Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201590
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119201590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu C. Z., L., so sídlom H. W. XE.,
XXX XX F., K.: XX XXXX XXX, proti žalovanej Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX
R., o zaplatenie 5.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
11Csp/12/2019-92 zo dňa 22. marca 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalobu zamieta.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 879v, § 100 ods. 1, 2, §
101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b), d)

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, dňa 18.06.2015 bola uzatvorená písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere H.
pod č. XXXXXXXXXX medzi T. F.. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Výška schváleného úveru
bola 5.000,- Eur. Žalovaná úver nesplácala. Zaplatila celkovo 329,- Eur. T. banka, a.s. listom zo dňa
XX.XX.XXXX vyzvala žalovanú na úhradu dlžných splátok, ktoré ku dňu 25.01.2016 vyčíslila na 454,15

Eur, z čoho omeškané splátky činili 404,- Eur. Banka vyzvala žalovanú na úhradu spomínanej sumy v
lehote 15 dní, v opačnom prípade ju upozornila na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Tento
list doručovala žalovanej poštou, čo preukázala poštovým podacím hárkom z 26.01.2016. Doručovanie
bolo pritom upravené vo VOP T. banky, a.s., ktoré sú účinné od 28.06.2014 a to tak, že pri doručovaní
poštousadokumentypovažujúzadoručené10.deňpoichodoslaní,ajkeďsaadresátotejtoskutočnosti
nedozvie. Keďže žalovaná dlh neuhradila, listom zo dňa 22.02.2016 T. banka, a.s. jej oznámila, že
pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy sa stala predčasne splatnou 22.02.2016 a predstavuje

5.434,52 Eur. Túto sumu žiadala uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Uvedený list
bol žalovanej doručený do vlastných rúk 25.02.2016, čo je preukázané doručenkou. Zmluvou zo dňa
06.08.2018 bola predmetná pohľadávka T. banky, a.s. postúpená žalobcovi.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je bez akýchkoľvek pochýb, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzatvorená medzi T. bankou, a.s. a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. §
52 Občianskeho zákonníka. Je taktiež nepochybné, že premlčanie uplatnenej pohľadávky je taktiež

potrebné vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka, čo nepochybne vyplýva z ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pričom toto ustanovenie je účinné od 01.04.2015. Žaloba bola podaná dňa
22.01.2019, teda už za účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, ktorý je účinný od 05.12.2018. S
poukazom na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka súd sa teda ex offo zaoberal tým,
či predmetná pohľadávka nie je už premlčaná. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení

úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky, a teda nie od
momentu účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, keďže tak
je to zreteľne uvedené v zákone. Súd zastáva názor, že by malo ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá
nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej
v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Už zo spomínaného
listu z 25.01.2016 vyplývalo, že žalovaná v tom čase bola v omeškaní so splátkami viac ako 3 mesiace,

minimálne teda nebola uhradená splátka splatná dňa 25.11.2015. Tento záver sa napokon zhoduje aj
s prehľadom o úhradách žalovanej, keďže posledná splátka podľa neho bola zaplatená 20.10.2015.
Znamená to, že trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 25.11.2015 a uplynula dňa 25.11.2018.
Žaloba teda bola podaná po jej uplynutí a preto s poukazom na už citované ust. § 54a Občianskeho
zákonníka súd žalobu v dôsledku premlčania zamietol.

5. Pre úplnosť v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca aj v prípade, ak by nárok nebol premlčaný
mal nárok len na zostatok istiny úveru, t.j. sumy 4.671 Eur, ako aj rozdielu poskytnutého úver 5.000,-
Eur a úhradami žalovanej 329,- Eur. Zmluvu o úvere bolo potrebné vyhodnotiť v znení účinnom v čase
jej uzavretia, t.j. v znení účinnom od 01.04.2015 do 29.09.2015. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona

o spotrebiteľských úveroch jednou z povinných náležitostí zmluvy je nielen uvedenie RPMN, ale aj
uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. V zmluve je navyše nesprávne uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
pretože vychádzajúc aj z mesačnej splátky 101,- Eur, teda bez poistného by mala žalovaná zaplatiť
10.098,- Eur a nie 10.691,81 Eur. Napokon aj pri mesačnej splátke 101,- Eur by RPMN činila 22,26% a

nie 21,90% ako je uvedené v zmluve, čo je opäť v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na ust. § 11 ods.
1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. preto nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

6. O trovách konania rozhodol tak, že v spore bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nevznikol a keďže úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne trovy

konania nevznikli, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Mal za to,

že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, nakoľko
podľa § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od zosplatnenia úveru. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti predstavuje zmenu záväzku čo do termínu splatnosti, ktorá sa týka celého úveru.
Žalovaná od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je povinná uhradiť celý dlh naraz. Uviedol, že výklad
týkajúci sa premlčania odporuje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúceho trojmesačnú

lehotu po splatnosti splátky, preto premlčanie je potrebné aplikovať z hľadiska zročnosti celého dlhu a nie
jednotlivých splátok. Výklad súdu by bol použiteľný v obchodnoprávnych vzťahoch alebo vo vzťahoch
s fyzickými osobami, podnikateľmi, ktorí nevystupujú vo vzťahu ako spotrebitelia. Ak by mal žalobca
povinnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť len do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, musel by čakať,
kým bude dlžník v omeškaní s viacerými splátkami, takýto výklad však veriteľa nadmieru znevýhodňuje.

Má za to, že ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecným ustanovením o
vyhlásení predčasnej zročnosti dlhu a z toho titulu sa vzťahuje na daný prípad aj iný výklad plynutia.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo prvoinštančné rozhodnutie
zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

16. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v
zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere - H. uzatvorená medziprávnym predchodcom žalobcu a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde
právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je

spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Súd prvej inštancie zamietol žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca podal žalobu po uplynutí
premlčacej doby, ktorú počítal od prvej omeškanej splátky zosplatneného dlhu. Žalobca s počítaním

premlčacej doby od prvej omeškanej splátky nesúhlasil, mal za to, že premlčanie je potrebné počítať
od zročnosti celého dlhu. Odvolací súd sa na základe uvedeného zaoberal otázkou začatia plynutia
premlčacej doby v prípade zosplatneného dlhu.

18. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie na predmetný prípad správne aplikoval
už platné a účinné ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré tak súdom dáva možnosť ex

offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu, ktorá hovorí, že: „Základným cieľom
navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv
boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami
štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku

čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo
spotrebiteľskej zmluvy sa tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť
dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu
(dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného
dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.“ Z uvedeného ustanovenia teda možno
vyvodiť oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, avšak
s poukazom na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka, tak súdy môžu postupovať
len v prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. § 54a Občianskeho zákonníka, t.j. po

05.12.2018. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 22.01.2019,
t.j. už za účinnosti ust. § 54a Občianskeho zákonníka, bolo možné ust. § 54a Občianskeho zákonníka
v predmetnom prípade aplikovať.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.02.2016 vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaná bola viac ako 3 mesiace v omeškaní so splátkami, pričom
listom zo dňa 26.01.2016 bola žalovaná upozornená, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti v
omeškaní, teda ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaná neuhradila minimálne splátku splatnú
dňa 25.11.2015. Otáznym však v tomto prípade je, od ktorého dátumu je potrebné počítať premlčaciu
dobu, či od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru alebo od omeškania úhrady prvej splátky, pre ktorú

sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

20. Občiansky zákonník v ust. § 565 zakotvuje možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že
ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý
dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ

ide o celý zostávajúci dlh, začína plnúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Uvedené však platí len
v prípade, ak veriteľ toto svoje právo využil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V
prípade, ak sa tak nestalo a veriteľ stratil toto právo, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a
opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti.

21. V predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. § 103
Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. od
22.02.2016. Ako bolo už vyššie uvedené a ako vyplýva aj z obsahu spisu, dlžnou splátkou pre ktorú
nastalo zosplatnenie je však už splátka splatná dňa 25.11.2015, teda od uvedeného dátumu začala
plynúť premlčacia lehota v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, teda od nezaplatenej splátky, pre

ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k.
6Co/26/2017-83 zo dňa 28.06.2018, kde v bode 27. rozsudku odvolací súd uviedol, že: „Odvolací súdtiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý
údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na
zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa

§ 103 Občianskeho zákonníka. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre
rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný,
vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ).“

23. Správne poukázal súd prvej inštancie aj na rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn.

26Co/176/2017 z 26.03.2018 (body 12,13,14 odôvodnenia) a Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 16Co/34/2018 z 18.10.2018 (body 13,14,15 odôvodnenia), ktoré rovnakým spôsobom riešili túto
problematiku, a na ktoré rozhodnutia odvolací súd poukazuje a stotožňuje sa s ich závermi ohľadom
začatia plynutia premlčacej doby.

24. Vo vzťahu k vyššie uvedenému teda možno konštatovať, že premlčacia doba v predmetnom prípade

začala plynúť odo dňa neuhradenia prvej omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, t.j. odo dňa
25.11.2015 a uplynula dňa 25.11.2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 22.01.2019, teda
po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok

o trovách konania.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V
odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).