmietol.

13. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že inak úspešná
žalovaná nemá nárok na ich náhradu, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.