Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313202002
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2313202002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a. s., Bratislava, Prešovská 48, IČO: 35 850 370, zastúpenej: Advokátska
kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., Bratislava, Révová 7 IČO: 36 858 731, proti žalovanému: Y. L.,
nar. XX. E. XXXX, bytom L., N. XXXX/XX, o 1.265,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 1. júna 2017 č. k. 26C/259/2013-125, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
1.265,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2. júna 2010 do zaplatenia. Žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 25 ods. 1 , 2,
§ 28 ods. 1, 3, 5, 6 ZoVV (zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach), § 415, § 420
ods. 1, § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne
zdôvodnil,žežalovanýbezuzatvorenejzmluvyododávkevodyaodvádzaníodpadovýchvôddoverejnej

kanalizácie, odoberal pitnú vodu na odbernom mieste L., N. č. XX, v období od roku 2008 do roku
2010, v množstve 616 m3, ktorá skutočnosť bola zistená odrátaním hodnôt na vodomere č. 5399761. Za
uvedený odber žalobkyňa vyfakturovala žalovanému sumu vo výške 1.265,15 eur, s dátumom splatnosti
1. júna 2010, ktorú žalovaný neuhradil. Svoj pobyt na adrese L., N. č. XX - odberné miesto, žalovaný
nespochybnil, pričom na uvedenej adrese býva doposiaľ. K uvedenému nároku žalobkyne sa žalovaný
nevyjadril, nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy ako prostriedky procesnej obrany. Súd prvej inštancie
dospel preto k záveru, že žalovaný v rozhodnom období na uvedenom odbernom mieste L., N. č. XX,

neoprávneným odberom pitnej vody podľa § 25 ods. 1 písm. a/ ZoVV spôsobil žalobkyni škodu vo výške
1.265,15 eur, ktorú bol povinný nahradiť podľa § 25 ods. 2 ZoVV. Žalobe bolo vyhovené aj vo vzťahu k
uplatňovanémuúrokuzomeškaniavovýške9%ročneod2.júna2010dozaplatenia,keďžežalovanýsa
dostal s platbou uvedenej sumy dňom 2. júna 2010 do omeškania. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.
z. v znení neskoršieho predpisu). Z pôvodne žalovanej sumy 1.292,08 eur bola žalobkyňa neúspešná
vo výške 26,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26. januára 2010 do zaplatenia.

Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 26 C 259/2013 - 80 z 15. januára 2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 10 Co 718/2015 - 101 zo dňa 30. novembra 2016 bola zamietnutá žaloba
v časti 26,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26. januára 2010 do zaplatenia, v ktorej
časti bol úspešný žalovaný. Žalobkyňa bola preto úspešná v rozsahu 98 % (1.265,15 eur), v ktorej častibol neúspešný žalovaný (úspech žalovaného predstavoval 2 %). Pomer úspechu a neúspechu v spore,
mal za následok vznik nároku žalobkyne na náhradu trov konania v rozsahu 96 %, v ktorom rozsahu
bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc jeho zrušenie a zastavenie konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalovaný žiadal zamietnuť žalobu ako nedôvodnú, už na základe odvolania proti
predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie, keďže predložil súdu kúpnu zmluvu zo 14. novembra

2008, v dôsledku ktorej sa stala vlastníkom nehnuteľnosti, predstavujúcej odberné miesto na ulici U. v
L., E. S., narodená XX. R. XXXX. Po predaji pani S. žalovaný uvedenú nehnuteľnosť nevlastnil ako ani
neužíval. Z tvrdení žalovaného, ako aj zo záverov dokazovania, vyplýva, že žalovaný má trvalý pobyt na
N. ulici č. XX v L. a nie na U. ulici, kde sa nachádza odberné miesto. Žalovaný preto označil rozhodnutie
súdu prvej inštancie za odber vody na odbernom mieste, na ktorom už nebol vlastníkom ani užívateľom
nehnuteľnosti, za nesprávne. V odôvodnení rozsudku sa chybne uvádza trvalý pobyt žalovaného ako N.

č. XX, L.. Napadnutý rozsudok vychádza z domnienok, pretože žalobkyňa nepredložila na základe výzvy
súdu relevantné dôkazy, zaslala súdu bližšie nešpecifikovaný výstup z počítačového systému, ktorého
výpovednáhodnotajevzhľadomnajehocharaktersporná.Vkonanínebolopreukázanédoručenie,resp.
obdržanievýzvyžalobkynenauzatvorenieriadnejzmluvyo odbere.Podľadokumentovbolodberateľom
C. L., druh E. S., ktorá osoba je odlišná od osoby žalovaného. Rozhodnutie vo veci samej a jeho

odôvodnenie, ktoré je podložené spornými dokumentmi, vzbudzuje pochybnosti a uvádza účastníkov
do právnej neistoty.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami konania nebola uzavretá zmluva o odbere vody. Súd prvej
inštancie sa preto dôvodne zaoberal neoprávneným odberom pitnej vody na odbernom mieste v L., N.
ulica č. XX (nie však na ulici U. v L., ako nesprávne uvádza žalovaný v odvolaní). Žalovaný svoj trvalý
pobyt v L. na ulici N. č. XX výslovne potvrdil aj v odvolaní. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol

o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni za neoprávnený odber vody z verejného vodovodu,
bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody, sumu 1.265,15 eur, ktorou bol vyúčtovaný odber pitnej vody v
množstve616m3(zaobdobieodroku2008doroku2010),nazákladeúdajovnavodomere(č.5399761),
vyúčtovanej faktúrou č. 10600263. Z faktúry č. 10600263 (rubrika popis) vyplývalo, že žalovanému (Y.
L.) bola vyúčtovaná spotreba vody na odbernom mieste N. XX, L., vo výške 1.265,15 eur (č. l. 6).

7. Odvolacia námietka žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach súdom prvej inštancie, na
základe vykonaných dôkazov, nebola preto dôvodná. Predmetom sporu bola suma 1.265,15 eur,
vyúčtovaná faktúrou č. 10600263, týkajúca sa spotreby vody na odbernom mieste v L., N. č. XX, nie
spotreby vody na ulici U. č. XX, L., ktorého odberu sa týkala iná faktúra (č. 209445525), ktorá už

predmetom sporu nebola. O nároku žalobkyne vo výške 26,93 eur s príslušenstvom bolo už rozhodnuté
rozsudkom súdu prvej inštancie z 15. januára 2015 č. k. 26 C 259/2013 - 80 v spojení s opravným
uznesením č. k. 26 C 259/2013 - 88 zo dňa 4. júna 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 30.
novembra 2016 č. k. 10 Co 718/2015 - 101, z odôvodnenia ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa
s podanou žalobou predložila súdu prvej inštancie faktúru za neoprávnený odber vody na vodomere

č. 5399761 na odbernom mieste N. XX, L., pričom v písomnom podaní zo dňa 4. novembra 2013,
doručenomsúduprvejinštancie5.novembra2013,uviedlaajskutkovétvrdeniaoneoprávnenomodbere
žalovaného na odbernom mieste N. XX, L. (č. l. 31) a žalobkyňou predložená výzva s označením zmenaodberateľa zo dňa 14. mája 2010, smerovala práve k uzatvoreniu zmluvy o dodávke vody na odbernom
mieste N. XX, L. (č. l. 34).

8. Odvolacia argumentácia žalovaného, týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti na ulici U. v L. E. S., bola s
poukazom na vyššie uvedené bez právneho významu, keďže predmetom sporu už nebol neoprávnený
odber vody na ulici U. v L..

9. Žalovaný nespochybnil svoj trvalý pobyt na ulici N. č. XX v L., na ktorom mieste sa nachádzalo

predmetné odberné miesto, ako ani dodávku vody na uvedenom odbernom mieste, taktiež tvrdenie
žalobkyne o odbere vody bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody. Súd prvej inštancie preto dôvodne
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu za neoprávnený odber z verejného
vodovodu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je pritom zrejmé, že odberné miesto sa
týkalo nehnuteľnosti na adrese L., N. č. XX (pri písomnom vyhotovení rozhodnutia došlo k zrejmej
nesprávnosti, keď namiesto č. XX bolo uvedené č. XX, avšak z tvrdení žalobkyne v konaní, ako aj

zo samotnej faktúry č. 10600263, ktorou bol žalovanému vyúčtovaný neoprávnený odber, vyplýva, že
odbernémiestobolooznačenésprávneL.,N.XX).Skutočnosťdoručenia(nedoručenia)výzvyžalobkyne
na uzatvorenie zmluvy o odbere bola bez právneho významu, vzhľadom k nespochybnenému odberu
vody, bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody na odbernom mieste, na ktorom mal trvalý pobyt žalovaný
v rozhodnej dobe.

10. Žalovaný v odvolaní nekonkretizoval listinný dôkaz, ktorý mal predstavovať nešpecifikovaný výstup
z počítačového systému, o ktorom uviedol, že jeho výpovedná hodnota je sporná. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť
sumu 1.265,15 eur za neoprávnený odber vyúčtovaný faktúrou č. 10600263, obsahujúcej správne

označenie odberného miesta L., N. č . XX. V odvolaní bolo poukazované na nedostatky písomného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, tie však nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

11. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalobkyne. Ak mala strana

konania úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (§ 255 ods. 2 CSP). Aby
čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda
aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver
o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V prejednávanej veci nebol namietaný rozsah úspechu
žalobkyne 98 % a úspech žalovaného 2 %. Pomer úspechu a neúspechu strán tak predstavoval 96 %

v prospech žalobkyne, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

12. Z dôvodu, že žalobkyňa bol úspešná v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

13. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.