Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209123
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712209123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci navrhovateľa: F.. V. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. - N. N., ul. N. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Garajdom, advokátom
AK Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. č. 2803/3, IČO:
00326470, o náhradu za zriadenie vecného bremena, o odvolaní odporcu proti medzitýmnemu rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 11C/126/2012-196 zo dňa 05.06.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľovi patrí právo na vydanie náhrady za
zriadené vecné bremeno, ktoré v prospech v odporcu viazne na parcele KNC č. XXXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. K., obec K., okres K. a parcely KNC
č. XXXX/XX - orná pôda o celkovej výmere 143 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. K., obec K., okres
K. zo strany odporcu. Zároveň v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parciel, ktoré
sú zastavané miestnymi komunikáciami v zastavanom území mesta K., teda odporcu. S poukazom

na skutočnosť, že vlastník z dôvodu zastavania pozemkov pozemnými komunikáciami nemá možnosť
vykonávať oprávnenia vlastníka, pričom medzi účastníkmi konania nie je zmluvne dohodnuté iné právo,
vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti bez tiarch
evidovaných katastri nehnuteľností napriek skutočnosti, že na týchto nehnuteľnostiach sa nachádza
existujúca líniová stavba a to miestna komunikácia.

S poukazom na ustanovenie Zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj na ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj ustanovenia ohľadom vecných bremien, bolo ustálené súdom prvého stupňa, že na
pozemkoch navrhovateľa došlo k zriadeniu vecného bremena.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že odporca po nadobudnutí vlastníctva k cestným
telesám má zákonný prostriedok na vyporiadanie práva navrhovateľa k pozemku, čo sa však

doposiaľ neuskutočnilo. V prípade existencie legálneho postupu, ktorým však odporca nepostupuje, má
navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich zákonných práv súdnou cestou. V tejto súvislosti je významná
skutočnosť, že sa jedná o cestné teleso, ktoré slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby, čo
však vo vzťahu k vlastníkovi pozemku, teda navrhovateľovi, nie je relevantné. Nepochybne dochádzana jeho strane k zásahu do jeho Ústavou zaručených práv vlastniť majetok a základné práva a slobody
musia byť chránené tak, aby nedošlo k popretiu iných základných práv a slobôd so zachovaním princípu
rovnováhy.

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že navrhovateľ má voči
odporcovi právo na náhradu za zriadené vecné bremeno.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, pričom namietol skutočnosť, že súd prvého stupňa

rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu s poukazom na skutočnosť, že jediným orgánom,
ktorý má právomoc rozhodnúť tento spor je Okresný úrad Poprad, a to rozhodnutím, ktorému musí
predchádzať postup v zmysle Zákona č. 66/2009 Z.z. Zároveň odporca poukázal na snahy Vlády
Slovenskej republiky odškodniť vlastníkov nehnuteľností, ktorým štát siahol na ich vlastníctvo, pričom
v tomto smere však nebola vydaná žiadna platná legislatíva. Predmetnú problematiku v súčasnosti
upravuje Zákon č. 66/2009 Z.z. účinný od 01.07.2009, ktorý ako formálny prameň práva pre daný prípad

má úlohu jednorázovo odškodniť vlastníka pozemku, resp. výmenou za náhradný pozemok. V žiadnom
prípade však nemožno dvakrát odškodňovať vlastníkov pod stavbami, a to za čas od účinnosti zákona,
keď nedôjde k strate vlastníckeho práva pozemku pod komunikáciou a druhýkrát vtedy, keď dôjde k
úplnej strate vlastníctva z dôvodu zámeny či finančného vyporiadania. Taktiež odporca poukázal na
skutočnosť, že Mesto Poprad nemalo možnosť odmietnuť prevzatie miestnych komunikácií do svojho

vlastníctva a taktiež poukázal na začatie konania o nariadenie pozemkových úprav na pozemky, ktoré sa
nachádzajú pod týmito komunikáciami, v ktorých by mal byť navrhovateľ odškodnený. Poukázal na to,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý sa okrem
iného taktiež nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
nebol dôvod vo veci rozhodovať medzitýmnym rozsudkom, nakoľko súd mal k dispozícii aj podklad pre

stanovenie výšky odplaty za riadené vecné bremeno. Z týchto dôvodov žiadal medzitýmny rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že odporca spája odlišné nároky,
a to nárok uplatňovaný titulom zriadeného vecného bremena s konaním o poskytnutí náhradného

pozemku alebo pozemkových úpravách, čo sú však samostatné inštitúty. Zároveň poukázal na čl. 20
ÚstavySlovenskejrepubliky,vzmyslektoréhovlastník,ktorýmávlastníckeprávokveci,ktorénadobudol
v súlade s platnými predpismi, nemôže byť obmedzený bez právneho dôvodu. Uviedol, že vo veci bolo
dôvodné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom a žiadal priznať náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., pričom bol
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa
ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa

08.06.2016. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť
zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd nezistil také vady konania pred súdom
prvého stupňa, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Medzi stranami nie je spornou skutočnosť, že pozemky vlastnícky patriace navrhovateľovi sú zastavané

pozemnými komunikáciami vo vlastníctve odporcu, ktorý ich získal do vlastníctva v zmysle Zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Navrhovateľ má obmedzený výkon svojho vlastníckeho
práva, ktoré mu patrí v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, čo je nepochybne v rozpore s čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je nutné k odvolacím námietkam odporcu uviesť, že súdy
majú právomoc rozhodovať v sporoch ohľadom obmedzenia vlastníckeho práva napriek skutočnosti,

že Zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo právnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky stanovuje príslušné orgány na
vykonanie pozemkových úprav. V danom prípade sa však nejedná o nárok na pozemkovú úpravu, ale
jedná sa o osobitný nárok na priznanie náhrady za zriadené vecné bremeno čo nepochybne patrí do
právomoci súdu v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. Predmetnú námietku odporcu teda odvolací súd nepovažuje

za dôvodnú.

Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že Zákon č. 66/2009 Z.z. bol prijatý s cieľom
jednorázového odškodnenia buď výmenou za náhradný pozemok alebo formou finančnej náhrady, tuodvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona k takémuto pozemku
vzniká ku dňu účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Otázka vecných bremien je konštantne upravená Občianskym zákonníkom, v zmysle ktorého

je zrejmé, že tieto obmedzujú vlastníka nehnuteľností v prospech niekoho iného, takže je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená vznikajú okrem iného aj zo zákona, ako
to bolo v tomto prípade a pokiaľ tento zákon priamo nerieši finančné vyrovnanie s vlastníkom pozemku
s poukazom na to, že nemôže dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva bez náhrady, ako to vyplýva z
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, súd má za to, že napriek skutočnosti, že citovaný zákon výslovne neustanovil to,
že vecné bremená vznikajú za náhradu, je nutné vlastníkovi obmedzeného pozemku takúto náhradu
priznať. V danom prípade nemožno prisvedčiť argumentácii odporcu, že dochádza k dvojnásobnému
odškodňovaniu vlastníkov pod stavbami, a to pri zriadení vecného bremena a následne pri úplnej strate
vlastníctva, či už z dôvodu zámeny alebo finančného vyrovnania. Súd poukazuje na skutočnosť, že
výška náhrady za zriadenie vecného bremena nie je totožná s hodnotou pozemku, ktorý je zaťažený

vecným bremenom a vzhľadom na zdĺhavý postup pri konaní o nariadení pozemkových úprav má súd
za to, že takýto právny záver nie je v rozpore s dobrými mravmi, ustanovenými v § 3 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade nie je relevantnou skutočnosťou to, že odporca ako obec nemal možnosť
odmietnuť predmetné stavby, nakoľko mu boli delimitované zákonom. Táto otázka z pohľadu vlastníka
nie je relevantná.

Čo sa týka námietky, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ani s touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Zo samotného odôvodnenia
rozsudku nepochybne vyplýva skutočnosť, že prvostupňový súd poukazoval na posúdenie v tejto veci
na základe ustanovení Zákona č. 66/2009 Z.z., o ktoré opieral svoj nárok samotný navrhovateľ.

Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade platí
pre vlastníka pozemku trojročná všeobecná premlčacia doba, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim od
účinnosti citovaného zákona, teda od 02.07.2009. Trojročná všeobecná premlčacia doba preto uplynula
dňa 02.07.2012, pričom v danom prípade bola podaná žaloba na súd prvého stupňa dňa 29.06.2012 s

poukazom na skutočnosť, že toto podanie bolo v zákonom stanovenej lehote doplnené v písomnej forme
(§ 42 ods. 1 O.s.p). Je teda zrejmé, že námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko žaloba bola podaná
v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Odvolací súd vychádza zo skutočnosti, že aj pri
takýchtopeňažnýchnárokochzazriadenievecnéhobremenasajednáovšeobecnútrojročnúpremlčaciu
dobu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda keď vznikla možnosť

podať na základe takéhoto práva žalobu (actio nata). Jedná sa o okamih daný objektívne a nezávisle
na subjektívne okolnosti, napríklad na tom, že oprávnená osoba o tomto nevedela. Navrhovateľovi
vzniklo právo domáhať sa náhrady za zriadené vecné bremeno účinnosťou Zákona č. 66/2009 Z.z. V
danom prípade pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona sa jedná o náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva, ktorá je koncipovaná ako náhrada jednorázová a je splatná tomu, kto je vlastníkom

nehnuteľnosti, na ktorej zriaďované vecné bremeno viazne (porovnaj rozhodnutie ÚS ČR 25/2004).
Tento právny záver je prevládajúci aj v pomeroch Slovenskej republiky, napríklad rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/86/2012, ktoré sa zaoberá obdobnou problematikou, a to nárokom
na zákonné vecné bremeno vznikajúce v súvislosti so Zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Z obsahu spisu bolo preukázané, že navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetných

nehnuteľností už pred účinnosťou citovaného Zákona č. 66/2009 Z.z., a preto je jeho nárok dôvodný.

Čo sa týka skutočností výslovného neuvedenia toho, že sa jedná o jednorázovú finančnú náhradu, súd
má za to, že z hľadiska právnej istoty je nutné sa prikloniť k výkladu tohto inštitútu tak, že vzniká tu nárok
na jednorázovú finančnú náhradu v opačnom prípade by sa len prevzal režim bezdôvodného obohatenia

čo je v rozpore s pravidlami logiky, aby súdy aplikovali všeobecné predpisy bezdôvodného obohatenia
na právne vzťahy, ktoré sú upravené špeciálnym zákonom, ktorý výslovne hovorí o inštitúte vecného
bremena.

V danom prípade súd dospel k záveru, že ani námietka týkajúca sa nemožnosti rozhodnúť vo veci

medzitýmnym rozsudkom nie je dôvodná. Súd rozhodol o základe nároku, ktorý dáva pevný rámec
základu uplatneného nároku. Medzitýmny rozsudok vydaný súdom prvého stupňa determinuje všetky
okolnosti týkajúce sa výšky predmetu konania, pričom vo veci nie je relevantná skutočnosť, že v konaní
medzičasom bol vykonaný podklad pre stanovenie výšky predmetnej náhrady.Odvolací súd potvrdil rozsudok i čo do výroku, ktorým zamietol návrh v prevyšujúcej časti. Ide o
tú časť nárku, ktorým navrhovateľ žiadal vysloviť, že sa jedna o stav do vykonania pozemkových

úprav v príslušnom katastrálnom území a to od 01.07.2009. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že súd prvého stupňa týmto formálne rozhodol o celom návrhu konania na vydanie
medzitýmneho rozsudku, nakoľko výrok rozsudku nebol totožný v celom rozsahu s petitom uplatnenej
žaloby. Ani v tomto prípade sa nejednalo o takú vadu, ktorá by bola dôvodne vytknutá odporcovi. Keďže
ide o rozhodnutie o základe nároku stanovenie času, za ktorý patrí náhrada bude predmetom konania

vo veci samej.

Z dôvodov, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, odvolací súd tento rozsudok podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o trovách konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.