Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816897797
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816897797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24
785 199, právne zastúpeného: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, AK Šmída, s.r.o., so sídlom
Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: W. X., E.. X.X.XXXX, I. D. XXX, XXX XX D., o
zaplatenie 6956,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 25.10.2017, č. k. 3Csp/1/2016-53 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok .

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVranovnadTopľou(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 12.8.2008 zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6605,59 Eur, ktorý sa zaviazala
zaplatiť v 119 mesačných splátkach po 109,11 Eur. Úrok bol dohodnutý vo výške 14,95% ročne. Celkové
náklady predstavovali 6615,53 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť predstavovala
sumu 13.222,12 Eur. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., výzvou zo dňa 13.5.2014,

vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky, s ktorou bola v omeškaní a upozornil ju na možnosť
vyhláseniamimoriadnejsplatnostipohľadávkyapostúpeniapohľadávkynatretiuosobu.Keďžežalovaná
v lehote 15 dní od doručenia výzvy predmetnú pohľadávku neuhradila, Slovenská sporiteľňa, a.s. listom
zo dňa 5.6.2014 oznámila žalovanej, že dňa 4.6.2014 v zmysle ustanovenia čl. 7.6.1. VOP zmluvy,
vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej pohľadávky
v lehote 15 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu uhradila do dňa
postúpenia pohľadávky čiastku 1890,32 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014

právny predchodca žalobcu previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu. Dňa 16.3.2015 uzatvorili
žalobca a žalovaná dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bolo odstránenie sporností a pochybností
ohľadom úrokov z vyššie uvedeného dlhu. V zmysle predmetnej dohody bol pôvodný záväzok žalovanej
vo výške 7393,21 Eur, pozostávajúci z istiny vo výške 5255,64 Eur, úroku a úroku z omeškania vo výške2048,65 Eur, pôvodných poplatkov vo výške 88,92 Eur, nahradený novým záväzkom vo výške 7096,77
Eur s úrokom vo výške 5% ročne z dlžnej čiastky úveru, teda v celkovej výške 9290,21 Eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala zaplatiť v 117-tich mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhradila

dlh tak ako sa v zmysle predmetnej dohody zaviazala, vyhlásil žalobca celý dlh vo výške 6956,77 Eur v
súlade s bodom 4 predmetnej dohody za splatný k 25.6.2015.

3. S poukazom na ust. § § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/207 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)

súd právne uzavrel, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, a preto aplikoval právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Súd posúdil dohodu o urovnaní
zo dňa 16.3.2015 (ďalej len „Dohoda“) ako neplatnú, v dôsledku nekalej obchodnej praktiky zo strany
žalobcu,spočívajúcuvpredloženížalovanejformulárovúdohodu,obsahujúcuzdanlivovýhodnýformulár
o platení dlhu v splátkach a vyhlásenie o nespornosti záväzku, ktorým žalovaná mala uhradiť dlh v
nižšej sume ako ju pôvodne vyčíslil žalobca. Týmto konaním došlo k naplneniu zákonných znakov

nekalej obchodnej praktiky, ktoré súd vyhodnotil ako nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Súd poukázal na
ustanovenie v Dohode, v zmysle ktorého žalovaná berie na vedomie, že v prípade neplatnosti Dohody
je povinná uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím žalobca naplnil
podmienku porušenia odbornej starostlivosti. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovanú

poučil o následkoch podpisu dohody o urovnaní, či prípadnom premlčaní časti nároku. Taktiež žalobca
zavádzal žalovanú, pokiaľ ju informoval o povinnosti uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby bola žalovaná upovedomená o možnosti namietať výšku a
oprávnenosť pôvodného nároku.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1,2 CSP.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nevykonanie
navrhnutýchdôkazovsúdomprvejinštancieataktiežnesprávneprávneposúdenieveci.Žalobcauviedol,
že žalovaná podpísala Dohodu o urovnaní slobodne, dobrovoľne a vážne. Dohoda bola uzavretá na

žiadosť žalovanej, nakoľko táto si prostredníctvom telefónu žiadala riešiť svoj dlh mimosúdnou cestou,
a zároveň rozdeliť dlh na splátky. Keďže nesúhlasila s výškou úrokov, došlo aj k ich úprave oproti
pôvodnému nároku žalobcu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Dohoda bola vyhotovená výlučne
v prospech spotrebiteľa za účelom odvrátenia súdneho konania tak, aby výška splátok zodpovedala
finančným možnostiam žalovanej. Dohodnuté úroky boli vo výške 5% ročne čo zodpovedá zákonným

úrokom z omeškania. Žiadal, aby v prípade, ak aj odvolací súd dospeje k záveru, že Dohoda o urovnaní
je neplatná, posúdil nárok žalobcu priamo zo zmluvy o úveru. Na základe uvedeného žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne
ak bude mať za to, že dohoda o urovnaní je neplatná, navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi nárok
na zaplatenie sumy 7158,42 Eur spolu s úrokom zo meškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5115,64

Eur od 25.6.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, avšak v odvolaní neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie
napriek jeho návrhom nevykoval. Odvolací súd preskúmal spisový materiál a ani z neho nevyplýva, že
by súd prvej inštancie nevykonal niektorý zo žalobcom navrhnutých dôkazov. Z uvedeného dôvodu,
považoval predmetnú námietku žalobcu za právne irelevantnú. Odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že Dohoda o urovnaní zo dňa

16.3.2016 je neplatná z dôvodu použitia nekalých obchodných praktík zo stany žalobcu. V konaní
nebolo sporné, že žalovaná mala záujem o splácanie dlhu v splátkach, pričom uvedenú skutočnosť
uviedol samotný žalobca v odvolaní proti napadnutému rozsudku. Táto skutočnosť taktiež vyplývala z
Dohody, keďže súčasťou dohody v časti „C“ je splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že nový dlh je
rozloženýna117mesačnýchsplátoksosplatnosťouprvejdňa26.03.2015aposlednejdňa25.11.2024.Z
Dohody však nevyplývala spornosť pôvodného záväzku, teda skutočnosť v čom žalobcom deklarovaná

pochybnosťnárokuspočívala.Odvolacísúdsanazákladeuvedenéhostotožnilsprávnymzáveromsúdu
prvej inštancie, ktorý konanie žalobcu, spočívajúce v predložení žalovanej Dohody o urovnaní vo forme
formulárovej dohody, posúdil ako nekalú obchodnú praktiku. Žalovaná ako priemerný spotrebiteľ, ktorá
mala záujem na určení splátkového kalendára mohla krok veriteľa (umožnenie splniť dlh v splátkach,
zdanlivé zníženie dlhu) vnímať ako ústretovosť, čo mohlo ovplyvniť jej ekonomické správanie bez toho,

aby si uvedomila, že urovnaním pôvodný dlh zaniká a nahrádza sa novým, pričom pri tomto novom
dlhu nemožno posudzovať charakter poskytnutého úveru, teda či zmluva o úvere obsahuje zákonnom
požadované náležitosti, ako aj skutočnosť, že od uzavretia Dohody plynie aj nová premlčacia doba. Z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaná bola zo strany žalobcu poučená o tom, čo inštitút
dohody o urovnaní predstavuje a aké sú jeho právne následky. Naopak je zrejmé, že žalovaná mala v

úmysle dosiahnuť iba možnosť plnenia zvyšku dlhu zo zmluvy v splátkach, nie aj nahradenie pôvodného
záväzku novým. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 53d Občianskeho
zákonníka je Dohoda o urovnaní zo dňa 16.3.2015 ako spotrebiteľská zmluva, ktorej uzavretie bolo
dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky, neplatná.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Mcdo/9/2012,
v ktorom okrem iného uviedol, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch má prioritu princíp ochrany práv
spotrebiteľapredprincípom„ignoratiaiurisnonexcusat“(neznalosťzákonaneospravedlňuje)apoukázal
na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že starý záväzok medzi stranami sporu bol

nahradený novým, ktorý však bol uzatvorený v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky zo strany
žalobcu, keďže žalovanú nepoučil o právnych následkoch uzavretia predmetnej Dohody, odvolací súd
sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd naviac poukazuje na ďalší dôvod neplatnosti predmetnej dohody a to absenciu

obligatórnej náležitosti dohody o urovnaní, ktorou je označenie sporných nárokov podľa § 585 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Urovnanie v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka predstavuje inštitút
právneho poriadku, ktorým strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich
záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok medzi
účastníkmi zmluvy tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorého obsah vyplýva z urovnania.

Inštitútom urovnania sa teda odstránia sporné nároky medzi stranami, avšak nie na základe zistenia
skutkového stavu a následného právneho posúdenia sporných nárokov ale zrušením záväzku, ktorý má
tieto nedostatky, a jeho nahradením novým záväzkom.

13. V zmysle § 587 Občianskeho zákonníka i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené

všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť
alebopochybnosť,ibažezobsahuurovnanianepochybnevyplýva,žesaurovnanietýkaajinýchvzťahov.
Z uvedeného ustanovenia je nepochybné, že obligatórnou obsahovou náležitosťou dohody o urovnaní
musí byť označenie sporných skutočností. Z časti B predmetnej Dohody vyplýva, že výška záväzku
dlžníka, teda žalovanej, voči veriteľovi, teda žalobcovi, z titulu zmluvy č. XXXXXXXXX je sporná, preto

uzatvárajú Dohodu, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a
to spôsobom uvedeným v časti C Dohody. Napriek tomu, že v Dohode je špecifikovaná suma, ktorú
eviduje žalobca voči žalovanému vo výške 7393,21 Eur s príslušenstvom, rozčlenená na istinu v sume
5255,64 Eur, úroky a úroky z omeškania vo výške 2048,65 Eur a zmluvnú pokutu, poplatky a inkasnénáklady vo výške 88,92 Eur, nevyplýva z predmetnej Dohody, ktorá z uvedených súm bola sporná, resp.
pochybná. Z časti C predmetnej Dohody naviac vyplýva, že nový záväzok dlžníka predstavuje dlžnú
čiastku 7 096,77 Eur s úrokovou sadzbou 5 % p. a., z dlžnej čiastky úveru a celková čiastka úveru je vo

výške 9 290,21 Eur a táto čiastka bude dlžníkom uhradená podľa rozvrhujúcich mesačných splátok. Z
uvedeného odvolací súd konštatuje, že Dohoda o urovnaní, ktorú uzatvorili strany sporu je neplatná a
to z dôvodu, že nebol naplnený základný zákonný predpoklad tohto inštitútu, a to spornosť pohľadávky.
Dohoda o urovnaní je absolútne neplatná pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka aj
z dôvodu, že konaním žalobcu došlo k naplneniu zákonných znakov nekalej obchodnej praktiky, ktoré

súd správne vyhodnotil ako nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne
riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

14. Žalobca si pohľadávku voči žalovanej uplatnil žalobou na základe právneho vzťahu založeného
Dohodou o urovnaní, ktorú súd vyhodnotil za absolútne neplatnú.

15. S ohľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatnej Dohody o
urovnaní, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu zamietol. Súd nemohol nárok
žalobcu posúdiť vychádzajúc z pôvodného právneho vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, pretože ide o iný nárok vyplývajúci z iných skutkových okolností a právneho titulu. Súdy sú
v zmysle § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazané žalobným návrhom žalobcu, ktorý

nemožno prekročiť. Na základe uvedeného nemohol súd prvej inštancie rozhodovať o nároku žalobcu
vyplývajúceho z postúpenej pohľadávky vzniknutej titulom zmluvy o úvere. Žalobca až v samotnom
odvolaní sa domáhal priznania nároku na zaplatenie sumy 7158,42 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy
o úvere, avšak v zmysle § 371 v spojení s § 140 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku nemožno v
odvolacom konaní meniť žalobu, a teda v konkrétnej veci uplatňovať nárok na zaplatenia dlžnej sumy

titulom zmluvy o úvere, ak súd prvej inštancie konal o oprávnenosti nároku z titulu Dohody o urovnaní
zo dňa 16.3.2015.

16. Majúc na zreteli vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si odôvodnenia súdu
prvej inštancie ako správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia o
trovách konania, potvrdil.

18. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu
sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).