Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104119670
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8104119670.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ maloletého M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. č.
X, zast. zákonnými zástupcami, žalobcami v 2/ a 3/ rade, 2/ MUDr. M. Z., bytom O., Y. X a 3/ MUDr.
V. Z., bytom O., Y. X, žalobcovia v 2/ a 3/ rade zastúpení JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, AK
Prešov, Sládkovičova 8 proti žalovanej Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Hollého
č. 14, zast. Advokátskou kanceláriou Goga a spol. s.r.o., so sídlom Žriedlova 3, Košice, za ktorú koná

JUDr. Tomáš Goga, advokát, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 14C/125/2004-489 zo dňa 13.02.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i avec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že žalovaný zodpovedá za poškodenie zdravia
žalobcu v 1/ rade, ku ktorému došlo po jeho operácii vykonanej dňa 02.10.2001 na urologickom oddelení

žalovaného v rozsahu 100 %.

Prvostupňový súd vychádzal z návrhu na začatie konania, kde žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy, a to vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade vo výške 67.197,77 Eur z titulu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobcom v 2/ a 3/ rade sumu 5.671,66 Eur z titulu
náhrady nákladov spojených s liečením žalobcu v 1/ rade. Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobca v 1/

rade bol dňa 02.10.2001 operovaný na urologickom oddelení žalovaného. Po vykonaní operácie došlo k
poškodeniu zdravia žalobcu v 1/ rade, za čo zodpovedá žalovaný v dôsledku nedostatočnej pooperačnej
starostlivosti žalobcu v 1/ rade.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a s poukazom aj na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v
skoršom rozhodnutí pod č.k.17Co/86/2011-309 zo dňa 03.11.2011, rozhodol medzitýmnym rozsudkom.

Zaoberal sa vznesenou námietkou premlčania žalovaným. Aplikoval ust. § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a §
106 ods. 1, 2 OZ. Prvostupňový súd vo vzťahu k námietke premlčania sa nestotožnil s argumentáciou
žalovaného, ale mal za to, že vzhľadom na vykonaný znalecký posudok a kontrolný znalecký posudok
pre začatie plynutia premlčacej doby je rozhodujúce ustálenie zdravotného stavu poškodeného, a to
nastalo podľa znalcov v roku 2003, resp. 2004. Nároky žalobcov súd vo všeobecnosti nepovažoval
za premlčané. Keďže v tomto rozsudku rozhodol prvostupňový súd o základe nároku, bližšie sa

týmito nárokmi, prípadne skutočnosťou, či časť z nich je premlčaná, bude zaoberať po právoplatnosti
medzitýmneho rozsudku.

Následne prvostupňový súd aplikoval ust. § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 449
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal preukázané, že po operácii vykonanej na urologickom oddelení
žalovaného dňa 02.10.2001 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v 1/ rade. Došlo u neho

k neurologickému poškodeniu, čo značne znížilo kvalitu jeho života. Došlo k závažnému poškodeniu
motorických funkcií s permanentnými distonickými atakmi, inkontinenciou moču a stolice, čo znamená,že žalobca v 1/ rade nie je schopný samostatného pohybu. Žalobcovia žiadali o náhradu bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj nákladov spojených s liečením žalobcu v 1/ rade od
žalovaného poukazujúc na jeho zodpovednosť vo vzťahu k neposkytnutiu primeranej starostlivosti o

žalobcu v 1/ rade po vykonanej operácii.

V priebehu konania prvostupňový súd zabezpečil tri znalecké posudky, a to MUDr. Z., MUDr. M.
a kontrolný znalecký posudok Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava. V rámci
trestného konania, ktoré prebiehalo voči MUDr. I. a ktoré je v súčasnosti prerušené, bol vypracovaný

ďalší znalecký posudok znaleckou organizáciou Martinskou fakultnou nemocnicou.

Prvostupňový súd zo znaleckého posudku MUDr. M. zistil, že príčinou poškodenia mozgu je
nedostatočná pooperačná starostlivosť žalovaného o žalobcu v 1/ rade. Inú príčinu znalec nezistil.
Znalecké posudky MUDr. Z. a Martinskej fakultnej nemocnice uviedli, že k poškodeniu zdravia žalobcu
v 1/ rade došlo v dôsledku neadekvátnej pooperačnej starostlivosti zo strany žalovaného. Znalecký

posudok Martinskej fakultnej nemocnice konštatuje, že podanie tekutín do žíl v celkovom množstve 250
ml možno považovať za nedostatočné, či už nesledovaním acidobazických parametrov organizmu u
pacienta, najmä ak bol ospalý aj tretí deň po operácii, alebo nedôsledným monitorovaním pacienta, a tým
kmožnémuzabráneniuvznikurozvojahypoglekémie,metabolickejacidózy,dehydratácieatď.Samotnou
príčinou poškodenia mozgu podľa Martinskej fakultnej nemocnice bolo s najväčšou pravdepodobnosťou

rozvrat vnútorného prostredia pacienta v pooperačnom období. Poškodenie mozgu kvalifikujú ako
metabolickú a hypoxemickú encefalopatiu. U profesora Z. v znaleckom posudku je konštatované, že
monitorovanie pacienta nebolo na požadovanej úrovni s poukazom na to, že lekári nemali dostatočné
informácie vzhľadom na nekvalitne vykonané predoperačné vyšetrenie. U žalobcu ide nesporne o
vývojovúporuchu,čiužgenetickúalebozískanú,ktorábolamanifestnáužv20.týždnigestácieapostihla

urogenitálny systém.

Prvostupňový súd po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom vo veci nariadil kontrolné znalecké
dokazovanie znaleckou organizáciou, kde znalecká organizácia uviedla, aká mala byť pooperačná
starostlivosť u žalobcu v 1/ rade. Znalci konštatujú, že pooperačná starostlivosť žalovaného o žalobcu

nebola poskytnutá správne, lege artis. Žalobca mal mať poskytnutú pooperačnú starostlivosť na
pediatrickom pracovisku a žalovaný mal mať zabezpečené stanovisko pediatra aj po nekomplikovanom
operačnom zákroku. Hoci žalovaná tvrdila, že žalobcovi poskytla štandardnú pooperačnú starostlivosť,
prijatím žalobcu v 1/ rade na svoje oddelenie prevzala žalovaná zodpovednosť nielen za vykonanie
predoperačných vyšetrení, samotného operačného zákroku lege artis, ale aj pooperačnej starostlivosti

na takej úrovni, aká mala byť poskytnutá žalobcovi v 1/ rade v jeho veku a zdravotnom stave. Žalovaná
sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti tvrdením, že žalobcovi poskytla štandardnú pooperačnú
starostlivosť. Každý pacient, obzvlášť maloletý, si vyžaduje individuálny prístup a ako bolo preukázané,
u žalovanej takýto individuálny prístup k žalobcovi nebol. Žalovaná nezabezpečila dostatočné
monitorovanie žalobcu. Nemala k dispozícii na oddelení ani náležitý infúzny roztok, po ktorý musel ísť na

iné oddelenie žalobca v 2/ rade. Odbery moču a krvi iniciovali rodičia po tom, čo sa im stav maloletého
nezdal. Zamestnanci žalovanej na oddelení však odber krvi maloletému žalobcovi neboli schopní urobiť.
Je zrejmé, že bezprostredne po operačnom zákroku v prvých 24-hodinách neboli vykonávané náležité
hodnotenia stavu žalobcu. Znalci sa zhodli na tom, že v súlade aj so závermi znaleckého posudku MUDr.
M. k poškodeniu mozgu maloletého žalobcu nedošlo v súvislosti s patologickou reakciou jeho organizmu

v pooperačnom období, ale následkom nedostatočnej pooperačnej starostlivosti.

Prvostupňový súd skonštatoval, že žalovaná sa dopustila protiprávneho konania, ktoré spôsobilo
žalobcovi v 1/ rade nezvratné poškodenie zdravia a teda vznik škody.

Medzi vznikom škody a samotným konaním žalovanej je bezprostredná príčinná súvislosť. K vzniku
škody došlo zavinením zamestnancov žalovanej, a to tým, že prevzali na svoje oddelenie maloletého
pacienta, hoci im boli poskytnuté všetky potrebné informácie, neadekvátne vykonali už predoperačné
vyšetrenie a následne poskytli žalobcovi nesprávnu pooperačnú starostlivosť, hoci vzhľadom na svoju
kvalifikáciu mali vedieť, akú adekvátnu starostlivosť žalobcovi majú poskytnúť, prípadne mali vedieť, že

náležitú pooperačnú starostlivosť mu nie sú schopní na svojom oddelení poskytnúť. Súd preto rozhodol,
že žalovaná zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu v 1/ rade v rozsahu 100 %.Prvostupňový súd vyhodnotil, že nesprávne podaná pooperačná starostlivosť nebola podkladom a ani
spúšťačom dedičnej metabolickej poruchy, ale dovolila, aby sa prípadná prítomná dedičná metabolická
porucha demaskovala, nakoľko doviedla organizmus maloletého do takého metabolického stavu,

kedy sa jeho nefyziologické odchýlky uplatnili pri rozvoji trvalých následkov. V doterajšom živote
maloletého nemuseli nastať podobné situácie, nakoľko tieto dokázal ešte kompenzovať, alebo pri
správnej pooperačnej starostlivosti zvládnuť. Tomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že maloletý v minulosti
absolvoval niekoľko operačných zákrokov v plnej anestéze vo veku, keď jeho organizmus bol citlivejší,
a možno povedať, aj zraniteľnejší, ale poskytnutím adekvátnej pooperačnej starostlivosti k žiadnemu

poškodeniu nedošlo. Zavinenie zo strany poškodeného tak súd preukázané nemal.

Vzhľadom na závažnosť veci a množstvo finančných nárokov, ktoré si tak žalobca v 1/ rade ako i
žalobcovia v 2/ a 3/ rade uplatňujú a s poukazom na to, že podľa súdu je namieste v záujme zásady
hospodárnosti sa vysporiadať najprv so základom nároku, súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom.
Následne bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná.
Žalovaná v odvolaní trvala na stanovisku ohľadne správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Namietala, že prvostupňový súd dospel k záveru o nedostatočnej pooperačnej starostlivosti len na
základe jediného znaleckého posudku, napriek požiadavkám na skutkové zistenia, ktoré si zložitosť

tohto prípadu vyžadujú. Jedine posledný znalecký posudok sa totiž relevantne venoval otázke
pooperačnej zdravotnej starostlivosti. O zložitosti skúmaného skutkového stavu však svedčí doterajšie
dokazovanie, ktoré sa v mnohých miestach skutkovo líši. Vyvodenie jednoznačných záverov správnosti
alebo nesprávnosti konania žalovanej na základe jediného znaleckého posudku, hoci vypracovaným
znaleckou organizáciou, možno označiť za predčasné. Názory znalcov MUDr. Z. alebo MUDr. M.

by nasmerovali skutkové zistenia odlišným smerom. Ak si odvolací súd osvojí závery posledného
znaleckého dokazovania v časti, v ktorej je vyslovený záver, že pooperačná zdravotná starostlivosť
nebola v tomto prípade poskytnutá správne, žalovaná navrhla určiť 50 % mieru spoluzodpovednosti u
žalobcu v 1/ rade, a to najmä s ohľadom na genetické predispozície žalobcu v 1/ rade.

V priebehu doterajšieho dokazovania bolo viacerými znaleckými posudkami preukázané, že žalobca v
1/ rade je osobou s vrodenou metabolickou poruchou, prítomnosť tejto genetickej poruchy mala určitý
vplyv na vznik škody na zdraví maloletého žalobcu v 1/ rade, na jej rozsah. Skutočnosť, že vrodená
porucha zdravia žalobcu v 1/ rade mala do určitej miery vplyv na vznik škody na zdraví, resp. jej rozsah,
vyplýva nielen z posledného kontrolného znaleckého posudku znaleckej organizácie, ktorá uviedla,

že „pripúšťame tiež, že ak by po vyššie uvedenom výkone bola nerizikovému pacientovi ( poznámka
pacientovi s genetickou predispozíciou ) podaná rovnako nedostatočná pooperačná starostlivosť,
nemusel by mať tento žiadne trvalé následky“. V poslednom odseku na strane 69 znaleckého posudku
ustanovená znalecká organizácia tiež konštatuje, že „stav, ktorý u maloletého nastal, bol pravdepodobne
výsledkom súhry niekoľkých procesov, niektorých predvídateľných, niektorých nepredvídateľných“.

Vo vzťahu k určeniu vyššie uvedeného spoluzavinenia žalobcu v 1/ rade ku škode má žalovaná za
to, že je bez právneho významu, či nesprávna pooperačná starostlivosť bola podkladom, spúšťačom
metabolickej poruchy, alebo ju len demaskovala. Podstatou potreby zistenia, ktorú formuloval aj Krajský
súd v Prešove, bola totiž skutočnosť, či predmetná porucha existovala už pred operáciou žalobcu v 1/

rade, alebo vznikla až po nej. Na základe dokazovania možno vrodenú metabolickú poruchu žalobcu v
1/ rade jednoznačne označiť za nespornú, teda prítomnú už v čase pred operáciou.

V prípade, že vplyv zavinenia žalobcu v 1/ rade na vznik škody na jeho zdraví, alebo rozsahu škody
je nepochybný, je nevyhnutné určiť jeho mieru. Vo vzťahu k miere zavinenia na strane žalobcu v 1/

rade žalovaná dala do pozornosti aj neposkytnutie dostatočnej súčinnosti žalobcov v 2/ a 3/ rade v
rámci predoperačných vyšetrení, čo spočíva v zamlčaní niektorých relevantných skutočností týkajúcich
sa zdravotného stavu žalobcu v 1/ rade, o povahe ktorých ako osoby s lekárskym vzdelaním mali vedieť,
že sú smerodajné pri označení pacienta ako rizikového, čomu by sa adekvátne prispôsobila aj zdravotná
starostlivosť u žalovaného. Teda genetická predispozícia žalobcu v 1/ rade a nedostatok súčinnosti

rodičov sú skutočnosti, ktoré objektívne ovplyvnili vznik, resp. rozsah vzniku škody. Pokiaľ prvostupňový
súd uvedené skutočnosti nezohľadnil, procesne pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil.Žalovaná ďalej namietala, že prvostupňový súd je ex lege povinný hodnotiť dôkazy objektívne a v súlade
so zákonom. Je neprípustné, aby si súd osvojil skutkové závery, ktoré neboli v konaní preukázané.
Prvostupňový súd na strane 10 v poslednom odseku svojho rozsudku uvádza, že žalovaná „nemala k

dispozícii na oddelení ani náležitý infúzny roztok, po ktorý musel ísť na iné oddelenie žalobca v 2/ rade.
Odbery krvi a moču iniciovali rodičia po tom, čo sa im stav maloletého nezdal. Zamestnanci žalovanej
na oddelení však odber krvi maloletému neboli schopní urobiť.“ Uvedené tvrdenie prvostupňového súdu
je nepravdivé a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyplynuli len z výpovede žalobcu v 2/ a 3/
rade, pričom nešlo o skutočnosti zhodne tvrdené všetkými účastníkmi sporu alebo iné, ktoré dokazovať

netreba. Preto žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, alternatívne určiť jej zodpovednosť v rozsahu 50 %.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že zo znaleckých posudkov, ktoré v
prejednávanej veci boli vykonané, a to ani zo znaleckého posudku Fakultnej nemocnice v M.,
ani zo znaleckého posudku prof. Z., MUDr. M. a spoločnosti forensic.sk znaleckej organizácie
nemožno dospieť ku skutkovému zisteniu, že maloletý žalobca mal už v čase pred operáciou

vrodenú metabolickú poruchu. Námietka žalovanej o vrodenej metabolickej poruche maloletého
žalobcu je nepreukázaná, odvolacia námietka neopodstatnená. Samotná predispozícia nemá vplyv na
zodpovednosť za poškodenie zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného aj námietka
žalovanej o nedostatočnej súčinnosti žalobcov v 2/ a 3/ rade je nedôvodná. K poškodeniu mozgu žalobcu
v 1/ rade došlo v dôsledku nedostatočnej pooperačnej zdravotnej starostlivosti, ktorá nebola poskytnutá

lege artis. Vzhľadom na takýto záver znalcov potom medzi odvolateľom namietaným nedostatkom
súčinnosti žalobcov v 2/ a 3/ rade a vzniknutým následkom nie je daná príčinná súvislosť. Aplikácia ust. §
441 Občianskeho zákonníka nie je dôvodná a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žiadali rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku ako vecne správny potvrdiť. Uplatnili si trovy konania, ktoré aj vyčíslili.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý
medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214
ods. 1, 2 O. s. p., vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku.

Zistil, že prvostupňový súd sa počas konania a rozhodovania medzitýmnym rozsudkom dopustil takých
vád konania, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť, pretože majú za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

Vprejednávanejvecipredmetomkonaniajenárokžalobcuv1/radenanáhraduškodyztitulubolestného

vo výške 100.000 Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 20.000.000 Sk proti
žalovanej, ktorý nárok odôvodňuje poškodením zdravia žalobcu žalovanou v súvislosti s operáciou zo
dňa 02.10.20001 a pooperačnou starostlivosťou.

Okrem toho žalobcovia v 2/ a 3/ rade si proti žalovanej v súvislosti s operáciou a pooperačnou

starostlivosťou o maloletého žalobcu v 1/ rade uplatňujú nárok na úhradu nákladov spojených s liečením
maloletého žalobcu v 1/ rade, ktorý ustálili na sumu 170.864,50 Sk. Uplatnili si aj úroky z omeškania od
doručenia žaloby vo výške 10 % ročne.

K návrhu na začatie konania žalobcovia pripojili znalecký posudok č. 3/2003 Martinskej fakultnej

nemocnice, C. 2, Martin, ktorý bol vypracovaný pre žiadateľa Okresný úrad justičnej polície Policajného
zboru Prešov k spisu ČVS: OUJP-1279/10-2002. Súčasťou predložených listín sú aj doklady o
výdavkoch v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu v 1/ rade.

Prvostupňový súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia neurológia, prof. MUDr. O.

Z. DrSc. Tento znalec vypracoval znalecký posudok, ktorý bol prekontrolovaný kontrolným znaleckým
posudkom znalcom MUDr. Q. M..

V podaní žalovaného, ktorým sa vyjadruje k znaleckému posudku MUDr. Q. M., ktoré podanie sa
nachádza na č. l. 184 a nasledujúcich súdneho spisu, okrem iného žalovaná vzniesla námietku

premlčania poukazujúc na ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že žaloba bola podaná dňa
01.06.2004, o skutočnosti, že k prípadnej škode došlo nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti
u žalovanej niekedy v období okolo 02.10.2001 sa žalobcovia museli dozvedieť najneskôr do pol roka od
vyššie uvedeného obdobia, t. j. najneskôr okolo 02.04.2002. Subjektívna premlčacia lehota žalobcomuplynula dňa 02.04.2004. Konaniu na okresnom súde predchádzalo aj trestné konanie v danej veci, na
ktorom boli žalobcovia v 2/ a 3/ rade vypočutí ako svedkovia, o škode ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá,
sa dozvedeli v danom čase. Žalovaný na námietke premlčania trval aj na pojednávaní dňa 16.12.2010

( č. l. 200, 201 súdneho spisu ) a na pojednávaní dňa 23.06.2011 ( na č. l. 258 až 259 súdneho spisu ).

Následne prvostupňový súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. M. A. z odvetvia
neurológia, ktorému uložil povinnosť, aby uviedol, kedy bolo možné považovať stav žalobcu v 1/ rade
za ustálený a aby bodovo ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v 1/ rade.

Znalec znalecký posudok v zmysle pokynov súdu vypracoval.

Prvostupňový súd žiadosťou zo dňa 08.12.2010 požiadal Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ
Prešov o zapožičanie spisu zn. ČVS: OUV-1279/10-2002. Spis bol prvostupňovému súdu predložený
dňa 13.12.2010.

Následneprvostupňovýsúdvporadíprvýmmedzitýmnymrozsudkomrozhodolpodč.k.14C/125/04-261
dňa 23.06.2011 tak, že žalovaný zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu v 1/ rade, ku ktorému
došlo po jeho operácii vykonanej dňa 02.10.2001 na urologickom oddelení žalovaného v rozsahu 50
%. Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala
odvolanie žalovaná ako aj žalobcovia v 1/ až 3/ rade. Odvolací súd, Krajský súd v Prešove, v poradí

prvým uznesením č. k. 17Co/86/2011-309 zo dňa 03.11.2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd podľa § 226 O. s. p. vyslovil v tomto
uznesení právny názor, podľa ktorého prvostupňový súd vzhľadom na to, že sa riadne nevysporiadal so
vznesenou námietkou premlčania už aj s poukazom na to, že uplatnené nároky žalobcov majú rôznu
povahu, a preto u každého z nich premlčacia lehota plynie inak, je povinný doplniť dokazovanie v tejto

súvislosti a túto námietku samostatne, vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom vyhodnotiť.

Ďalej bola uložená povinnosť prvostupňovému súdu zamerať svoje dokazovanie na pooperačnú
starostlivosť žalovanej o maloletého žalobcu so zameraním na to, aká bola poskytnutá táto
pooperačná starostlivosť maloletému žalobcovi, aká v skutočnosti bola poskytnutá pooperačná

zdravotná starostlivosť a aká je lege artis pooperačná zdravotná starostlivosť v prípade rizika, ktoré
konštatoval znalec MUDr. Z.. Uložil prvostupňovému súdu na doplnenie nedostatočne zisteného
skutkového stavu už existujúce znalecké dokazovanie postupne doplniť, a to jednak znalcom MUDr.
Z., ktorého úlohou bude zaobstarať si dokumentáciu z pooperačného obdobia, a v prípade potreby aj
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania znalcom MUDr. M., ktorí znalci sa týmto informáciám

musia vo svojej znaleckej činnosti venovať. Ďalej bola uložená povinnosť prvostupňovému súdu mať
a vyhodnotiť podmienky zodpovednosti u žalovaného za vzniknutú škodu a musí sa venovať aj
okolnostiam spoluzodpovednosti žalobcu v 1/ rade, ak takúto okolnosť zistí a musí ju aj presvedčivo
odôvodniť.Ažpotombudemôcťstanoviťmieruzodpovednostidotknutýchstránnaškode,ktorejnáhrada
sa v konaní uplatňuje.

Po vrátení veci odvolacím súdom prvostupňový súd do konania pribral znaleckú organizáciu forensic.sk,
Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorej uložil zistiť po zabezpečení
pooperačnej dokumentácie od žalovanej z urologického oddelenia a oddelenia detskej JIS, po
oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu v 1/ rade a obsahom spisového materiálu,

okolnosti súvisiace s poskytnutím pooperačnej starostlivosti maloletému žalobcovi v 1/ rade. Znalecký
posudok bol prvostupňovému súdu predložený dňa 22.07.2013.

Na žiadosť OR PZ v Prešove, odbor kriminálnej polície, prvostupňový súd vrátil vyšetrovací spis ČVS:
ORP-1279/10-02 polícii.

Znalecká organizácia okrem uvedených okolností dôležitých pre rozhodnutie súdu prvého stupňa aj
bodovo ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u maloletého žalobcu v 1/ rade.

Následne prvostupňový súd opätovne medzitýmnym rozsudkom dňa 13.02.2014 rozhodol o tom, že

žalovaný zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu v 1/ rade, ku ktorému došlo po jeho operácii
vykonanej dňa 02.10.2001 na urologickom oddelení žalovaného v rozsahu 100 %. Ide o rozsudok, ktorý
je predmetom tohto preskúmania vydaný pod č. k. 14C/125/2004-489.V prejednávanej veci odvolací súd skúmal, ako vo veci prebiehalo súdne konanie vrátane dokazovania.
Uvedené je možné usudzovať z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach ( § 40
ods. 1 O. s. p. a § 122 ods. 1 O. s. p. ).

V spise je založený celý rad listinných dôkazov, a to najmä znalecký posudok č. 3/2003 vyhotovený
Martinskou fakultnou nemocnicou v trestnom konaní, ďalej bol pripojený vyšetrovací spis ČVS:
OUJP/1279/10-2002 Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, boli vypracované 4 znalecké posudky,
doklady o uplatnenom nároku žalobcov v 2/ a 3/ rade na náhradu vecnej škody.

Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Z uvedeného vyplýva, že dôkaz listinou sa vykoná čítaním predsedu senátu alebo samosudcu na

pojednávaní. Obsah listiny sa účastníkom konania oznámi ( nie súd sa oboznámi ), ak by obsiahlosť
údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazu prečítaním listiny,
resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje. Spôsob, ako súd vykoná dôkaz
listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. V zápisnici o pojednávaní musí byť uvedené presné
označenie listiny, ktorá bola prečítaná, či predseda senátu ( samosudca ) prečítal celú listinu alebo

jej časť. V takom prípade sa musí zaprotokolovať presné označenie prečítanej časti listiny. Listinu je
potrebné predložiť účastníkom konania, aby sa mohli vyjadriť k jej pravosti, prípadne namietať iné
dôležité skutočnosti. Aj vyjadrenie účastníkov konania k listinným dôkazom je potrebné zaznamenať v
zápisnici o pojednávaní.

V prejednávanej veci prvostupňový súd vo vzťahu k listinám, ktoré sa nachádzajú v spise takýmto
spôsobom vôbec nepostupoval a nevykonal žiadny dôkaz listinou. Naviac, z obsahu medzitýmneho
rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že aj znalecký posudok Martinskej nemocnice považuje v
tomto konaní za znalecký posudok podľa §127 O. s. p., aj keď nejde o znalecký posudok v tejto veci
vykonaný na základe dokazovania súdom prvého stupňa, ale ide o dôkaz, s ktorým je potrebné narábať

ako s listinou podľa § 129 O. s. p.

Prvostupňový súd a aj znalecká organizácia pri posudzovaní a rozhodovaní o uplatnenom nároku
žalobcovvychádzalizospisuORPZPrešovČVS:ORP-1279/10/02.Prvostupňovýsúdvšakvôbectýmto
spisom nevykonal žiaden dôkaz a len samotné predloženie spisu a čas, počas ktorého bol pripojený k

prvostupňovému spisu, nie je vykonaním dôkazu týmto spisom. Tento vyšetrovací spis mal byť použitý
ako listina podľa § 129 ods. 1 O. s. p. V zápisnici z pojednávania malo byť zaprotokolované, ktoré strany
spisu, prípadne ktoré listiny obsiahnuté v spise boli prečítané.

Z obsahu zápisníc z pojednávaní ( dňa 06.12.2004, 23.02.2005, 23.11.2005, 15.02.2006, 16.12.2010,

23.06.2011 a 23.01.2014, vrátane 13.02.2014 ) nevyplýva vykonanie dokazovania týmito listinami.
Pritom z odôvodnenia medzitýmneho rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd
vyvodzoval skutkové zistenia, na ktorých založil právne posúdenie veci, okrem znaleckých posudkov,
aj z týchto listín.

Odvolací súd uvedenú vadu považuje za tak závažnú, že mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veciapostupomsúduprvéhostupňaboloodňatéprávoúčastníkomkonaniamožnosťkonaťpredsúdom.
Prvostupňový súd pri vykonávaní dokazovania postupoval v rozpore so zákonom, účastníci konania boli
z vykonávania procesných úkonov dokazovania vylúčení, čo malo podstatný vplyv na ďalšie konanie.
Postupom prvostupňového súdu bolo porušení právo na spravodlivý súdny proces.

Podľa § 152 ods. 2 O. s. p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti, alebo len o jej základe.

Aksúdrozhodujeozákladeuplatnenejprejednávanejveci,ideomedzitýmnyrozsudok.Základpredmetu

konania je ( aj na základe historického vývoja tohto inštitútu ) postavený do protikladu proti výške
predmetu konania. Základom predmetu konania sú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu
konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatnenéhonároku. V zmysle konštantnej judikatúry sem zahŕňame otázky premlčania, preklúzie, spoluzavinenia
poškodeného, či otázku samotného vzniku škody a kto za škodu zodpovedá.

Medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o právnom základe veci, ktorým sa vyjadruje k tomu, či žalobca
( žalobcovia ) má vôbec právo na požadované plnenie a v akom rozsahu. Základom je posúdenie
všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky
nároku ( plnenia ). Pojmovo môže byť vydaný len kladný medzitýmny rozsudok, ktorý určuje, že právny
základ nároku je daný, hoci aj v nepatrnej časti. Ak súd dospeje k záveru, že žalobca nemá právo

na požadované plnenie, rozsudkom žalobu zamietne. Medzitýmne rozhodnutie je v takomto prípade
vylúčené, pretože nie je splnená podmienka účelnosti.

V prejednávanej veci však prvostupňový súd týmto spôsobom vo vzťahu k medzitýmnemu rozsudku a
základu návrhu aj napriek predchádzajúcemu právnemu názoru odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania tak, ako to odvolací súd už vyššie
konštatoval, je nárok žalobcu v 1/ rade na náhradu bolestného a náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia. Žalobcovia v 2/ a 3/ rade uplatňujú vecnú škodu v súvislosti s tou istou škodovou udalosťou.
Tak, ako odvolací súd už v skoršom rozhodnutí uviedol, ide o tri druhy uplatnených nárokov, u ktorých
otázka premlčania je v hmotnom práve riešená samostatne, už aj vzhľadom na subjekt, ktorý si nárok vo

vzťahu k žalovanému uplatňuje. Preto bolo povinnosťou prvostupňového súdu vo vzťahu k bolestnému
a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia samostatne, pokiaľ sa týka žalobcu v 1/ rade,
vysporiadať sa s námietkou premlčania a samozrejme aj vo vzťahu k vecnej škode, ktorú si uplatňujú
žalobcovia v 2/ a 3/ rade.

Pri námietke premlčania treba vychádzať z toho, že ide o námietku, ktorá má hmotnoprávne dôsledky
prejavujúce sa v tom, že ak bola vznesená dôvodne, došlo k zániku nároku, t. j. subjektívne právo
vznesením námietky premlčania prestalo byť vynútiteľné. V takom prípade sa námietkou premlčania
musí súd zaoberať ako primárnou otázkou a až následne, pokiaľ bude mať jednoznačne vyriešené,
že nárok nie je premlčaný, môže ho meritórne posudzovať. V opačnom prípade práve v záujme

hospodárnosti konania je potrebné nárok, ktorý je premlčaný zamietnuť a nie je potrebné vydávať
medzitýmny rozsudok. Takéto riešenie rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd sa však touto zásadou neriadil a jeho konštatovanie v medzitýmnom rozsudku, že vo
všeobecnostinároknepovažujezapremlčaný,nemáoporuanivovykonanomdokazovaní,anivovzťahu

k tomuto konštatovaniu nie je zistený žiaden skutkový stav tak, aby bolo možné objektívne posúdiť vo
vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne, či je alebo nie je toto tvrdenie pravdivé. Nie je
možné sa námietkou premlčania následne zaoberať v konaní o výške uplatneného nároku. Musí byť
vyriešená skôr, než súd sa bude zaoberať vecou samou, to znamená, podmienkami zodpovednosti
žalovaného vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne.

Ďalej odvolací súd na margo výroku rozsudku súdu prvého stupňa musí uviesť, že týmto výrokom
prvostupňový súd vôbec nerozhodol medzitýmne o základe uplatneného nároku žalobcov, teda či nárok
žalobcu v 1/ rade je daný a či nárok žalobcov v 2/ a 3/ rade uplatnený spoločne a nerozdielne je daný, ale
rozhodol o jednej z podmienok zodpovednosti žalovaného za poškodenie zdravia len žalobcu v 1/ rade.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal zodpovednosťou
žalovanéhozavecnúškoduvovzťahukžalobcomv2/a3/rade.Taktokoncipovanývýrokmedzitýmneho
rozsudku súdu prvého stupňa nemá oporu v procesnom práve a nie je prípustné takýmto spôsobom
prvostupňový súd medzitýmne rozhodovať o nároku žalobcov.

V dôsledku týchto procesných pochybení odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než na tieto vady
konania, ktoré neboli vytýkané v odvolaní žalovaného prihliadnuť, pretože mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a tým aj došlo k odňatiu práva konať všetkým účastníkom konania.

Odvolací súd vo vzťahu k námietkam žalovaného naviac udáva, že je skutočne pravdou, že odvolací

súd nariadil vo veci uznesením č.k. 17Co/86/2011-309 doplniť znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Z.
a následne, v prípade potreby, vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znalcom MUDr. M.. Je pravdou,
že uvedené prvostupňový súd vôbec nerešpektoval a vo veci nariadil znalecké dokazovanie znaleckou
organizáciou. Znalecká organizácia vypracovala vo vzťahu k spornej otázke položenej prvostupňovýmsúdom znalecký posudok, ktorý dáva odpovede na súdom stanovený okruh otázok dôležitých pre právne
posúdenie veci. Z procesného hľadiska prvostupňový súd nerešpektoval názor odvolacieho súdu vo
vzťahu k hospodárnosti znaleckého dokazovania a vo vzťahu k účelnosti tohto znaleckého dokazovania,

keďže predchádzajúci znalci mali o prejednávanej veci dostatok informácií. Ich znalecké posudky bolo
potrebné,vzhľadomnanedostatočnepostavenýokruhotázokprvostupňovýmsúdomtýmtoznalcom,len
doplniť. Na správnom zistení skutkového stavu to však nič nemení, aj keď prvostupňový súd toto svoje
konanie žiadnym spôsobom v rozhodnutí medzitýmnom neodôvodnil, pričom z obsahu medzitýmneho
rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd považuje posudok Inštitútu forenzných medicínskych expertíz

s.r.o.Bratislavazakontrolnýznaleckýposudok.Tátookolnosťniejepravdivýmtvrdenímprvostupňového
súdu, pretože úlohou zadanou tejto inštitúcii nebolo vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, keďže k
tejtootázkeprimárneznaleckédokazovanievykonanénebolo.Pretoajzobsahuzadanýchúloh,rozsahu
tejto činnosti, ako aj z obsahu spisového materiálu je možné tento znalecký posudok považovať za
prvotný vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za poskytovanie pooperačnej starostlivosti žalobcovi
v 1/ rade. Opäť je potrebné uviesť, že táto okolnosť však ale nemá zásadný význam pre posúdenie

skutkových okolností tohto prípadu, týka sa len efektívnosti, hospodárnosti a sústredenosti konania súdu
prvého stupňa.

Ďalej prvostupňový súd v prejednávanej veci konštatoval mieru zodpovednosti žalovaného za
poškodenie zdravia žalobcu v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní medzitýmnym rozsudkom o tejto

zodpovednosti žalovaného však prvostupňový súd nepoužil žiaden právny predpis, ktorý sa týchto
okolností týka, aj keď táto skutočnosť mala byť predmetom medzitýmneho posúdenia nároku žalobcov v
1/, 2/ a 3/ rade, pokiaľ sa prvostupňový súd rozhodol vec rozhodnúť najskôr medzitýmnym rozsudkom.V
tomto štádiu konania odvolací súd nemá podklady na to, aby zistil, akým právnym predpisom sa
prvostupňový súd riadil, pretože prvostupňový súd neaplikoval vo vzťahu k tejto otázke žiadne

ustanovenie hmotného práva.

Preto odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/
a h/ O. s. p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nezaoberal sa ďalšími odvolacími
námietkami žalovaného, ktoré sa týkajú meritórnej stránky prejednávanej veci. Odvolací súd sa týmito

otázkami bude môcť zaoberať len v prípade, pokiaľ prvostupňový súd odstráni všetky uvedené
pochybenia v konaní a rozhodnutí, ktoré sú mu vytýkané v tomto odvolacom uznesení a v uznesení sp.
zn. 17Co/86/2011 zo dňa 03.11.2011.

Naviac, odvolaciemu súdu sa javí v tomto štádiu konania a v tomto štádiu dokazovania, že nie je

vôbec účelné sa vecou zaoberať medzitýmnym rozsudkom. Prvostupňový súd po odstránení vytýkaných
procesných pochybení a po doplnení dokazovania bude môcť o uplatnených nárokoch žalobcu v 1/
rade, ako aj vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobcov v 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne vo veci
rozhodnúť.

Úlohou prvostupňového súdu bude odstrániť vytýkané pochybenia odvolacím súdom, ktoré sú podrobne
popísané v rozhodnutí sp.zn. 17Co/86/2011 zo dňa 03.11.2011 a v tomto uznesení. Až po dodržaní
zákonných postupov pri zisťovaní skutkového stavu a pri právnom posúdení veci bude môcť vo veci aj
zákonne rozhodnúť.

Prvostupňový súd podľa § 226 O. s. p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.