Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/430/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215992
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913215992.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej R. I., nar. XX.XX.XXXX, V.
XXX, XXX XX V., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD.,
Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom K. Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spis. zn.

EX 1310/2013 na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 280,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/1182/2013-10 zo dňa 24.
októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduRimavskáSobotač.k.15Er/1182/2013-10zodňa24.októbra2013 zrušuje
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie
proti povinnej pre vymoženie sumy 280,- Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“)

sp. zn. SR 12691/11 zo dňa 05.04.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd s poukazom
na ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ust. § 35
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) dospel okresný súd k záveru, že
právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinnou mohla byť založená
jedine platnou rozhodcovskou zmluvou. Preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej

vykonateľnosti a poukázal na to, že nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, preto
nemôže rozhodnutie predložené ako exekučný titul meniť, či rušiť a naprávať tak nedostatky exekučného
titulu. Jeho povinnosťou je preskúmať, či predložené rozhodnutie nie je ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne
právne účinky (IV. ÚS 78/2011). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 122/2011,
v ktorom je judikovaný právny názor, že z pohľadu platnosti rozhodcovskej doložky je irelevantná
pasivita povinnej v rozhodcovskom konaní, ak došlo k neplatnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,

pretože bez riadneho uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemôže rozhodcovský súd prejednávať spor.
Táto skutočnosť má v exekučnom konaní za následok materiálnu nevykonateľnosť. Ďalej poukázal
na ust. § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 až 3 ZoRK, pretože oprávnený nepredložil súdu žiaden dvojstranný
právnyúkonpreukazujúciuzavretie rozhodcovskejzmluvyaanipredloženáúverovázmluvaneobsahuje
rozhodcovskú doložku, z ktorej by mohla byť odvodená právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor
medzioprávnenýmapovinnou.Preprípad,žebyoprávnenýpovažovalzaplatneuzavretúrozhodcovskú

doložku v znení obsiahnutom v bode 14 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) okresný
súd uviedol, že takto koncipovaná dohoda je obsahovo zameraná na podrobnejšiu úpravu postupu vsúvislosti s konaním pred mediátorom a následne uskutočnené rozhodcovské konanie ostáva len v
rovine eventuality, pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu nie je založená rozhodcovskou zmluvou.
Pokiaľ teda rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami

vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, na následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako
na paakt, ktorý nemôže tvoriť spôsobilý exekučný titul v exekučnom konaní, preto žiadosť o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné zamietnuť.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie

okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia
okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ

tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré
pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli
riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S

ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 28.07.2010 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v

sume 200,- Eur. Povinná sa zaviazala splatiť sumu 360,-Eur v 9-ich mesačných splátkach po 40,- Eur.
K Zmluve oprávnený priložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), v ktorých
podľa bodu 14 sa zmluvné strany dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským
súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora
riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a

zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom zmluvné strany uzavreli
mediačnú doložku v tom znení, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo
súvisiace so zmluvou, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, či
dohody o vyplnení zmenky, budú riešené primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra.

Z obsahu rozhodcovského rozsudku odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzavreli rozhodcovskú
zmluvu, ktorá nie je obsahom spisu a oprávnený ju nepredložil súdu ani do rozhodnutia odvolacieho
súdu o podanom odvolaní. V závere Zmluvy je odkaz na Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých nie
je obsiahnutá rozhodcovská doložka, len mediačná doložka. Obsahom spisu nie je ani rozhodcovská
zmluva, preto odvolací súd nemohol preskúmať námietku odvolateľa o individuálnej rozhodcovskej

doložke, resp. zmluve, ale ani formálnu a materiálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu a
po preskúmaní právomoci dospel k záveru, že je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci.

Odvolací súd tiež z obsahu odôvodnenia zistil, že okresný súd tvrdí, že oprávneného vyzval na

predloženie rozhodcovskej zmluvy, na čo oprávnený reagoval len zaslaním úverovej zmluvy spolu zo
VOP tvoriacimi jej súčasť. Obsahom spisu nie je žiadna výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy,
na ktorú odkazuje rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné konštatovať, žerozhodcovská zmluva nebola uzavretá, zvlášť keď obsah spisu nezodpovedá tvrdeniam obsiahnutým v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Preto odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania spochybňoval, či potvrdzoval správnosť úvahy
okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, či neexistencii rozhodcovskej zmluvy, považuje
tento záver za predčasný a doposiaľ ničím nepodložený. Aj keď možno predpokladať, vzhľadom na
množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom (ktoré sú odvolaciemu súdu známe z
jeho činnosti) - rovnakými adhéznymi spotrebiteľskými zmluvami, kde rozhodcovské rozsudky, ako

exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti a sú nevykonateľnými exekučnými titulmi, že
rozhodcovská doložka nie je platne uzavretá, okresný súd sa nemal uspokojiť len s predloženým
exekučným titulom (ktorý poukazuje na znenie rozhodcovskej zmluvy, č.l. 5 spisu, ods. 2 odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku) a kópiou Zmluvy. Aby súd mohol preskúmať, či bola rozhodcovskému súdu
daná legitímna právomoc v danej veci rozhodnúť, musí mať k dispozícii predovšetkým rozhodcovskú
zmluvu,pretožeobsahompredloženýchvšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveruniejerozhodcovská

doložka. Prvotne musí mať preukázané, že boli naplnené predpoklady a zákonné kritériá v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní pre to, aby bolo možné rozhodcovskú
doložku,nazákladektorejrozhodcovskýsúdvydalrozhodcovskýrozsudok,považovaťmedzizmluvnými
stranami za platne dojednanú. Z uvedeného ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva,
že základnou zákonnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy (vo forme

osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky) a vyslovenie jej platnosti je jej písomná forma,
resp. rozhodcovská zmluva musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju
dohodli. Za danej skutkovej situácie nemôže súd konštatovať, že oprávnený na výzvu súdu nepredložil

rozhodcovskú zmluvu, keď sa v obsahu spisu takáto výzva nenachádza.

V súvislosti s námietkou odvolateľa, že okresný súd nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o
ktorej už rozhodol rozhodcovský súd, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS
545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom

ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať
aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd
tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007
(publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998)

a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku
zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt, ale treba prihliadnuť aj na

námietku odvolateľa, že okresný súd nedostatočne skúmal skutkový stav veci, pretože pokiaľ označil
rozhodcovský súd za úkon, od ktorého odvodil svoju právomoc, ako rozhodcovskú zmluvu, súd mal
skúmať povahu tohto právneho úkonu a nie len vychádzať z predchádzajúcej praxe v obdobných
konaniach, o to viac, že okresný súd ignoroval tvrdenie o rozhodcovskej zmluve a za právny základ
právomoci rozhodcovského súdu označil rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods.
2 O. s. p. na ďalšie konanie.

Okresný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie danej veci, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle ustanovení Zákona o
rozhodcovskom konaní a až následne, či spĺňa aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa.Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.