Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/292/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202653
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202653.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek

senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: SOITRON, s.r.o.,
Plynárenská 5, 829 75 Bratislava, IČO: 35 955 678, zastúpený: JUDr. Zuzana Kubalová, advokátka,
Obchodná 40, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104005123/2016 zo
dňa 29.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2013.

2. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol 20499458/2015/9104408/GahN zo dňa

13.07.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslaný
žalobcovi dňa 15.07.2015. Žalobca sa vo vyjadrení so zisteniami uvedenými v protokole nestotožnil a
namietal závery v ňom uvedené.

3. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava
rozhodnutím č. 103430061/2016/9104408/GahN zo dňa 30.06.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov určil žalobcovi, platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume XXX XXX,XX eura, keď znížil nadmerný odpočet na dani z
pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eura na sumu XX XXX,XX eura.
4. Správca dane spochybnil dodávateľa B-E., s.r.o., spochybnil, že daňová povinnosť v zmysle § 19
zákona o DPH dodaním deklarovaného tovaru vznikla práve daňovému subjektu B-E., s.r.o. Dôvodil,
že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by osoba, ktorá dodanie tovaru/služieb fakturovala a je
uvedená ako dodávateľ na faktúre, fyzicky aj dodanie tovaru/služieb odberateľovi uskutočnila. Rovnako

bol spochybnený ako odberateľ daňový subjekt Q. E. S.R.L. Správca dane poukázal na čisto umelý
charakter zdaniteľných obchodov spoločnosti E., s.r.o. v zdaňovacom období apríl 2013, na fakturačné
obchody nepodložené a nepreukázané dôkazmi o reálnych dodávkach tovaru/služby.5. Správca dane konštatoval porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.2
zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých právo odpočítať daň z
tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť

a platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané.

6. Správca dane na základe kontrolných zistení dospel k názoru, že obchodná transakcia deklarovaná
vo faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom SOITRON, s.r.o. od daňového subjektu B-

E., s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2013 sa neuskutočnila tak, ako bola deklarovaná. Daňový úrad
považoval túto fakturáciu bez ekonomického opodstatnenia, za faktúru, za ktorou nie je žiadna reálna
dodávka, na základe čoho v zdaňovacom období apríl 2013 z dodávateľskej faktúry číslo XXXXXXXX
nepriznal nárok na odpočítanie dane spoločnosti žalobcu v sume XXX XXX,XX eura.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č.

104005123/2016 zo dňa 29.09.2016 tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103430061/2016/9104408/GahN zo dňa 30.06.2016 potvrdil.
Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na
odpočítanie dane. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je
deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne

materiálne preukázané, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže nebola preukázaná existencia softvéru, ani
jeho pôvod. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne
dodala tovar/službu odberateľovi, čo v predmetnom prípade opätovne preukázané nebolo. Ak daňovník
neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH.

8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný argumentoval, že predmetom faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej
spoločnosťou B-E., s.r.o., z ktorej správca dane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo
na odpočítanie dane v sume XXX XXX,XX eura, nebol jeden kus zapečatenej obálky, ale fakturované
boli D. D. Y. E. D. v počte 1 kus (podľa vysvetlenia p. H. išlo o serverovú časť produktu), E. V. Y. E.
package v počte X kusy (podľa vysvetlenia p. H. išlo o rozširujúci softvér), K.- Z v počte 105 kusov (podľa

vysvetlenia p. H. išlo o prístupové a užívateľské licencie), D v počte 3 kusy (podľa vysvetlenia p. H. išlo
o prístupové a užívateľské licencie), D v počte 170 kusov (podľa vysvetlenia p. H. išlo o prístupové a
užívateľské licencie), a to všetko spolu v celkovej sume XXX XXX,XX eura. Ďalej uviedol, že odovzdanie/
prevzatie jedného kusa zapečatenej obálky, obsah ktorej nikto neverifikoval, nie je dôkazom o dodaní
fakturovaného plnenia, žiadnym spôsobom nepreukazuje, že na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa

25.04.2013 vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a teda, že kontrolovanému
daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane. Pani G., logistka spoločnosti SOITRON, s.r.o.,
ktorá bola vypočutá ako svedok, vo svojej výpovedi potvrdila, že miesto p. H. prevzala a podpísala
preberací protokol k predmetu prebratia - 1 ks zapečatenej obálky, ktorú ani p. H., ani p. G. neotvárala
a ktorá mala obsahovať aktivačné kódy, pričom ale predmetom fakturácie uvedenom na faktúre nebola

zapečatená obálka -1 ks, ale zdaniteľné plnenie rôznych druhov tovaru a služieb v počte 279 kusov v
celkovej sume XXX XXX,XX eura, ktorého existenciu žiaden z vypočutých svedkov (pani G., pán H.)
neverifikoval.

9. Uviedol, že predmetom predloženej zmluvy RZ/SOITRON/Ol/2012 je prevod úplných autorských

práv k softvéru, poskytnutie služieb viazaných k softvéru, a tiež súhlas predávajúceho k ďalšiemu
prevodu práv k softvéru a poskytnutým službám tretím osobám. Softvérom sa na účely zmluvy
rozumie tajný vzorec/tajná informácia. Pod odovzdaním softvéru sa rozumie a/ umožnenie prístupu k
digitálnemu stiahnutiu z elektronického miesta predávajúceho, a to poskytnutím prihlasovacích údajov
k tomuto miestu, b/ poskytnutie inštalačného kľúča k inštalácii softvéru elektronickou formou a c/

poskytnutie príslušného certifikátu k softvéru, a to zaslaním poštou. Pod poskytnutou službou sa rozumie
umožnenie prístupu k digitálnemu stiahnutiu/vykonanie služby z elektronického miesta predávajúceho,
jej reálne vykonanie prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo priamo u kupujúceho. Žalovaný
dôvodil, že žalobca nepreukázal, že prevzatím/odovzdaním zalepenej obálky, obsah ktorej nebol nikým
verifikovaný, bol softvér, resp. služby viažúce sa k softvéru, v zmysle zmluvy prevzatý/odovzdaný,

predávajúci p. I. za B-E. s.r.o., ktorý mal softvér dodať, odmietol vypovedať, žiadne elektronické miesto
predávajúceho (domáci server - virtuálny nosič dát), z ktorého mal byť softvér digitálne stiahnutý,
p. I. neidentifikoval, konečný kupujúci Q. E. S.R.L, zastúpený konateľom C. L., odmietol vypovedať,
takže žiadne prevzatie softvéru nepotvrdil a nikdy ani nebolo preukázané, že by koncovým zákazníkomdošlo k samotnému digitálnemu stiahnutiu softvéru z elektronického miesta hlavného dodávateľa.
Daňový subjekt predložením rámcovej zmluvy síce zdokladoval svoje oprávnenie v zmysle zmluvne
stanovených podmienok s predmetným softvérom ďalej nakladať, ale predložením zmluvy žiadnym

spôsobom nepreukázal, že prevzatím zapečatenej obálky predmetný softvér prevzal, rovnako, ako
nebola preukázaná samotná existencia softvéru.

10. Žalovaný konštatoval, že pri vydaní svojho rozhodnutia správca dane vychádzal zo stavu veci
zisteného v daňovom konaní, všetky zistené skutočnosti presne, chronologicky a mimoriadne podrobne

uviedol do svojho rozhodnutia, zohľadnil nielen nepriame dôkazy, ale vzal do úvahy najmä priame
relevantné dôkazy, vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach, zaznamenal úvahy, na základe ktorých
dospel k prijatým záverom a uviedol právne predpisy, podľa ktorých rozhodol v zmysle § 63 ods. 5
daňového poriadku. Odvolací orgán vyhodnotil procesné námietky odvolávajúceho sa v tomto smere
ako bezpredmetné. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vedie k

reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda aj k uplatneniu práva na odpočítanie dane
daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2013.

11.Žalovanýtakdospelkzáveru,žesprávcadanesavpredmetnejvecinedopustilžiadnehoprocesného
pochybenia a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil právne zistenia, ktoré nie sú v rozpore

s týmto skutkovým stavom.
II.
Žaloba

12. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia

žalovaného č. 104005123/2016 zo dňa 29.09.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava
č. 103430061/2016/9104408/GaHN zo dňa 30.06.2015, ich zrušenia a vrátenia žalovanému na ďalšie
konanie. Nezákonnosť rozhodnutí videl žalobca v tom, že vychádzali z nedostatočne a nesprávne
zisteného skutočného stavu veci, odporujú platným právnym predpisom, sú nepreskúmateľné a
svojvoľne arbitrárne.

13. Naďalej trval na tom, že správca dane, ako i žalovaný mali od žalobcu k dispozícii všetky
doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Tvrdil, že zo strany
žalobcu boli predložené dôkazy preukazujúce existenciu zmluvného vzťahu so spoločnosťou B-E.,
s.r.o. t.j. Rámcová zmluva na dodanie softvare a poskytnutie služieb č. RZ/SOITRON/01/2012 zo dňa

17.10.2012, cenová ponuka vystavená spoločnosťou B-E., s.r.o., preberací protokol zo dňa 25.04.2013,
ktorým je preukázané odovzdanie plnenia obsiahnutého a špecifikovaného vo faktúre č. XXXXXXXX od
dodávateľa B-E., s.r.o.

14. Podľa žalobcu nemožno spochybňovať nadobudnutie práva daňového subjektu disponovať s

plnením poskytnutým od dodávateľa B-E., s.r.o. len na základe konštatovania správcu dane, že tento
dodávateľ nepreukázal v konaní vlastnícke právo k predmetu fakturácie. Strany boli viazané Rámcovou
zmluvou, ktorú rešpektovali. Bolo výlučne predmetom iba ich obchodných dojednaní uvedených v
predmetnejzmluve,vakomrozsahusúoprávnenésposkytnutýmplnenímďalejnakladať.Žalobcapráve
predložením Rámcovej zmluvy zdokladoval svoje oprávnenie ďalej s plnením nakladať.

15. Zastával názor, že nepreukázanie materiálneho plnenia uvádzané správcom dane i žalovaným
rovnako nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Materiálne plnenie žalobca nepochybne a
nevyvrátiteľne prevzal od spoločnosti B-E., s.r.o. na základe preberacieho protokolu podpísaného tak
zo strany dodávateľa, ako aj daňového subjektu, prevzatie bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou C.

G. a R. H..

16. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by následne plnenie nebolo dodané konečnému
odberateľovi v požadovanom rozsahu, tento by bol oprávnený domáhať sa práv vyplývajúcich z
prípadných vád dodávky, k takejto skutočnosti však nedošlo. Konečný odberateľ dodávku prevzal, čo aj

písomne potvrdil a nevzniesol k nej žiadne námietky týkajúce sa obsahu, množstva resp. kvality.

17. Uviedol, že pri takomto type dodávok je v oblasti IT technológií bežnou praxou, že forma dodávky
je realizovaná spôsobom, k akému došlo v predmetnom prípade. Dodávateľ na základe objednávkyžalobcu zhmotnil plnenie tým spôsobom, že vygeneroval prístupové kódy ku licenciám a odovzdal ich
žalobcovi. Následne žalobca tieto kódy odovzdal, konečnému odberateľovi (Q. E. S.R.L). F. spôsobom
konečný odberateľ získal prístup k produktom uvedeným v daňovom doklade a bolo mu umožnené

aktivovať si predmetné produkty z webovej stránky dodávateľa (B- E., s.r.o.). Ďalej uviedol, že je v
rozpore so zaužívanou praxou, aby v takomto prípade žalobca mal povinnosť vstupovať do predaja
softvéru takým spôsobom, ako zrejme očakával žalovaný a teda „sťahovať“ zadaním prístupových kódov
obsah najprv sám na svoje „úložisko“ a potom nejakou tzv. zhmotnenou materiálnou formou, tento ďalej
predávať, ako vyplýva z kontextu odôvodnenia jeho rozhodnutia. Tento prístup má možnosť realizovať

konečný užívateľ, tým spôsobom, že ak sa rozhodne produkt začať používať, prihlási sa prostredníctvom
svojho prístupu na webovej stránke dodávateľa (B- E., s.r.o.) a prostredníctvom kódu si stiahne želaný
(objednaný) obsah.

18. Žalobca konštatoval, že nikdy netvrdil, že predmetom plnenia bola jedna zapečatená obálka, ako sa
snaží uvádzať žalovaný. Obsahom predmetnej obálky boli predsa aktivačné kódy - prístupy k plneniam,

ktoré boli dodávateľom (B-E., s.r.o.) fakturované žalobcovi a ktoré následne žalobca dal do dispozície
konečnému odberateľovi (Q. E. S.R.L.) v A..

19. Skutočnosť, že konateľ spoločnosti B-E., s.r.o. v čase plnenia - G. I. odmietol vypovedať a tým
pádom, že tento ani neidentifikoval elektronické miesto, z ktorého mal byť softvér stiahnutý, podľa

názoru žalobcu nemôže byť vyhodnotená na vrub žalobcu a žalovaný z nej nie je oprávnený priamo
resp. nepriamo dovodzovať neexistenciu plnenia. Rovnako nie je možné vyvodiť negatívny záver v
neprospech žalobcu, tým, že podľa žalovaného konečný kupujúci Q. E. S.R.L., zastúpený konateľom
C. L. odmietol vypovedať.

20. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný argumentuje, že podľa dokladu nachádzajúcom sa v spise,
zásielku zo dňa 05.04.2013 mal za rumunskú spoločnosť Q. E. S.R.L. prevziať pán G. I., ktorý ale v
roku 2013 nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť Q. E. S.R.L. a tento podľa vlastnej výpovede
v tomto čase za ňu nekonal a so žalobcom nespolupracoval. Podľa názoru žalobcu z tohoto žalovaný
nesprávne dôvodil, že ani doručenie obálok s aktivačnými kľúčmi umožňujúcimi prístup k fakturovanému

plneniu nebolo bez pochybnosti preukázané.

21. K tomuto žalobca poznamenal, že nikdy netvrdil, že zásielky preberal G. I.. Na predložených
potvrdeniach od dopravcu z 05.04.2013 a 03.05.2013 nie je on uvedený ako osoba preberajúca zásielku.
Je tam uvedený len pri kontakte na spoločnosť Q. E. S.R.L. a nie ako osoba, ktorá zásielku preberá.

Z čoho žalovaný nadobudol presvedčenie, že preberajúci mal byť I. G., nie je zrejmé. Aj potvrdením
medzinárodného prepravcu o úspešnom doručení obálky s aktivačnými kódmi žalobca preukazoval, že
došlo k zdaniteľnému plneniu a tým aj oprávnenosť jeho nároku na odpočet dane.

22. Žalobca v súvislosti s odberateľskou spoločnosťou uviedol, že jednoznačne bola potvrdená

existencia daňového subjektu Q. E. S.R.L, v rozhodnom období. Nemôže obstáť konštatovanie
správcu dane, že preverovaním nebolo dodanie spoločnosti Q. E. S.R.L. potvrdené, pretože uvedená
spoločnosť je neaktívnou spoločnosťou od 12.12.2014, čo je viac ako 20 mesiacov po uskutočnení
skúmanej obchodnej transakcie. Poukázal na to, že žalovaný uznal, že spoločnosť Q. E. S.R.L.
priznala intrakomunitárne nadobudnutia od žalobcu a napriek tomu tvrdí, že rumunská daňová správa

nemôže potvrdiť reálnosť týchto transakcií, nemá k dispozícii žiadne daňové a účtovné doklady.
Práve prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo možné takého doklady správcom dane
zabezpečiť a to vrátane komunikácie s aktuálnym štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti a jeho
predloženia konkrétnych podkladov. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že správca dane mal vykonať
žalobcom navrhované úkony smerujúce k získaniu relevantných dôkazov, potvrdzujúcich dôkazy

predložené žalobcom.

23. Vzhľadom na závery správcu dane obsiahnuté už v Protokole, žalobca žiadal, aby opätovne
bola vyžiadaná a zabezpečená riadna, relevantná odpoveď správnej zložky daňovej správy Veľkej
Británie. S touto žiadosťou sa správca riadnym spôsobom nevysporiadal, napriek tomu, že najprv tento

dôkaz sám inicioval. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa odvoláva len na svoje subjektívne
konštatovanie, že nebude zaťažovať zahraničné daňové správy a že „získané dôkazy“ pokladá za
postačujúce. Žalovaný pre zmenu bezpredmetnosť odôvodnil s odvolaním sa na internetový zdroj, že
táto spoločnosť mala zaniknúť v roku 2015 a že v lete 2014 zmenila sídlo a konateľa. Podľa žalobcu,v prípade, že by správca dane postupoval riadne, mohol sa dostať k informáciám vzhľadom k tomu, že
v čase, keď požiadal o medzinárodnú výmenu informácií, spoločnosť riadne existovala, a preto postup
žalovaného nepovažoval za správny a zákonný.

24. Žalobca v súvislosti s odmietnutím preverenia webovej stránky B-E., s.r.o. žalovaným uviedol, že
tvrdenie žalovaného, že počas daňovej kontroly táto bola nefunkčná sa nezakladá na pravde. Správcovi
dane žalobca predložil dôkaz preukazujúci, že v čase začatia kontroly táto stránka bola funkčná.
Historické preverenie stránky žalobca žiadal s ohľadom na snahu preukázať funkčnosť a obchodné

aktivity dodávateľa, ktorého dodávka je správcom dane spochybňovaná v rozhodnom období. Žalobca
naďalej trval na tom, že nie je pravdou, že preverovaním nebolo preukázané, kto aktivačné kľúče
k modulom softwarových licencií informačného systému B-E. reálne dodal spoločnosti žalobcu. Na
základe tohto nesprávneho záveru správca dane a následne žalovaný spochybnil dodanie aktivačných
kľúčov k modulom softwarových licencií od spoločnosti B-E., s.r.o. Žalobca tvrdil, že predložil okrem
účtovného dokladu vyššie citovanú zmluvu so spoločnosťou B- E., s.r.o., cenovú ponuku, preberací

protokol, boli vypočutí svedkovia R. H. a C. G.. Sám správca dane v daňovom systéme zistil, že
daňový subjekt B-E., s.r.o. v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty v roku 2013 uviedol v
položke DP dodanie tovaru/služby za mesiac apríl sumu XXX XXX,- eur a DPH XXX XXX,XX eura,
čo je suma totožná s ním vystavenou predmetnou faktúrou č. XXXXXXXX. Správanie sa G. I., počas
konania týkajúceho sa daňovej kontroly spoločnosti E., s.r.o., podľa žalobcu nie sú správca dane a

ani žalovaný oprávnení vyhodnocovať v neprospech daňového subjektu SOITRON, s.r.o.. Charakter
predmetu fakturácie ozrejmil aj splnomocnený zástupca spoločnosti s tým, že po stránke materiálnej ide
o predaj aktivačných kľúčov k modulom softwarových licencií informačného systému R., čo konštatoval
aj správca dane vo svojom prvostupňovom rozhodnutí. Podpis G. I. na preberacom protokole zo dňa
25.04.2013 nebol ničím spochybnený. Žalobca vyslovil presvedčenie, že v celom konaní teda nebolo

ničím preukázané, že nedošlo k odovzdaniu plnenia. Počas vyrubovacieho konania bolo aj vypočutím
svedkyne p. C. G. potvrdené, že za stranu daňového subjektu došlo k prevzatiu plnenia od spoločnosti
B-E., s.r.o. Rovnako žalobca trval na tom, že faktúra od spoločnosti B-E., s.r.o. je korektná a použiteľná z
hľadiska nároku na odpočítanie DPH a že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Tvrdil, že v konaní
nebola zistená skutočnosť oprávňujúca žalovaného k opačnému záveru.

25. Žalobca obe rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné, ak správca dane a ani žalovaný riadne
nekonkretizujú, aké konkrétne kontrolné zistenia ich viedli k záveru nepriznať nárok na odpočítanie dane
a už vôbec sa nedá následne objektívne preskúmať, či ich skutočne posudzovali vo vzájomnej súvislosti.

26. V súvislosti s tvrdením, že v tomto prípade materiálne plnenie reálne existovalo, poukázal žalobca
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, v ktorom súd dospel k záveru,
že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a

jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca.

27. Taktiež žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2015 z 26.10.2015,
v ktorom sa uvádza, že ak ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu ako
žalobcu, a za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt nemožno v tejto súvislosti dôkazné bremeno preniesť

správcom dane výlučne na žalobcu. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty
sledovaliakontrolovalivýrobnéprocesyaobstarávacieprocesytovarovuinýchsubjektov,preddodaním
tovaru. Žalobca disponuje odovzdávacím a preberacím protokolom.

28. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne posúdili rozloženie

dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu.

29. Poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics
Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03), v ktorých ESD konštatoval, že uplatnenie nároku
na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté

s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy
tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.
Súčasne uviedol, že v rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo
vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorávedela, alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené
s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane
odopreté. Konštatoval, že takýto záver sa však žalobcu netýka. Tiež poukázal na rozsudok SDEÚ vo

veci C-80/11 Mahagebén, podľa ktorého daňový subjekt nezodpovedá za nezrovnalosti ani porušenie
daňových povinností u jeho dodávateľa resp. odberateľa.

30. Zastával názor, že ak teda orgány verejnej správy oboch stupňov napriek tomu vydali napadnuté
rozhodnutia, porušili tým najmä ustanovenie článku 2 ods. 2, Ústavy SR, zákon č. 563/2009 Z. z.. o

správe daní (daňový poriadok) najmä v jeho ustanoveniach § 3 ods. 1 až 3, ods. 6, § 24 ods. 2, 4 , § 63
ods. 3, 5 a odvolací správny orgán aj ustanovenie § 74 daňového poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.02.2017 uviedol tvrdenia zhodné
s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí s tým, že žalobu žiadal ako nedôvodnú
zamietnuť.

32. Žalovaný trval na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a predloženými dokladmi

nepreukázal, že si právo na odpočítanie dane uplatňuje v súlade so zákonom.

33. Uviedol, že rámcová zmluva, cenová ponuka a následne faktúra vystavená dodávateľom B-E. s.r.o.
formálne síce preukazuje existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, reálne
dodanie „softvéru“ však priamy dodávateľ nikdy nepotvrdil, keďže G. I., jediný konateľ dodávateľa B-

E., s.r.o. v rozhodnom čase opakovane odmietol vypovedať. Žiadne otázky správcu dane zodpovedané
neboli, žiadne doklady správcovi dane predložené neboli s tým, že p. G. I. sa účelovo a irelevantne
odvolal na zmluvu o mlčanlivosti, uzatvorenú so spoločnosťou E. U. M., H. R., spoločníkom spoločnosti
B-E., s.r.o. od 02.08.2013.

34. Predložená zmluva o mlčanlivosti, ktorá pod hrozbou vysokej sankcie zabraňuje p. I. poskytnúť
informácie o činnosti spoločnosti B-E., s.r.o., ktoré správca dane má zo zákona právo požadovať,
nemôže byť podľa žalovaného akceptovaná na daňové účely a nemôže byť relevantným odôvodnením
absencie konkrétnych dôkazov.

35. Žalovaný považoval zaslanie ďalšieho dožiadania v zmysle direktívy 77/799 na spoločníka B-E.,
s.r.o., spoločnosť E. U. M., H. R., (keďže spoločnosť E. U. M. nebola registrovaná na DPH, použije
sa iný právny predpis) za bezpredmetné. Uvedeným dožiadaním malo byť preverené tvrdenie p. I.,
že potom, ako bol 07.10.2013 odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti B- E. s.r.o., odovzdal všetky
doklady spoločníkovi spoločnosti, E. U. LIG.. V súčasnosti je ale spoločnosť E. U. M., reg. č. XXXXXXXX

uvádzaná už ako zaniknutá dňom 24.02.2015, v júni 2014 došlo k zmene adresy sídla, ako aj konateľa
spoločnosti.

36. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že dodávateľ B-E., s.r.o. v daňovom priznaní za apríl 2013 uviedol „na
výstupe“ sumu XXX XXX,XX eur a k tomu prislúchajúcu DPH v sume XXX XXX,XX eura, je irelevantná,

daňový subjekt B-E., s.r.o. túto sumu do štátneho rozpočtu neodviedol, keďže „na vstupe“ si obdobnú
sumu aj odpočítal; k týmto transakciám správcovi dane ale B-E., s.r.o. nepredložil žiadne daňové a
účtovné doklady, takže nebolo možné overiť relevanciu uvádzaných údajov.

37. Žalovaný podľa odpovedí na medzinárodné dožiadanie (správca dane obdržal celkovo tri odpovede

rumunskej daňovej správy za tri rôzne zdaňovacie obdobia), zistil, že spoločnosť Q. E. S.R.L. je uznaná
ako nečinná spoločnosť od 12.12.2014 (od 31.03.2015 je v konkurze), aj keď spoločnosť Q. E. S.R.L.
priznala intrakomunitáme nadobudnutia od E., s.r.o., rumunská daňová správa nemôže potvrdiť reálnosť
týchto transakcií, keďže nemá k dispozícii žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti.

XX. Podľa odpovede rumunskej daňovej správy správcom/konateľom spoločnosti bol od 05.10.2010
do 07.05.2012 slovenský občan G. I. (ten uvedené presne potvrdil aj vo svojej výpovedi), následne do
júla 2014 ďalší slovenský občan C. L. a od júla 2014 dominikánsky občan K. C.. Z uvedeného mal
žalovaný za zrejmé, že jedinou oprávnenou osobou spoločnosti Q. E. S.R.L. v roku 2013, ktorá sa mohlak nadobudnutiu softvéru od spoločnosti SOITRON, s.r.o. relevantne vyjadriť, bol slovenský občan C. L.,
ktorého správca dane predvolal ako svedka, pričom p. L. odmietol vypovedať a pri pojednávaní žiadne
daňové a účtovné doklady správcovi dane nepredložil. Uvedené podľa názoru žalovaného jednoznačne

znamená,žeprevzatiesoftvérutentoodberateľnepotvrdilavpriebehudaňovejkontrolyavyrubovacieho
konania nikdy nebolo preukázané, že by týmto koncovým zákazníkom došlo k samotnému digitálnemu
stiahnutiu softvéru z elektronického miesta hlavného dodávateľa.

39. Žalovaný námietku uplatnenú v žalobe, že správca dane mal v čase výsluchu 17.05.2016 vypočuť

nie p. L., ako osobu, ktorá bola v čase deklarovaného dodania softvéru konateľom odberateľa Q.
E. S.R.L., ale konateľa už aktuálneho v čase výsluchu (žalobca neuvádza meno konateľa, ktorého
požaduje vypočuť, posledným známym konateľom je dominikánsky občan K. C.) vyhodnotil za celkom
bezpredmetnú. Súčasne žalovaný konštatoval, že žalobca neuvádza, aký by mal byť prínos výpovede
nového konateľa vo veci nadobudnutia softvéru od žalobcu, keď nový konateľ sa v roku 2013
nadobudnutiasoftvérunikdynezúčastnilaniejetakspôsobilývypovedaťoudalosti,ktorejnebolúčastný.

40. Rovnako námietku žalobcu, že odpoveď rumunskej daňovej správy na medzinárodnú výmenu
informácií nebola dostatočne relevantná a správca dane mal opätovne zaslať do Rumunska ďalšie
medzinárodné dožiadanie, nepovažoval v žiadnom smere za opodstatnenú.

41. Poznamenal, že to, že v rozhodnom období samotná spoločnosť Q. E. S.R.L. existovala, ako žalobca
zdôrazňuje,správcadanenikdynespochybňoval,alesamotnáexistenciaodberateľažiadnymspôsobom
nepreukazuje, že deklarovaný odberateľ prevzal plnenie za XXX XXX,XX eura bez dane.

42. Žalovaný plne zotrval na skutočnosti, že podľa dokladu, nachádzajúcom sa v spise spoločnosti,

zásielku zo dňa 05.04.2013 mal za rumunskú spoločnosť Q. E. S.R.L. prevziať pán G. I., ktorého meno
je jasne uvedené na doklade spoločnosti F. zo dňa 05.04.2013 ako jediný „receiver contact“ (kontakt
príjemcu).

43. Uviedol, že žiadna iná osoba na predmetnom doklade za príjemcu plnenie Q. E. S.R.L. ako

kontaktná osoba, prípadne ako osoba, ktorá prevezme zásielku, uvedená nie je a žalobca v podanej
žalobe ani neuviedol, ktorej osobe vlastne predmetné zásielky adresované spoločnosti Q. E. S.R.L. v
celkovej hodnote vyše poldruha milióna eur doručil. Mal za zistené, že pán G. I. figuroval ako konateľ
rumunskej spoločnosti do 07.05.2012, v apríli 2013 nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť Q.
E. S.R.L. a podľa vlastnej výpovede v tomto čase rozhodne za spoločnosť Q. E. S.R.L. nekonal a so

spoločnosťou SOITRON, s.r.o. ani nespolupracoval. Podľa žalovaného neexistuje teda jediný relevantný
dôvod, prečo bol ako kontaktná osoba za príjemcu zásielok uvedený. Podotkol, že žalovaný pritom
nikdy netvrdil, že p. G. I. skutočne predmetnú zásielku aj prevzal, keďže takéto tvrdenie by bolo v
rozpore so zisteným skutkovým stavom. Kontrolovaný daňový subjekt počas kontroly a vyrubovacieho
konania nikdy žiadnym dokladom nepreukázal, komu konkrétne boli zásielky aktivačných kódov softvéru

prislúchajúce k odberateľským faktúram vystaveným v apríli 2013, skutočne odovzdané. V potvrdení
kuriérskej spoločnosti F. Y. X. spol. s.r.o. o odovzdaní zásielok v dobrom stave, žiadna osoba, ktorej bola
zásielka odovzdaná, uvedená nie je.

44. Ďalej žalovaný uviedol, že vo svojej výpovedi pred správcom dane sa pán G. I. jednoznačne vyjadril,

že v októbri 2012 už nebol konateľom spoločnosti, žiadnu zmluvu so spoločnosťou SOITRON, s.r.o.
nepodpisoval a podpis na zmluve nie je jeho.

45. Ohľadne tvrdenia žalobcu v žalobe, že počas daňovej kontroly sa neúspešne u správcu dane
domáhal historického preverenia stránky spoločnosti X., žalovaný uviedol, že správca dane ešte

pred vydaním samotného rozhodnutia, počas ústnych pojednávaní, oznámil daňovému subjektu, že
uvádzaná stránka spoločnosti X. je nefunkčná. Žalobca vzniesol neodôvodnenú požiadavku na správcu
dane na historické preverenie webovej stránky spoločnosti B-E., s.r.o. s tým, že podľa jeho tvrdenia
na začiatku daňovej kontroly stránky fungovala, k čomu ale nepredložil správcovi dane žiaden dôkaz.
Žalovaný argumentoval, že vzhľadom na skutočnosť, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt a nie

správca dane, bol to práve žalobca, ktorý mal funkčnosť ním udávanej webovej stránky preukázať.

46. Žalovaný zotrval na názore, že samotná existencia plnenia nikdy nebola preukázaná, s tým, že keď
žalobca tvrdí, že materiálne plnenie reálne existovalo, tak to mal v prvom rade počas daňovej kontrolya vyrubovacieho konania preukázať a neprenášať svoje dôkazné bremeno na svojich obchodných
partnerov, poťažmo na správcu dane. S tým zároveň uviedol, že skutočnosť, že dôkazné bremeno
v zmysle zákona spočíva na daňovom subjekte dokazuje napr. Rozsudok NS SR č. k. 2SŽf74/2009

z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011,
resp. Rozsudok NS SR č. k. 5Sžf/17/2011 z 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR
č. k. IV ÚS 24/2013-7 z 17.01.2013, ktoré jasne hovoria, že daňový subjekt musí vedieť preukázať
uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry.

47. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol povinný si zaobstarať dostupné informácie pre účely
svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika
a pristúpiť k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a zodpovedne. Problémom
podľa žalovaného pritom nie je skutočnosť, že žalobca si zvolil za svojho dodávateľa a odberateľa
spoločnosti, ktorých konatelia odmietajú vypovedať a nepredložili správcovi dane žiadne doklady a

dôkazy k preukázaniu fakturovaného plnenia, ale to, že v spolupráci s takto zvolenými obchodnými
partnerminebolpridaňovejkontroleschopnýexistenciufakturovanéhoplneniapreukázať,čímnezvládol
dôkazné bremeno. Bolo v prvoradom záujme žalobcu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy k preukázaniu
deklarovaných zdaniteľných plnení, pretože bolo jedine jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré si nárokuje.

48. Žalovaný konštatoval, že základná podmienka práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary alebo
služby, ktoré boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní
opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov
predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad,

pričom existencia materiálneho podkladu fakturovaného plnenia v predmetnom prípade preukázaná
nebola.

IV.
Replika žalobcu

49. Žalobca v replike zo dňa 08.03.2017 k vyjadreniu žalovaného zotrval na všetkých tvrdeniach
uvedených v žalobe. Súčasne žalobca doložil Znalecký posudok č. 3/2017 vypracovaný znalcom C..
B.. Y. C., G. dňa 25.01.2017, na základe objednávky zo dňa 24.01.217. Žalobca poukázal na závery
znaleckého posudku, kde sa menovaný znalec jednoznačne vyjadril, že predmetom dodania bol softvér,

k softvéru - počítačovým programom, nepripúšťa právny poriadok SR vecné práva. Preto je nutné
transakciu posudzovať podľa toho, že v skutočnosti šlo o licenčný resp. sublicenčný vzťah z hľadiska
autorského práva a pri transakcii vznikali derivátne výhradné autorské majetkové práva. Znalec sa
vyjadril aj k otázke postupu žalobcu, či tento bol v súlade s právom a vo svojej odpovedi konštatoval, že
sa jednalo o štandardný postup využívaný v praxi pri obchodovaní so softvérom.

50. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom vyjadrení nesprávne cielene zavádza tvrdením, že p. I.
G. bol podľa dokladu - potvrdenia F. Y. X. spol. s.r.o. osobou, ktorá zásielky preberala - čo vyvodzuje
z dôkazu označeného č.80/10 - doklad TNT z 05.04.2013. V súvislosti s tým predložil na porovnanie
predmetné potvrdenie, z ktorého vyplýva, že zásielku prevzala za spoločnosť Q. E. S.R.L. XX.XX.XXXX

Y. G..

V.
Duplika žalovaného

51. Žalovaný v duplike zo dňa 18.01.2019 k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že
znalecký posudok bol vypracovaný dňa 25.01.2017 na základe objednávky zo dňa 24.01.2017, čo
znamená, že v čase výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania a v čase podania
žaloby predmetný posudok neexistoval.

52. Znalecký posudok č. 3/2017 vypracoval C.. B.. Y. C. G., znalec v odbore kriminalistika, odvetvia
kriminalistická informatika, odbor elektrotechnika, odvetvia bezpečnosť a ochrana informačných
systémov, riadiaca technika, výpočtová technika, počítačové programy (software), a nie napr. znalec v
odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Podľa bodu 2.1 posudku úlohouznalca pre posudok bolo preskúmať, či nastalo zdaniteľné plnenie kontrolovaného daňového subjektu
voči odberateľskému subjektu v rozsahu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania a stanoviť dátum
plnenia. Ďalej sa mal znalec vyjadriť k postupu kontrolovaného daňového subjektu vo vzťahu k transakcii

voči zahraničnému klientovi.

53. Žalovaný poukázal na § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého znalec, tlmočník alebo
prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný;

oslovený znalec sa pritom preukázateľne o. i. vyjadroval ku dňu vzniku daňovej povinnosti v zmysle
zákona o DPH. Znalec sa tak vyjadroval aj ku skutočnostiam, ktoré sa týkali odboru alebo odvetvia, v
ktorom nie je zapísaný a ako svoje zásadné zistenie uvádza dátum vzniku daňovej povinnosti medzi
spoločnosťami B-E., s.r.o. a SOITRON, s.r.o., ktorý je jasne uvedený na faktúre (25.04.2013) a ktorý
ako taký správca dane nikdy nespochybnil.

54. Žalovaný zdôraznil, že správca dane spochybnil samotnú materiálnu existenciu fakturovaného
plnenia, ktorá ani znaleckým posudkom nebola dostatočne preukázaná.

55.Nikdynebolpreukázanýpôvodpredávanéhopočítačovéhoprogramu,sámznalecvposudkuuvádza,
že spoločnosť B-E., s.r.o. nadobudla výhradné autorské práva v neznámom režime. Znalec uvádza, že

web b-skerp existoval v čase zdaniteľného obchodu, (čo zistil prehľadávaním internetových archívov) a
uvádza, že na uvedenom mieste bolo pravdepodobne možné sťahovanie počítačového programu (čo
zistil z textu zmluvy a textu webu) s tým, že vzhľadom na súčasnú neexistenciu webu ho nemal možnosť
preskúmať.

56. Znalec teda vychádzal z listinných dôkazov, tvoriacich prílohu znaleckého posudku, ktoré mal
správca dane k dispozícii (sú to v protokole a v rozhodnutí uvedené zmluvy, faktúry, preberacie protokoly
a i.) a ktoré boli v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní spochybnené a z webu, o ktorom ale
sám znalec uvádza, že ho nemal možnosť preskúmať, keďže neexistuje, na základe čoho znalec
vyvodil záver, že fakturované plnenie existovalo, čo žalovaný nemohol považovať v žiadnom smere za

dostatočné.

57.Žalovanývtejtosúvislostijednoznačnezastávalnázor,žepredloženýmznaleckýmposudkomnebolo
(a ani nemohlo byť) preukázané, že daňovému subjektu B-E., s.r.o. ako dodávateľovi softvéru a licencií
na základe faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej pre daňový subjektu SOITRON, s.r.o. vznikla daňová

povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH.

58. K tvrdeniu znalca, že v predmetnom prípade ide o štandardný postup využívaný v praxi pri
obchodovaní so softvérom, žalovaný vyslovil presvedčenie, že pri fakturovanom type dodávok nie je
pre spoločnosti v oblasti IT technológií bežnou praxou, že forma dodávky je realizovaná spôsobom, k

akému došlo v predmetnom prípade, t. j. v zalepenej obálke od dodávateľa, ktorý odmieta vypovedať, k
odberateľovi, ktorý odmieta vypovedať, pričom samotná existencia fakturovaného plnenia preukázaná
nie je. Uvedený postup žalovaný za štandardný považovať nemohol.

59. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca počas kontroly a vyrubovacieho konania nikdy žiadnym dokladom

nepreukázal, komu konkrétne boli zásielky aktivačných kódov softvéru, prislúchajúce k odberateľským
faktúram vystaveným v apríli 2013, skutočne odovzdané. V potvrdení kuriérskej spoločnosti F. Y. X. spol.
s.r.o. o odovzdaní zásielok v dobrom stave, žiadna osoba, ktorej bola zásielka odovzdaná, uvedená nie
je.

60. Až v súdnom konaní, spolu so znaleckým posudkom, dňa 08.03.2017, žalobca predložil doklad,
na ktorom je uvedené bližšie neidentifikovaná osoba „eftimiemihaela“ a neidentifikovateľný podpis
osoby, ktorá mala zásielku (nie je zrejmé, ktorú) prevziať dňa 09.04.2013; takéto predloženie „dôkazu“
považoval žalovaný za čisto účelové.

VI.
Právna úprava61. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu
a dôvodoch v žalobe uvedených, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

62. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.

2 Ústavy SR).

63. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

64. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

65. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu
zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy
štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov.

To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty
daňových subjektov.

66. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

67. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo

vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

68. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

69. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

70. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku, (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.71. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

72. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, dodaním tovaru je
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

73. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k
priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

74. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania

tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru

nájomcovi.

( 2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

75. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

76. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

77. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

78. Podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie

tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ aleboodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

VII.
Právne posúdenie veci

79. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených
žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.

80.Predmetomsúdnehoprieskumuboloposúdiťzákonnosťrozhodnutiažalovanéhoč.104005123/2016
zo dňa 29.09.2016 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 103430061/2016/9104408/GaHN zo

dňa 30.06.2015, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX XXX,XX eura na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume XXX XXX,XX eura a znížil nadmerný odpočet na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XX XXX,XX
eura a zároveň rozhodol, že rozdiel medzi nadmerným odpočtom vráteným do desať dní od skončenia

daňovej kontroly a nadmerným odpočtom priznaným vo vyrubovacom konaní v sume X XXX,- eur je
splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia.

81. Správca dane v zdaňovacom období apríl 2013 určil rozdiel dane, vyplývajúci z dodávateľskej
faktúry od spoločnosti B-E. s.r.o. č. XXXXXXXX, daň XXX XXX,XX eura a z odberateľskej faktúry

číslo XXXXXXXXXX vystavenej pre spoločnosť V. B. S.A., daň X XXX,XX eur, v celkovej sume spolu
XXX XXX,XX eura. Krajský súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že predmetom žaloby v
preskumávanej veci je iba dodávateľská faktúra č. XXXXXXXX, vystavená spoločnosťou B-E. s.r.o.,
pretože žalobca odberateľskú faktúru č. XXXXXXXXXX v žalobe žiadnym spôsobom nenamietal.

82. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 20XX o.
i. uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 25.04.201X, základ dane
XXX XXX,XX eura, daň XXX XXX,XX eura, celkom XXX XXX,XX eura, predmet fakturácie - D. D. Y. E. D.
1 kus, E. V. Y. E. D. 3 kusy, K.-Z v počte 105 kusov, D D. v počte 3 kusy, D v počte 170 kusov vystavenej
spoločnosťou B-E.. s.r.o., Q. L. s tým že spoločnosť žalobcu predmet dodania v nezmenenom stave

dodala spoločnosti Q. E. S.R.L., R., A. , IČ N.: A na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2013
v sume XXX XXX,XX eura v režime „reverse chargé“, faktúru uviedla v súhrnnom výkaze za apríl 2013
ako dodanie služby.

XX. Z uvedeného správca dane mal za zrejmé, že plnenie bolo fakturované medzi spoločnosťami B-E.

s.r.o. (E.) -> žalobca -> Q. E. S.R.L. (A.).

84. Správca dane, aby preveril reálnosť uskutočnenia deklarovaného predmetu fakturácie z faktúry
č. XXXXXXXX, z ktorej si žalobca odpočítal daň vo výške XXX XXX,XX eura, zaslal žiadosť č.
9104408/5/5115355/2013/GahN zo dňa 14.11.2013 Daňovému úradu Trnava, miestne príslušnému

správcovi dane dodávateľa B-E., s.r.o.

85. Dňa 22.01.2014 konateľ spoločnosti G. I. doručil správcovi dane elektronicky podanie, ktoré
obsahovalo informácie a doklady, na základe ktorých bol G. I., bytom X. XXXX/XX, R., konateľspoločnosti B-E. s.r.o., odvolaný ku dňu 07.10.2013 z pozície konateľa spoločnosti B-E. s.r.o. a to
rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti B-E. s.r.o., spoločnosťou E. U. M., Xth W., M. T., K. D., M.,
H. R., V., No. XXXXXXX, podpísané jej konateľom Mr. M. W..

86. Dňa 16.05.2014 správca dane obdržal e-mail, v ktorom podpísaný G. I. uviedol, že bol ku dňu
07.10.2013 odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti B-E. s.r.o., nedisponuje žiadnymi dokumentmi
týkajúcimi sa spoločnosti a tieto boli odovzdané spoločníkovi spoločnosti, E. U. M.. Tvrdil, že vzhľadom
na záväzok mlčanlivosti, nie je oprávnený poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie v zmysle priloženej

„zmluvy o mlčanlivosti“ zo dňa 08.10.X013.

87. Správca dane preveroval tvrdenie p. I., že všetky doklady boli odovzdané spoločníkovi E. U. M.
medzinárodným dožiadaním, zaslaným do Veľkej Británie. V odpovedi daňová správa Veľkej Británie
uviedla, že pod číslom spoločnosti V. No. XXXXXXXX je registrovaná spoločnosť E. U. M., K. T., 2 X.
I., M., Z. L., U O., založená dňa 04.06.2013 a ktorá nie je registrovaná na dani z pridanej hodnoty.

Konateľom je pán W. M., od 04.06.2013.

88. Správca dane zistil, že plnenie, z ktorého si uplatnil žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, ďalej predal konečnému odberateľovi rumunskej spoločnosti
Q.E.S.R.L.,ROXXXXXXXX,atonazákladeodberateľskejfaktúryč.XXXXXXXXXXzodňa30.04.2013,

suma XXX XXX,XX eura, faktúra vystavená bez dane v režime „reverse chargé“, daň platí príjemca.

89. Podľa predložených dokladov obe faktúry boli uhradené iba čiastočne, ďalšie doklady o úhradách
predmetných faktúr predložené neboli.

90. Žalobca predložil správcovi dane doklad o odoslaní zásielky, vyfakturovanej faktúrou
č.XXXXXXXXXX v sume XXX XXX,XX eura rumunskému odberateľovi Q. E. S.R.L., faktúru č.
XXXXXXXXzodňa04.05.2013vystavenúspoločnosťouF.Y.X.spol.s.r.o.,hmotnosť0,12kg,množstvo
1 kus, v sume základ dane XX,XX eura, daň X,XX eura, celkom XX,XX eura. Zásielka fakturovaná
spoločnosťou SOITRON, s.r.o. pre svojho zákazníka s hodnotou XXX XXX,XX eura nebola počas

prepravy poistená.

91.Správcadanezaslalvrámcimedzinárodnejvýmenyinformáciírumunskejdaňovejsprávedožiadanie
č. 9104408/5/10827714/2014/GahN zo dňa 23.06.2014, na spoločnosť Q. E. S.R.L.

92. V odpovedi rumunskej daňovej správy sa uvádza, že dňa 18.02.2015 bolo vykonané miestne
zisťovanienaadresesídlaspoločnosti,alenepodarilosaidentifikovaťzákonnýchzástupcov,Q.E.S.R.L.
je neaktívnou spoločnosťou od 12.12.2014. Spoločnosť Q. E. S.R.L. mala otvorené bankové účty v R.
F. SA v období od 26.10.2007 - 15.02.2012 a v R. v období od 18.01.2011 - 25.04.2013. Ďalej bolo
uvedené, že štatutárnym orgánom a spoločníkom bol aj pán G. I., L. cesta XXXX/XXE E., E. a súčasným

štatutárnym orgánom je K. C., Y. T. A. XXXX, A., N. republika a spoločníkom je spoločnosť E. E. E. B.., D..

93. Správca dane zo dňa 23.06.2015 zaslal žalobcovi výzvu spolu s oboznámením so zistenými
skutočnosťami počas výkonu kontroly za obdobie apríl 2013, a vyzval ho, aby predložil všetky dôkazy
o tom, že prijatá faktúra od daňového subjektu B-E., s.r.o. číslo XXXXXXXX zo dňa 25.04.2013, bola

vystavená na základe ustanovení § 9 a § 19 zákona o DPH a že vystavená faktúra číslo XXXXXXXXXX
zo dňa 30.04.2013 pre rumunskú spoločnosť Q. E. S.R.L. bola vystavená oprávnene v zmysle inštitútu
„reverse chargé“, daň platí príjemca služby.

94. Zároveň správca dane informoval žalobcu, že v rámci daňovej kontroly správca dane vykonal

šetrenia, na základe ktorých daňový subjekt B-E., s.r.o. nepreukázal dodanie služby/tovaru spoločnosti
SOITRON, s.r.o., ktorá je predmetom prijatej faktúry spoločnosťou SOITRON, s.r.o. a ani zo strany
spoločnosti Q. E. S.R.L. nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného plnenia.

95. Správca dane vyhotovil protokol č. 20499458/2015/9104408/GahN zo dňa 13.07.2XX5, ktorý bol

spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňovému subjektu SOITRON, s.r.o.
doručený dňa 15.07.2015.96. Žalobca podal dňa 04.08.2015 elektronicky vyjadrenie k protokolu, v ktorom uviedol, že so zisteniami
uvedenými v predmetnom protokole nesúhlasí.

97. Na základe skutočností, uvedených vo vyjadrení k protokolu, správca dane pokračoval vyrubovacím
konaním a predvolal svedka: G.. I. G., L. XXXX/XXE, XXX 01 E., bývalého konateľa odberateľa. Svedok
sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102431962/2016/9104408/GahN vyjadril, že na jeseň 2011 z
rodinnýchdôvodovpredalspoločnosťQ.E.S.R.L.,neviepresnekomu,všetkydokumentyodovzdal,lebo
ničnepotreboval,nepamätási,čimuosoba,ktorejspoločnosťpredalzaplatila,stalsakonateľomniekedy

koncom roku 2010 a bol ním do mája 2012. K predloženej Rámcovej zmluve na dodanie tovaru, software
a poskytnutie služieb č. DRZ/SOITRON/Ol/2012 zo dňa 12.10.2012, kde je uvedený za spoločnosť Q. E.
S.R.L.G.I.akojejzástupcaatýmajpodpisujúci,savyjadril,žeonsapodpisujeinak(ukázalako),zmluvu
nepozná a ani ju nevidel a určite ju nepodpísal. K spoločnosti SOITRON sa vyjadriť nevedel, v čase
keď bol konateľom spoločnosti Q. E. S.R.L. si nepamätal, či spolupracoval so spoločnosťou SOITRON.
K predloženým faktúram číslo 1301100505 a 1301100720 z apríla 2013 na spoločnosť Q. E. S.R.L. sa

vyjadriť nevedel, v roku 2013 už nebol v spoločnosti Q. E. S.R.L. konateľom.

98. Dňa 01.12.2015 na základe predvolania na výsluch svedka sa dostavil bývalý konateľ daňového
subjektu B-E., s.r.o., G. I., z pojednávania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní z vypočutia
svedka č. 21343667/2015/9104408/Hlô. Svedok G. I. na základe zmluvy o mlčanlivosti odmietol

vypovedať na všetky otázky správcu dane týkajúce sa daňového subjektu B-E. s.r.o. a predložil zmluvu
o mlčanlivosti.

99. Dňa 17.05.2016 sa na základe predvolania na výsluch svedka v súvislosti s vyrubovacím konaním
dostavil na daňový úrad C. L.. So svedkom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní

č. 103154673/2016/9104408/GahN, v ktorej sa svedok vyjadril, že odmieta vypovedať, predložil
splnomocnenie na C.. D. C. zo 17.05.2016 a preberací protokol na kompletné daňové a účtovné doklady
spoločnosti (odovzdávajúci C. L., preberajúci E. E. E. B.. A. of D.), dátum neuvedený.

100. Správca dane dňa 03.05.2016 vypočul svedka B.. R. H., zamestnanca spoločnosti SOITRON,

s.r.o., o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 103051380/2016/9104408/GahN, výsluchu
svedkasazúčastnilajsplnomocnenýzástupcakontrolovanéhodaňovéhosubjektu.Svedokdozápisnice
uviedol, že na správcom dane predložených dokladoch - preberací protokol zo dňa 25.04.2013 a dodací
list (delivery note) č. XXXXXXXX zo dňa 25.04.2013 nie je jeho podpis, je to podpis z logistiky, pani G.
C., ktorá je pracovníčkou SOITRON, s.r.o., že prevzala 1 ks obálky s aktivačnými kódmi za spoločnosť

SOITRON, s.r.o., spolu s dokladmi preberací protokol zo dňa 25.04.2013 a dodací list (delivery note )
č. 20130004 zo dňa 25.04.2013, dodávateľská faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.04.2013 a cenovú
ponuku č. 39. Správca dane uviedol, že na predmetných dokladoch je uvedené - za preberajúci subjekt
SOITRON, s.r.o., v zastúpení: R. H. a nie pani G. C.. Svedok uviedol, že on komunikoval s pánom I., jeho
úlohou bolo sprocesovanie daného obchodu. Na otázku správcu dane, či vie, čo sa v obálke nachádzalo

a aby popísal obsah obálky, odpovedal, že sa v nej nachádzali licencie a obálku neotváral, licencie neboli
vlastnené spoločnosťou SOITRON, s.r.o., predávali ich ďalej. Správca dane dal k nahliadnutiu svedkovi
H. kópie preberacích protokolov zo dňa 18.01.2013, 25.04.2013, 22.05.2013, kde je uvedený rovnaký
predmet prebratia - 1 ks zapečatená obálka s aktivačnými kódmi. Na otázku, či ide o tú istú obálku,
odpovedal, že nie, každá z obálok obsahovala iné softwarové licencie. Na otázku, ako vie, že to boli iné

licencie, odpovedal, že preto, že boli z logistiky objednané iné licencie, tak predpokladá, že boli iné.

101. Vo vyrubovacom konaní správca dane predvolal svedkov, ktorí boli konateľmi, alebo spoločníkmi
rumunskej spoločnosti Q. E. S.R.L. a ktorí sú občanmi Slovenskej republiky s bydliskom na území
Slovenskej republiky - C. L. a G.. G. I., avšak ani jeden z nich nepotvrdili reálnosť uskutočnenia

zdaniteľného plnenia deklarovaného spoločnosťami SOITRON, s r.o. a B-E., s.r.o.

102. Dňa 14.06.2016 sa svedkyňa C. G. dostavila na Daňový úrad Bratislava ako svedok, kde bola
spísaná zápisnica č. 103 344200/2016/9104408/GahN, v ktorej sa svedkyňa vyjadrila, že pozná pána
H., ona pracovala ako logistka a pán H. ako obchodník v SOITRON, s.r.o., potvrdila svoj podpis na

dokladoch - preberací protokol zo dňa 25.04.2013 od odovzdávajúceho subjektu B-E., s.r.o. v zastúpení
G. I., preberajúci subjekt SOITRON, s.r.o., v zastúpení R. H., predmet prebratia: 1 ks zapečatená obálka
s aktivačnými kódmi a dodací list (delivery note) č. 20130004. Potvrdila, že dostala pokyn od obchodníka
pánaH.,žemáprevziaťzapečatenúobálkuajsprislúchajúcimidokladmi,doniesoltonejakýkuriér,aleboniekto z firmy B-E., s.r.o., nepamätá si to presne, obálka a doklady boli doručené do firmy SOITRON,
s.r.o., na Plynárenskú 5, tam ich prevzala, podpísala, bola to zapečatená obálka, ktorá obsahovala
aktivačné kódy pre koncového zákazníka, je to u nich štandardný postup, zapečatené obálky neotvárajú,

keďže ich obsah je určený pre koncového zákazníka, bol to obchodný prípad, spracovala objednávku
od zákazníka, podklady dostala od obchodníka p. H., následne vystavila faktúru a dodací list, doklady
vložila do obálky aj s tou zapečatenou obálkou a objednala kuriérsku službu.

103.Nazákladezistenýchskutočnostísprávcadanevyslovilzáver,žeobchodnátransakciadeklarovaná

vo faktúre predloženej žalobcom od daňového subjektu B-E., s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2013
sa neuskutočnila tak, ako bola deklarovaná. Daňový úrad považoval túto fakturáciu bez ekonomického
opodstatnenia, za faktúru, za ktorou nie je žiadna reálna dodávka, na základe čoho v zdaňovacom
období apríl 2013 z dodávateľskej faktúry číslo XXXXXXXX nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie
dane.

104. V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím tak vychádzal krajský súd zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

105.Krajskýsúdvsúvislostispreukázanímdaňovéhoplneniauvádza,žezvyššiecitovanýchustanovení
§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za

akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby,
ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na
ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť
(keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý

nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených
dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného
dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové

zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané
ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle
zákona č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,

musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013).

106. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na

uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní
je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou
povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho
uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje

nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu,
ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre
uvedenou.Vprípadesprávcomdanepreukázateľnespochybnenýchuskutočnenýchzdaniteľnýchplnení
je prechod dôkazného bremena na plecia daňového subjektu ústavne konformný. Navyše takýto zásah

do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane
(bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 705/2017).

107. Krajský súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp.zn.2Sžf/4/2009zodňa23.06.2010vspojenísuznesenímÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.).
Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátoromodpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový

subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

108. Podstatnou v preskumávanom prípade je skutočnosť, že žalobca v rámci daňového konania
nepreukázal, že nadobudol predmet plnenia, a že rumunskému odberateľovi doručil tovar a služby, ktoré

mu mal poskytnúť v zmysle rámcovej zmluvy. V danom prípade tak existuje rozpor medzi deklarovaným
a reálnym skutkovým stavom - nepreukázanie samotnej materiálnej existencie obchodov, ktorý mal za
následok vznik legitímnych a logických pochybností zo strany správcu dane k deklarovaným obchodným
transakciám. Správca dane mal preto právo preveriť reálnosť dodávky od spoločnosti B-E., s.r.o., ako
aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy
svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia

ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s
uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí.

109. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí
daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje.

Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ odmietol poskytnutie informácií, keď G. I., konateľ
spoločnosti dodávateľa, ktorý mal predmet zmluvy dodať a ktorý jediný konal za spoločnosť B-E., s.r.o.,
odmietol vypovedať z dôvodu záväzku mlčanlivosti, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení
žalobcu o reálnosti dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu
daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná

povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným
bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Žalobca preto mal preukázať
napr. komunikáciu s dodávateľom, dôkazy o tom, ako sa skontaktoval s dodávateľskou spoločnosťou a
aké informácie získal o spoločnosti B-E., s.r.o. ako vhodnom dodávateľovi, s kým na strane dodávateľa
sa na predmete, rozsahu, či charaktere služieb dohodol, akým spôsobom dohodol kúpnu cenu, aké

podklady mu k plneniu predmetu zmluvy poskytol a pod. Ide pritom o skutočnosti, ktoré by za obvyklých
okolností v obchodnom styku sa od žalobcu legitímne očakávali, že ich bude vedieť preukázať.

110. Žalobca však svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní neuniesol a žiadnymi ďalšími dôkazmi
nepreukázal, že deklarované zdaniteľné plnenia reálne prijal od spoločnosti B-E., s.r.o., s výnimkou

rámcovejzmluvy,cenovejponuky,faktúryapreberaciehoprotokoluspodpisomkonateľaG.I..Zadaných
okolností vyvodili daňové orgány z výsledkov daňovej kontroly správny právny záver, že obchodná
transakcia deklarovaná vo faktúre predloženej kontrolovaným daňovým subjektom SOITRON, s.r.o.
od daňového subjektu B-E., s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2013 sa neuskutočnila tak, ako bola
deklarovaná.

111. Nebolo možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že daňové orgány preniesli dôkazné bremeno
výlučne na žalobcu a neuznanie odpočítania dane z dodania služieb od spoločnosti B-E., s.r.o. opreli o
skutočnosti viažúce sa k tejto dodávateľskej spoločnosti, na ktoré žalobca nemal dosah. K záveru o tom,
že k dodaniu služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na preverovanej faktúre, totiž dospeli orgány

finančnej správy aj na základe dôkazov vykonaných správcom dane, najmä výsluchov svedkov p. R.
H. a p. C. G..

112. Zmluvnému vzťahu žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou B-E., s.r.o. okrem formálnych dokladov
a podpisov štatutárnych zástupcov zmluvných strán chýba akákoľvek reálnosť a dôkazy o materiálnom

plnení zmluvných povinností, s výnimkou 1 ks zapečatenej obálky s aktivačnými kódmi a dodacím listom,
ktorej obsah nikto zo zúčastnených osôb (R. H., C. G.) neverifikoval.

113. Na rozdiel od prípadu, ktorého sa týkal rozsudok Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 3Sžf/1/2011,
na ktorý poukázal žalobca, kedy daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou

a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správny súd poukazuje na zásadnú skutočnosť
vyplývajúcu z uvedeného rozsudku, a to na podmienku „ak daňový subjekt disponuje existenciou
materiálneho plnenia". Táto zásadná skutočnosť podľa názoru súdu v posudzovanom prípadepreukázaná nebola. Nemožno hovoriť o tom, že by žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keďže
pochybnosti vyplývajúce z dôkazov vykonaných správcom dane o skutočnom naplnení zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou B-E., s.r.o. mohol zmeniť žalobca predložením dôkazov o

reálnosti deklarovaných obchodov, ktoré by pri normálnom chode vecí musel mať k dispozícii. Rovnako
žalobca počas kontroly a vyrubovacieho konania žiadnym spôsobom nepreukázal naplnenie zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou ZY. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych
podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, i keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú
riadne zaúčtované.

114. Vzhľadom na uvedené krajský súd nesúhlasil potom ani s ďalšou žalobnou námietkou žalobcu, že
prevzatie materiálneho plnenia bolo preukázané na základe preberacieho protokolu podpísaného G. I.,
ktorého podpis spochybnený nebol, korektnou faktúrou, ktorej údaje odrážajú skutočnosť a svedeckými
výpoveďami R. H. a C. G..

115. Krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady
skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska
je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení,
a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o
ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,

na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa
prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

116. Z dôvodu, že v daňovom konaní nebolo preukázané skutočné prijatie deklarovaných služieb od
dodávateľa uvedeného na faktúre, neprichádzalo do úvahy vedenie dokazovania na preukázanie, že

žalobca vedel, alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým
únikom. Žalobca poukazoval na vyššie označené rozsudky Súdneho dvora (bod č. 29 tohto rozsudku),
táto judikatúra sa týka však prípadov, keď sa reálne uskutočnené preverované transakcie daňového
subjektu dostanú do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vznikla daňová strata. V takých prípadoch
nesie správca dane dôkazné bremeno na preukázanie, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení

jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel, alebo mohol vedieť, prípadne či v rámci
primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa nezúčastnil podvodného konania. O takúto situáciu však
v preskúmavanej veci nejde, a preto je poukazovanie žalobcu na spomenutú judikatúru neopodstatnené.

117. Krajský súd súhlasil s tvrdením žalobcu, že daňové orgány nemôžu pripisovať na jeho ťarchu

nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu (dodávateľa), avšak z priebehu konania uvedená
skutočnosť ani nevyplývala. Žalobcovi bolo daňovými orgánmi pripísané na ťarchu jedine neunesenie
dôkazného bremena vo vzťahu k existencii uplatneného zdaniteľného plnenia (odpočítanie dane, ktoré
si nárokuje).

118. Žalovaný a správca dane správne vyhodnotili zistený skutkový stav, t.j. že žalobca v priebehu
daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného
obchodu, t.j. dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované na predmetnej faktúre, daňový úrad považoval
túto fakturáciu bez ekonomického opodstatnenia, za faktúru, za ktorou nie je žiadna reálna dodávka.
Správca dane konštatoval porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51

ods.2 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých právo odpočítať daň z
tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť
a platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím
potvrdil rozhodnutie správcu dane, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za

preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním uvádzaného záveru, že sporné
zdaniteľné obchody sa neuskutočnili.

119. Podľa názoru krajského súdu žalovaný správne skutkovo ustálil, že predmetom faktúry č.
XXXXXXXX, vystavenej spoločnosťou B-E., s.r.o., z ktorej správca dane nepriznal žalobcovi právo na

odpočítaniedane,neboljedenkuszapečatenejobálky,alefakturovanéboliD.D.Y.E.D.vpočte1kus,E.
V.Y.E.packagevpočte3kusy,K.-Zvpočte105kusov,Dvpočte3kusy,Dvpočte170kusov,atovšetko
spolu v celkovej sume XXX XXX,XX eura. Odovzdanie/prevzatie jedného kusa zapečatenej obálky,
obsah ktorej nikto neverifikoval, nie je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia, žiadnym spôsobomnepreukazuje, že na základe faktúry č. 20130004 zo dňa 25.04.2013 vznikla daňová povinnosť v zmysle
§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a teda, že žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane.

120. Pani G., logistka spoločnosti žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že miesto p. H.
prevzala a podpísala preberací protokol k predmetu prebratia - 1 ks zapečatenej obálky, ktorú ani p. H.,
ani p. G. neotvárala a ktorá mala obsahovať aktivačné kódy, pričom ale predmetom fakturácie uvedenom
na faktúre nebola zapečatená obálka -1 ks, ale zdaniteľné plnenie rôznych druhov tovaru a služieb v
počte 279 kusov v celkovej sume XXX XXX,XX eura, ktorého existenciu žiaden z vypočutých svedkov

(pani G., pán H.) neverifikoval.

121. S poukazom na uvedenú konštatáciu žalovaného v preskumávanom rozhodnutí, nebolo možné
prisvedčiťnámietkežalobcu,žežalovanýtvrdil,žepredmetomplneniabolaibajednazapečatenáobálka.
Na tomto mieste súd poznamenáva, že z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že práve
bol to žalobca, ktorý preukazoval existenciu fakturovaného plnenia len odovzdaním/prevzatím jedného

kusa zapečatenej obálky, a nie žalovaný.

122. Žalobca ďalej tvrdil, že aj potvrdením medzinárodného prepravcu o úspešnom doručení obálky
s aktivačnými kódmi preukázal, že došlo k zdaniteľnému plneniu a tým aj k oprávnenosti jeho nároku
na odpočet dane. Správny súd s týmto tvrdením žalobcu súhlasiť nemohol, pretože ako v rozhodnutí

uviedol žalovaný, žalobca počas kontroly a vyrubovacieho konania žiadnym dokladom nepreukázal,
komu konkrétne boli zásielky aktivačných kódov softvéru prislúchajúce k odberateľským faktúram
vystaveným v apríli 2013, skutočne odovzdané. V potvrdení kuriérskej spoločnosti F. Y. X. spol. s.r.o.
o odovzdaní zásielok v dobrom stave, žiadna osoba, ktorej bola zásielka odovzdaná, uvedená nie je.
Išlo o zapečatené obálky s aktivačnými kódmi, prislúchajúce k odberateľským faktúram vystaveným v

apríli 2013 č. XXXXXXXXXX v sume XXX XXX,XX eura a č. XXXXXXXXXX v sume XXX XXX,XX eura
(zásielky v celkovej hodnote vyše D. eur neboli poistené).
123. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože správca dane a ani žalovaný riadne
nekonkretizujú, aké konkrétne kontrolné zistenia ich viedli k záveru nepriznať nárok na odpočítanie dane
a už vôbec sa nedá následne objektívne preskúmať, či ich skutočne posudzovali vo vzájomnej súvislosti.

124. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je
nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodním, alebo ak v odôvodnení chýbajú právne
závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť
správneho rozhodnutia môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny,

to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody,
na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na
skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so
zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v
konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné

pre rozhodnutie. Krajský súd zastáva názor, že v preskumávanej veci o také rozhodnutie nejde.

125. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.V napadnutom

rozhodnutíakoajvrozhodnutísprávcudanetietonáležitostineabsentujú,tátoskutočnosťvyplývajednak
z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj z prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré v daňovej kontrole dane z
pridanej hodnoty za apríl 2013 správca dane zistil. Podrobne opísal postup správcu dane počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, uviedol skutočnosti, ktoré správca dane zistil a na základe akých

dôkazov. Ďalej uviedol záver správcu dane, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej
faktúry dodávateľa B-E., s.r.o. správca dane neuznal, pretože obchodná transakcia deklarovaná vo
faktúre predloženej žalobcom od daňového subjektu R. s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2013 sa
neuskutočnila tak, ako bola deklarovaná. Žalovaný ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že správca
dane dostatočne zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a zistený skutkový

stav správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

126. Vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí obsahuje aj skutočnosti, ktoré boli
z týchto úkonov a dokazovaním zistené a to, ako boli vykonané dôkazy a informácie zo šetrenívyhodnotené správcom dane, obsahuje aj tie náležitosti, ktoré sú pre odôvodnenie správcu dane
povinné. V rozhodnutiach sa uvádza, aké skutočnosti boli zistené a z akých dôkazov, vrátane toho, ako
boli tieto dôkazy hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a tiež úvaha, ako boli zistené skutočnosti

právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vyrovnal s
odvolacími námietkami žalobcu. Krajský súd na základe uvedeného žalobné dôvody, ktorými žalobca
namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane pre nedostatok dôvodov
považoval za nedôvodné.

127. Krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom vyhodnotenia vykonaného dokazovania
v neprospech žalobcu ako aj nevykonania navrhovaných dôkazov, pretože správca dane pri výkone
kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu (zásada ekonomického
dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým právnym úkonom, pri ktorých je síce úkon
právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu
bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady a dôkazy. Na základe tejto povinnosti

vykonal množstvo úkonov uvedených v protokole z kontroly, ktoré sú obsiahnuté aj v rozhodnutí, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane kládol
dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole
z dôvodu dodržania základných zásad daňového konania a pri výkone daňovej kontroly postupoval
podľa zákona. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých

informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či
vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich
hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil.

128.Podľadaňovéhoporiadkuurčujeprocesnýpostupdaňovýorgán,ktorýje povinnývykonaťzvlastnej

iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu
účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti
stačí osvedčiť inými podkladmi. Tak to bolo aj v prípade historického preverenia stránky spoločnosti
dodávateľa www.b-skerp.sk, navrhnutého žalobcom. Žalovaný v rozhodnutí vo vzťahu k tejto námietke
uviedol, že žalobca vzniesol neodôvodnenú požiadavku na správcu dane na historické preverenie

webovej stránky spoločnosti B-E. s.r.o., s tým, že podľa jeho tvrdenia na začiatku daňovej kontroly
stránka fungovala, k čomu ale nepredložil správcovi dane žiaden dôkaz. Vzhľadom na skutočnosť, že
dôkaznú povinnosť (§ 24 daňového poriadku) má daňový subjekt a nie správca dane a rovnako má
daňový subjekt aj povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia
(§ 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku), bol to práve žalobca, ktorý mal funkčnosť ním udávanej

webovej stránky preukázať.

129. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca bol povinný v zmysle § 24
preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní a keďže existencia fakturovaného plnenia má zásadný a nespochybniteľný

význam pre správne určenie dane, žalobca bol povinný existenciu tohto fakturovaného plnenia
preukázať, o. i. aj prostredníctvom predmetnej webovej stránky. Daňové konanie sa neriadi zásadou
vyhľadávacou, ale zásadou prejednávacou, keď je v záujme daňového subjektu, aby predložil všetky
skutočnosti na podporu oprávnenosti svojich nárokov. Žalobca tak neučinil a neodôvodnene prenášal
svoje dôkazné bremeno na správcu dane.

130. Rovnako nebolo možné súhlasiť so žalobcovou námietkou, že správca dane sa nevysporiadal
s jeho požiadavkou na zabezpečenie relevantnej odpovede rumunskej daňovej správy, týkajúcej sa
spoločnosti Q. E. S.R.L. a tiež zabezpečenia úplného výkazu ziskov a strát za rok 2013 tejto spoločnosti,
pričom žalobca uvádzal, že sa mu podarilo zabezpečiť tento výkaz len v skrátenej forme, z ktorej

vyplývalo, že spoločnosť bola v danom roku aktívna a dosahovala tržby vo výške XX XXX XXX RON.
131. Správny orgán sa v rozhodnutí k tejto požiadavke vyjadril, keď uviedol, že je celkom irelevantné, či
má správca dane k dispozícii skrátený, alebo úplný výkaz ziskov a strát rumunskej spoločnosti, keďže
skutočnosť, že spoločnosť Q.L. uvedie v dokladoch určité číselné hodnoty/plnenia, ešte nepreukazuje,
že uvádzané plnenia boli aj reálne uskutočnené. Požadovaný úplný výkaz nemá žiadnu podstatnú

vypovedaciu schopnosť k objasneniu rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa nadobudnutia softvéru
rumunskou spoločnosťou.132. Ďalej v rozhodnutí správca dane uvádza, že podľa odpovede rumunskej daňovej správy správcom
spoločnosti bol od 05.10.2010 do 07.05.2012 slovenský občan G. I. (ten uvedené presne potvrdil aj vo
svojej výpovedi), následne do júla 2014 ďalší slovenský občan C. L. a od júla 2014 dominikánsky občan

K. C.. Z uvedeného správca dane mal za zrejmé, že jedinou oprávnenou osobou spoločnosti Q. E. S.R.L.
v roku 2013, ktorá sa mohla k nadobudnutiu softvéru od spoločnosti žalobcu relevantne vyjadriť, bol C.
L.,ktoréhosprávcadanepredvolalakosvedka,pričomp.L.odmietolvypovedaťapripojednávanížiadne
doklady správcovi dane nepredložil. V tejto súvislosti opätovné medzinárodné dožiadanie zasielané do
Rumunska považoval za nehospodárne a neefektívne, nemajúce žiaden reálny význam. Potrebné je

dodať, že zo strany daňového orgánu existencia spoločnosti Q. E. S.R.L. spochybnená nebola.

133. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu, že správca dane opätovne nezaslal žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií do Veľkej Británie, týkajúcu sa spoločnosti E. U. M., ktorá je
spoločníkom spoločnosti B-E., s.r.o. od 02.08.2013, keď v rozhodnutí uviedol, že má za to, že ďalšie
dožiadanie zaslané v zmysle direktívy 77/799 (keďže spoločnosť nebola registrovaná na DPH, použije

sa iný právny predpis) je bezpredmetné, keďže v súčasnosti je spoločnosť E. U. M., reg. č. XXXXXXXX
uvádzaná ako zaniknutá dňom 24.02.2015, v júni 2014 došlo k zmene adresy sídla, ako aj konateľa
spoločnosti. Správny súd konštatoval, že žalobné námietky, ktorými žalobca prezentuje svoje vlastné
hodnotenie navrhnutých a vykonaných dôkazov, možno považovať len za nesúhlas s hodnotením, ktoré
vykonal žalovaný, avšak tento nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

134. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa
určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo, či si treba obstarať
ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné
bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých

dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukázanosti.

135. Podľa názoru krajského súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca
dane vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie, pričom nie je možné ani tvrdiť, že by
vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého

procesu. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Správca dane dôsledne postupoval podľa daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou
normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie
relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými

zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej
určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného
postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

136. Krajský súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Sžf/97/2010, z ktorého vychádza ustálená judikatúra najvyššieho súdu, v ktorom
poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú
skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že
štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými
podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka),

ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva
v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č.
511/1992 Zb. oprávnené. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako

súčasťzásadyposudzovaniaprávnehoúkonupodľajehoobsahu.Zásadaobjektívnejpravdy,ovládajúca
daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým
sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,

dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane
získal v rámci správy daní a v priebehu konania.137. V súvislosti s doložením Znaleckého posudku č. 3/2017 vypracovaného znalcom C.. B.. Y. C.,
G. dňa 25.01.2017 a dokladu, na ktorom je uvedené bližšie neidentifikovaná osoba „eftimiemihaela“ a
podpis osoby, ktorá mala zásielku spoločnosti Q. E. S.R.L. prevziať dňa 09.04.2013, krajský súd uvádza,

že tieto žalobca nepredložil v čase konania pred daňovými orgánmi, ale až v priebehu súdneho konania,
s tým že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

138. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie správcu dane ako aj

žalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a je
v súlade aj s citovanými hmotno-právnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalovaný správny orgán sa
logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu
ako účastníka konania.

139. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou

napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu s poukazom na ust.§ 190 SSP zamietol.

140. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

141. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo

člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.