Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/875/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119297849
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Hazucha
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119297849.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: O. M., D.. XX.XX.XXXX, H. A. A. XXX, XXX
XX A.F., o vymoženie 262,61 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal od povinného vymoženia 262,61 Eur s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn.: SRSAspA 00255/18, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený

pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744
971,vspotrebiteľskomrozhodcovskomkonanísustanovenýmrozhodcomMgr.PetromSenovským,dňa
25.04.2018 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti
nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2018 a vykonateľnosť dňa 31.08.2018.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské
rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského

rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

Podľa prvej vety § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne

celkom alebo sčasti.Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

Podľaprvejvety§48ods.6Exekučnéhoporiadku,exekučnýtitulaverejnélistinysapripájajúknávrhuna
vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický
dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok sa

vyhotovuje v listinnej forme.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“), rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej
podobe.

Podľa § 33 ods. 3 ZoSRK, písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského
súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania oznámi stálemu rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými
prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami alebo ak strany
v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a dohodli

elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho rozhodcovského súdu sa považuje
za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú
adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania ďalšou elektronickou komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), konverzia je
postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného a) elektronického
dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe, b) dokumentu v listinnej
podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, c) elektronického dokumentu

transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente, zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania
právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre
zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o e-Governmente, na účely zaručenej konverzie je možné použiť len taký a)
elektronický dokument, ktorého formát zabezpečuje splnenie podmienok podľa § 36 ods. 1, b) dokument
v listinnej podobe, ktorý je možné transformovať pri splnení podmienok podľa § 36 ods. 1, c) dokument
v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.

Podľa§36ods.3zákonaoe-Governmente,osobavykonávajúcakonverziuprizaručenejkonverziipodľa
§ 35 ods. 1 písm. b): a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument,
b)vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu, c)autorizuje osvedčovaciu doložku
a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku, d) vytvorí záznam o

vykonanej zaručenej konverzii.

Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri
každom exekučnom titule (nielen pri rozhodcovskom rozsudku), či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný, a či sú oprávnený

a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis
upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade
ZoSRK. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky
ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku.

V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe a takto sa
účastníkom rozhodcovského konania aj doručuje (§ 33 ods. 3 ZoSRK). Rozhodcovský rozsudok tedamusí byť vyhotovený ako fyzická listina. Podľa dôvodovej správy k § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní musí mať rozhodcovský rozsudok vždy listinnú podobu a elektronická podoba
rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu

právneho úkonu. Napriek tomu, že uvedená dôvodová správa sa viaže k zákonu č. 244/2002 Z. z., súd
má za to, že analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ustanovenia § 40 ods. 1
zákona č. 335/2014 Z. z.

Súd v iných exekučných veciach oprávneného (napr. 6Ek/158/2018, 6Ek/644/2018, 6Ek/711/2018,

6Ek/713/2018, 6Ek/712/2018, 6Ek/741/2018, 6Ek/775/2018, 6Ek/584/2018, 6Ek/972/2018,
6Ek/997/2018, 6Ek/998/2018, 6Ek/1000/2018, 6Ek/1173/2018, 6Ek/1174/2018, 6Ek/1309/2018,
6Ek/1299/2018, 6Ek/1067/2018, 6Ek/927/2018) zistil, že exekučné tituly - rozhodcovské rozsudky neboli
vyhotovené ako pôvodné listinné dokumenty, tak ako to vyžaduje § 40 ods. 1 ZoSKR.

Súd žiadosťou zo dňa 04.06.2019 požiadal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž,

aby v lehote 30 dní od doručenia tejto žiadosti predložil súdu originál rozhodcovského spisu (v
listinnej podobe), na základe ktorého bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž pod sp. zn. SRSAspA 00255/18 zo dňa 25.04.2018, z dôvodu
posúdenia návrhu na vykonanie exekúcie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu.

Zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž doručil súdu dňa
02.07.2019 elektronické podanie, ku ktorému pripojil aj exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) ako
pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom Petrom Senovským, doložku právoplatnosti

a vykonateľnosti vyhotovenú dňa 07.09.2018 ako samostatný pôvodný elektronický dokument
autorizovaný Štefanom Bánovským. Zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž vo svojom podaní okrem iného uviedol: „...Z dôvodu zachovania efektívnosti a hospodárnosti
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniapretoStályrozhodcovskýsúdAspAvyhotovujerozhodcovský
rozsudokspravidlav2vyhotoveniach(sohľadomnapočetúčastníkovspotrebiteľskéhorozhodcovského

konania) pre účely jeho doručovania účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania v listinnej
podobe a pre účely archivácie vyhotovuje rozhodcovský rozsudok v elektronickej podobe, pričom
je tento opatrený zaručeným elektronickým podpisom príslušného rozhodcu. Listinné vyhotovenia
rozhodcovských rozsudkov sú doručované jednotlivým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského
konania a ďalšími listinnými rozhodcovskými rozsudkami pre účely archivácie Stály rozhodcovský

súd AspA nedisponuje. V zmysle platných právnych predpisov je takýto rozhodcovský rozsudok v
elektronickej podobe rovnocenný listinnému vyhotoveniu a nie je nám známe obmedzenie, prečo by
v takejto podobe nemohol byt plnohodnotne použitý na archiváciu v rámci rozhodcovského spisu.
Dovoľujeme si zároveň poukázať na skutočnosť, že v rámci projektu elektronizácie súdnictva prebieha
v zásade rovnaký proces na všeobecných súdoch, ktorého cieľom je súdny spis vedený v elektronickej

podobe ako súčasť opatrení v záujme naplnenia zásady hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania.
Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Stály rozhodcovský súd AspA poskytol a poskytuje aj
v iných prípadoch konajúcemu súdu všetky požadované dokumenty v podobe, v akej nimi disponuje.
Predloženie rozhodcovského spisu zo strany Stáleho rozhodcovskéh súdu AspA v inej ako elektronickej
podobe, žiaľ nie je možné z dôvodu jeho neexistencie v inej ako elektronickej podobe, ako to už bolo

popísané vyššie.“

Rozhodcovský spis bol teda predložený súdu len v elektronickej podobe. Originál rozhodcovského spisu
v listinnej podobe a tým ani originál rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe súdu predložené neboli
z dôvodu ich neexistencie - viď bod 18. odôvodnenia tohto uznesenia. K uvedenému súd poukazuje aj na

uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 26Ek/888/2018, ktorým sudca
zamietol sťažnosť oprávneného (EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 26Ek/888/2018 zo dňa
26.10.2018 v obdobnej exekučnej veci, v ktorom (v bode 19. a 20. odôvodnenia) sudca okrem iného
uviedol, že: „Prvým dôvodom je tá skutočnosť, že každý individuálny právny akt (teda i rozhodcovský

spotrebiteľský rozsudok) je intelektúalno-vôľovým prejavom osoby, ktorá má kompetenciu ho vyniesť.
Intelektuálny aspekt sa prejavuje v skutkových a právnych záveroch právneho aktu, vôľový aspekt sa
prejavuje v tom, že ho osoba podpisuje (u elektronických dokumentoch elektronickým podpisom, u
listinných dokumentov fyzickým podpisom) a teda potvrdzuje, že to čo je v právnom akte uvedené,korešponduje s jeho vôľou. Premietnutím uvedeného na rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok, ktorý
musí mať listinnú podobu, možno skonštatovať, že na rozhodcovskom spotrebiteľskom rozsudku v
listinnej podobe musí byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto podpis

možno potvrdiť vydanie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku podobne ako cez podpis na súdnej
doručenke možno potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho úkonu. Zoskenovanie podpisu
a celkové elektronické uloženie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku znemožňuje overenie
pravosti,čisprávnostilistinygrafologickýmdôkazompodpisuvystaviteľa,čostaviaúčastníkovobjektívne
do dôkaznej núdze, čo určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona. Podobnú povinnosť listinnej

podoby rozhodcovského rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovský súdom v
zmysle paragrafu 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Tu
exekučný súd chce poukázať na druhý podstatný dôvod, prečo rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok
musí objektívne (nie po vytlačení) existovať v listinnej podobe. Nemožno totiž opomenúť fakt, že
vydaním meritórneho rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana,
ale rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca stanovil, že tento dôkaz

bude listinný so všetkými vlastnosťami aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne
overiť si jeho pravosť a správnosť. Aby toto bolo objektívne možné, musí existovať referenčný bod
podľa ktorého relevantné skutočností z listiny bude možné overiť. Týmto referenčným bodom je aspoň
jedno listinné vyhotovenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku s fyzickým podpisom rozhodcu,
ktorý má k dispozícií príslušný rozhodcovský súd. Je neprijateľné, aby si rozhodcovský spotrebiteľský

súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku. Prevzatím
zodpovednosti rozhodovať rozhodcovské spotrebiteľské spory a vydávať rozhodcovské spotrebiteľské
rozsudky rozhodcovský spotrebiteľský súd imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať
originál rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov konania je
spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom konaní (ako je to v tomto prípade), resp. v konaní

o zrušenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku bude nastolená otázka pravosti či správnosti
rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku a bude potrebné vykonať dokazovanie listinnou v zmysle
205 CSP. Bude to potrebné najmä vtedy, ak účastníci disponujú rozhodcovským spotrebiteľským
rozsudkom s rozdielnym obsahom. Vyšetrenie (dôkaz listinnou) toho, ktorý z nich je pravý a správny,
nebude objektívne možné na základe vytlačeného rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku so

zoskenovaným podpisom rozhodcu, ako bolo naznačené vyššie a ani za situácie keď rozhodcovský
spotrebiteľský rozsudok existuje ako elektronický dokument. ... Z vyššie uvedených záverov preto
exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona je dodržaný iba vtedy, ak pôvodca rozhodcovského
spotrebiteľského rozsudku disponuje aspoň jedným vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým
podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský súd disponoval rozhodcovský

rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým
podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov disponovať i vyhotovením
rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Preto neobstojí námietka sťažovateľa,
ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol doručený rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok v listinnej podobe
a v sťažnosti doložil potvrdenie o jeho prevzatí a ani opätovné doručenie exekučného titulu. Ako

vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre
arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok. Tento nebol zo strany
rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by nemohol byť objektívny problém.
Preto správne vyšší súdny úradník skonštatoval, že tento riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský
rozsudok ani neexistuje. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám Stály rozhodcovsky súd zriadený pri

Asociácii pre arbitráž. V prípise adresovanému tunajšiemu súdu zo dňa 15.08.2018 totiž sám uviedol,
že takým listinným rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom nedisponuje...“

Súd uvádza, že na základe vyššie uvedených skutočností možno bez ďalších pochybností vyvodiť, že
v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný

rozhodcom Petrom Senovským, keďže sa v takejto forme nachádza v predloženom elektronickom
rozhodcovskom spise. Právny zástupca oprávneného síce priložil k návrhu na vykonanie exekúcie
exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) opatrený doložkou (pečiatkou) právoplatnosti a vykonateľnosti
vo forme elektronického dokumentu, ktorý (podľa osvedčovacej doložky zaručenej konverzie) vznikol
zaručenou konverziou pôvodného listinného dokumentu do elektronickej podoby, avšak vzhľadom na

absenciu originálneho rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe nebolo preukázané, že zaručená
konverzia rozhodcovského rozsudku bola vykonaná z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom
alebo úradne osvedčenou kópiou originálu listinného rozhodcovského rozsudku (pričom v zmysle § 38
ods.2písm.c)zákonaoe-Govermente jemožnénaúčelyzaručenejkonverziepoužiťlentakýdokumentv listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou). Predložený rozhodcovský
rozsudok tak nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (ZoSRK) z hľadiska jeho formy (nebolo
preukázané, že bol vyhotovený ako pôvodný listinný dokument, tak ako to vyžaduje § 40 ods. 1

ZoSRK). Súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.01.2019, sp.
zn.: 7Ek/713/2018, ktorým sudca zamietol sťažnosť oprávneného (EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava) proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn.: 7Ek/713/2018 zo dňa 07.11.2018 v obdobnej exekučnej veci, v ktorom (v bode
38. odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že: „...rozhodcovský súd ako pôvodca rozhodcovského

rozsudku, resp. ani jeho zriaďovateľ, nepredložili exekučnému súdu ani na základe jeho výzvy
rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe (z ktorého ako originálu mal zaručenou konverziou vzniknúť
rozhodcovský rozsudok, pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie). A ak prvopis (prvé vyhotovenie,
originál) rozhodcovského rozsudku nespĺňa náležitosti podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. nie je z tohto dôvodu spôsobilým exekučným titulom, potom
spôsobilým exekučným titulom nemôže byť ani jeho rovnopis (jeden z viacerých kusov tej istej listiny,

ktorý má všetky náležitosti ako ostatné kusy), resp. druhopis (obsahovo totožný s prvopisom, ale bez
autentického overenia jeho pravosti pečiatkou a podpisom).“ Keďže rozhodcovský rozsudok nebol v
danom prípade vyhotovený v zákonom požadovanej forme, nemohol tak byť ani účastníkom riadne
doručený, čím nemohli nastať následky doručenia, rozhodcovský rozsudok tak ani nemohol nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že ak v danej veci nedošlo k vyhotoveniu
rozhodcovského rozsudku v zákonom predpísanej forme, takto vydaný rozsudok nespĺňa náležitosti
podľa osobitného predpisu, nie je formálne vykonateľný a nemožno ho tak považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, preto súd v súlade s

citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. f) bodu 4. Exekučného poriadku, návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie zamietol.

Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom,
avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú

zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány prejednávajúce súkromnoprávne spory v
súkromnoprávnom (nie verejnoprávnom) konaní. Za exekučný titul vydaný takýmto súkromnoprávnym
orgánom, potom pri jeho predkladaní exekučnému súdu ako exekučného titulu, objektívne zodpovedá
ten, kto ho predkladá, teda oprávnený, ktorý si ho sám zvolil, resp. dohodol, na rozhodovanie sporov
medzi ním a povinným.

Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v
konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je

účastníkom konania oprávnený.

Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou,
pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd oprávnenému náhradu trov exekučného

konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.