Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116224748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116224748.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: X. Z. C., H..
XX.X.XXXX, C. N. E. P., E. - K., X. M. C., H..XX.X.XXXX, C. N. E. P., E. - K., X. B. C., H..XX.X.XXXX,
C. N. E., E. - K., X. Z. C., H..XX.X.XXXX, C. N. E. P., E. - K., v konaní o zaplatenie 3.272,11 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 2. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.272,11 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.7.2016 až do zaplatenia v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade z a s t a v u j e .

III. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy
3.272,11 EUR od 4.7.2016 až do zaplatenia.

IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným v 2. až 4. rade v rozsahu 100 %.

V. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade žalovanému v 1. rade náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne
a nerozdielne sumu 3.272,11 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 4.7.2016 až
do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaní od roku 2008 užívali bez právneho titulu byt č.
X na ulici Š. X N. E., ktorého je správcom, pričom za užívanie bytu nezaplatili žiadnu úhradu. Za obdobie
od januára do decembra 2015 si žalobca uplatnil úhradu za užívanie bytu bez právneho titulu vo výške
40,55 EUR mesačne, zodpovedajúcej hodnote nájomného v zmysle mesačného zálohového predpisu
platieb, spolu v sume 486,60 EUR. Okrem toho sa domáhal aj zaplatenia nedoplatku z vyúčtovania
nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 vo výške 2.785,51 EUR.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 1.rade späť z
dôvodu, že v rozhodnom období už byt neužíval. Zároveň vzal späť žalobu v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania, uplatnených nad 5 % ročne.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.6. Zo zmluvy o nájme bytu súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ a žalovaný v 1.rade
ako nájomca uzavreli dňa 14.8.1995 zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému v 1.rade prenajatý byt

č.X na Š. V..Č..X N. E., na prízemí, pozostávajúci z 2 izieb a príslušenstva. Nájom bol dojednaný na
dobu neurčitú. Podľa evidenčného listu, v čase uzavretia zmluvy žil žalovaný v 1.rade v manželstve so
žalovanou v 2.rade a v spoločnej domácnosti s nimi žil aj syn - žalovaný v 3.rade. Podľa evidenčného
listu zo dňa 20.7.2002 žila v spoločnej domácnosti aj dcéra - žalovaná v 4.rade.

7. Podľa tvrdenia žalobcu bola žalovaným v 1. a 2. rade daná výpoveď z nájmu bytu podľa ust. § 711
ods.1 písm.d/ Občianskeho zákonníka, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.3.2008.

8. Zo zápisu žalobcu z preventívnej obhliadky bytu zo dňa 25.7.2012, ako aj zo dňa 26.10.2015 súd
zistil, že v predmetnom byte sa zdržiavali žalovaní v 2. až 4.rade.

9. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2014 súd
zistil, že nájomné bolo predpísané vo výške 40,55 EUR mesačne a zálohové platby za služby spojené
s bývaním vo výške 164,52 EUR, spolu vo výške 205,07 EUR.

10. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 zo dňa 1.6.2016 súd zistil, že

žalobca vyúčtoval žalovaným nedoplatok vo výške 2.785,51 EUR. Z obsahu vyúčtovania vyplýva, že
náklady na služby spojené s bývaním boli vo výške 2.785,51 EUR, pričom žalovaní nezaplatili žiadnu
zálohovú platbu, ani nájomné. Z predloženej doručenky súd zistil, že vyúčtovanie bolo žalovaným
doručované na adresu bytu, ktorý užívali; zásielka sa vrátila nevyzdvihnutá v odbernej lehote.

11. Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že
mesto Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli
zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom
o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene
vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy

(špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení
Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka
uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi,
uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať
ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných

konaniach.

12. Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

13. Podľa ust. § 710 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom
bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

14.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet

svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

16. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.17. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

18. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. V danej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovaným

vzniknúť tým, že v roku 2014 bez právneho titulu a bez platenia zodpovedajúcej úhrady užívali cudziu
nehnuteľnosť (byt) a zároveň, v uvedenom období požívali služby, ktoré im žalobca zabezpečil spolu s
užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb.

20. Z vyššie citovaného ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho
práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na

užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je
oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v
rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká
užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.

21. Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká
mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho
dôvodu ( § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie
nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

22. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že odporcovia
byt vo vlastníctve resp.v správe navrhovateľa skutočne užívali bez právneho titulu, ako aj, že v
žalovanom období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu.

23. V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah žalovaných v 1. a 2.rade sa skončil dňa 31.3.2008,
uplynutím výpovednej lehoty, na základe výpovede žalobcu z nájmu.

24. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní nebolo sporné, že žalovaní predmetný
byt užívali aj po tom, čo zaniklo právo nájmu bytu, vrátane rozhodného obdobia, ktorým je podľa žaloby

rok 2015.

25. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že žalovaní v 2. až 4.rade užívali predmetný
byt v rozhodnom období bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho
titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu.

26. Z vykonaného dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že žalobca bol v žalovanom období správcom
predmetného bytu. Jeho aktívna vecná legitimácia v konaní vyplýva zo zmluvy o výkone správy majetku
mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 v zmysle ktorej mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ
bytov (vrátane bytu, ktorý bol predmetom nájmu v tomto konaní), zveril žalobcovi správu obecného

majetku v súlade so zákonom o majetku obcí s tým, že žalobca je oprávnený konať v mene vlastníka
a je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky
z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky
na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so
spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.

27. Plnenie, ktoré žalobca poskytoval žalovaným, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť,
zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom
prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské
oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovaných, ktorí sa vykonávaním im

nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak
museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im tieto vyplývali z právne relevantného
titulu, napríklad z nájomnej zmluvy. Z hľadiska hmotnoprávneho sú teda žalovaní v právnom vzťahubezdôvodného obohatenia nositeľmi povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal a preto sú v predmetnej
veci vecne pasívne legitimovaní.

28. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
určujesúdpeňažnousumou,ktorázodpovedásumámvynakladanýmvdanommiesteačasezaužívanie
obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

29. V danom prípade sa žalobca nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty
nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho
z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou,
že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi
vlastníkov alebo správcov bytových domov.

30. V konaní nebolo sporné, že žalovaní nezaplatili úhradu za užívanie bytu za 12 mesiacov v roku
2015. Uvedené vyplýva z vyúčtovania nákladov za služby spojené s nájmom, v zmysle ktorého nájomné
spolu za tento rok predstavovalo spolu 486,60 EUR (t.j. 12 x 40,55 EUR podľa mesačného zálohového
predpisu platného pre uvedené obdobie).

31. Zhrnúcvyššieuvedené,dlhnaúhradezaužívaniebytubezprávnehotitulupredstavujesumu 486,60
EUR. Nárok žalobcu v takto uplatnenom rozsahu súd považoval v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal
žalovaných v 2. až 4.rade zaplatiť sumu uvedenú sumu spoločne a nerozdielne. V konaní totiž nebolo
tvrdené ani preukázané, že by predmetný byt neužívali všetci v rovnakom rozsahu.

32. Čo sa týka ďalšej časti uplatneného nároku - vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním, je
zrejmé,žepredmetomvyúčtovaniabolináklady,ktorévynaložilžalobcavovzťahukdodávateľomslužieb
v roku 2015, teda v období, kedy žalovaní predmetný byt nesporne užívali. Keďže žalovaní v konaní
nepreukázali, že by zaplatili vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť
vyúčtovania nespochybňovali, súd konštatoval, že nárok je aj v tejto časti dôvodný a zaviazal žalovaných

na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vo výške 2.785,51 EUR.

33. Spolu priznaná istina predstavuje sumu 3.272,11 EUR (t.j. 486,60 EUR + 2.785,51 EUR).

34. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.

35. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

36. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

38. Súd konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením
§ 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní ako dlžníci svoj dlh riadne a včas nesplnili a preto sa
dostali do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom
zákonníkuprinárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenianiejeustanovenýčasplnenia,bolopotrebné

podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní boli povinní splniť
dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie. Žalobca preukázal, že žalovaných požiadal
o splnenie dlhu ešte pred podaním žaloby. Žalobca doručoval žalovaným vyúčtovanie na adresu ich
trvalého pobytu. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol vo vyúčtovaní, vyhotovenom dňa 1.6.2016tridsaťdňovú lehotu na zaplatenie nedoplatku, splatnosť dlhu nastala dňa 30.6.2016. Prvým dňom
omeškania je teda 1.7.2016. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 4.7.2016, preto súd žalobe
aj v tejto časti vyhovel.

39. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 ods.1 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení
účinnom od 1.2.2013. Predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
po 1.2.2013, preto sa výška úrokov z omeškania neriadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0

% ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5 % ročne.

40. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca
môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

41. Na základe dispozičného úkonu žalobcu (späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1.rade a späťvzatie
žaloby v časti úrokov z omeškania) súd v zmysle vyššie cit.ustanovenia CSP konanie voči žalovanému
v 1.rade a zároveň voči ostatným žalovaným v späťvzatej časti úrokov z omeškania zastavil.

42. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

44. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2. až 4. rade súd
rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní takmer

plný úspech čo do celej istiny a časti úrokov z omeškania. Neúspech mal len v časti úrokov z omeškania,
uplatnenýchnad5%ročne,čopredstavujezanedbateľnúčasťuplatnenéhonároku.Pretomusúdpriznal
náhradu trov konania proti žalovaným v 2. až 4. rade v rozsahu 100 %.

45. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto

by žalovanému patrilo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovanému však preukázateľne
žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil, preto súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov proti
žalobcovi nepriznáva.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).