Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239925
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:4113239925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu
H.. J. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, K., zastúpeného advokátskou kanceláriou BIZOŇ &
PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/23/2014-379 zo dňa 21. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/23/2014-379 zo dňa 21. 11. 2014 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd návrh navrhovateľa (žalobcu), ktorým sa domáhal
uložiť odporcovi (žalovanému) povinnosť strpieť, aby navrhovateľ (žalobca), na náklady odporcu
(žalovaného) maximálne vo výške 1 000,-- Eur poskytol na uverejnenie tlačovej agentúre
Tlačová agentúra Slovenskej republiky a SITA Slovenská tlačová agentúra a. s., vydavateľovi
denníka Pravda a vydavateľovi denníka SME, prevádzkovateľom webových portálov www.pravda.sk
, www.sme.sk , www.teraz.sk a
www.webnoviny.sk ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky sa ospravedlňuje H.. J. D. v minulosti podnikajúcemu pod obchodným
menom H.. J. E.iscal Group za výrok:

I. uverejnený dňa 03. 09. 2013 na webovom portáli www.pravda.sk v článku
s názvom „Zrušili certifikáty pokladniciam, ktoré umožňovali manipuláciu: Podnikatelia, ktorí tento typ
fiskálnych tlačiarní používajú, dostanú v najbližších dňoch od finančnej správy list s upozornením, že
používajú elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá stratila licenciu a teda nie je v súlade so zákonom.

Okrem toho bude finančná správa dôsledne kontrolovať, či podnikatelia naďalej používajú pokladnice aj
bez certifikátu. V prípade, že to zistíme, tak budú nasledovať sankcie, dodala hovorkyňa.“

II. uverejnený dňa 05.10. 2013 v denníku Pravda a dňa 07. 10. 2013 na webovom portáli www.prada.sk
v článku s názvom „Daniari zakázali časť pokladníc.“ Podľa hovorkyne Finančnej
správy V. Q. chystajú v týchto dňoch daniari kontroly, či v daných prevádzkach obchodníci pokladnice
vymenili za nové. Elektronický výskumný a projektový ústav Nová Dubnica zrušil ešte koncom augusta

dva certifikáty na pokladnice, respektíve fiškálne tlačiarne, ktoré dodáva spoločnosť Fiscal Group z
Nitry. ... Q. odkázala, že obchodníkom používajúcim naďalej tieto pokladnice hrozí momentálne pokuta
až do výšky 6 600,-- eur. Pokutovať budú daniari každý bloček, ktorý vzíde z týchto tlačiarní. Výška
pokuty tak v konečnom dôsledku môže byť ešte niekoľkonásobne vyššia.“III. vyhotovený písomne v liste s názvom „Zrušenie certifikátu - upovedomenie,“ ktorý bol doručovaný
podnikateľom používajúcim fiskálne tlačiarne a/alebo elektronické registračné pokladnice vyrobené

podnikateľským subjektom H.. J. D. Fiscal Group: „Dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č.
289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákon SNR
č. 511/1992 Zb. o správe a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.), ktorých výrobcom je H.. J. D.. ... Túto
informáciu finančná správa zasiela výlučne používateľom tohto typu ERP s cieľom po jej obdržaní

dosiahnuť zákonný stav. Ak by podnikateľ naďalej takúto ERP používal, porušil by príslušné zákonné
predpisy.“

IV. uverejnený dňa 12. 09. 2013 v denníku SME v článku s názvom „Ani bloček nezaistí, že štátu príde
DPH.“ „Zamerali sme sa špeciálne na typ, o ktorom sme mali viac informácií, že umožňuje podvody,“

V. uverejnený dňa 03. 10. 2013 na webovom portáli ekonomika.etrend.sk v článku s názvom
„Bločková lotéria odhaľuje podvodníkov.“ „Podnikateľom sme odporučili nepoužívať spomínané fiskálne
pokladnice, nakoľko nie sú v súlade so zákonom.“

Vyššie uvedené výroky sa nezakladajú na pravde a je nám ľúto nášho konania, ktorým sme zasiahli do

navrhovateľových (žalobcových) zákonom chránených práv.“

a uloženia povinnosti odporcovi (žalovanému) doručiť navrhovateľovi (žalobcovi) vyššie uvedené
ospravedlnenie v písomnej forme v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, zamietol.

O trovách konania rozhodol, tak že o nich bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že „Navrhovateľ sa návrhom domáhal
od odporcu primeraného zadosťučinenia - ospravedlnenia za rozširovanie nepravdivých tvrdení voči

jeho osobe prostredníctvom médií, ktoré zasiahli do jeho občianskej cti. Tvrdenia boli zverejňované v
súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou.

3. Odporca žiadal návrh zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Podľa navrhovateľa od roku 1993 úspešne podnikal. Hlavným predmetom jeho činnosti bola výroba
fiskálnych tlačiarní, ktorú vykonával na základe certifikátov vydaných akreditovanou a autorizovanou
osobou - spoločnosťou EVPÚ a. s.
Dňa 19. 08. 2013 doručil odporca EVPÚ a. s. list, v ktorom žiadal, aby mu boli tieto certifikáty zrušené.

Tri dni od doručenia tohto listu EVPÚ a. s. bez prešetrenia certifikáty zrušil rozhodnutiami zo dňa 21.
08. 2013.
Odporca začal mediálne, telefonicky, aj písomne vyzývať podnikateľov, ktorí používali jeho výrobky,
na ich výmenu. Hoci sa voči rozhodnutiu EVPÚ a. s. odvolal, o jeho odvolaní nebolo rozhodnuté.
Odporca naďalej poskytoval nepravdivé mediálne vyhlásenia o tom, že porušil zákon, v dôsledku čoho

mali byť vymenené všetky jeho pokladnice na trhu. Na daňových úradoch sa nachádzajú oznamy,
podľa ktorých nie sú prihlasované elektronické registračné pokladnice certifikované certifikátmi. Tieto
vyjadrenia nespĺňajú rozsah oznamovacej činnosti orgánu verejnej správy, lebo v ich kontexte je
označovaný za výrobcu podvodných produktov. Odporca v médiách prezentuje, že vo výrobe úmyselne
umožnil manipuláciu pokladníc.

Týmto konaním odporca poškodzuje jeho právo na ochranu osobnosti v zmysle § 11 O. z.. Poukázal na
rozsudok NS ČR 30Cdo/1310/2005, podľa ktorého k zneváženiu fyzickej osoby môže dôjsť aj v súvislosti
s jej podnikateľskou činnosťou
Výrokyodporcu,zaktorésadomáhalsvojhonárokuvzmysle§13ods.1O.z.,boliobsiahnutévčlánkoch:
a) zo dňa 03. 09. 2013 publikovaného pod názvom „Zrušili certifikáty pokladniciam, ktoré umožňovali

manipuláciu,“ ktorý bol publikovaný na webovej stránke www.pravda.sk ,
b) v článku denníka SME zo dňa 12. 09. 2013 s názvom „Ani bloček nezaistí, že štátu príde DPH,“ ktorý
sa nachádzal aj na internetovom portáli ekonomika.sme.sk zo dňa 12. 09. 2013,
c) v článku na webovom portáli ekonomika.etrend.sk zo dňa 03. 10. 2013,d) v denníku Pravda dňa 05. 10. 2013 v článku s názvom „Daniari zakázali časť pokladníc.“

5. Ďalej odporca adresoval podnikateľom - používateľom jeho pokladníc list s názvom „Zrušenie

certifikátu - upovedomenie“ zo dňa 05. 09. 2013 s informáciou o zrušení certifikátov z dôvodu porušenia
podmienok zákona 289/2008 Z. z.

6. Odporca vo svojich výrokoch úmyselne informoval verejnosť o nepravdivých skutočnostiach:
a) že podnikal proti zákonným spôsobom,

b) že predmetné certifikáty boli zrušené,
c) že elektronické a registračné pokladnice, ktoré vyrobil počas svojej podnikateľskej činnosti, sú
vyrobené v rozpore so zákonnou úpravou,
d) že používanie elektronických registračných pokladníc, ktoré vyrobil, je v rozpore s právnym poriadkom
SR,
e) že počas výroby zabezpečil, aby boli elektronické pokladnice zmanipulovateľné a bolo nimi možné

krátiť dane,
f) za účelom vyvinúť nátlak na užívateľov pokladníc uviedol, že môže pokutovať nie každú pokladnicu,
ale každý bloček, ktorý z nich bude vytlačený.

7. Z uvedených dôvodov sa domáhal vynesenia rozsudku v znení:

I. Odporca je povinný strpieť, aby navrhovateľ na náklady odporcu, maximálne vo výške 1
000,-- Eur, poskytol na uverejnenie tlačovej agentúre Tlačová agentúra Slovenskej republiky a
SITA Slovenská tlačová agentúra a. s., vydavateľovi denníka Pravda a vydavateľovi denníka SME,

prevádzkovateľom webových portálov www.pravda.sk , www.sme.sk , www.teraz.sk a www.webnoviny.sk
ospravedlnenie v nasledovnom znení:

„Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa ospravedlňuje Ing. Ladislavovi Császtovi v minulosti

podnikajúcemu pod obchodným menom Ing.E. D. Fiscal Group za výrok:
uverejnený dňa 03. 09. 2013 na webovom portáli www.pravda.sk v článku s
názvom „Zrušili certifikáty pokladniciam, ktoré umožňovali manipuláciu: Podnikatelia, ktorí tento typ
fiskálnych tlačiarní používajú, dostanú v najbližších dňoch od finančnej správy list s upozornením, že
používajú elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá stratila licenciu a teda nie je v súlade so zákonom.

Okrem toho bude finančná správa dôsledne kontrolovať, či podnikatelia naďalej používajú pokladnice aj
bez certifikátu. V prípade, že to zistíme, tak budú nasledovať sankcie, dodala hovorkyňa.“

uverejnený dňa 05.10. 2013 v denníku Pravda a dňa 07. 10. 2013 na webovom portáli www.prada.sk
v článku s názvom „Daniari zakázali časť pokladníc.“ Podľa hovorkyne Finančnej

správy V. Q. chystajú v týchto dňoch daniari kontroly, či v daných prevádzkach obchodníci pokladnice
vymenili za nové. Elektronický výskumný a projektový ústav Nová Dubnica zrušil ešte koncom augusta
dva certifikáty na pokladnice, respektíve fiškálne tlačiarne, ktoré dodáva spoločnosť Fiscal Group z
Nitry. ... Q. odkázala, že obchodníkom používajúcim naďalej tieto pokladnice hrozí momentálne pokuta
až do výšky 6 600,-- eur. Pokutovať budú daniari každý bloček, ktorý vzíde z týchto tlačiarní. Výška

pokuty tak v konečnom dôsledku môže byť ešte niekoľkonásobne vyššia.“

vyhotovený písomne v liste s názvom „Zrušenie certifikátu - upovedomenie,“ ktorý bol doručovaný
podnikateľom používajúcim fiskálne tlačiarne alebo elektronické registračné pokladnice vyrobené
podnikateľským subjektom H.. J. D. Fiscal Group: „Dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č.

289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákon SNR
č. 511/1992 Zb. o správe a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z. z.), ktorých výrobcom je H.. J. D.. ... Túto
informáciu finančná správa zasiela výlučne používateľom tohto typu ERP s cieľom po jej obdržaní
dosiahnuť zákonný stav. Ak by podnikateľ naďalej takúto ERP používal, porušil by príslušné zákonné

predpisy.“

uverejnený dňa 12. 09. 2013 v denníku SME v článku s názvom „Ani bloček nezaistí, že štátu príde
DPH.“ „Zamerali sme sa špeciálne na typ, o ktorom sme mali viac informácií, že umožňuje podvody,“uverejnený dňa 03. 10. 2013 na webovom portáli ekonomika.etrend.sk v článku s názvom
„Bločková lotéria odhaľuje podvodníkov.“ „Podnikateľom sme odporučili nepoužívať spomínané fiskálne

pokladnice, nakoľko nie sú v súlade so zákonom.“

Vyššie uvedené výroky sa nezakladajú na pravde a je nám ľúto nášho konania, ktorým sme zasiahli do
navrhovateľových zákonom chránených práv.

II. Odporca doručí navrhovateľovi vyššie uvedené ospravedlnenie v písomnej forme v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Navrhovateľ sa návrhom domáhal ochrany jeho osobnostných práv uvedených v ustanovení § 11 O.
z., najmä občianskej cti, dôstojnosti svojho mena, tým, že požadoval od odporcu, ktorý mal zasiahnuť

do týchto jeho práv, zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 O. z. predstavujúceho ospravedlnenie sa za
tento zásah a umožnenie zverejnenia tohto ospravedlnenia v médiách.

9. Okresný súd rozhodol podľa § 11, § 13 ods. 1 OZ .

10. Vzhľadom k námietkam odporcu, že nie je vecne pasívne legitimovaný vzhľadom k tomu, že sa
jedná o nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom prípade je vecne pasívne legitimovaný štát,
zastúpený ministerstvom financií, sa okresný súd zaoberal touto námietkou a uzavrel, že súd je viazaný
návrhom, ktorý je plne v dispozícii navrhovateľa. Tento jednoznačne a to aj prostredníctvom svojho
právneho zástupcu trval na tom, že sa nejedná o nárok podľa zákona 514/2003 Z. z., ale o nárok

podľa Občianskeho zákonníka § 13 ods. 1 v súvislosti so znením ustanovenia § 11, na ktoré zákonné
ustanovenie aj poukázal vo svojom písomnom návrhu. Je potom daná vecná pasívna legitimácia
odporcu, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že tento zásah priamo spôsobil.

11. Čo sa týka vecnej aktívne legitimácie na strane navrhovateľa, aj keď bolo preukázané, že v čase

zásahu previedol predaj pokladníc na spoločnosť s ručením obmedzeným a ukončil živnosť, domáhal
sa ochrany osobnosti ako fyzická osoba, ktorá naďalej aj po skončení živnosti existovala. Vecná aktívna
legitimácia na strane navrhovateľa potom bola daná.

12. V konaní nebol sporný obsah výrokov publikovaných v médiách tak, ako je uvedený v žalobnom

výroku I, II, IV, V a ani obsah listu adresovaného odporcom odberateľom výrobkov navrhovateľa.

13. Súd skúmal, či nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal primeraného zadosťučinenia, je dôvodný.
Vychádza z nasledovných zásad:

14. Predpokladom vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv osoby na ochranu jej dobrej
povesti je, že:
1. došlo k zásahu do týchto práv
2. tento zásah je neoprávnený (protiprávny)
3. je objektívne spôsobilý vyvolať negatívne následky, t.j. ujmu na chránených právach.

15. Občianskoprávna ochrana je však poskytnutá len v prípadoch závažnejšieho porušenia zásahu do
osobnostných práv občana.
Za neoprávnený zásah do práv chránených v § 11 a nasledujúcich sa považuje zásah spočívajúci v
nepravdivých, pravdu skresľujúcich tvrdeniach alebo obvineniach.

Zodpovednosť za zásah do uvedených chránených práv je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa
pôvodca zásahu zbaví, ak preukáže, že tvrdenia sú pravdivé.
Oneoprávnenýzásahnejde,akexistujeokolnosťvylučujúcaprotiprávnosťzásahu,napr.vtedy,akzásah
je zároveň výkonom iného práva.
Právo na slobodu prejavu zaručuje článok 26 Ústavy SR a článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských

právach.
Pri strete práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti je treba dbať, aby s prihliadnutím
k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z tých práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred
právom druhým.16. O neoprávnený zásah nejde tam, kde iný subjekt si plnil právnu povinnosť, ktorú mu uložil zákon, ak
sa udial primeraným spôsobom a zároveň ak nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej

osoby, na ktoré je treba s ohľadom na zaistenie základnej úcty, dôstojnosti jej osobnosti a za všetkých
okolností bezpodmienečne trvať.

17. Odporca je v zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a
colníctva orgánom štátnej správy vykonávajúcim svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. o) citovaného zákona Finančné riaditeľstvo informuje osoby o ich
právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich právach a povinnostiach podľa osobitného
predpisu. Podľa odkazu k tomuto zákonnému ustanoveniu sa jedná okrem iného aj o osobitný predpis
zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.Podľa § 4 ods. 3 písm. v) ods.
3 citovaného zákona robí úkony, ak hrozí nebezpečenstvo, že budú účtovné doklady alebo iné doklady
znehodnotené, zničené alebo pozmenené, alebo že bude spôsobená ujma na prostriedkoch štátneho

rozpočtu a odvrátenie takéhoto nebezpečenstva nemožno dosiahnuť inak.

18. V intenciách citovaného zákonného ustanovenia podľa názoru prvoinštančného súdu, pokiaľ
odporca zorganizoval kontrolnú akciu „Kasa“, na základe ktorej zistil, že viaceré pokladne, ktoré vyrobil
navrhovateľ, boli konštruované tak, že nespĺňali požiadavky podľa § 2 zákona 289/2008 Z. z., bola jeho

povinnosť o tom informovať verejnosť predstavujúcu najmä používateľov týchto pokladníc, ako aj urobiť
iné úkony slúžiace na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva ujmy na prostriedkoch štátneho rozpočtu.
Za takýto úkon súd považoval aj zvolanie tlačovej konferencie za účelom informovania médií o zistených
skutočnostiach.Tátopovinnosťvyplývaodporcovinielenzozákonač.333/2011Z.z.aleajzustanovenia
§ 3 Zákona o periodickej tlače č. 167/2008 Z. z.

19. Súd ďalej skúmal, či takto poskytnuté informácie boli nepravdivé alebo pravdu skresľujúce.

20. Odporca popieral, že by vo vzťahu k osobe navrhovateľa uviedol nepravdivé alebo znevažujúce
údaje.PoukázaltiežnazodpovednosťvydavateľaperiodickejtlačespoukazomnajudikatúruKSOstrava

v rozsudku 23C/102/96, NS ČR 30Cdo/214/2000, na ktoré odkazuje komentár JUDr. Imricha Fekete k
O. z.

21. Dôkazné bremeno na preukázaní, že odporca prostredníctvom svojich zamestnancov bol autorom
publikovaných výrokov, bolo na navrhovateľovi.

22. Podľa navrhovateľa nadpis výroku I. nebol výrokom odporcu. Výrokom odporcu bol citát v
úvodzovkách, t. j. „Podnikatelia, ktorí tento typ fiskálnych tlačiarní používajú .... dodala hovorkyňa.“ Túto
skutočnosť potvrdila aj svedkyňa - hovorkyňa odporcu na pojednávaní s tým, že zároveň uviedla, že vo
vzťahu k médiám neuvádzala meno výrobcu ani konkrétny typ fiskálnych tlačiarní.

Vo vzťahu k II. žalobnému výroku sa jednalo len o parafrázu vo vzťahu k jej predchádzajúcej
korešpondencii s vydavateľom ohľadom výšky sankcií za porušovanie predpisov o ERP a používaní
ERP.
Vo vzťahu k V. výroku uviedla, že je možné, že ten výrok uviedla v tomto znení, ale si to nepamätá.

23. Svedok Čech uviedol, že nikdy netvrdil, že manipulácie s ERP umožnil navrhovateľ. Zo zákona však
vyplýva, že to ERP nemá umožňovať. Pokiaľ bol citovaný v tlači, že sa zamerali špeciálne na typ, o
ktorom mali viac informácií, že umožňuje podvody, jednalo sa o typ Z1T1 a Z3T3.

24. Navrhovateľ vo vzťahu k ujme na jeho osobnostných právach poukazoval nielen na obsah časti

článkovobsiahnutýchvžalobnompetite,alenacelkovýkontextčlánkov,ktorýpoukazovalnajehoosobu.

25. Okresný súd sa stotožnil s vyjadrením odporcu v tom smere, že za celkový kontext článkov nemôže
niesť zodpovednosť odporca, ale šéfredaktor v zmysle § 5 ods. 1 zákona 167/2008 Z. z. v súvislosti s
ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia. Z vykonaného dokazovania, ani z

obsahu celých článkov nevyplýva, že by to boli zamestnanci odporcu, ktorí by menovali navrhovateľa
ako výrobcu ERP, a najmä svojimi prednesmi vyvolávali dojem, že navrhovateľ vyrábal tieto pokladnice
v rozpore so zákonnou úpravou alebo, že zabezpečil, že budú zmanipulovateľné za účelom, aby bolo
možné na nich krátiť dane.26. Vo vzťahu k výroku I. na záver článku je citovaná reakcia navrhovateľa ako zástupcu spoločnosti
Fiscal Group, pričom z kontextu článku vyplýva, že bol oslovený priamo redakciou Pravda.sk. Vo vzťahu

k výroku II. svedkyňa R. Q. poprela, že by uvádzala vo vzťahu k médiám názov konkrétneho výrobcu
pokladníc. Odporca to nepreukázal.

27. Čo sa týka žalobného petitu pod bodom III., v liste adresovanom používateľom ERP, odporca uviedol
menonavrhovateľaakovýrobcu,alelenvsúvislosti,žesajednáovýrobcupokladníc,ktorýmbolzrušený

certifikát. Účelom tohto listu bolo upovedomenie týchto používateľov o tomto zrušení (nie tvrdenie, že
navrhovateľ podnikal protizákonne). V konaní bolo preukázané, že predtým, než tento list bol zaslaný,
predchádzala tomu akcia odporcu so zistením opakovaného porušovania zákonných podmienok pre
používanie ERP v § 2 zákona 289/2008 Z. z., t. j. že registračná pokladnica neobsahovala fiskálnu
pamäť a nespĺňala požiadavky v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) bod 6, neumožňovala uloženie údajov vo
fiškálnej pamäti tak, aby nebolo možné tieto údaje pozmeniť alebo porušiť bez zistenia tohto pozmenenia

alebo porušenia prostredníctvom technického zariadenia ERP. Jednalo sa teda o výkon oprávnení, ba
povinnosti odporcu, vyplývajúcich z už citovaných ustanovení zákona 333/2011 Z. z.

28. Čo sa týka tvrdení o tom, že odporca bude kontrolovať obchodníkov, či používajú tieto pokladnice
a že im odporučili ich nepoužívať, jednalo sa o pravdivé údaje v súvislosti už so zistenými výstupmi z

ich šetrenia. Rovnako pravdivý bol údaj, že sa zamerali špeciálne na typ, o ktorom mali viac informácií,
že umožňuje podvody.

29. Tvrdenie, že tento typ ERP umožňoval podvody, bolo pravdivé a vyplynulo z dokazovania a to
z výsluchov svedkov H.. E., H.. J. a Ing. E., ako aj zo znaleckého posudku vyhotoveného pre účely

trestného konania Výskumným ústavom súdnej optiky.

30. Predpokladom vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv osoby na ochranu jej dobrej
povesti je preukázanie, že sa jednalo o neoprávnený - protiprávny zásah. Takýmto zásahom podľa
navrhovateľa bolo tvrdenie odporcu pre médiá ako aj pre jeho odberateľov, že certifikáty vydané pre ním

vyrábané pokladne boli zrušené a že tieto pokladne vyrábal v rozpore so zákonom o ERP. Poukázal na
tú skutočnosť, že certifikáty do dnešného dňa neboli právoplatným a vykonateľným spôsobom zrušené.

31. Informácia o zrušení certifikátov vo forme tvrdenia, že registračné pokladnice „stratili licenciu a nie
sú v súlade so zákonom“ sa nachádza v článku uverejnenom 03. 09. 2013 na webovom portáli Pravda

(výrok I.) a v liste adresovanom podnikateľom žalobný petit III. „zrušenie certifikátu - upovedomenie“,
„dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č. 289/2008 Z. z.“ V petite V. je uvedené, že „pokladnice
nie sú v súlade so zákonom.“
V petite II. nebolo preukázané, že tvrdenie o zrušení certifikátu pochádzalo od odporcu.

32. V konaní nebolo sporné, že dňa 21. 08. 2013 vydal EVPÚ a. s. rozhodnutie o zrušení certifikátov,
pričom túto skutočnosť oznámila odporcovi prípisom zo dňa 21. 08. 2013 s tým, že týmto dňom
nadobudlo toto rozhodnutie aj platnosť (viď č. l. 78 spisu).

33. V čase poskytnutia tejto informácie pre médiá sa potom nejednalo zo strany odporcu o nepravdivú

informáciu alebo pravdu skresľujúcu informáciu. Riaditeľ Slovenskej národnej akreditačnej služby
uviedol v prípise zo dňa 14. 10. 2013 (viď č. l. 63 spisu), že sa jednalo o rozhodnutie subjektu, v ktorého
právomoci bolo vydať takéto rozhodnutie, pričom jeho konanie nie je upravené Správnym poriadkom.

34. Aj samotný navrhovateľ v čase podania návrhu mal za to, že o zrušení certifikátu bolo rozhodnuté

subjektom pre to kompetentným s tým, že mal za to, že voči takémuto rozhodnutiu bolo prípustné podať
odvolanie v režime správneho poriadku.

35. Samotná informácia o zrušení certifikátov však nemohla nadobudnúť intenzitu neoprávneného
zásahudoosobnostnýchprávnavrhovateľabezsúvislostistvrdením,žesatakdialonazákladezistenia,

že „ERP nie je v súlade so zákonom“ (výrok č. I.) alebo že „dôvodom bolo porušenie podmienok zákona
č. 289/2008 Z. z.“ (výrok č. III.).36. Navrhovateľ v priebehu konania poukázal na odôvodnenie rozhodnutia NS SR v konaní 10Sžz
3/2013 zo dňa 21. 05. 2014, ktoré bolo vydané v konaní podľa § 205v ods. 1, 2 OSP.

37. Týmto rozsudkom najvyšší súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na
ochranu osobnosti konaním založeným na rozhodnutiach EVPÚ a. s. zo dňa 21. 08. 2013 spočívajúcom
v písomnom, ústnom alebo telefonickom informovaní akýchkoľvek subjektov o zrušení certifikátov zo
dňa 10. 05. 2011 a 12. 10. 2011.

38. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že navrhovateľ dňa 03. 10. 2011 ako objednávateľ s
akciovou spoločnosťou EVPÚ ako autorizovanou osobou uzavrel odplatnú zmluvu o certifikácii fiškálnej
tlačiarne podľa zákona č. 289/2008 Z. z. a podľa § 591 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.
Predmetom zmluvy bolo posúdenie zhody výrobkov a výsledkom vydanie certifikátov. Doba platnosti
certifikátu bola 3 roky od ich vydania. EVPÚ a. s. zrušil certifikát dňa 21. 08. 2013 s platnosťou
toho istého dňa. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zákon č. 264/99 Z. z. účinný do 31.

12. 2013 o technických požiadavkách na výrobky upravuje oprávnenie autorizovanej osoby zrušiť
platnosť ňou vydaného certifikátu, ak zistí, že neboli dodržané podmienky na jeho vydanie. Konanie o
zrušení certifikátov však zákon neupravuje a neobsahuje ani odkaz na Správny poriadok. Podľa názoru
NS napriek tomu, že takýto odkaz v právnej úprave chýba, autorizovaná osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o tomto práve, má postavenie správneho orgánu s dôsledkom, že sa na jeho konanie

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Napriek tomu však zastával názor, že rozhodnutie
o zrušení certifikátu zo dňa 21. 08. 2013 je nulitným aktom, lebo nemá oporu v zákone, ani nespĺňa
náležitosti rozhodnutia, keď bolo vydané na základe návrhu k tomu neoprávnenej osoby bez toho, aby
autorizovanáosobasamapreverilanedodržaniepodmienokvydaniacertifikátu.Pretovsúvislostistýmto
„rozhodnutím“ nemožno hovoriť ani o jeho právoplatnosti (čl. 14 rozhodnutia NS SR).

39. Z uvedeného vyplýva, že EVPÚ a. s. bol oprávnenou osobou vydať takéto rozhodnutie, ale pokiaľ
ho vydal, nespĺňalo náležitosti rozhodnutia a najmä nebolo vydané v riadnom konaní, v ktorom by boli
skúmané podmienky pre jeho vydanie.
Táto skutočnosť, že EVPÚ a. s. nepostupoval v súlade s uvedeným názorom NS, nemôže byť pričítaná

na vrub odporcovi, ktorý takéto rozhodnutie nevydal, ani nebol oprávnený ho vydať.
Zákaz, ktorý uložil NS odporcovi, takúto informáciu naďalej nešíriť, bol daný až v priebehu tohto konania
po 21. 05. 2014. Pokiaľ tak konal pred týmto rozhodnutím (v liste adresovanom užívateľom pokladníc),
konal tak už z uvedených dôvodov, a teda oprávnene.

40. Okresný súd mal za to, že je potrebné oddeliť informáciu o tom, či sa jednalo o právoplatné
alebo neprávoplatné rozhodnutie, prípadne nulitné rozhodnutie tohto subjektu o odňatí certifikátu od
informácie, že používanie ERP daného typu nespĺňa zákonné predpoklady upravené v zákone č.
289/2008 Z. z. Táto skutočnosť podľa názoru súdu bola preukázaná a navrhovateľ ju nespochybnil.

41. Z týchto dôvodov mal súd za to, že nedošlo k neoprávneným a neprimeraným zásahom do
osobnostných práv na strane navrhovateľa tak, ako ich prezentoval navrhovateľ v písomnom návrhu
ako aj v priebehu konania, a preto návrh zamietol.

42. Ostatné tvrdenia navrhovateľa neboli relevantné k predmetu sporu - nároku na ochranu osobnosti

v zmysle § 11 O. z., ale mohli by byť relevantné vo vzťahu k nároku na náhradu škody nesprávnym
úradným postupom zo strany odporcu. Tieto však neboli predmetom sporu. Súd sa preto týmito
tvrdeniami na strane navrhovateľa nezaoberal.

43. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

44. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

45. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto
pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.46. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku podal
odvolanie žalobca. Odvolanie podal v súlade s § 205 ods. 2 písm. a), f), d), c) b), v spojení s ust. §
221 ods. 1 písm. h), f) OSP. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že jeho návrhu súd vyhovie.

Okresný súd vec nesprávne právne a skutkovo posúdil a v rozpore s vykonaným dokazovaním dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uznal za pravdivé tvrdenie, podľa ktorého žalobca podnikal v
rozpore so zákonom, pričom tento záver riadne neodôvodnil. Nesprávne súd posúdil intenzitu zásahu
do jeho osobnostných práv. Nesprávne právne a skutkovo posúdil význam, pôvod a obsah žalovaných
výrokov, pričom svoje posúdenie neodôvodnil. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené. Žalovaný

nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení ani v jednom z piatich žalovaných výrokov.

47. Odvolateľ namietal, že súd nesprávne právne posúdil subjekt, ktorý je zodpovedný za výroky
žalovaného, keď uviedol, že za tieto výroky nezodpovedá žalovaný, ale médiá. Tento záver je nesprávny,
extrémne formalistický a v rozpore s vykonaným dokazovaním (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010).

48. Súd sa nevysporiadal s námietkou hmotnoprávnej a procesnoprávnej nepoužiteľnosti výpovede
zamestnancov žalovaného pána Čurilu a pána Lehockého, pričom tieto povýšil na znalecké vyjadrenie a
do napadnutého rozhodnutia jednostranne prevzal ich subjektívne a nepresné úsudky a rovnako povýšil
listinný dôkaz na znalecký posudok, do napadnutého rozhodnutia jednostranne prevzal subjektívne a

nepresné úsudky svedkov a rovnako povýšil listinný dôkaz nad znalecký posudok, v súvislosti s ktorým
dokazovaním vyslovil súd názor, že typ ERP umožňoval podvody a vyplynulo to z dokazovania. Má za
to, že bez právoplatného rozhodnutia označujúceho jeho produkty za produkty umožňujúce podvody, nie
je možné takto jeho produkty prezentovať, pričom svedkovia sú zaujatý, hovorili len o svojich úsudkoch,
nevypovedali objektívne o tom čo videli a počuli, uvedené namietal na pojednávaní dňa 21. 05. 2014 a

písomne dňa 05. 06. 2014. Súd sa však s jeho námietkou ani čiastočne nevysporiadal. Neuviedol, z
akého dôvodu prihliadol na dohady uvedených zamestnancov ako na objektívne skutočnosti, čím zaťažil
konanie vadou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti. Znalecký posudok je tiež možno považovať v konaní
len za listinný dôkaz. Z predmetného posudku nevyplýva žiadna relevantná informácia vo vzťahu k jeho
výrobkom (posudok namietal vo vyjadrení zo dňa 19. 05. 2014).

49. Súd prvej inštancie nerešpektoval právoplatný a vykonateľný rozsudok Najvyššieho súdu SR, v
dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie v rozpore s princípom rešpektovania záväzného rozhodnutia o
predbežnej otázke a princípom právnej istoty. Správny senát Najvyššieho súdu SR v priebehu konania
rozsudkom zo dňa 21. 05. 2014 sp. zn. 10 Sžz/3/2013 rozhodol, že žalovaný svojim konaním porušil

jeho právo na ochranu osobnosti a vlastnícke právo šírením klamlivých informácií a zakázal mu v tomto
konaní pokračovať.
Správny senát Najvyššieho súdu rozhodnutím vyriešil zásadnú právnu otázku, ktorá mala mať vplyv
na rozhodnutie súdu prvej inštancie a teda otázku pravdivosti žalovaných výrokov žalovaného o
zrušení certifikátov a jeho údajnej protiprávnej podnikateľskej činnosti. V súlade s ust. § 135 ods. 2

OSP všeobecný súd musí vychádzať z rozhodnutia príslušného orgánu, pokiaľ tento už v danej veci
rozhodoval. Certifikáty neboli zrušené, pretože rozhodnutia boli ničotnými, a teda neexistujúcim právnym
aktom.

50. Z rozsudku Najvyššieho súdu vyplýva, že „EVPU, a. s, z podnetu žalovaného rozhodol o zrušení

certifikátov bez toho, aby skúmal porušenie podmienok vydania certifikátu a bez toho, aby dal žalobcovi
možnosť sa k uvedenému tvrdeniu vyjadriť. Okrem toho, že týmto návrhom konal (žalovaný) nad rámec
svojejzákonnejprávomocivyplývajúcejzozákonač.333/2011Z.z.,tedaajvrozporesčl.2ods.2Ústavy
Slovenskej republiky vedomí si, že EVPU, a. s., konala v rozpore so zákonnými oprávneniami, vydania
týchto „rozhodnutí“ okamžite medializoval a navyše začal rozposielať listy podnikateľom, ktorí používajú

fiskálne tlačiarne výrobcu FISCAL Group, v ktorých informoval o zrušení certifikátov s tým, že tieto
typy ERP nemožno naďalej používať pri podnikaní. Podľa Najvyššieho súdu toto konanie napĺňa znaky
nezákonného zásahu v zmysle § 250v ods. 1 OSP, pretože išlo o konanie orgánu verejnej správy, ktoré
nebolo rozhodnutím, ukrátilo žalobcu na jeho právach, lebo malo likvidačné dôsledky na podnikateľskú
činnosť žalobcu. Najvyšší súd tiež uviedol, že nie je možné, aby autorizovaná osoba svojvoľne, v rozpore

so zákonom zrušila platnosť ňou vydaného certifikátu pred uplynutím doby jeho platnosti a dohodnutá
osoba nemala žiadne právo sa proti takémuto postupu brániť. Nejedná sa o rozhodnutie aj keď je tak
formálne označené (o zrušení certifikátov), ale o nulitný akt, ktorý nespĺňa náležitosti rozhodnutia.
Bolo vydané na základe návrhu k tomu neoprávnenej osoby bez toho, aby autorizovaná osoba samapreverila nedodržanie podmienok vydania certifikátu. Preto nemožno hovoriť ani o jeho právoplatnosti.
Vzhľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, teda z právneho hľadiska, rozhodnutie o
zrušení certifikátov neexistovalo, certifikáty neboli zrušené, teda právo žalobcu na ochranu osobnosti

bolo porušené.

51. Okresný súd neodôvodnil z akého dôvodu nerešpektuje právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, podľa ktorého žalovaný nezodpovedá za svoje difamačné výroky voči osobe žalobcu.

52. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozporuplné a nepreskúmateľný je záver súdu, ktorý je v
priamom rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, keď súd udáva „zákaz, ktorý uložil najvyšší súd
žalovanému, takúto informáciu naďalej nešíriť, bol daný až v priebehu súdneho konania po 21. 05. 2014,
pokiaľ tak konal žalovaný pred týmto rozhodnutím (v liste adresovanom užívateľom pokladníc) konal tak
už z uvedených dôvodov a teda oprávnene“. Vzhľadom na deklaratórnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR nemožno považovať činnosť žalovaného do rozhodnutia za oprávnenú, a že by jeho nezákonnosť

nastala až po vyhlásení rozsudku. Napriek tomu, že súd prvej inštancie rozhodol odlišným spôsobom,
ako súd vyššieho stupňa, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa na základe dostatočne precíznych
argumentov nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu nebola v danej veci právu účastníka konania
poskytnutá rovnaká ochrana ako v iných obdobných konaniach, pričom išlo o identický skutkový stav.

53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepravdivé informácie dlhodobo rozširoval v celoslovenských
distribuovaných médiách a na populárnych internetových portáloch je pre žalobcov budúci život a
realizáciu jeho základných ľudských práv nevyhnutné, aby sa mu žalovaný za ohováranie jeho
osoby verejne ospravedlnil, rovnako ako ho verejne difamoval a diskreditoval. V opačnom prípade
nikdy nebude môcť vykonávať podnikateľskú činnosť, keďže bude širokou verejnosťou považovaný

za neseriózneho a protizákonne konajúceho podnikateľa. Žalovaný šíril nepravdivé informácie
prostredníctvom orgánov verejnej moci konajúcich z pozície autority štátu, čo má na práva dotknutého
občana výrazne rozsiahlejší a devastačný vplyv v komparácii s negatívnym dopadom.

54. Nesprávny je aj záver súdu, ktorý v rozpore s vykonaným dokazovaním uznal za pravdivé tvrdenie,

podľa ktorého žalobca podnikal v rozpore so zákonom, pričom tento názor riadne neodôvodnil.

55. Súd prvej inštancie mal za to, že síce žalovaný nepravdivo informoval o zrušení jeho podnikateľskej
činnosti, ale súčasne za toto nenesie zodpovednosť a dokonca disponoval právomocou tieto nepravdivé
údaje rozširovať, pričom vychádzal zo skutočnosti, že dňa 21. 08. 2013 vydal EVPU, a. s., rozhodnutie

o zrušení certifikátov, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému prípisom zo dňa 21. 08. 2013 s
tým, že týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť, na základe čoho dospel súd k záveru, že
v čase poskytnutia tejto informácie pre médiá sa potom nejednalo zo strany žalovaného o nepravdivú
informáciu, alebo pravdu skresľujúcu informáciu. Nie je teda správny záver súdu keď posúdil, že
žalovaného ospravedlňuje neznalosť zákona vo vzťahu či rozhodnutie o zrušení licencie je resp. nie je

právoplatné.

56. Odvolateľ uviedol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď tvrdil, že nespochybňuje
žalobca, že jeho produkty boli vyrobené v rozpore s platnou legislatívou.
57. Žalovaný nemohol uvádzať pravdivé skutočnosti o tvrdenej protiprávnej činnosti žalobcu a

zrušení certifikátov, keď z právneho hľadiska neexistuje rozhodnutie, podľa ktorých by boli certifikáty
zrušené. Nesprávny je aj záver súdu, keď uviedol, že žalovaného ospravedlňuje neznalosť zákona,
nakoľko kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti ani dôkazom, že bol v omyle (tzv.
dôkazom ospravedlniteľného omylu). Žalovaný sa teda nemôže zbaviť zodpovednosti s odôvodnením,
že nepoznal zákonnú úpravu a dôveroval iným subjektom. Pokiaľ ide o nezákonné konanie EVPU, tento

konal na pokyn žalovaného zo dňa 07. 08. 2013 o čom žalovaného informoval v liste zo dňa 21. 08.
2013 (č. l. 78). Naviac, ani dobrá viera (osobné presvedčenie) konajúceho nevylučuje neoprávnenosť
zásahu ako objektívnej existujúcej skutočnosti.

58. Nesprávny je aj záver súdu, podľa ktorého jeho produkty nespĺňajú všetky zákonné a certifikačné

podmienky.

59. Okresný súd nesprávne právne a skutkovo posúdil intenzitu zásahu, ktorý mu žalovaný spôsobil
žalovanými výrokmi do jeho osobnostných práv, keď považoval skutočnosť, že samotná informáciao zrušení certifikátov nemohla nadobudnúť intenzitu neoprávneného zásahu do osobnostných práv
žalobcu bez súvislostí s tvrdením, že sa tak dialo na základe zistenia, že ERP nie je v súlade so
zákonom“ (výrok č. 1) alebo, že dôvodom bolo porušenie podmienok zákona č. 289/2008 Z. z.“ (výrok

č. 3).

60. Žalobca v odvolaní uviedol, že ak je fyzická osoba spájaná (hoci aj nedopatrením) s kritizovanou
alebo odsudzovanou činnosťou, ide o zásah do práva na česť a dôstojnosť takejto osoby. Podstatou je,
že takto je o konkrétnej fyzickej osobe vyslovená nepravda, na základe ktorej môžu tretie osoby túto

fyzickú osobu skreslene posudzovať (nie je pritom rozhodujúce, či by išlo o negatívnu alebo pozitívnu
informáciu). Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že
došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach,
pričom žalované výroky žalovaného označujúce žalobcu za protizákonne podnikajúcu osobu, uvedenú
podmienku vzhľadom na ich charakter spĺňajú. Žalovaný ho vo výrokoch prezentoval ako osobu
podnikajúcu v rozpore so zákonom, a teda podvodníka. Jeho profesionálna česť tak bola zo dňa na

deň zdevastovaná, pričom skutočnosť, že žalovaný je orgánom verejnej správy disponujúci rozsiahlymi
právomocami, intenzívnosť zásahu ešte znásobila.

61. Súd neodôvodnil z akého dôvodu žalovaného výroky, podľa jeho názoru, nemohli dosiahnuť intenzitu
zásahu do žalobcových osobnostných práv, neskúmal, či zásah žalovaného do práv žalobcu bol

objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu. V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Okresný súd sa
opomenul vysporiadať s ním predloženými dôkazmi č. 32 - 34, ktoré v konaní predložil, ktoré sú kľúčové
pre toto posúdenie, keďže jednoznačne preukazujú, že používatelia ním vyrobených pokladníc prerušili
s ním spoluprácu. K predmetným dôkazom sa súd prvej inštancie nevyjadril.

62. Nepovažuje za správny záver súdu, že z celých článkov nevyplýva, že by to boli zamestnanci
žalovaného, ktorí by menovali žalobcu ako výrobcu ERP a najmä svojimi prednesmi vyvolávali dojem,
že žalobca vyrábal pokladnice v rozpore so zákonnou úpravou, alebo, že zabezpečil, že budú
zmanipulovateľné za účelom, aby bolo možné na nich krátiť dane“ (č. l. 11 rozsudku). Svedkyňa pani
Q., hovorkyňa žalovaného potvrdila nespornú autentickosť znenia žalovaných výrokov a skutočnosť,

že vedenie žalovaného rozhodlo, že bude v jeho mene ako hovorkyňa verejnosť informovať o tom,
že certifikáty boli zrušené. Žalovaný mal preukázateľne vedomosť o tom, že sa vyjadruje priamo o
jeho osobe a jeho podnikateľskej činnosti, pričom toto nebolo zameniteľné. Žalovaný sa nevyjadroval
všeobecne, ale vo vzťahu k jeho osobe, čo vyplýva z mailovej komunikácie hovorkyne pani Q. s
denníkom Pravda, evidovaná na č. l. 305 spisu, ktorá sa vzťahuje k článku v denníku Pravda dňa 06. 09.

2013 (dôkaz č. 8) . Žalovaný nepreukázal, že jeho tvrdenia boli pravdivé, t. j. že certifikáty boli zrušené.

63. V odvolaní odvolateľ uviedol, že súd nesprávne posúdil výrok I., ktorý vzhľadom na žalovaného s
pôsobnosťou nad celým územím SR, mocenským orgánom, akým je žalovaný, aj bez ďalšieho postačí
na úplné zničenie podnikateľskej činnosti a komplexnej profesnej budúcnosti. Ak súd k tomuto uviedol,

že z kontextu článku vyplýva, že bol oslovený priamo žalobca redakciou Pravda.sk., takéto odôvodnenie
zakladá zmätočnosť, nakoľko súd sa mal zaoberať výrokom žalovaného, pričom svedkyňa Macíková v
celom rozsahu potvrdila autorstvo tohto výroku. Teda žalovaný je autorom výroku, nepravdivo tvrdil, že
bolicertifikátyzrušené.Nepravdivéjetvrdenie,žebudežalovanýindividuálne dôslednedohliadať,abysi
používatelia produktov žalobcu tieto vymenili, čo sa nikdy nestalo. Nepravdivé je tvrdenie, že používanie

jeho produktov bolo v rozpore so zákonnou úpravou, čo nebolo preukázané. Tiež je nepravdivé tvrdenie,
že používatelia jeho produktov budú bez ďalšieho sankciovaní za používanie produktov.

64. Pokiaľ ide o výrok II. prvostupňový súd uviedol, že nebolo preukázané, že tvrdenie o zrušení
certifikátu pochádzalo od žalovaného. Tento záver súdu je v rozpore s dokazovaním, keď svedkyňa

p.H.potvrdila autorstvo výroku II. Uviedla, že podľa jej názoru ide o parafrázu jej vyjadrenia a nie výrok.
Rovnako nesprávne posúdil okresný súd výrok III. pričom v konaní bolo nesporné, že žalovaný zaslal
uvedené difamujúce tvrdenie absolútne všetkým podnikateľom, ktorí so žalobcom spolupracovali, bez
ohľadu na skutočnosť, či vlastnili produkty certifikované napadnutými certifikátmi, alebo úplne inými jeho
certifikátmi.

65. Ak súd prvej inštancie tvrdil, že v liste žalovaný uviedol meno žalobcu ako výrobcu, ale len v súvislosti
s tým, že sa jedná o výrobcu pokladníc, ktorým bol zrušený certifikát, pričom účelom tohto listu bolo
upovedomenie o zrušení certifikátu (nie tvrdenie, že žalobca podniká protizákonne), podľa názoru súdužalovaný mal právo atakovať všetkých žalobcových klientov s tvrdením, že musia ukončiť spoluprácu
so žalobcom, pretože žalobca porušil podmienky zákona o ERP. Tento názor súdu je nesprávny, keďže
žalovaný týmto právom nikdy nedisponoval, okrem iného preto, že certifikáty nikdy neboli zrušené.

Žalovaný ani neidentifikoval akým spôsobom mal žalobca porušovať zákon. Naviac žalovaný nikdy
nepreukázal, že skutočne prebehla nejaká akcia, počas ktorej boli zistené porušenia na jeho produktoch
a charakter týchto porušení. Súd len jednostranne prevzal tvrdenia svedka E..

66. Žalovaný nepravdivo tvrdil, že jeho certifikáty boli zrušené, čo bolo vyvrátené v konaní pred

Najvyšším súdom SR, ktorý žalovanému zakázal ďalej šíriť tieto klamlivé vyjadrenia.

67. Žalovaný nepravdivo tvrdil, že žalovaný porušil podmienky zákona o ERP, nepravdivo tvrdil, že
nepravdivú informáciu o zrušení certifikátov zaslal len používateľom dotknutých pokladníc, nepravdivo
tiež tvrdil, že používatelia žalobcových produktov porušujú používaním produktov príslušné zákonné
predpisy. Teda išlo o neoprávnený zásah objektívne spôsobilý vyvolať negatívne následky.

68. Nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj výroky IV. a V.. Svedok p. E. potvrdil, že pokiaľ ide o výrok IV.
hovorilopokladniciach,ktoréboliproduktomžalobcu.PaniQ.,hovorkyňažalovanéhopotvrdilaautorstvo
výroku V.. Súd považoval výroky za pravdivé. Žalobca trvá na tom, že tieto sú nepravdivé. Žalovaný
týmito výrokmi nepravdivo tvrdil, že produkty žalobcu umožňovali podvody, čo nebolo preukázané, tiež,

že jeho produkty nie sú v súlade so zákonom.

69. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že žalobca odvolaním
ignoruje vlastný žalobný petit a súdne konanie, ktoré sa týkalo výrokov, z ktorých nevyplývalo tak,
ako to tvrdí žalobca, že by žalovaný informoval o jeho nezákonnej podnikateľskej činnosti, alebo

že by ho prezentoval ako osobu podnikajúcu v rozpore so zákonom, a teda podvodníka. Akékoľvek
výroky žalovaného sa vždy týkali výlučne zrušenia certifikátov a nezákonnosti používania elektronických
registračných pokladní uvedených v zrušených certifikátov, či už prostredníctvom listu žalobcu, alebo
prostredníctvom všeobecných informácií poskytnutých médiám, čo potvrdilo aj súdne rozhodnutie.
Skutočnosť, že certifikáty boli zrušené, spoločnosť EVPU, a. s., zverejnila na svojom webovom sídle,

odkiaľ túto informáciu získali aj médiá (správa agentúry SITA, výroky z ktorej boli v žalobnom petite pod
bodom I. a prebraté denníkom Pravda) a zároveň túto skutočnosť oznámila aj žalovanému.

70. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 10Sž 3/2013 nerozhodol o nulite rozhodnutí o zrušení predmetných
certifikátov, pretože žalovaný v danom konaní nebol EVPU, a. s., ale vyslovil len právny názor, ktorý

sa stal záväzným pre žalovaného a to odo dňa právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR. Aj sám
žalobca v bode 11. konštatuje, že podľa Najvyššieho súdu SR malo ísť o mimoriadne náročnú právnu
otázku a teda nie o neznalosť zákona. Najvyšší súd v rozhodnutí nekonštatoval tak ako to uvádza
žalobca, nepravdivosť šírených informácií. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo rozhodnutím o
pravdivosti, či klamlivosti informácií o zrušení certifikátov, pretože právny názor nemožno stotožniť s

pravdivosťou alebo nepravdivosťou. A Najvyšší súd ani nekonal o pravdivosti podkladov pre zrušenie
certifikátov, pretože dokazovanie v tomto smere nevykonal. Pravdivosť informácie o zrušení certifikátov
bola daná objektívne, bez ohľadu na následné posúdenie nulity, resp. prípadnú neprávoplatnosť
rozhodnutí o zrušení certifikátov, zákonné zrušenie rozhodnutí o zrušení certifikátov, ak by aj malo byť
posúdené v režime správneho poriadku v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, objektívne

dodnešnéhodňanenastalo.PrávnynázorNajvyššiehosúduSRonuliterozhodnutíozrušenícertifikátov
vyslovený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžz 3/2013 sa preto stalo záväzným
len voči finančnému riaditeľstvu SR ako účastníkovi konania o nezákonnom zásahu orgánu verejnej
správy a to až od právoplatnosti rozsudku, nestal sa však záväzným pre tretie osoby ani pre konanie
Okresného súdu Banská Bystrica.

71. Poskytnutie zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia ako forma náhrady škody v takomto prípade
môže byť výsledkom len konania podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Ochranu už dosiahol žalobca rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžz 3/2013, čím bola vytvorená prekážka veci rozhodnutej, keďže sa
domáha identického rozhodovania o jeho žalobe, resp. považuje konanie Najvyššieho súdu za konanie

o predbežnej otázke.

72. Rozhodnutie Najvyššieho súdu je rozporuplné a nepreskúmateľné. Najvyšší súd uložil žalovanému
informácie ďalej nešíriť, až v priebehu konania po 21. 05. 2014, a teda záver súdu, že pokiaľ tak žalobcakonal pred týmto rozhodnutím, konal oprávnene. Rozsudkom sa teda ukladá povinnosť odo dňa jeho
právoplatnosti, čo vylučuje jeho deklaratórny charakter. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nedeklaroval
nijakú nezákonnosť predchádzajúceho konania.

73. V konaní bolo preukázané, že používaná ERP daného typu nespĺňala zákonné predpoklady a
žalobca to nespochybnil.

74. Pokiaľ ide o dokazovania výpoveďami svedkov a znaleckým posudkom, z ktorých bolo zistené,

že dotknuté elektronické pokladnice nespĺňali zákonom predpísané náležitosti, pričom produkty boli
stotožnené aj v rámci svedeckej výpovede H.. R. E., pri ich porovnávaní s dokumentáciou spoločnosti
EVPU, a. s., vyhotovenej pri certifikácii. Žalobca svoju obranu voči týmto dôkazom sústredil výlučne na
nepodstatné okolnosti, ktorými objektívny stav nespochybnil. Závery z uvedených dôkazov nie len že
nevyvrátil, ale nenavrhol ani nijaké dôkazy vyvracajúce hodnovernosť dôkazov, teda nenavrhol žiadne
dôkazy.

75. Žalovaný uviedol, že Slovenská národná akreditačná služba vyjadrila svoj názor ohľadne zrušenia
certifikátov, ide o orgán dohľadu nad činnosťou akreditovaných osôb, teda aj nad činnosťou EVPU,
a. s., a teda, pokiaľ ide o vysvetlenie právneho režimu vydania rozhodnutí o zrušení certifikátov, bola
oprávnená priamo zo zákona č. 505/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a žalovaný vychádzal

práve z jej vysvetlenia a tiež z vlastného právneho názoru. Najvyšší súd SR v rozhodnutí uviedol, že
nie je viazaný stanoviskom Slovenskej národnej akreditačnej služby (bez konštatovania, že by ním
nebol viazaný žalovaný). Tvrdenie žalobcu, že žalovaný už počas nepravdivého šírenia informácií o
zrušení certifikátov vedel o nezákonnosti konania EVPU, keďže toto konalo výhradne na jeho pokyn je
zavádzajúce. Žalovaný poznal správnosť vlastných záverov o tom, že posudzované typy elektronických

registračných pokladní skutočne nespĺňajú zákonom predpokladané náležitosti, pričom tak ako uviedol
súd v napadnutom rozsudku, až táto skutočnosť je podstatnou vo vzťahu k spôsobilosti akéhokoľvek
zásahu do osobností žalobcu v predmetom spore.

76. Tvrdenie o objektívnej zodpovednosti žalovaného za výroky, ktoré neuviedol a ktoré novinári získali

z externého zdroja je irelevantné tvrdenie žalobcu.

77. Pokiaľ ide o autorstvo výroku II., výpoveďou hovorkyne išlo len o parafrázovanie výroku, pričom
informácia o zrušení certifikátov spoločnosťou EVPU, a. s., nepochádzala od p. Q., hovorkyne
žalovaného pretože išlo o samostatnú novú vetu už nezahŕňajúcu odkaz na hovorkyňu žalovaného.

Pokiaľ išlo o výroky I., III., IV. a V., žalobca žaloval nepravdivosť v ňom uvádzaných tvrdení, ktoré
vnímal ako nepravdivú informáciu o jeho nezákonných podnikateľských aktivitách, s čím sa však súd
nestotožnilatoopodstatnene,sohľadomnaobsahvýrokov,akoajsohľadomnavykonanédokazovanie,
keď súd vyhodnotil, že samotné informácie o zrušení certifikátov bez informácie o nezákonnosti
používania pokladní, nemohla mať takú intenzitu, ktorá by vyžadovala ochranu osobnosti. Ak žalobca

tvrdí, že zásah do jeho osobnosti mala spôsobiť iba informácia o zrušení certifikátov, potom spôsobilosť
samotnej informácie zasiahnuť do jeho osobnosti nepreukázal, ani ju netvrdil. Pokiaľ ide o výpovede
svedkov R. E. a H.. X. J., žalobca nehodnovernosť svedeckých výpovedí nepreukázal. Pokiaľ ide o
charakter znaleckého posudku, tento je daný zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
predkladateľoch.

78. Účastníci vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvali na nimi uvedenými tvrdeniami.

79. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 CSP vec prejednal
v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 CSP, bez nariadenia

ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu ktorým návrh zamietol a aj
v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

80. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

81. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.82. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

83. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení
súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový
stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil

uviedol v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

84. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

85. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne
interpretoval.

86. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom, ktorým sa domáhal ochrany jeho osobnostných

práv uvedených v ustanovení § 11 O. z., najmä občianskej cti, dôstojnosti svojho mena, tým, že
požadoval od žalovaného, ktorý mal zasiahnuť do týchto jeho práv, zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1
O. z. predstavujúceho ospravedlnenie sa za tento zásah a umožnenie zverejnenia tohto ospravedlnenia
v médiách.

87. Pokiaľ ide odvolací dôvod, že súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, odvolací
súd udáva, že povinnosťou všeobecného súdu je zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Okresný súd vo svojom
rozhodnutí uviedol podstatné skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. V odôvodnení
uviedol zistený skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie, uviedol vyjadrenia

procesných strán k prerokúvanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania. Uviedol, ktoré
ustanovenie zákona aplikoval na danú vec a aké právne závery vyvodil. V žiadnom prípade nemožno
považovať za nesprávne, že súd rozhodnutie neodôvodniť podľa predstáv žalobcu. Okresný súd je vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho
argumenty podporujú príslušný záver. Premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na

základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne a presvedčivé. Jeho právne závery sú v súlade
s vykonanými skutkovými zisteniami.

88. Správne súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania postupoval v súlade § 108a ods. 1 OSP
(účinného v čase rozhodovania), v ktorom je vyjadrená koncentračná zásada a na základe zisteného

skutkového stavu - z tvrdení účastníkov a vykonaných dôkazov rozhodol vo veci.

89. Súd prvej inštancie správne skúmal, či nárok žalobcu, ktorým sa domáhal žalobca primeraného
zadosťučinenia je dôvodný. Skúmal predpoklady vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv
osoby, a to vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania žalobcom t.j., len vo vzťahu k výrokom o

ktorých žalobca tvrdil, že nimi malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv, teda skúmal, či
- došlo k zásahu do týchto práv
- tento zásah je neoprávnený (protiprávny), t. j. zásah spočívajúci v rozširovaní nepravdivých, resp.
pravdu skresľujúcich skutočností.
- je objektívne spôsobilý vyvolať negatívne následky, t.j. ujmu na chránených právach.

90. Zodpovednosť za zásah do predmetných chránených práv je zodpovednosťou objektívnou, ktorej
sa pôvodca zásahu zbaví, ak preukáže, že tvrdenia sú pravdivé.

91. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv

chránených § 11 O. z. a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu ustanovenými právnym
poriadkom. Rozhodujúce je hľadisko pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a sledovaného cieľa. Treba
tiež uvážiť, či v konkrétnom prípade tu nie sú okolnosti, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti
ospravedlňujú, t.j. či nejde o okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Nevyhnutné však je v týchtoprípadoch uvážiť, či sa takýto zásah uskutočnil primeraným spôsobom, a zároveň, či tento zásah nie
je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých treba vzhľadom na požiadavku
zabezpečeniaelementárnejúctykdôstojnostijejosobnostizavšetkýchokolnostíbezpodmienečnetrvať.

Publikované informácie, môžu spôsobiť neoprávnený zásah, ak sú objektívne spôsobilé vyvolať
negatívne následky. V prípade, ak obsah tvrdenia je pravdivý, nemožno takýto zásah považovať za
neoprávnený.

92. O neoprávnený zásah nejde, ak existuje okolnosť vylučujúca protiprávnosť zásahu, napr. vtedy, ak

zásah je zároveň výkonom iného práva, kde iný subjekt si plnil právnu povinnosť, ktorú mu uložil zákon,
ak sa udial primeraným spôsobom a zároveň ak nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej
osoby, na ktoré je treba s ohľadom na zaistenie základnej úcty, dôstojnosti jej osobnosti a za všetkých
okolností bezpodmienečne trvať.

93. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný je v zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch

štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva orgánom štátnej správy vykonávajúcim svoju
pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. o) citovaného
zákona Finančné riaditeľstvo informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov
a o ich právach a povinnostiach podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 3 písm. v) ods. 3 citovaného
zákona robí úkony, ak hrozí nebezpečenstvo, že budú účtovné doklady alebo iné doklady znehodnotené,

zničené alebo pozmenené, alebo že bude spôsobená ujma na prostriedkoch štátneho rozpočtu a
odvrátenie takéhoto nebezpečenstva nemožno dosiahnuť inak.

94. Správny je záver prvoinštančného súdu, že pokiaľ žalovaný zorganizoval kontrolnú akciu „Kasa“,
na základe ktorej zistil, že viaceré pokladne, ktoré vyrobil žalobca, boli konštruované tak, že nespĺňali

požiadavky podľa § 2 zákona 289/2008 Z. z., bola jeho povinnosť o tom informovať verejnosť
predstavujúcu najmä používateľov týchto pokladníc, ako aj urobiť iné úkony slúžiace na odvrátenie
hroziaceho nebezpečenstva ujmy na prostriedkoch štátneho rozpočtu. Za takýto úkon okresný súd
považoval aj zvolanie tlačovej konferencie za účelom informovania médií o zistených skutočnostiach.
Táto povinnosť vyplýva žalovanému nielen zo zákona č. 333/2011 Z. z. ale aj z ustanovenia § 3 Zákona

o periodickej tlače č. 167/2008 Z. z.

95. Žalobca vo vzťahu k ujme na jeho osobnostných právach poukazoval nielen na obsah časti článkov
obsiahnutých v žalobnom petite, ale na celkový kontext článkov, ktorý poukazoval na jeho osobu.
Žalobca síce správne uviedol, že ak ide o oficiálne zdroje, ktoré zverejnené informácie periodiku

poskytli,aktorézataktoposkytnutéinformácienesúajzodpovednosť,niejeúlohouperiodikaskúmaťich
pravdivosť,pretonesúhlasilzostanoviskomžalovaného,ženezodpovedázanímzverejnenéinformácie,
avšak správny je záver súdu prvej inštancie, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v tom smere,
že za celkový kontext článkov nemôže niesť zodpovednosť žalovaný, ale šéfredaktor v zmysle § 5 ods.
1 zákona 167/2008 Z. z. v súvislosti s ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia.

96. Nie je správny záver odvolateľa , že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil subjekt, ktorý je
zodpovedný za výroky žalovaného, keď uviedol, že za tieto výroky nezodpovedá žalovaný, ale médiá.
Súd prvej inštancie len uviedol, že žalobca vo vzťahu k ujme na jeho osobnostných právach poukazoval
nielen na obsah časti článkov obsiahnutých v žalobnom petite, ale na celkový kontext článkov, ktorý

poukazoval na jeho osobu. K tomuto okresný súd uviedol, že za celkový kontext článkov nemôže niesť
zodpovednosť žalovaný. Súd sa správne zameral na konkrétne konanie žalovaného a z neho vyplývajúci
možný zásah do osobnosti žalovaného.

97. Pre úspech v sporovom konaní je charakteristická povinnosť tvrdenia a povinnosť predložiť dôkazy

na preukázanie sporných tvrdení, t.j. unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z
toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky

hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzujepovinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Na preukázanie tvrdení, musí účastník
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, čo platí aj v tom prípade,
ak chce dôkaz protistrany vyvrátiť. Na základe tvrdených skutočností účastníkmi a nimi predloženými

dôkazmi súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, vyhodnotil zistený skutkový stav a vo veci rozhodol.
Dôkazné bremeno na preukázaní, že žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov bol autorom
publikovaných výrokov bolo na žalobcovi.

98. Súd prvej inštancie, konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané,

že by to boli zamestnanci žalovaného, ktorí by menovali žalobcu ako výrobcu ERP, a najmä svojimi
prednesmi vyvolávali dojem, že žalobca vyrábal pokladnice v rozpore so zákonnou úpravou alebo, že
zabezpečil, že budú zmanipulovateľné za účelom, aby bolo možné na nich krátiť dane. Z vykonaného
dokazovania okresný súd zistil, že vo vzťahu k výroku I. na záver článku je citovaná reakcia žalobcu ako
zástupcu spoločnosti Fiscal Group, pričom z kontextu článku vyplýva, že bol oslovený priamo redakciou
Pravda.sk. Vo vzťahu k výroku II. svedkyňa V. Q. poprela, že by uvádzala vo vzťahu k médiám názov

konkrétneho výrobcu pokladníc. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný sa nevyjadroval všeobecne,
ale vo vzťahu k jeho osobe, čo vyplýva z mailovej komunikácie hovorkyne pani Q. s denníkom Pravda,
evidovaná na č. l. 305 - 306 spisu, ktorá sa vzťahuje na článok v denníku Pravda zo dňa 06. 09. 2013
(zrejme správne v súlade s návrhom 03.09.2013). Odvolací súd považuje záver okresného súdu za
správny, zistený vykonaným dokazovaním. Pokiaľ odvolateľ poukazoval v odvolacom konaní, že aj zo

samotného listinného dôkazu vyplýva, že išlo o komunikáciu v súvislosti s článkom zo dňa 03. 09. 2013
(ktorý označil žalobca vo výroku navrhnutého petitu), komunikácia je až z 05.09.2013 teda nemôže sa
vzťahovať k článok v denníku Pravda zo dňa 03. 09. 2013.

99. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav k výrokom I., II., keď svedkyňa

Mgr. V. Q., hovorkyňa žalovaného, uviedla, že v rámci kontrolnej akcie „Kasa“ v auguste roku 2013
dostala podklady o tom, že z 24 kontrolovaných pokladníc bolo zistené, že je 21 zlých, dali sa na
nich robiť podvody. Ako o iných akciách, o tomto štandardne informovali médiá. Tieto sa pýtali, čo má
robiť podnikateľ v prípade, ak používa kasu, ktorá nespĺňa náležitosti podľa zákona. Uviedla, že nikdy
nekonkretizujemenávýrobcovanikonkrétnetypytlačiarní.Článkyvmédiách,kdesacitujújejvyjadrenia,

následne neodobruje, len v prípade, keď sa jedná o autorizovaný rozhovor. Vo vzťahu k výroku II.
žalobného petitu uviedla, že sa jedná len o parafrázu, nie jej výrok. Nepovedala, že obchodníkom, ktorí
budú používať naďalej tieto pokladne, hrozí momentálne pokuta až do výšky 6 600,-- Eur. Na otázku,
čo v prípade, ak podnikateľ používa kasu, ktorá je v rozpore so zákonom, odpovie, že mu hrozí pokuta
v tej a tej výške, jedná sa o informáciu vo všeobecnej rovine (čo potvrdzuje aj pisomná komunikácia č.l.

308 spisu). Žalobca teda nepreukázal, že išlo o tvrdenia žalovaného.

100. Žalobca pokiaľ ide o III. výrok v odvolaní poukazoval, že podľa názoru súdu žalovaný mal právo
atakovať všetkých žalobcových klientov s tvrdením, že musia ukončiť spoluprácu so žalobcom, pretože
žalobca porušil podmienky zákona o ERP. Tento názor súdu považuje za nesprávny, keďže žalovaný

týmto právom nikdy nedisponoval, okrem iného preto, že certifikáty nikdy neboli zrušené. Źalovaný ani
neidentifikoval akým spôsobom mal porušovať zákon. Naviac žalovaný nikdy nepreukázal, že skutočne
prebehla nejaká akcia, počas ktorej boli zistené porušenia na jeho produktoch a charakter týchto
porušení. Súd prvej inštancie len jednostranne prevzal tvrdenia svedka E..

101. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie aj v tejto časti riadne odôvodnil rozhodnutie a uviedol,
že účelom tohto listu bolo upovedomenie používateľov o zrušení certifikátov (nie tvrdenie, že žalobca
podnikal protizákonne). V konaní bolo preukázané, že predtým, než tento list bol zaslaný, predchádzala
tomu akcia žalovaného so zistením opakovaného porušovania zákonných podmienok pre používanie
ERP podľa zákona 289/2008 Z. z.. Jednalo sa teda o výkon oprávnení, ba povinnosti žalovaného,

vyplývajúcich z už citovaných ustanovení zákona 333/2011 Z. z. Sám žalobca uviedol, že skutočnosť,
že prebehla nejaká akcia, počas ktorej boli zistené porušenia na jeho produktoch a charakter týchto
porušení, súd prvej inštancie len jednostranne prevzal z tvrdenia svedka E.. K tomuto odvolací súd
udáva, že uvedené skutočnosti súd zistil na základe riadne vykonaného dokazovania. Z uvedeného a
vykonaného dokazovania vyplýva potom aj pravdivosť výrokov IV., V.

102. Správne okresný súd zistil, že čo sa týka žalobného petitu pod bodom III., jednalo sa o výkon
oprávnení a povinnosti žalovaného, vyplývajúcich mu zo zákona 333/2011 Z. z., keď zistil porušovania
zákonných podmienok pre používanie ERP, že registračná pokladnica neobsahovala fiskálnu pamäť anespĺňala zákonné požiadavky. Čo sa týka tvrdení o tom, že žalovaný bude kontrolovať obchodníkov,
či používajú tieto pokladnice a že im odporučili ich nepoužívať, jednalo sa o pravdivé údaje v súvislosti
už so zistenými výstupmi zo šetrenia žalobcu. Rovnako pravdivý bol údaj, že sa zamerali špeciálne na

typ, o ktorom mali viac informácií, že umožňuje podvody.

103. Tvrdenie, že konkrétny typ ERP umožňoval podvody, bolo pravdivé a vyplynulo z dokazovania a to
zvýsluchovsvedkovH..E.,H..J.aH..E.,akoajzlistinnéhodôkazu-znaleckéhoposudkuvyhotoveného
pre účely trestného konania Výskumným ústavom súdnej optiky.

104. Pokiaľ odvolateľ namietal v odvolaní, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkou hmotnoprávnej
a procesnoprávnej nepoužiteľnosti výpovedí zamestnancov žalovaného pána E. a pána J., pričom tieto
povýšil na znalecké vyjadrenie a do napadnutého rozhodnutia jednostranne prevzal ich subjektívne a
nepresné úsudky a rovnako povýšil listinný dôkaz na znalecký posudok. Odvolací súd udáva, že podľa
ustanovenia § 125 OSP ako dôkaz mohli slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zisťovať skutočný stav

veci, toto ustanovenie pritom ďalej ako príklad dôkazných prostriedkov uvádzalo najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a organizácií, listiny a ohliadku. Ani nová úprava v CSP
neupravuje užšie, čo môže slúžiť ako dôkaz, naviac upravuje aj tzv. „súkromný znalecký posudok“, ktorý
nemusí byť vyhotovený počas konania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona, svedkov poučil v súlade s § 126 ods. 2 OSP, dôkaz listinnou vykonal v súlade s

§ 129 OSP. Súd v súlade s § 132 OSP dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Žalobca ak mal za to, že vykonaným dokazovaním nebol
zistený skutočný stav, mal uviesť tvrdenia a na ich preukázanie mal povinnosť označiť a predložiť súdu
relevantné dôkazy, ktoré by dôkaz protistrany vyvrátili.

105. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že samotná informácia o zrušení certifikátov nemohla
nadobudnúť intenzitu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, keď bolo zistené, že ERP
nespĺňa zákonné predpoklady upravené v zákone č. 289/2008 Z. z..

106. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s rozhodnutím NS SR v konaní 10 Sžz 3/2013
zo dňa 21. 05. 2014, ktorým NS SR v priebehu prvoinštančného konania zakázal žalovanému
pokračovať v porušovaní práva žalobcu na ochranu osobnosti konaním založeným na rozhodnutiach
EVPÚ a. s. zo dňa 21. 08. 2013 spočívajúcom v písomnom, ústnom alebo telefonickom informovaní
akýchkoľvek subjektov o zrušení certifikátov zo dňa 10. 05. 2011 a 12. 10. 2011. Toto rozhodnutie

však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, vzhľadom aj na vyššie uvedené,
keď pre rozhodnutie v tomto konaní bolo potrebné posúdiť, čo bolo obsahom informácii žalovaného
ako aj intenzitu zásahu do osobnostných práv žalobcu konkrétnymi tvrdenými informáciami a súd prvej
inštancie toto správne posúdil. Treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie zisťoval skutkový stav a aplikoval
príslušné ustanovenia zákona vo vzťahu ku konkrétnemu predmetu konania vymedzeného žalobcom,

a uzavrel, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu osobnosti, pričom mal správne za to, že
vo vzťahu k uplatnenému nároku je potrebné oddeliť informáciu o tom, či sa jednalo o právoplatné
alebo neprávoplatné rozhodnutie, prípadne nulitné rozhodnutie tohto subjektu o odňatí certifikátu od
informácie, že používanie ERP daného typu nespĺňa zákonné predpoklady upravené v zákone č.
289/2008 Z. z. Pričom mal za to, že podstatná skutočnosť z hľadiska zásahu do osobnostných práv

žalobcu je skutočnosť, že používanie ERP daného typu nespĺňa zákonné predpoklady upravené v
zákone č. 289/2008 Zz.., pričom to bolo preukázaná a žalobca nenavrhol v tomto smere dôkazy opaku.

107. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať s ním predloženými
dôkazmi č. 32 - 34, ktoré v konaní predložil, a ktoré sú kľúčové pre posúdenie intenzity zásahu, keďže

jednoznačne preukazujú, že používatelia ním vyrobených pokladníc prerušili s ním spoluprácu. Súd
prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav a právne závery v intenciách tvrdení žalobcu a navrhnutého
dokazovania na preukázanie tvrdení žalobcu. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol
tak, že konaním žalovaného nedošlo k neoprávneným a neprimeraným zásahom do osobnostných
práv na strane žalobcu tak ako ich prezentoval žalobca v návrhu, a teda nebol dôvod sa v

odôvodnení rozhodnutia vysporadúvať aj s ďalšími dôkazmi predloženými žalobcom, naviac, keď
žalobca predložené dôkazy č. 32 - 34 neuviedol ako dôkazy na preukázanie jeho konkrétneho tvrdenia.108. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prevej inštancie
v časti zamietnutia návrhu, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny
právny záver. V súlade s § 379 písm. a) CSP odvolací súd potvrdil rozhodnutie aj v časti závislého

výroku a to výroku o náhrade trov konania.

109. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom
konaní, vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd rozhodol

tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

110. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).