Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317206224.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo,

so sídlom Horná č. 926/1, 927 01 Šaľa, IČO: 00 170 747, právne zastúpeného: JUDr. Miroslavom
Záhorákom, advokátom so sídlom Horná 926/1, Šaľa, proti žalovanej: Q. B., B.. XX.XX.XXXX, X. B.
XXX/X, XXX XX Š., o zaplatenie 549,10 eura a trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 549,10 eura. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je užívateľom družstevného bytu

nachádzajúceho sa P. Š., D. P., O.. Č.. B. X XXX/X, Č. X. X, B. N.. L., pozostávajúci z jednej izby, kuchyne
a príslušenstva. Žalovaná nezaplatila včas a riadne zálohové platby k 31.01.2017 vo výške 645,59 eura,
znížené o 96,49 eura, nakoľko na túto sumu bol vydaný platobný rozkaz 30C/210/2015 - 8.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 18C/34/2017-12 zo dňa 06.04.2017, proti ktorému podala
žalovaná odpor s vecným odôvodnením, a preto súd platobný rozkaz uznesením č. k. 18C/34/2017 - 18
zo dňa 19.06.2017 v zmysle § 267 ods. 3 CSP v celom rozsahu zrušil.

3.Vpodanomodporežalovanáuviedla,ževedenieSBDvŠalihruboporušujesvojuprávomocverejného
činiteľa, okráda svojich členov v správe SBD v Šali. Tvrdila, že program v počítači na rozúčtovanie
nákladov za užívanie bytu nie je správny, nakoľko neporovnáva skutočné náklady s nákladom na
užívanie bytu, ale predpis nájomného s nákladmi za užívanie bytu. Ďalšie nezrovnalosti sú v tom, že buď
v predpise nájomného za užívanie bytu alebo v úhrade nájomného sa vyskytujú rozdiely zo zálohových
platieb a nákladov. Podľa ich výpočtov má preplatok. K 01.01.2015 má podľa nich nedoplatok - 847,77

eura, pričom nevie z čoho vznikol, platila nájomné každý mesiac podľa možnosti cez účet, aj hotovosť.
Ako dôkaz, že napriek tomu, že za byt neplatila plnú výšku nájomného, predsa má preplatok, nakoľko
za byt na B. D. XXX/X platila za prázdny byt vyšším nájom. Byt nebol užívaný od roku 1999. Hoci aj
tam jej vykazujú nedoplatok, ale v tom je započítané i platenie nájomného za U. J.. Tvrdila, že za roky
2012 až 2016 má preplatok 674,30 eura.

4. Dňa 26.07.2017 doručil žalobca vyjadrenie k odporu žalovanej, v ktorom uviedol, že žalovaná je už

známa tým, že na každý platobný rozkaz podáva odvolanie. Aj na poslednom pojednávaní, kde sa riešil
platobný rozkaz 30 C/210/2015 - 8 na úhradu nedoplatku vo výške 96,49 eura aj s príslušenstvom bolo
rozhodnuté rozsudkom zo dňa 12.04.2016, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 96,49 eura
a náhradu trov konania v sume 16,50 eura. Samozrejme, že sa žalovaná odvolala dňa 15.06.2016, kdedodnes nie je rozhodnuté. Stále si myslí, že ju žalobca okráda, robí nesprávny výpočet nákladov za
užívanie bytu a podobne. V priebehu tých niekoľko rokov, čo uvádza aj v odpore, na SBD Šaľa prebehlo
niekoľko kontrol, ktoré však nepreukázali žiadne nedostatky. Nevie, prečo práve žalovaná by mala mať

vypočítané zle vyúčtovanie. Žalovaná si musí uvedomiť, že zálohové platby od januára 2012 do júna
2016 neplatila ako mala predpísané. To, že z vyúčtovania za roky, ktoré uvádza v odpore, mala síce
preplatky, ale to sa jej započítalo do stavu konta, čím sa jej znížil nedoplatok na zálohových platbách.
To by ako bývalá pracovníčka bytového družstva, kde všade vypisuje, že zaúčala nájomníčky, mala
vedieť. Odkedy nepracuje na bytovom družstve už prešlo pár desiatok rokov a doba vývinu postúpila a

ak niečomu nerozumie, mala sa prísť opýtať. Za tie dlhé roky nebola ani raz reklamovať vyúčtovania
ani svoje platby. Svojvoľne si platí ako uzná za vhodné.

5. Nakoľko sa žalovaná nedostavila na pojednávanie dňa 04.04.2018, na ktoré bola riadne a včas
predvolaná a poučená o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, súd na
návrh žalobcu rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej č.k. 18C/34/2017 - 50 zo dňa

04.04.2018. Keďže žalovaná navrhla zrušenie rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľných dôvodov,
súd rozsudok pre zmeškanie uznesením č.k. 18C/34/2017 - 82 zo dňa 18.07.2018 zrušil.

6. Podaním doručeným súdu dňa 12.10 2008 žalovaná žiadala o uznanie súdneho procesu č. k.
18C/34/2017 a č. k. 30C/210/2015 za zmätočné a premlčané, z dôvodu, že neskoro podali na súd.

Žiadala, aby súd nariadil SBD v Šali, aby jej vrátili všetky preplatky za jednoizbový byt č. XX P. Š. B. B.
Č.. XXX/X. O.rvala na tom, aby v SBD v Šali bola prevedená kontrola z ministerstva financií za napísané
nedostatky a okrádanie užívateľov v správe SBD v Šali. Tiež predložila svoj rozpis skutočných nákladov
askutočnýchúhradnájomnéhozaroky2011až2016,akoajvyúčtovanianákladovspojenýchsužívaním
bytu za roky 2011 až 2016.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu a žalovanej, oboznámením sa s
listinným dôkazmi, a to najmä zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 31.07.1978,
sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.02.2015 do 31.01.2017, sumárnou analýzou platieb za
obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2014, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za roky

2011-2016, písomnými podaniami strán sporu, ako aj s obsahom celého spisu a zistil tento skutkový
a právny stav veci:

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že k veci nechce už nič viac uviesť, pridržal sa len
toho, čo je v spise.

9. Žalovaná sa na pojednávaní pridržala všetkých doterajších vyjadrení a ďalej uviedla, že nerozumie
tomu, prečo žalobca z predpisu urobil nedoplatok, trvala na vznesenej námietke premlčania, nakoľko z
predložených sumárnych analýz platieb nie je možné zistiť, čo vlastne žalobca žaluje.

10. Podľa Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, žalobca (družstvo) ako vlastník bloku N. P. Š.
D.. P.á odovzdal dňom 01.08.1978 byt č. H. B. X. L. podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 16.06.1976
do osobného užívania svojmu členovi - žalovanej. Podľa čl. 6 Zápisnice je užívateľ bytu povinný platiť
úhradu za užívanie bytu. Úhrada sa platí mesačne pozadu, najneskoršie do piateho dňa nasledujúceho
mesiaca. Úhrada služieb, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu alebo preddavok na ne

sa platí spolu s úhradou za užívanie bytu, ak sa právnym predpisom neustanovilo alebo účastníkmi
nedohodlo inak. Ak nezaplatí užívateľ družstevného bytu úhradu za užívanie bytu a za služby spojené
s jeho užívaním do piatich dní po jej zročnosti, je povinný zaplatiť družstvu poplatok z omeškania.

11. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2017 vyplýva, že počiatočný stav

na nájomnom žalovanej k 01.01.2015 bol -847,77 eura a stav ku dňu 31.01.2017 (ako rozdiel medzi
predpisom/vyúčtovaním a platbami) bol -645,59 eura.

12. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2014 vyplýva, že počiatočný stav
na nájomnom žalovanej k 01.01.2012 bol -50,45 eura, stav ku dňu 31.12.2012 bol -612,96 eura, stav ku

dňu 31.12.2013 bol -899,17 eura, stav ku dňu 30.06.2014 bol -847,77 eura.

13. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016
vyplýva, že žalovaná mala za rok 2016 preplatok vo výške 139,57 eura; stav konta pred vyúčtovaním-645,31 eura; nedoplatok po vyúčtovaní k 31.12.2016 -505,74 eura. Rozdiel medzi zálohovými platbami
žalovanej (761,88 eura) a skutočnými nákladmi (625,67 eura) za rok 2016 bol +136,21 eura.

14.Zvyúčtovanianákladovspojenýchsužívanímbytuzaobdobieod01.01.2015do31.12.2015vyplýva,
že žalovaná mala za rok 2015 preplatok vo výške 95,56 eura; stav konta pred vyúčtovaním -737,51 eura;
nedoplatok po vyúčtovaní k 31.12.2015 -641,95 eura. Rozdiel medzi zálohovými platbami žalovanej
(761,88 eura) a skutočnými nákladmi (668 eur) za rok 2015 bol +93,88 eura.

15.Zvyúčtovanianákladovspojenýchsužívanímbytuzaobdobieod01.01.2014do31.12.2014vyplýva,
žežalovanámalazarok2014preplatokvovýške111,94eura;stavkontapredvyúčtovaním-847,77eura;
nedoplatok po vyúčtovaní k 31.12.2014 -735,83 eura. Rozdiel medzi zálohovými platbami žalovanej
(629,88 eura) a skutočnými nákladmi (642,02 eura) za rok 2014 bol -12,14 eura.

16. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013

vyplýva, že žalovaná mala za rok 2013 preplatok vo výške 175,48 eura; stav konta pred vyúčtovaním
-899,17 eura; nedoplatok po vyúčtovaní k 31.12.2013 -723,69 eura. Rozdiel medzi zálohovými platbami
žalovanej (649,63 eura) a skutočnými nákladmi (760,36 eura) za rok 2013 bol -110,73 eura.

17.Zvyúčtovanianákladovspojenýchsužívanímbytuzaobdobieod01.01.2012do31.12.2012vyplýva,

že žalovaná mala za rok 2012 preplatok vo výške 151,75 eura; stav konta pred vyúčtovaním -612,96
eura; nedoplatok po vyúčtovaní k 31.12.2012 -461,21 eura.

18. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 vyplýva,
že žalovaná mala za rok 2011 nedoplatok vo výške -96,49 eura; stav konta pred vyúčtovaním -50,45

eura; nedoplatok po vyúčtovaní k 31.12.2011 -146,94 eura.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 685 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených
v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v

stanovách bytového družstva.

21. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie

podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

22. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

23. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalobca (družstvo) ako vlastník odovzdal žalovanej
do osobného užívania družstevný byt a žalovanej vznikla povinnosť platiť preddavky na úhradu zaužívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu. Je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe a ani v
nasledujúcom konaní nič bližšie okrem skutočnosti, že žalovaná riadne a včas neuhradila zálohové
platby k 31.01.2017 vo výške 645,59 eura znížené o sumu 96,49, na ktorú sumu bol vydaný platobný

rozkaz, neuviedol, resp. neodôvodnil akým spôsobom žalovanú sumu vypočítal, odkázal len na analýzu
platieb. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia
§ 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu
veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V zmysle § 185 CSP môže
súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých

dôkazov vykoná. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu
(princíp formálnej pravdy). Výnimku z princípu formálnej pravdy predstavuje len ochrana slabšej strany
(napr. spotrebiteľ). V sporovom konaní má teda strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, a jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosti nesplnila. Aby strana sporu mohla splniť svoju povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia

a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného
bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej
tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Sumárne analýzy
platieb predložené žalobcom (ako jediný ním predložený dôkaz), ktoré vyhotovil žalobca vo svojom
počítačovom systéme, by mohli byť dôkazom preukazujúcim jeho tvrdenia len v prípade, ak by boli

podporené inými dôkazmi - vyúčtovaniami nákladov za užívanie bytu (nakoľko vyúčtovanie nákladov
spojených s užívaním bytu je predpokladom pre vznik splatnosti sumy v ňom uvedenej (nedoplatku)),
pričom žalobca tieto vôbec nepredložil. Predmetné vyúčtovania za roky 2011-2016 predložila žalovaná
podaním doručeným súdu dňa 12.10.2018.

27. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že nájomné platí nájomca od vzniku nájomného pomeru až
do jeho skončenia. Pokiaľ ide o nájomné, treba rozlišovať spôsob jeho výpočtu, a teda aj výšku pri
družstevných a ostatných bytoch. V prípade družstevných bytov platí princíp tzv. nákladového typu
nájomného. Jeho výška sa určuje takým spôsobom, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné krylo
všetky výdavky spojené s prevádzkou a správou družstevného bytového fondu. Pravidlá pre určenie

výšky nájomného určujú stanovy príslušného družstva, ktoré však žalobca nepredložil. Nájomca (člen)
družstevného bytu je povinný platiť nájomné a úhradu na služby (plnenia) spojené s užívaním bytu vo
výške naňho pripadajúceho podielu skutočných nákladov, ako aj poplatky za výkon správy. Súčasťou
nájomného je tiež príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu a vchodu. Splatnosť
nájomného sa riadi stanovami bytového družstva (nájomné a záloha na plnenia spojené s užívaním bytu

sa spravidla platí mesačne vopred, najneskôr do 25. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca).
Rozdiel medzi zaplatenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi za kalendárny rok vyúčtuje
družstvo s jednotlivými užívateľmi bytov najneskôr do 31. 5. nasledujúceho kalendárneho roka. Výšku
nájomného a zálohovej platby na plnenia spojené s užívaním bytu určuje predstavenstvo družstva.
Výšku príspevku do fondu opráv určí predstavenstvo v súlade s platným rozhodnutím vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome. Výšku poplatkov za výkon správy schvaľuje predstavenstvo
družstva. V prípade, že nájomca družstevného bytu nezaplatí nájomné a zálohovú platbu na plnenia
súvisiace s užívaním bytu ani do piatich dní po lehote splatnosti, je povinný zaplatiť družstvu poplatok z
omeškania podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca však nežaloval žalovanú na zaplatenie
poplatku z omeškania, žiadal zaplatiť neuhradené zálohové platby, pričom ani nešpecifikoval od akého

konkrétneho dátumu. Žalobca však nemôže žalovať o zaplatenie zálohových platieb, môže žalovať len
zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania, ktoré môže privodiť splatnosť nedoplatku vyplývajúceho z tohto
vyúčtovania len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a ak je v ňom uvedená cena vykonanej
služby v správnej výške. Vyúčtovanie, ktorému chýba niektorá z predpísaných náležitostí, alebo znejúce
na cenu v nesprávnej výške nie je riadnym vyúčtovaním a nie je spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku

vyplývajúceho z vyúčtovania. Žalovaná pritom v prejednávanej veci namietala správnosť vyúčtovania a
vzniesla aj námietku premlčania. Súd by teda ani nemohol žalobcovi priznať nedoplatky splatné viac ako
3 roky pred podaním žaloby, pričom však túto námietku premlčania ako ani správnosť vyúčtovaní súd
posúdiť nemohol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu. Žalobca nepreukázal,
kedy boli vyúčtovania žalovanej dourčené, a teda kedy nastala splatnosť prípadných nedoplatkov a

aké boli podklady na vypracovanie predmetných vyúčtovaní, a to aj napriek tomu, že bol súdom na
objasnenie žalovanej sumy na pojednávaní opakovane vyzývaný.28. Z vyššie rozvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keďže svoje
tvrdenia uvedené v žalobe nepreukázal, a preto súd žalobu zamietol.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 CSP
tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote

15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).