Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/366/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202964
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717202964.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobkyne W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo H., M. R. A. č. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Natáliou
Miľanovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, Strážska cesta č. 8325/53, proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenému právnym

zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave,
Kubániho č. 16, o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10Csp/40/2017-78
zo dňa 24.07.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie a uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 10Csp/40/2017-86 zo dňa
24.08.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500036387
zo dňa 10.12.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná (prvý výrok), určil, že dohoda

o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná (druhý výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 % (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktoréhožalobkyňaažalovanýuzavrelizmluvuorevolvingovomúvereč.8500036387zodňa10.12.2013,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 810,- €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému
v 42 splátkach v sume 43,40 € mesačne s dojednanou úrokovou sadzbou vo výške 70,01 % ročne;
medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500036387 zo dňa 10.12.2013, predmetom ktorej bolo právo žalovaného na zrážky zo mzdy žalobkyne
v sume 43,40 € mesačne na zabezpečenie vrátenia úveru v sume 810,- € s príslušenstvom; priemerná
ročná percentuálna miera nákladov v čase uzavretia spornej zmluvy pri porovnateľných úveroch do

1.500,- € predstavovala 45,94 %; priemerné úrokové miery spotrebiteľských úverov v čase uzavretia
spornejzmluvypredstavovali11,02%;OkresnýsúdZvolenvkonanípodsp.zn.6Csp/64/2017rozhoduje
o žalobe žalobkyne proti žalovanému na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-503/15-
MK zo dňa 05.01.2016 vydaného JUDr. Michalom Kováčom rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe žalovaného voči žalobkyni, ktorej
bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.202,10 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou na

základe toho, že riadne neplnila svoje záväzky z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036387
zo dňa 10.12.2013, keď konanie nebolo právoplatne skončené; v konaní vedenom pred Okresnýmsúdom Zvolen pod sp. zn. 13Er/270/2016 sa vedie na návrh žalovaného exekúcia proti žalobkyni ako
povinnej,kdeexekučnýmtitulomjepredmetnýrozhodcovskýrozsudoksp.zn.RK-PC-503/15-MKzodňa
05.01.2016,pričomdňa24.01.2017vydalsúdexekútorovipoverenienavykonanieexekúcieažalobkyňa

podala námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobkyne dôvodná; súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti spornej zmluvy o revolvingovom úvere ako aj spornej dohody o zrážkach zo mzdy; dohodu

o úroku vo výške 70,01 % ročne v spornej zmluve vyhodnotil ako odporujúcu zákonu (§ 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka) ako aj priečiacu sa dobrým mravom a z týchto dôvodov za absolútne neplatnú;
nakoľko dohodu o výške úroku nie je možné deliť, bolo nevyhnutné považovať za neplatné dojednanie
o úroku v celosti; z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá veriteľ (žalovaný) nárok na zaplatenie
žiadneho úroku; nakoľko dojednanie o úroku je jedným z pojmových znakov zmluvy o úvere v zmysle §
497 Obchodného zákonníka, ktorú od ostatného obsahu zmluvy nemožno oddeliť, bezúročná zmluva o

úvere je pojmovo vylúčená; zmluva o úvere nemôže byť bez dohody o úroku platne uzavretá a v prípade
neplatnosti takejto dohody zmluva o úvere vo zvyšku nemôže obstáť a teda neplatnosť sa vzťahuje na
celý právny úkon; z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru o neplatnosti spornej zmluvy o
revolvingovomúvereč.8500036387zodňa10.12.2013vcelostiapretožalobežalobkynevyhovelaurčil
neplatnosťpredmetnejzmluvy;nakoľkosúdprvejinštanciedospelkzáveruoneplatnostispornejzmluvy,

t.j. vyhovel žalobe žalobkyne v primárnom petite, o eventuálnom petite na určenie, že poskytnutý úver
na základe spornej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov už nerozhodoval; pritom však poukázal na to,
že s prihliadnutím na charakter spornej zmluvy ako spotrebiteľského úveru by vzhľadom na neplatnosť
dojednaniaoúrokubolonutnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov;súdprvejinštancievyhovel
aj žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s odôvodnením, že nakoľko je neplatná

sporná zmluva o úvere, nemohlo platne vzniknúť ani jej zabezpečenie vo forme dohody o zrážkach zo
mzdy.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p., ďalej s poukazom
na ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 53 ods. 1 prvá veta, § 53 ods. 5, § 53 ods.

6 a § 551 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ďalej s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ďalej s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2 prvá veta a §
9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nakoniec s
poukazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 31.08.2017 (č.l. 88-91 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci(§365ods.1písm.d/C.s.p.)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v prvom rade namietal, že súd
prvej inštancie prejednal žalobu žalobkyne, ktorá je neprípustná, pretože žalobkyňa sa nedomáhala
určenia práva (§ 137 písm. c/ C.s.p.) a žiadny osobitný zákon žalobu o určenie právnej skutočnosti,
ktorá je predmetom konania, neupravuje (§ 137 písm. d/ C.s.p.); nesúhlasil ani s právnym posúdením
veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti spornej zmluvy o úvere, keď argumentoval,

že súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a priznať mu
aspoň obvyklé úroky; absencia dohody o úrokoch v zmluve o úvere alebo jej neplatnosť nespôsobuje
neplatnosť celej zmluvy o úvere; súd prvej inštancie nesprávne aplikoval aj ustanovenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, pretože priemerná úroková sadzba bánk nie je totožná s odplatou obvykle
požadovanou na finančnom trhu (pojem predmetného ustanovenia), čo súd prvej inštancie neskúmal;

na základe uvedeného navrhol zmenu rozsudku v zmysle zamietnutia žaloby alebo, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 29.09.2017 (č.l. 99-100 spisu) k odvolaniu žalovaného
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu
prvej inštancie a s jeho odôvodnením; argumentovala, že naliehavý právny záujem na požadovanom

určení vyplýva z jej postavenia ako spotrebiteľa a z jej práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách; ustanovenie § 137 C.s.p. obsahuje len demonštratívny
výpočet druhov žalôb; vyjadrila názor, že ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka nemá
prednosť pred Občianskym zákonníkom, ktorý sa prednostne aplikuje na spotrebiteľské vzťahy;
poukázala na to, že zmluva o úvere nemôže obstáť bez dojednania o úroku; poukázala aj na to, že

má naliehavý právny záujem aj na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bez takého
určenia by sa jej právne postavenie stalo neisté a bolo by ohrozené jej právo na disponovanie so svojou
mzdou; na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalobkyne doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného do vlastných rúk
dňa06.11.2017prostredníctvompošty(č.l.105spisu)svýzvounavyjadrenie,naktorúžalovanýžiadnym

spôsobom nereagoval.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie; ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) zrušil odvolací súd aj

uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.08.2017 o poplatkovej povinnosti žalovaného v súvislosti s
prechodom poplatkovej povinnosti, keď záveru o závislosti výroku nebránila skutočnosť, že tento výrok
bol obsiahnutý v osobitnom rozhodnutí (R 73/2004).

4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli

splnené procesné podmienky.

4.3 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako aj uznesenia súdu prvej inštancie o
poplatkovej povinnosti žalovaného. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný

(§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.5 Odvolanie žalovaného je dôvodné. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
nevenoval dostatočne pozornosť skúmaniu, či sú splnené procesné podmienky na prejednanie a
rozhodnutie sporu; z obsahu spisu vyplýva, že na základe žaloby žalovaného bol v rozhodcovskom
konaní vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-503/15-MK zo dňa 05.01.2016, ktorým bola
žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.202,10 € s príslušenstvom a zmluvnou

pokutou na základe spornej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013; z
uvedeného vyplýva, že predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyni uložená povinnosť na
základe spornej zmluvy (jej porušenia), ktorej neplatnosti, resp. určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, sa v prejednávanom spore domáha žalobkyňa; súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnilskutočnosť, že rozhodcovský rozsudok na plnenie tvorí prekážku pre opätovné posúdenie platnosti
spornej zmluvy, resp. opätovné posúdenie, či je úver bezúročný a bez poplatkov (rozhodcovský súd pred
vyhovením žalobe v rozhodcovskom konaní musel nevyhnutne posúdiť platnosť spornej zmluvy, resp.

či nie sú splnené podmienky pre záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov, preto po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nemôžu byť tieto otázky bez ďalšieho posudzované opätovne
v žiadnom inom konaní); prejednať a rozhodnúť spor by mohol súd prvej inštancie len za predpokladu,
že by prejudiciálne dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný proti žalobkyni
ako spotrebiteľovi bez adekvátne založenej právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky; v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie však takáto úvaha absentuje, preto bol súd prvej inštancie vo vzťahu k prejednávanému sporu
povinný predmetný rozhodcovský rozsudok rešpektovať a v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s ním nakladať ako
s právoplatným rozsudkom súdu; právomoc rozhodcovského súdu nemohol v tomto zmysle posúdiť
ani odvolací súd, pretože v spise absentuje rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a

žalovaným; súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie, že v súčasnosti medzi žalobkyňou
a žalovaným pod sp. zn. 6Csp/64/2017 prebieha spor o zrušenie predmetného rozhodcovského
rozsudku a súčasne pod sp. zn. 13Er/270/2016 je proti žalobkyni vedená exekúcia na podklade
predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu; z obsahu spisu sa javí, že predmetný
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť, pretože žaloba o jeho zrušenie nebola podaná v

zákonnej trojmesačnej lehote od doručenia rozsudku (§ 46 ods. 1 a 2 zákona č. 335/2014 Z. z.),
ale až v priebehu exekúcie (§ 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.); v zmysle § 46 ods. 2 zákona č.
335/2014 Z. z. síce rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť pred rozhodnutím o žalobe
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, tento dôsledok sa však vzťahuje len na žalobu podanú v
zákonnej trojmesačnej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku, nie aj na žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku podanú v priebehu exekúcie v lehote na podanie námietok proti exekúcii (§
48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom 31.03.2017), kedy rozhodcovský rozsudok po podaní
žaloby nestratil skôr nadobudnutú právoplatnosť a spotrebiteľ bol v rámci exekúcie oprávnený podať
návrh na odklad exekúcie (§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017); súd prvej
inštancie tieto skutočnosti pri rozhodovaní žiadnym spôsobom nezohľadnil; v dôsledku nedostatočného

skúmania procesných podmienok dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru o dôvodnosti žaloby
a tento nedostatok nie je predovšetkým vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušenie predmetného
rozhodcovskéhorozsudkuúčelnénapraviťvodvolacomkonaní;súdprvejinštanciebolpritomoprávnený
aj bez návrhu vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky (§ 185 ods. 3 C.s.p.);
na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k výroku o určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, pretože k záveru o jej neplatnosti dospel súd prvej inštancie len na základe
toho, že dospel k záveru o neplatnosti hlavnej zmluvy o úvere, ktoré právne posúdenie je vzhľadom na
vyššie uvedené zatiaľ predčasné.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil inými odvolacími dôvodmi ako nesplnením
procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.); na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
však odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.);

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu nedostatočného skúmania procesných podmienok zo
strany súdu prvej inštancie; z hľadiska hospodárnosti konania nebolo podľa odvolacieho súdu potrebné
zaoberať sa dôvodnosťou uplatnenia ostatných odvolacích dôvodov zo strany žalovaného.7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku o
trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.); rovnako ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) zrušil odvolací

súd aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.08.2017 o poplatkovej povinnosti žalovaného; závislým
výrokom môže byť nielen odvolaním nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj
výrok, ktorý je obsahom iného (samostatného) rozhodnutia v danej veci (pozri rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo/262/02 zo dňa 18.12.2002 uverejnený v zbierke rozhodnutí
pod č. R 73/2004); v prípade závislosti výrokov môže odvolací súd prejednať aj závislý výrok bez toho,

aby bol odvolateľom napadnutý, kedy sa účinky odvolania vzťahujú aj na tento nenapadnutý, ale závislý
výrok; závislosť výrokov od seba závisí od konkrétneho právneho vzťahu; o závislosti možno hovoriť
vtedy, ak medzi výrokmi existuje istý vzťah prejudiciality; vydanie uznesenia o poplatkovej povinnosti
žalovaného z dôvodu prechodu poplatkovej povinnosti v dôsledku oslobodenia žalobkyne od súdnych
poplatkov zo zákona v súvislosti s výsledkom konania je jednostranne závislé od existencie rozhodnutia
vo veci samej; zrušením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uznesenie o poplatkovej povinnosti

žalovanéhoakozávislérozhodnutie(výrok)stratilosvojpodklad;pretoodvolacísúdrozhodolajozrušení
predmetného uznesenia súdu prvej inštancie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 Pre účely ďalšieho konania považuje odvolací súd za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že súd prvej

inštancienemôžeopomenúťexistenciuprávoplatnéhorozhodcovskéhorozsudkusp.zn.RK-PC-503/15-
MK zo dňa 05.01.2016; z dôvodu existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku na plnenie je
záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobkyne na určenie neplatnosti spornej zmluvy o
úvere, na základe porušenia ktorej bol vydaný aj predmetný rozhodcovský rozsudok, bez ďalšieho
predčasný; súd prvej inštancie napriek spotrebiteľskému charakteru prejednávaného sporu (ako aj

spotrebiteľského rozhodcovského konania) žiadnym spôsobom prejudiciálne neskúmal, či predmetný
rozhodcovský rozsudok predstavuje materiálne vykonateľný exekučný titul vydaný rozhodcovským
súdom, ktorého právomoc na prejednanie a rozhodnutie uvedenej rozhodcovskej veci žalobkyne
a žalovaného bola založená na základe platnej rozhodcovskej zmluvy; súdna prax (po prekonaní
názoru vyjadrenom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/8/2012 zo dňa

26.02.2013, podľa ktorého oprávnenie posudzovať splnenie náležitostí exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok prináleží výlučne exekučnému súdu v exekučnom konaní a to nižšie citovaným
rozhodnutím uverejneným v zbierke rozhodnutí) dospela nakoniec k záveru, že k skúmaniu právomoci
rozhodcovského súdu v tomto smere môže súd pristúpiť nielen v exekučnom konaní, ale prejudiciálne
aj v civilnom sporovom konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 6/2015 ako R 77/2015, ale aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/458/2014 zo dňa 27.08.2015 a tento prístup nepovažoval za svojvoľný a arbitrárny ani
ústavný súd, keď k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/25/2014
zo dňa 22.01.2014; k charakteru rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom bez právomoci pozri

aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/4460/2014 zo dňa 30.09.2015), keď
ku skúmaniu danosti právomoci rozhodcovského súdu v tomto smere môže súd v spotrebiteľskej veci
pristúpiť aj bez návrhu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012
zo dňa 21.03.2012); bez prejudiciálneho posúdenia uvedených skutočností predstavuje predmetný
rozhodcovský rozsudok vo vzťahu k prejednávanému sporu prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res

iudicata); rozhodcovský rozsudok ani rozhodcovská zmluva pritom nie sú zatiaľ súčasťou procesného
spisu a neboli ani vykonané ako dôkaz.

7.3 Na základe uvedeného (bod 7.2 odôvodnenia) je súd prvej inštancie oprávnený prejudiciálne skúmať
platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal

predmetný rozhodcovský rozsudok a len v prípade, že dospeje k záveru o jej neplatnosti (za splnenia
ďalších nižšie uvedených podmienok) môže vecne posúdiť dôvodnosť žaloby žalobkyne; zo spisu
sp. zn. 6Csp/64/2017 vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným mala byť uzavretá rozhodcovská
zmluva č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013; aj keď predmetná rozhodcovská zmluva nie je súčasťouspisu a odvolací súd nemôže posúdiť jej obsah; zo svojej činnosti (§ 186 ods. 1 C.s.p.) je však
odvolaciemu súdu známe, že rozhodcovské zmluvy uzavierané žalovaným s jednotlivými spotrebiteľmi v
uvedenom období sú zvyčajne uzavreté na samostatnom liste podpísanom obidvomi stranami; v týchto

prípadoch z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že „jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia a
vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a navrhovateľ nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej
zmluvy, pričom žalobca vyhlásil, že zo strany žalovaného bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne
informovaný“ (článok 2 zmluvy); obsahom rozhodcovskej zmluvy býva aj poučenie spotrebiteľa o tom,
že „dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo

súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobca a žalovaný uzatvoria, v
rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, keď výber jednej z
alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi“ (článok 3 zmluvy) ako aj to, že „akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom
úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, keď výber jedného z dvoch

rozhodcovských súdov spočíva na žalobcovi“ (článok 4 a 2 zmluvy); obsahom rozhodcovskej zmluvy
býva aj dohoda o práve spotrebiteľa „odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14
kalendárnych dní od jej uzavretia s tým, že oznámenie o odstúpení od zmluvy je povinný vykonať v
písomnejformealehotanaodstúpenieodzmluvysapovažujezadodržanú,akjeoznámenieoodstúpení
od zmluvy zaslané na adresu sídla odporcu najneskôr v posledný deň lehoty“ (článok 7 zmluvy); v

prípade, že aj konkrétna rozhodcovská zmluva zo dňa 10.12.2013 bude mať totožný obsah, nemožno
ju podľa odvolacieho súdu považovať za neplatnú ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
pretože v takomto prípade by bola individuálne dojednaná, nakoľko aj keď jej znenie pripravil žalovaný
ako dodávateľ, žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť bez vplyvu
na hlavný záväzok (zmluvu o revolvingovom úvere), znenie rozhodcovskej zmluvy by nevylučovalo

riešenie sporov aj pred všeobecným súdom, navyše by mala žalobkyňa ako spotrebiteľ možnosť po
jej uzavretí od nej aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť; žalobkyni ako spotrebiteľovi by nebolo možné v
tomto smere poskytnúť ochranu, pretože ak uvedenej rozhodcovskej zmluve nevenovala pozornosť
pred jej uzavretím ani po ňom, nemožno jej prístup hodnotiť inak ako ľahkomyseľný, ktorému nemožno
poskytnúť ochranu bez ohľadu na skutočnosť, že v predmetnom právnom vzťahu vystupovala v pozícii

spotrebiteľa (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011 zo
dňa 22.11.2012); pre úplnosť je potrebné uviesť, že zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo s účinnosťou od 01.01.2015
do právneho poriadku Slovenskej republiky zakotvené spotrebiteľské rozhodcovské konanie; účelom
zákona bolo podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu „vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia

sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie
ochrany práv spotrebiteľa“; potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského
konania „vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval
výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch a z
potreby zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti“;

jedným zo základných pilierov novej právnej úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských
veciach bolo podľa dôvodovej správy „vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy“; v tomto
smere podľa ustanovenia § 3 ods. 2 prvá veta, ods. 4, ods. 5 a ods. 6 prvá a druhá veta
zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného od 01.01.2015, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo

a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so
spotrebiteľským rozhodcovským konaním; spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať
dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu; uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť
podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy; spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd; spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve

môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa
nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už
skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie
začatéokamihomdoručenianávrhunazačatiespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniaspotrebiteľovi;
z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva z obsahom uvedeným vyššie by spĺňala základné

náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (predovšetkým písomná forma; obsahové a formálne
oddelenie od rozhodcovskej zmluvy; absencia dohody o osobe konkrétneho rozhodcu; nepodmienenosť
vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve a absencie obmedzenia práva spotrebiteľa obrátiť sa na súd),
ktorá bola do právneho poriadku zavedená práve za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa, keďrozhodcovská zmluva navyše zakotvuje aj možnosť odstúpiť od nej v dohodnutej lehote; aj z týchto
podporných dôvodov by nebolo možné rozhodcovskú zmluvu vyhodnotiť ako neplatnú; nič na tom
nemení skutočnosť, že podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred

1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia (t.j. z hľadiska prejednávaného
sporu najmä ustanoveniami § 3, § 4 a § 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31.12.2014).

7.4 Pre účely ďalšieho konania je významná aj samotná skutočnosť, že na Okresnom súde Zvolen

pod sp. zn. 6Csp/64/2017 prebieha osobitné konanie o žalobe žalobkyne na zrušenie predmetného
rozhodcovského rozsudku, ktoré nie je právoplatne skončené; podľa zistenia odvolacieho súdu okresný
súdžalobužalobkynezamietolrozsudkomč.k.6Csp/64/2017-63zodňa11.01.2018zdôvoduzmeškania
lehoty na podanie žaloby, keď Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k.
43CoR/6/2018-89 zo dňa 12.09.2018 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v podstate z procesných dôvodov, keď mu v ďalšom konaní uložil vykonať najskôr

dokazovanie za účelom zistenia, či žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zákonnej lehote; v ďalšom konaní teda môže súd prvej inštancie sám najskôr prejudiciálne posúdiť
platnosť rozhodcovskej zmluvy zo dňa 10.12.2013 s dosahom pre záver o existencii právomoci
rozhodcovského súdu na vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku; ak však dospeje k záveru
o platnosti uvedenej rozhodcovskej zmluvy, iné dôvody, ktoré by inak mohli byť dôvodom na zrušenie

predmetného rozhodcovského rozsudku nemôže súd prvej inštancie v tomto spore skúmať, ale môže ich
posudzovať výlučne súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 45 ods. 1 zákona č.
335/2014 Z. z.); z tohto dôvodu sa v tomto prípade vhodnejšie javí prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 164 C.s.p.).

7.5 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že spor strán ohľadne prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 137 písm. d/ C.s.p.), resp. danosti naliehavého právneho záujmu
na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 137 písm. c/ C.s.p.) odstránil zákonodarca (§
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018); táto zmena právnej úpravy sa
však nevzťahuje na dohodu o zrážkach zo mzdy, kde prípustnosť žaloby v tomto prípade nevyplýva

zo žiadneho osobitného predpisu; žalobkyni však nič nebráni zmeniť žalobu o určenie, že žalovaný
nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predmetnej dohody, kde by súd následne musel skúmať danosť
naliehavého právneho záujmu na takomto určení a prejudiciálne aj platnosť dohody (ťažiskovo s
ohľadom na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov); nakoniec odvolací súd dodáva, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie ohľadne neplatnosti spornej zmluvy o úvere v prípade absencie (resp. neplatnosti) dohody
o výške úroku (konkrétnu výšku úroku v spornej zmluve odvolací súd neskúmal), keď sa stotožnil s
argumentáciou žalovaného o možnosti aplikácie ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v
takomto prípade (v prípade, že zo zmluvy o úvere vyplýva vôľa dlžníka zaplatiť okrem istiny veriteľovi
aj úrok, prichádza v prípade neplatnosti dojednania o výške úroku do úvahy zaplatenie úroku vo výške

obvyklých bankových úrokov); na druhej strane neplatnosť dohody o výške úroku môže mať vplyv na
splnenie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie však vo forme absentujúceho údaja
o výške úroku (ktorý by bol v zmluve formálne uvedený), ale vo forme nesprávneho údaja o ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktorá by pri nižšom úroku nepochybne dosahovala inú (nižšiu) hodnotu
a bola by teda v zmluve uvedená vo vyššej hodnote ako v skutočnosti v neprospech spotrebiteľa s

dôsledkom, že úver by bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy).

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).