Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616202894
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616202894.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore strán žalobcu Stredoslovenská

energetika - Distribúcia a.s. , Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151proti žalovanému X. U. S.L.,
C.. XX.XX.XXXX, S. N., N. XXX/XX, štátny občan SR, X. K. Ž.L., C.. XX.XX.XXXX, S. T., U. Y.X, štátny
občan SR v konaní o zaplatenie 714,74 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1., 2. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 714,74 eura s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 28.04.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 09. 03.2016 sa domáhal zaplatenia 714,74 eura od žalovaného
U. S. s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre
verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste T., U. Y.. Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa
27.02.2015 mu vyúčtovali čiastku 714,74 eura. Žalovaný ku dňu podania návrhu predmetnú pohľadávku

neuhradil ani na základe zaslanej výzvy. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Zák.č. 251/2012 Z.z. o
energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú
škodu. Spôsob výpočtu spôsobenej škody neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z..

2. Dňa 05.04.2016 vydal Okresný súd Lučenec v konaní sp.zn. 17C/64/2016 platobný rozkaz, ktorým
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom Proti platobnému rozkazu dňa

02.05.2016 podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a podaný predčasne.

3. Listom zo dňa 23.05.2016 sa žalobca vyjadril k podanému odporu kde uviedol, že k odporu nie je
možné sa konkrétne vyjadriť, nakoľko obsahuje len všeobecné tvrdenia a nie konkrétne fakty, ktoré by
boli dôvodné k popretiu ich nároku. Nárok predstavuje škodu, ktorá bola im spôsobená neoprávneným
odberom, ktorý bol zistený dňa 05.02.2015 a to tak, že na odbernom mieste sa manipulovalo s
ciachovými plombami 2 kusy M 53/05 a to z dôvodu zásahu do elektromera, čím bolo mechanicky

poškodené počítadlo, ktoré neregistrovalo odber elektriny. Na základe vyššie uvedených skutočností
majú za to, že na odbernom mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina. V zmysle existujúcej právnej
úpravy je daná absolútna objektívna zodpovednosť žalovaného za spôsobený protiprávny stav a to bez
možnosti akejkoľvek liberácie. Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektrinybola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 714,74 eura zo dňa 11.02.2015 a škoda bola
vypočítaná v zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

4. Dňa 23.05.2016 žalobca navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a
to K. Ž.L., C.. XX.XX.XXXX, ako žalovanej v 2. rade z dôvodu, že počas zistenia neoprávneného odberu
elektrickej energie na odbernom mieste existoval nájomný zmluvný vzťah medzi prenajímateľom U. S.
a nájomcom K. Ž.. Tieto skutočnosti zistili až v priebehu konania.

5. Uznesením zo dňa 07.06.2016 č.k. 17C/64/2016-37 súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší
účastník K. Ž., C.. XX.XX.XXXX, S. T., U. Y.X, ktorá bude v konaní vystupovať ako žalovaná v 2. rade.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, potvrdil, že jeho zamestnanci dňa 05.02.2015
zistili na odbernom mieste, že sú porušené a poškodené plomby na elektromere, čiže v zmysle § 46 ods.

1, písm. c) došlo k neoprávnenému odberu. Do elektrického zariadenia môže zasahovať len spoločnosť
Slovenská energetika - Distribúcia a.s., ktorá je v zmysle zákona o energetike prevádzkovateľom
distribučnej sústavy a žiadna iná osoba. Žalovaný, ako odberateľ má uzatvorenú zmluvu a nemá len
práva, ale aj povinnosti v zmysle § 36 ods. 2, písm. c) a je povinný zabezpečiť odberné miesto tak,
aby nedochádzalo k zásahu, či k poškodeniu plômb, odpojeniu elektromera alebo k iným poškodeniam.

Škodu vyčíslili podľa platnej a účinnej vyhlášky v čase zistenia neoprávneného odberu, nakoľko nemohli
vychádzať zo stavu elektromera z toho dôvodu, že bol tam zásah do elektromera, čo preukazujú aj
certifikátomokalibrácii,kdejeuvedené,žeelektromermalporušenéoverovacieznačky,malmechanicky
poškodené počítadlo. Pri výpočte museli vychádzať z platnej a účinnej legislatívy, kde vychádzali z
§ 1 ods. 1 , písm. a) Vyhlášky č. 292/2012 Zb. Ďalej si uplatňujú náklady, ktoré boli vynaložené na

zistenie neoprávneného odberu, čiže tzv. zisťovací poplatok v zmysle § 1 ods. 7. Vyhlášky vo výške
151,- eura a dopravu. Rozhodovacia prax súdov ustálila, že v prípade zodpovednosti za neoprávnený
odber ide o zodpovednosť objektívnu a už len samostatný odber meracím zariadením, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii znamená, že ak tam boli poškodené
plomby, nie je už potrebné preukazovať, kto to spôsobil a zodpovedá za to vlastník, ako aj ten, kto

odoberá elektrickú energiu. Zo strany žalovaného nebola do dnešného dňa uvedená argumentácia, či
bol spôsobený neoprávnený odber alebo nebol, či to rozporuje, ako aj výšku škody. Je tu len otázka
zo strany žalovaného, či to bolo doručované alebo nebolo, či mali vedomosť, či tam je nájomný vzťah
alebo nie. Toto všetko nemení na tom nič, že neoprávnený odber tam spôsobený bol. Protokol o zistení
neoprávneného odberu elektrickej energie a faktúra jednoznačne museli byť doručované na adresu, kde

bol zistený neoprávnený odber, ako aj upomienka. Oni nemajú právo komunikovať s pani Ž., nakoľko
zmluvný vzťah existuje a zmluva je uzatvorené len s odberateľom, čiže so žalovaným v 1. rade.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že faktúra mu nebola doručovaná na adresu Rúbanisko II/7, kde
sa predmetný byt nachádza, ale bola doručovaná na adresu U. Y.. Obálku nedoložili do spisu, ale musia

ju mať vo svojich spisoch, nakoľko obálka sa vrátila s tým, že adresát je neznámy, keďže on nebýva
na adrese U. Y.. Byt prenajímal pani Ž. od roku 2011 o čom mali v elektrárňach vedomosť, nakoľko
majú nájomnú zmluvu. Dňa 05.02.2015 rodina Ž. pozerala televízor a vypadla im elektrina, keď išli pred
dvere videli pred dverami nejakého pána z elektrární, ako robil niečo s elektrinou. Keď sa ho spýtali čo
robí oznámil im, že vymieňa elektromer. O chvíľu naskočila elektrina a až na druhý deň našli v schránke

protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie. Keď došlo k neoprávnenému odberu on
býval v S. S.. Ako mu to pani Ž. oznámila v priebehu týždňa prišiel do T.. Dňa 18.03.2015 dal výpoveď
nájomníkom z dôvodu, že hrubo porušovali nájomnú zmluvu, ale ešte ani v auguste byt neopustili. V
júli dal odpojiť elektromer, ale začiatkom augusta zistil, že sa v byte svieti, preto s pánom C. išiel do
bytu, spravili záznam aj s policajtmi, vtedy mu pán Nagy povedal, že tam bol aj vo februári a bol zistený

neoprávnený odber. Podal aj trestné oznámenie na pani Ž., nakoľko si myslel, že mu otvorili obálku,
kde mu elektrárne zaslali vyúčtovanie za neoprávnený odber. Až na polícii sa zistilo, že zásielka bola
vrátená z toho dôvodu, že adresát je neznámy, nakoľko bola zasielaná nie na adresu U. Y. ale na adresu
U.S. Y.. Preto dlžnú sumu nie je ochotný zaplatiť, lebo žiadnu škodu nespôsobil. Nebolo by to došlo až
do takého stavu, keby mu riadne zaslali na adresu poštu, nakoľko Ž. mu poštu stále odovzdali. Keby

bol zistil, že je nejaká faktúra, nejaký nedoplatok za neoprávnený odber, ktorý spôsobili Ž., hneď by
komunikoval s elektrárňami už v tom čase, keď nedoplatok vznikol. Nepopiera, že tam bol nedoplatok zo
strany Ž., nakoľko mu znížili platby na 14,- eur a potom vyšiel nedoplatok okolo 200,- eur. Do dnešnéhodňa o žiadnej škode nebol upovedomený, jedine súdnou cestou sa dozvedel, že vznikla škoda. On bol
vynechaný z celého konania.

8.Súdpojednávalvneprítomnostižalovanej2.,ktorejsanepodarilodoručiťpredvolanienapojednávanie
v zmysle § 106 CSP na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

9. Podľa ustanovenia 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatniť ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech
strany.

11. Podľa ods. 4 konanie začaté do 30.06.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde
podľa predpisov účinných do 30.06.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

12. Odo dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného
sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka Q. C., oboznámením sa s obsahom
protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 05.02.2015, dokladu - neoprávnený odber, faktúry

za neoprávnený odber, fotodokumentácie, vyjadrenia žalobcu k odporu, nájomnej zmluvy, potvrdenia o
podaní daňového priznania, uznesenia ČVS: ORP-495/Br-Br/2015, dokladov zasielaných Elektrárňam
do Žiliny zo strany žalovaného 1. , nájomnej zmluvy, ukončenia nájomného vzťahu, vyjadrenia žalobcu,
fotodokumentácie.

14. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, č.C. XXXXXX bolo zistené,
že u zmluvného odberateľa U. S., odberné miesto T.Č., U. Y. bol zistený neoprávnený odber -
boli manipulované ciachové plomby 2xM53/05. Elektromer vymenený pracovníkmi servisu merania.
Odberateľ bol doma, neotvoril byt. Protokol bol podpísaný 3 pracovníkmi (čl.4).

15. Oznámene zo dňa 11.02.2015 (čl.5) a faktúra za neoprávnený odber elektriny vystavená na sumu
714,74eura (čl.6)zodňa11.02.2015boliadresovanéRóbertoviBérešovinaadresuT.,U.Y..Upomienka
zo dňa 18.03.2015 č.l. 13 bola opäť adresovaná žalovanému 1. na adresu T., U. Y..

16. Súčasť spisu tvorí aj fotodokumentácia elektromeru (čl.9-12).

17. Z certifikátu o kalibrácii č. XXX/XXXX zo dňa 12.02.2015 (čl.33) vyplýva, že sporný elektromer má
porušené overovacie značky laboratória, má mechanicky poškodené počítadlo - nereaguje a skúška
počítadla - nevyhovel.

18. Dňa 16.03.2014 uzatvoril žalovaný 1. nájomnú zmluvu - Dodatok s K. Ž. (čl. 73) na dobu určitú do
15.03.2015.

19. Z uznesenia OO PZ S. zo dňa 13.03.2013 ČVS: ORP-491/Br-Br-2015 zo dňa 13.03.2016 súd zistil,
že faktúra za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny bola doporučene zaslaná žalovanému

1., avšak nebola doručená a bola vrátená s poznámkou adresát neznámy.

20. Svedok Q. C., pracovník, ktorý bol pri zistení neoprávneného odberu uviedol, že na predmetnom
mieste na základe kontroly zistili, že sú porušené overovacie znaky na elektromere spravili
fotodokumentáciu a zistili, že boli poškodené overovacie znaky a elektromer nezaznamenával spotrebu.

Pri zisťovaní boli traja pracovníci. Búchali aj v predmetnom byte, počuli, že niekto tam je, ale nikto
neotváral.Vyplnilinamiesteprotokolozisteníneoprávnenéhoodberuelektrickejenergiedňa05.02.2015
a kópiu nechali v schránke. On nemá vedomosť o tom, kto v predmetnom byte býva. Na chodbe sú
3 bytové jednotky, na stene boli 3 bytové elektromery, boli uzatvorené. Skrinku otvárajú špeciálnymkľúčom ale dá sa otvoriť aj laicky. Na prvý pohľad nebolo to nijako poškodené, ale oni už pri pohľade na
elektromer vedia zistiť, či sa s ním manipulovalo. Laik by na prvý pohľad nevedel zistiť, že je elektromer
poškodený.Prizisťovaníneoprávnenéhoodberubolitrajapracovníciapotomprišlaináskupina,nakoľko

oni to nerobia a tí vymenili elektromer. Oni zrejme museli komunikovať aj s nájomníkmi bytu.

21. Neoprávnený odber je presne definovaný v § 46 ods. 1 Zák.č. 251/2012 o energetike. § 46 ods. 2
Zák. č. 251/2012 ukladá odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal elektrinu povinnosť uhradiť skutočne
vzniknutú škodu.

23. Podľa § 3, písm. b) ods. 3 Zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie
v elektroenergetike prevádzkovateľom distribučnej sústavy osoba, ktorá má povolenie na distribúciu
elektriny na časti vymedzeného územia.

24. Podľa § 39 ods. 13 Zák.č. 251/2012 o energetike, akýkoľvek zásah do odberného elektrického

zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu
prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

25. Podľa § 40 ods. 1 Zák.č. 251/2012 Z.z. meranie elektriny v prenosovej sústave je povinný zabezpečiť
prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny v distribučnej sústave prevádzkovateľ

distribučnej sústavy. Meranie elektriny podľa prvej vety môže na základe zmluvy s prevádzkovateľom
prenosonej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy vykonávať aj iná odborne spôsobilá
osoba. Merať odber elektriny je možné len určeným meradlom.

26. Podľa § 46 ods. 1 Zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber

elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie
elektriny
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe

žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber
elektriny sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie
elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

27. Podľa ods. 2 pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť

skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1, písm. i)..

28. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z. o spôsobe výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením
celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa ods. 4 cenou
neoprávnene odoberanej elektriny podľa ods. 2.

29. Podľa ods. 4 celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta

vynásobením dennej spotreby neoprávnene odoberanej elektriny zistenej podľa ods. 5. a 6. počtom
dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného
odberu elektriny predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho povykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny alebo odobratia určeného
meradla prevádzkovateľom sústavy najdlhšia za obdobie posledných 183 dní.

30. Podľa ods. 6 denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie
je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1kV sa vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným

odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov prostredníctvom ktorých sa uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt

prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ako
nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

31. Podľa ods. 7 k škode vypočítanej podľa ods. 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa
sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

33. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Súd mal preukázané, že žalobcovi vznikla škoda, keďže žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu

elektriny, čiže vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy,
je pripojený k prenosnej sústave SEPS a.s. (Slovenská elektrizačná prenosová sústava), ktorá je
držiteľom povolenia na prívod elektriny, na vymedzenom území a všetka elektrina dodávaná do
prenosovej sústavy SEPS do distribučnej sústavy žalobcu je meraná SEPS-om , žalobca je pripojený
k SEPS-u a ďalej pripája k svojej distribučnej sústave odberateľov v zmysle technických podmienok a

obchodných podmienok pripojenia. Je povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná
z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinný viesť evidenciu odberateľov. Ak niekto
neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej
sústavy žalobcu z prenosnej sústavy, ktorá nebola žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná.
Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide na žalobcu, ktorú musí uhradiť prenosovej

sústave SEPS, resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným
subjektom je žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému neoprávneným odberom
vznikla škoda. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal elektrinu je povinný uhradiť prevádzkovateľovi
distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

36. V prípade vzniku škody spôsobenej neoprávneným odberom je vždy za odber s určeným meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva

odber elektriny a za neporušenosť meracieho zariadenia a to bez ohľadu na zavinenie zodpovedný
výlučne odberateľ. Predmetom dokazovania v predmetnej veci je nárok na náhradu škody vzniknutej u
zmluvného odberateľa elektriny, ktorý porušil zákonom stanovené povinnosti, keď na meradle odberu
elektriny v jeho odberných miestach došlo preukázateľne k neoprávnenému odberu, za čo zo zákona oenergetike zodpovedá výlučne odberateľ energetiky a v danom prípade aj nájomca predmetného bytu,
ktorý skutočne neoprávnene túto elektrickú energiu odberal.

37. Právna úprava zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere je vybudovaná na princípe
objektívnej zodpovednosti odberateľa elektrickej energie, teda bez zreteľa na zavinenie, bez ohľadu
na to, kto neoprávnený zásah do určeného meradla vykonal. Za vzniknutú škodu, teda bez ďalšieho
zodpovedá odberateľ a osoba, ktorá predmetný byt na základe nájomnej zmluvy užívala. Stačí na to
zistenie, že odberateľ odoberal elektrickú energiu s určitým meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného

zásahu nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber elektrickej energie. Zákon zveruje
starostlivosť o riadny technický stav určeného meradla odberateľovi. Pri neoprávnenom zásahu do
meradla nerozhoduje to, kto tento zásah vykonal, resp. či odberateľ o tomto porušení vedel, nakoľko
porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti
neoprávnenej manipulácii nie je viazané na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby. Dôsledky
tohto zásahu nesie odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať a nie je potrebné ani zisťovať,

kto zásah do zariadenia skutočne spôsobil.

38. V danom prípade preto neobstojí obrana žalovaného 1., že on škodu nespôsobil preto ju nie je
ochotný zaplatiť z dôvodu, že on v byte nebýval a byt mala prenajatý žalovaná 2. na základe
nájomnej zmluvy od roku 2011, nakoľko v prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ a osoby, ktoré

v čase zistenia neoprávneného odberu byt užívali, zodpovedajú spoločne a nerozdielne za vzniknutú
škodu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a to už len za to, že odoberali elektrinu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie
tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal
žalovaných 1. , 2. spoločne a nerozdielne na náhradu škody opierajúc sa pritom o platnú judikatúru.

39. Žalobca mal v predmetnom spore povinnosť preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Pravidlá
výpočtu náhrady škody sú dané vyhláškou.

40. Keďže žalovaný 1. nerozporoval, že by jeho nájomníci spôsobili neoprávnený odber na odbernom

mieste v T., U. Y. a nepoprel ani vypočítanú výšku škody spôsobenú neoprávneným odberom, súd
mal uplatnenú škodu zo strany žalobcu za nespornú a preto sa s ňou bližšie nezaoberal a zaviazal
žalovaných 1., 2. v zmysle výrokovej časti rozsudku.

41. Keďže súd považoval návrh žalobcu za dôvodný, zaviazal žalovaných 1., 2. na zaplatenie okrem

žalovanej istiny aj úrokov z omeškania. Žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 5,05% z dlžnej
sumy od 28.02.2015, teda od nasledujúceho dňa po dni splatnosti faktúry. Súd priznal žalobcovi úroky z
omeškania, ale len od 28.04.2016, teda od nasledujúceho dňa, kedy žalovaný 1. prevzal žalobný návrh,
z ktorého zistil výšku žalovanej istiny, nakoľko, ako bolo v priebehu konania preukázané, doposiaľ zo
strany žalobcu mu oznámenie o neoprávnenom odbere zo dňa 11.02.2015 a faktúra za neoprávnený

odber elektriny zo dňa 11.02.2015 neboli doručené, lebo ako vyplýva z vyššie citovaných listín boli mu
doručované na nesprávnu adresu a to U.S. Y. (adresa uvedená aj v žalobnom návrhu), ktoré skutočnosti
vyplynuli aj z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Brezno zo dňa 13.03.2016. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, avšak až od 28.06.2016 a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalobcovi, nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.