Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8Csp/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208462
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717208462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobkyne: D. V., nar. X.X.XXXX, bytom

L. XX, D., právne zastúpená: Mgr. Matúš Macko, advokát, Karpatská 804/10, Svidník, IČO: 50 424 777,
proti žalovanému: AutoFinance, a.s., so sídlom Okružná 18, Poprad, IČO: 36 810 894, právne zastúpený
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 2.764,35 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.764,35 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.764,35 eur od 18.10.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 165,50 eur na účet
prevádzkovateľa systému, Slovenská pošta, a.s., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 2.764,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Nárok odôvodnila tým, že dňa 7.5.2016 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 9C/4/2014, ktorým súd určil, že Zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXXX zo dňa
15.8.2011 uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou je neplatná. Plnenie z neplatnej zmluvy je jednou zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a dôsledkom je povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu
vzájomne si vydať všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli. Bezdôvodného obohatenie žaluje vo výške

rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a platbami ktoré vykonala v prospech žalovaného. Žalovaný
jej poskytol úver vo výške 6.930 eur a ona doposiaľ žalovanému zaplatila 9.694,35 eur. Na strane
žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2.764,35 eur. O skutočnosti, že sa žalovaný
na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela až okamihom vydania rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 9C/4/2014.

2. Žalobu súd doručil žalovanému podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Žalovaný vo

svojom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania. Žaloba bola podaná žalobkyňou na súd dňa
10.8.2017. Posledná splátka úveru zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.8.2011
bola uhradená dňa 18.11.2013. Pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce deň, kedy skutočne k bezdôvodnému obohateniudošlo, čo v predmetnom prípade bolo v čase zročnosti každej splátky úveru samostatne. Pre začiatok
plynutiasubjektívnejlehotyjerozhodujúcouskutkovouokolnosťouzaplateniesplátokúveružalovanému.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011 a rozhodnutie NS SR sp. zn.

1Cdo/67/2011. Uvedené rozhodnutia začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty jednoznačne
objektivizujú vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie.
Skutkovou okolnosťou je v danom prípade zaplatenie splátok úveru žalobkyňou žalovanému. Už vtedy
žalobkyňa vedela, kto je osoba, ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila a že plní na základe
neplatnej zmluvy. Tiež mala k dispozícii údaje potrebné na vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia.

Podľa žalovaného v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia 10-ročnej objektívnej premlčacej
doby. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil. Úmysel musí smerovať
k bezdôvodnému obohateniu, musí existovať už v čase získanie bezdôvodného obohatenia, a teda
nestačí, keby bezdôvodné obohatenie získal neúmyselne a potom si ho úmyselne ponechal. Tento záver
vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/1128/2014.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že začatie plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty je viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného o dvoch skutočnostiach. Prvou
je vedomosť o bezdôvodnom obohatení, pričom o tejto skutočnosti nadobudla preukázateľnú vedomosť
až z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/4/2014 zo dňa 15.3.2016. Druhou
skutočnosťou je subjektívna vedomosť o osobe, ktorá sa na úrok oprávneného obohatila. V prípade, keď

právny dôvod plnenia odpadol z dôvodu rozhodnutia súdu o nároku žalobcu, začína premlčacia doba
plynúť tým momentom, kedy bolo vyhlásené konečné rozhodnutie súdu, ako to vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 3 Cdo/124/2002. Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten, na úkor koho
bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o tom mohlo dozvedieť skôr. Vo vzťahu k plynutiu objektívnej

lehoty žalobkyňa poukázala na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 1Co/8/2017,
5Co/278/2016, 10Co/75/2016, 18Co/110/2016, 19Co/61/2017), z ktorých vyplýva, že v danom prípade
je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu. Konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane
poskytuje úvery, sa nedá označiť inak ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým,
že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom. Samotné okolnosti prípadu svedčia o tom, že žalovaný

od samého začiatku konal vedome, nečestne a svojim konaním sa snažil žalobkyňu poškodiť, čo vyplýva
z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/4/2014.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne a právny
zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že na podanej žalobe zotrvávajú, poukázal

na jej písomné zdôvodnenie. Doplnil, že v predmetnom prípade je potrebné aplikovať desaťročnú
premlčaciu dobu aj z dôvodu, že žalovaný poskytol žalobkyni úver s úrokom 27,92 % ročne, čo
predstavuje o 15 % viac ako bol vtedajší priemer poskytovaných úrokov. Táto úroková sadzba je preto
v rozpore s dobrými mravmi a úžerná. Vzhľadom na podnikateľskú činnosť žalovaného je vylúčené,
aby nemal vedomosť o pomeroch na trhu s produktom, ktorý vo veľkom množstve poskytuje, a z

toho sa nedá vyvodiť iný záver, že zo strany žalovaného sa jednalo o úmyselné konanie. Námietka
premlčanie vznesená žalovaným je nedôvodná. V danom prípade sa jedná o úmyselné bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného a preto plynie desaťročná objektívna premlčacia doba, čo je potvrdené
aj jednotnou rozhodovacou praxou Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach. Žalovaný uviedol,
že nárok žalobkyne považuje za premlčaný, a to v dôsledku uplynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej

premlčacej doby.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi - rozsudkom
Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 9C/4/2014 zo dňa 15.3.2016, prehľadu úhrad žalobkyne
zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.8.2011 zistil nasledovný skutkový stav:

6. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom sp. zn. 9C/4/2014 zo dňa 15.3.2016 určil, že Zmluva
o spotrebnom úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.8.2011 (ďalej len „Zmluva“) uzavretá medzi žalovaným a
žalobkyňoujeneplatná.Zodôvodneniauvedenéhorozsudkuvyplýva,žeZmluvajeabsolútneneplatným
právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Na základe predmetnej

zmluvy bol žalobkyni žalovaným vyplatených 6.930 eur a žalobkyňa uhradila žalovanému z titulu
poskytnutého úveru celkom 9.694,35 eur. Poslednú úhradu žalobkyňa vykonala dňa 18.11.2013.7. Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

8. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

10. Podľa § 107 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,

čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

11. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že na základe Zmluvy bolo zo strany žalovaného
poskytnuté žalobkyni plnenie vo výške 6.930 eur a zo strany žalobkyne žalovanému plnenie 9.694,35
eur. Rovnako nebolo sporné, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť Zmluvy boli strany povinné si
poskytnuté plnenia vzájomne vrátiť. Strany nerozporovali ani skutočnosť, že plnenia zo zmluvy vrátené

neboli, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu poskytnutého a
prijatého plnenia od žalobkyne, t. j. vo výške 2.764,35 eur. Spornou otázkou je, či došlo alebo nedošlo k
uplynutiu premlčacej doby, v ktorej mohla žalobkyňa svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenie
uplatniť, a teda či je možné jej žalovaný nárok priznať. Pre rozhodnutie spornej otázky je potrebné určiť,
ktorý deň začala plynúť premlčacia doba tak objektívna ako aj subjektívna a aká je dĺžka objektívnej

premlčacej doby.

15. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým a premlčuje sa v súlade s
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je
stanovená kombinovaná premlčacia doba, pozostávajúca z dvojročnej subjektívnej doby a trojročnej

resp. desaťročnej objektívnej doby. Začiatok, plynutie a koniec plynutia je u oboch premlčacích dôb
nezávislý s tým obmedzením, že subjektívna premlčacia doba nezačne plynúť skôr ako objektívna
premlčacia doba. Pre vzájomný vzťah však platí, že ak došlo k uplynutiu jednej z nich, právo sa premlčí,
hoci k uplynutiu druhej premlčacej doby ešte nedošlo. Objektívna premlčacia doba začína vždy plynúť
okamihom, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, došlo k jeho získaniu. V závislosti od toho, či ten, kto

sa bezdôvodne obohatil, konal pri získaní bezdôvodného obohatenia úmyselne alebo neúmyselne, je
objektívna premlčacia doby trojročná alebo desaťročná. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a je
viazaná na vedomosť oprávneného, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto ho získal. Z uvedeného
vyplýva, že ak bezdôvodné obohatenie vzniklo plnením z absolútne neplatného právneho úkonu, začínaobjektívna premlčacia doba plynúť od samého vzniku právneho úkonu. Pre určenie dĺžky objektívnej
premlčacejdobybudedôležitéurčenie,čiten,ktosabezdôvodneobohatil,konalpriuzatváraníabsolútne
neplatného právneho úkonu v úmysle (priamom alebo nepriamom) bezdôvodné obohatenie získať t.j.

chcel uzavrieť neplatný právny úkon a prijať plnenie z neplatného právneho úkonu resp. vedel, že
sa môže jednať o absolútne neplatný právny úkon a pri prijatí tohto plnenia bol s touto možnosťou
uzrozumený. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť okamihom, kedy sa oprávnený dozvie, že plnil
z absolútne neplatného právneho úkonu a kto toto plnenie - bezdôvodného obohatenie získal.

16. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/4/2014 zo dňa 15.3.2016 bolo určené, že
Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, čo vo vzťahu k určeniu začiatku plynutia objektívnej
premlčacej doby znamená, že táto začala plynúť dňa 15.7.2011, t. j. okamihom uzavretia Zmluvy. V
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/4/2014 je ďalej konštatované, že hoci Zmluva
je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, neobsahuje ani
podstatné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Preto v prípade platnosti

zmluvy by podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. platilo, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Rozsiahla judikatúra, predovšetkým Krajského súdu v Prešove (1Co/8/2017, 5Co/278/2016,
10Co/75/2016, 18Co/110/2016 a ďalšie), je jednotná v závere, že v prípadoch, kedy spotrebiteľské
úveryposkytujúnebankovésubjektyazmluvyospotrebiteľskýchúverochobsahujúneprijateľnézmluvné
podmienky resp. v dôsledku chýbajúcich náležitostí sú bezúročné a bez poplatkov, plynie spotrebiteľovi

10-ročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal veriteľ plnením
spotrebiteľaztakejtozmluvy.Súdsohľadomnazistenýskutkovýstavnevidídôvododklonudodoterajšej
judikatúry a má za to, že aj v predmetnom prípade sa nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia
premlčuje v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe. Vzhľadom na začiatok jej plynutia dňa 15.7.2011
uplynula by objektívna premlčacia doba až dňa 15.7.2021.

17. V spornej otázke začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby má súd za to, že rozhodujúce je
posúdenie, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúcim je preto okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela,
že Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a ktorý subjekt sa bezdôvodne obohatil jej

plnením z tejto Zmluvy. Týmto okamihom je nepochybne deň, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/4/2014 t.j. 7.5.2016. Nasledujúcim dňom 8.5.2016 začala
teda žalobkyni plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenie voči žalovanému. Až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. 9C/4/2014 žalobkyňa získala poznatky o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia

(dôvody neplatnosti zmluvy, výšku bezdôvodného obohatenia a príčinnú súvislosť) a na ich základe
mohla podať dôvodnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z toho vyplýva, že v čase podania
žaloby dňa 10.8.2017 subjektívna premlčacia doba žalobkyni ešte neuplynula.

18.Ktvrdeniužalovaného,žesubjektívnapremlčaciadobazačalaplynúťžalovanejuhradenímposlednej

splátky dňa 18.11.2013, súd konštatuje nasledovné. V čase uhradenia poslednej splátky žalobkyňa v
žiadnom prípade nemala (nemohla mať) vedomosť o skutočnostiach svedčiacich o neplatnosti Zmluvy
a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobkyňa si uhradením splátky plnila
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, čo nasvedčuje záveru, že v tom čase nemala žiadne ani len
pochybnosti o platnosti Zmluvy, z ktorej žalovanému plnila.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žaloba je dôvodná. Zo Zmluvy ako
absolútne neplatného právneho vzniklo žalobkyni aj žalovanému právo na vydanie plnenia, ktoré si z
tejtoZmluvyvzájomneplnili.Ztohovyplýva,ževrozsahu,vktoromvýškaplneniažalobkynepresahovala
výšku plnenia žalovaného zo Zmluvy, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je

žalovaný povinný vydať žalobkyni resp. žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalovaným. Súd má za preukázané, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobkyňou
uplatnený pred uplynutím premlčacej doby tak objektívnej ako aj subjektívnej, preto zaviazal žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni v sume 2.764,35 eur. Uvedená suma predstavuje
rozdiel medzi plneniami žalovanej poskytnutými žalovanému na základe Zmluvy v sume 9.694,35 eur a

plnením žalovaného poskytnutým na základe Zmluvy žalobkyni v sume 6.930 eur.20. Súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 %, keďže žalovaný je v omeškaní
s plnením peňažného dlhu, a to počnúc dňom 18.10.2017 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanému, kedy sa žalovaný dozvedel, že má plniť žalobkyni sumu 2.764,35 eur).

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa mala v konaní plný
úspech.

25. Podľa § ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod
manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

26. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu.

27. V súlade s citovanými ustanoveniami súd zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku za
podanú žalobu, keďže žalobkyňa je od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa

týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.