Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200587
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817200587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: P., zastúpeného R. proti
žalovanej: K., o zaplatenie 356,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra 2017, č.k. 14Csp/8/2017-66, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
356,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 356,91 eur od 10.02.2014 do
zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi 100 %
trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil skutkovým zistením, že žalovaná dňa 15.02.2013
uzatvorila so žalobcom zmluvu o revolvingovom úvere s číslom (variabilným symbolom) XXXXXXXXXX,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 1.284,25 eur (táto suma bola pripísaná na účet
žalovanej dňa 18.02.2013). Žalovaná postupne žalobcovi uhradila sumu 846,97 eur (a to 593,77 eur
prostredníctvom vkladov na účet v banke a 253,20 eur prostredníctvom spoločnosti N. N., s.r.o.). Ostatné
platby, ktoré žalovaná realizovala v prospech žalobcu, či už sama alebo prostredníctvom N. N., s.r.o.,
sa týkali iných zmlúv uzatvorených so žalobcom, čo vyplýva z variabilných symbolov uvedených pri
jednotlivých platbách. Aplikujúc ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 3, ods.

4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 prvá veta, § 2 písm.
a), b), d), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva, uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou, je spotrebiteľskou zmluvou. Na základe tejto zmluvy
poskytol žalobca žalovanej úver. Poskytnuté peňažné prostriedky bola žalovaná povinná v stanovenej
dobe vrátiť v splátkach. Túto povinnosť však riadne a včas nesplnila, a to ani potom, čo žalobca pristúpil

k zosplatneniu úveru. Z vyššie uvedeného zistenia skutkového stavu vyplýva, že žalobca si žalobou
uplatnil len neuhradenú sumu úveru bez úrokov, poplatkov, či prípadných sankcií (aj to v nižšej
sume než je rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 1.284,25 eur a sumou 846,97 eur, ktorú žalovaná
uhradila). Súd prvej inštancie preto považoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Keďže
je žalovaná v omeškaní od 10.02.2014, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, vznikol
žalobcovi od tohto dňa nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Súd prvej inštancie preto žalovanú

zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 10.02.2014 do
zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia § 255 ods. 1a § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný.

2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná včas odvolanie, v ktorom požiadala
o prešetrenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Uviedla, že zmluva o úvere bola jej ako spotrebiteľovi
predložená „na predtlačených tlačivách, čo neviem, či je v súlade so zákonom o spotrebiteľských
úveroch“. Súd prvej inštancie podľa nej nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Aj keď bolo odvolanie žalovanej veľmi stručné, bolo z neho zrejmé, že ním žalovaná namietala jednak
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď uviedla, že zmluva o úvere jej
bola ako spotrebiteľovi predložená na predtlačených tlačivách a žiadala preskúmať, či je to v súlade so
zákonom a jednak tvrdila, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy.

6. K právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne dospel
k záveru, že zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. To, že zmluva bola žalovanej ako spotrebiteľovi predložená na

predtlačenom formulári (t. j. že ide o formulárovú zmluvu) nie je samo osebe v rozpore so zákonom.
Zákon (najmä Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a nasl.) iba vo vzťahu k formulárovým
spotrebiteľským zmluvám kladie zvýšené nároky na ich obsah a ukladá súdom ex offo (z úradnej
povinnosti) kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok.

7. V tomto prípade však žalobca uplatnil na súde len nárok na vrátenie poskytnutej istiny
spotrebiteľského úveru, t. j. rozdiel medzi tým, čo žalovanej poskytol (1.284,25 eur) a tým, čo mu
žalovaná rôznymi splátkami (priamo alebo prostredníctvom spoločnosti N.
N., s.r.o.) vrátila (spolu 926,72 eur). Žalobca teda nepožadoval žiadne plnenie, ktoré by mohlo byť
plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. neprimerané úroky, či poplatky,

zmluvné pokuty a pod.). Inak povedané, aj keby zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
žalobca nežiadal na základe týchto zmluvných podmienok žiadne plnenie, preto bola súdna kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok v tomto prípade bezpredmetná.

8. Podobne prísne požiadavky stanovuje pre spotrebiteľské úvery zákon č. 129/2010 Z.

z.: ustanovuje povinnú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež obsahové náležitosti
zmluvy (napr. celkové náklady spotrebiteľa, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov -
RPMN a mnohé ďalšie náležitosti zmluvy), pričom ako sankciu za prípadné nedostatky zmluvy - či už
nedostatok písomnej formy, alebo nedostatok predpísaných obsahových náležitostí zmluvy - stanovuje,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj tu možno uviesť, že vzhľadom kU

skutočnosti, že žalobca si žalobou na súde uplatnil len zaplatenie istiny, bez úrokov a bez
poplatkov, nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie skúmal prípadné nedostatky písomnej formy zmluvy
alebo jej obsahových náležitostí, keďže aj v prípade zistenia takýchto nedostatkov by istinu (bez úrokov
a bez poplatkov) musel žalobcovi priznať.

9. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, neuviedla,
aké konkrétne dôkazy navrhovala v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré súd nevykonal. Zo
súdneho spisu (najmä zo zápisnice z pojednávania z 31.10.2017) vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal
(oboznámil) všetky listinné dôkazy predložené žalovanou (vrátane všetkých dokladov o vkladoch na
účet žalobcu, výpisov z účtu, prehľadu prerozdelenia splátok predloženého spoločnosťou N. N., s.r.o.)

a žalovaná žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhla (napriek tomu, že súd prvej inštancie dvakrát odročil
pojednávanie, aby mala žalovaná možnosť predložiť ďalšie dôkazy).10. K skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie však odvolací súd napriek tomu uvádza, že z listín,
predložených žalovanou, vyplýva, že spolu uhradila vkladom na účet žalobcu s variabilným symbolom
zhodným s číslom predmetnej zmluvy (XXXXXXXXXX) sumu 593,77 eur. Žalovaná predložila

súdu aj potvrdenia o vkladoch s iným variabilným symbolom (XXXXXXXXXX), tieto však nebolo možné
započítať na predmetnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z výpisov z účtu, ktorý súdu predložila spoločnosť
N. N., s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť poukázala žalobcovi spolu 253,20 eur. Teda skutkové zistenia
súdu prvej inštancie boli správne. Pokiaľ žalovaná už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
uvádzala, že žalobca postúpil zvyšné splátky na inú spoločnosť (zrejme mala na mysli spoločnosť

N. N., s.r.o.), zo spisu žiadne postúpenie pohľadávky žalobcu nevyplýva, naopak, podľa listín, ktoré
predložila samotná žalovaná, ona sama podpísala so spoločnosťou N. N., s.r.o. splnomocnenie
a mandátnu zmluvu a následne poukazovala tejto spoločnosti platby, ktoré táto spoločnosť (zrejme
po odpočítaní vlastných poplatkov) prerozdeľovala nebankovým spoločnostiam, ktorých dlžníkom bola
žalovaná. Splnomocnenie a mandátnu zmluvu so spoločnosťou N. N., s.r.o. však neuzavrel žalobca, ale
samotná žalovaná (nešlo teda o žiadne postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu).

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny.

12. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami §

255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania (rovnako ako o výške trov prvoinštančného
konania) rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).