Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211562
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717211562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo
Zvolen, so sídlom 960 01 Zvolen, Nográdyho 1455/24, IČO: 00 222 054, zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP 74/28, IČO: 47 235 888, proti
žalovanému: R. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX J., J. B. XXX/XX, štátnemu občanovi SR,
o zaplatenie 786,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 10C/36/2017 zo dňa 04. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo

výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 648,89 € zastavil.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu kapitalizovanú ku dňu 31. 07. 2017
vo výške 45,70 €, poštovné vo výške 0,50 € a zmluvnú pokutu vo výške 0,5 ‰ denne, ako aj úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo súm a za obdobia uvedené vo výroku rozsudku, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 76%.

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 648,89 €, zmluvnú pokutu ku dňu 31. 07. 2017 vo výške
137,11 €, poštovné ku dňu 31. 07. 2017 vo výške 0,50 €, zmluvnú pokutu vo výške 1,5 ‰ zo sumy
648,89 € za každý deň omeškania od 01. 08. 2017 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 648,89 € od 01. 08. 2017 až do zaplatenia. Uvedených súm sa žalobca domáhal na

základe Zmluvy o výkone správy č. 272/2015 zo dňa 27. 01. 2015. V zmysle článku 4 ods. 2 je žalovaný
povinný platiť mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, na služby a plnenia poskytované
s užívaním bytu a poplatok za výkon správy. Žalovaný túto povinnosť zanedbal, ku dňu 31. 07. 2017
dlhoval žalobcovi sumu 786,50 €.

3.Vkonanínebolosporným,žežalovanýjevlastníkombytuč.24nauliciJ.Cikkera780/15naSliačiaani
fakt, že žalobca ako správca vykonáva v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov správu bytového domu, v ktorom sa byt žalovaného nachádza, a to na základe Zmluvy o
výkone správy č. 272/2015, ktorú podpísal aj žalovaný. Taktiež nebolo sporným, že pôvodne žalovaná
istina 648,89 € predstavuje nedoplatok, ktorý žalovanému vznikol za obdobie do 31. 07. 2017.4. Žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 648,89 € vzal späť a z toho dôvodu súd prvej
inštancie konanie v tejto časti zastavil a odvolanie proti tomuto výroku podané nebolo.

5. Súd skonštatoval, že v prípade, že by zo strany žalovaného po podaní žaloby nedošlo k úhrade sumy
648,89 €, súd by tento nárok žalobcu považoval za nesporný, pričom ale bol nútený ako predbežnú
otázku posúdiť oprávnenosť nároku žalobcu v tejto časti aj po čiastočnom späťvzatí žaloby, v súvislosti
s následným posúdením dôvodnosti a oprávnenosti žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty, ako i úroku z
omeškania. Ako dôvodný potom súd posúdil aj nárok žalobcu na úhradu poštovného vo výške 0,50 €.

6. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1,5 ‰ denne, ktorú vyčíslil žalobca
ku dňu 31. 07. 2017 na sumu 137,11 € a pôvodne žiadal zmluvnú pokutu zo sumy 648,89 € od 01.
08. 2017 až do zaplatenia, v podaní zo dňa 01. 06. 2018 žiadal priznať zmluvnú pokutu za príslušné
obdobia, reagujúc na čiastkové úhrady žalovaného vo vzťahu k predmetnej istine. Súd sa preto ďalej
zameral na skúmanie, či žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta je v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. Mal za to, že Zákon o vlastníctve bytov v žiadnom zo svojich ustanovení
nepredpokladá dojednanie o zmluvnej pokute ako súčasť zmluvy o výkone správy a uplatňovanie, resp.
vymáhanie zmluvnej pokuty nemožno zahrnúť medzi činnosti správcu v rámci tzv. správy domu. Na
druhej strane však právny poriadok nevylučuje, aby si vlastníci bytov v zmluve o výkone správy dojednali
pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, jej dojednanie však musí spĺňať všetky

formálne, aj obsahové náležitosti, a to vrátane požiadavky na primeranosť výšky zmluvnej pokuty. Výška
zmluvnej pokuty 1,5‰ denne zodpovedá 54,75 % ročne, pričom podľa zmluvy je pokuta výnosom
správcu. Riadne neplnenie povinnosti prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv a na náklady
súvisiace s výkonom správy domu v konečnom dôsledku prostredníctvom predmetnej zmluvnej pokuty
produkujezisktretejosobyanavšetkytietoskutočnostijenutnéprihliadnuťpriposudzovaníprimeranosti

výšky takejto zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu vo výške 54,75 % ročne, ktorá je čistým ziskom správcu,
súd považoval za neprimeranú vo vzťahu k ňou zabezpečenej povinnosti vlastníkov bytov uhrádzať
mesačné platby spojené s vlastníctvom bytu. Zmluvná pokuta v takejto výške podľa názoru okresného
súdu môže pre vlastníka bytu, ktorý sa dostal z rôznych dôvodov do zlej finančnej situácie, pôsobiť
likvidačne. Súd preto zmluvnú pokutu v súlade s ust. § 545a OZ znížil na jednu tretinu, t. j. 0,5‰ denne.

Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobcovi priznal nárok na úrok
z omeškania z prisúdenej sumy, kopírujúc čo do výšky i času nárok žalobcu s ohľadom na čiastkové
úhrady žalovaného vo vzťahu k istine a úroky z omeškania prisúdil žalobcovi vo výške 5 % ročne tak,
ako bol žalobcom uplatnený, keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške.
7. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 6 ods. 1, § 8a ods. 1, ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v znení účinnom do 31. 12. 2015. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty posúdil
podľa ust. § 544 ods. 1, 2 a § 545a OZ a nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a podľa §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vo veci podľa § 255
ods. 1 CSP a podľa § 256 ods. 1 podľa zásadu procesného zavinenia zastavenia konania.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 34 CSP) odvolanie žalobca
„v časti zmluvnej pokuty, ktorú súd v súlade s ust. § 545a OZ znížil a v časti nepriznaných trov
konania“. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie
ohľadne zmluvnej pokuty, ktorá je uvedená v odôvodnení rozsudku a túto považuje v celom rozsahu
za nedôvodnú. Názor súdu, že zmluvná pokuta je čistým ziskom správcu, nie je správna, nakoľko s
oneskorenou úhradou preddavku do fondu prevádzky údržby a opráv služieb a plnení poskytovaných
s užívaním bytu a poplatkov sú spojené výdavky, ktoré je povinný uhradiť správca. Poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/2/2011, v ktorom krajský súd dojednanie
zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % z dlžnej sumy denne nepovažoval za dojednanie, ktoré by bolo v
rozpore s dobrými mravmi alebo neprimerané. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty 1,5 ‰ denne
z dlžnej sumy, túto považoval žalobca za v súlade s dobrými mravmi, za primeranú a v žiadnom prípade
nie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta slúži na zabezpečenie zmluvnej povinnosti, v

žiadnom prípade nepôsobí likvidačne, ale naopak preventívne. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje
rozsudok okresného súdu za rozporný s platnou právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov.
Keď súd (čiastočne - poznámka odvolacieho súdu) zamietol žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu, čímspôsobil čiastočný neúspech žalovaného v spore, žalobca žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu aj
vo výroku o náhrade trov konania, ktoré si uplatnil v rozsahu 100 %.

9. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)odvolanieprejednalviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§379,§380CSP)beznariadeniapojednávanianaprejednanieodvolania(§385ods.1ácontrarioCSP)
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v napadnutom

výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmaval správnosť záverov okresného súdu, len pokiaľ okresný súd posudzoval
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozsahu, v ktorom okresný súd žalobu zamietol. Žalobca
odvolaním napadol len výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd sčasti žalobu (na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 1 ‰ denne) zamietol. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil aj správne právne závery
a správne súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1,5
‰ denne z dlžnej sumy za zmluvnú pokutu, ktorá nie je primeraná k ňou zabezpečenej povinnosti
vlastníkov uhrádzať mesačné platby spojené s vlastníctvom bytu. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že

otázku primeranosti zmluvnej pokuty posudzovali, či už súdy Slovenskej republiky, alebo aj samotné
senáty odvolacieho súdu, rozdielne, z uvedeného dôvodu sa touto otázkou zaoberalo občiansko-právne
kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici na svojom zasadnutí 20. 03. 2019 a v zmysle záverov
občiansko-právneho kolégia zmluvu o výkone správy uzavretú medzi Stavebným bytom družstvom a
správcomavlastníkmibytovanebytovýchpriestorovvzmyslezák.č.182/1993Z.z.ovlastníctvebytova

nebytových priestorov v rozsahu práv a povinností medzi správcom a vlastníkmi bytov, treba považovať
v tomto rozsahu za zmluvu, ktorá má spotrebiteľský charakter, dojednanie o zmluvnej pokute treba
považovať za dojednanie individuálne, nakoľko zmluva o výkone správy je výsledkom individuálneho
negociačného procesu prebiehajúceho podľa zákonných zásad na uzavretie zmluvy. Za individuálne
treba považovať dojednanie aj vrátane výšky zmluvnej pokuty, a to hlasovaním. Okresný súd správne

posudzoval primeranosť výšky zmluvnej pokuty vzhľadom k tomu, že ak v prejednávanom prípade
dojednanie o zmluvnej pokute je individuálnym dojednaním medzi správcom a vlastníkom bytov či
nebytových priestorov, je možné pristúpiť k jej moderácii, ak sú splnené predpoklady v zmysle § 545a
OZ. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na svoj rozsudok sp. zn. 16Co/507/2016 zo dňa 21. 12.
2017, ako aj uznesenie č. k. 17Co/379/2016-109 zo dňa 29. 06. 2017 (okrem záveru, že zo skutkových

tvrdení strán v spise nevyplýva, že by sporné dojednanie o zmluvnej pokute predstavovalo individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie). O neprimeranosti zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy vo výške
0,15 % denne bolo rozhodnuté aj v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/23/2011-55 zo
dňa 21. 04. 2011, ako aj v rozsudku č. k. 13Co/241/2010-50 zo dňa 25. 01. 2011. Krajský súd vzhľadom
na uvedené rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania

ako vecne správny potvrdil.

13. Rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním vo výroku, ktorým okresný súd konanie
sčasti zastavil a ani výrok, ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť zmluvnú
pokutu a úroky z omeškania konkretizované vo výroku rozsudku, preto v týchto výrokoch zostal rozsudok

okresného súdu nenapadnutý.

14. Keďže rozsudok okresného súdu bol ako vecne správne potvrdený, odvolací súd potvrdil rozsudok aj
vo výroku o náhrade trov konania, v ktorom okresný súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 76 % podľa zásady čiastočného úspechu v konaní (§ 255 ods. 2 CSP).

15. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto by mal podľa zásady úspechu
v konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods.1 CSP). Žiadne trovy odvolacieho konania mu ale nevznikli, preto odvolací súd žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).