Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204398
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716204398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,

so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, práv. zast.: Mgr. Miroslav Hanec,
advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanej: T. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXXX/XX, XXX
XX U., práv. zast.: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Zelinárska 8, 821 08
Bratislava, v konaní o zaplatenie 7.385,12 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.385,12 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.385,12 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %,
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 16.5.2016 žalobu o zaplatenie istiny 7.385,12 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým,
že žalovaná odoberala plyn na odbernom mieste U. W. A. M. C. XX. Pri kontrole odberného miesta dňa
7.6.2014 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaná odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola
porušenáplomba-overovaciaazabezpečovaciaznačkačíselníkameradla,očombolvyhotovenýzápis.
Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 651/PL-2014

zo dňa 26.10.2014 znalec I.. U. C. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným
odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete. Žalobca uviedol, že o predpoklad zodpovednosti vzniku škody ide, čo aj preukázal, nakoľko
žalobcovi vznikla škoda už len z toho dôvodu, že takýmto meradlom bol odoberaný plyn. Údaj z neho nie
je použiteľný pre určenie množstva odobratého plynu a teda nie je k dispozícii žiaden relevantný doklad

o tom, koľko plynu bolo v predmetnom období spotrebované. Z dôvodu, že údaj z meradla je neplatný,
dodávateľ plynu vyúčtoval žalovanému za predmetné obdobie tzv. nulovú spotrebu, ktorá však nulová
nebola, pretože plyn bol reálne odoberaný. V prípade neoprávneného odberu dochádza k spotrebe
vlastného plynu žalobcu, ktorý má v distribučnej sieti pre účely vyvažovania distribučnej siete. Dodávateľ
vykazuje u každého odberateľa takú spotrebu plynu, akú mu oznámi žalobca podľa údajov z plynomerov
na jednotlivých odberných miestach.

2. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

3. Právny zástupca žalovanej sa vyjadril s tým, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a uvádza, že žalovaná
nadobudla nehnuteľnosť v roku 2012 a pri preberaní nehnuteľnosti od predávajúceho manžel žalovanejnadobudol podozrenie, že meradlo vykazuje známky manipulovania plomby. Preto pri prehlasovaní
odberateľa plynu túto skutočnosť uviedol spolu s realitnou maklérkou, ktorá zabezpečovala predaj
nehnuteľnosti. Stalo sa tak na Zákazníckom centre SPP s tým, že žalovaná a maklérka sú laikmi

v oblasti energetiky a nerozlišovali medzi dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete a
prevádzkovateľom distribučnej siete. Pani na zákazníckom centre neinformovala žalovanú, že nie je
oprávnená riešiť námietky alebo sťažnosti týkajúce sa meradla spotreby plynu, ale povedala, že túto
skutočnosť zaznamená do systému a prídu si overiť. Na základe oznámenia kontaktoval žalovanú
pán U., ktorý na mieste zistil, že plomby na úchyte plynomeru sú v poriadku, ale manžel žalovanej

upozornil, že sa nejedná o žlté plomby, ale o plomby na číselníku meradla, čo sa aj potvrdilo, že
bolo ňou manipulované, na čo pán U. uviedol, že on nie je oprávnený toto posúdiť a musí sa na to
pozrieť iný technik, ktorého meno si už žalovaný nepamätá a ktorý mu volá, že ide riešiť tú porušenú
plombu na meradle, ale manžel žalovanej sa nemohol dostaviť na odberné miesto v čase, ktorý mu
oznámil technik, ale súhlasil s tým, aby vykonal úkony, ktoré bude považovať za potrebné. Manžel
žalovanej zistil, že plomba bola uložená na mieste. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu a

poukazujenapredchádzajúceodberyaženemalivedomosťotom,akýmspôsobomužívalnehnuteľnosť
predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti a žalovaná sa odvoláva iba na spotrebu, ktorá na odbernom
mieste bola dosiahnutá.

4. Právny zástupca žalovanej namietal, že v prípade žalovanej neboli zistené vzniknuté predpoklady

na vznik škody, lebo žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda, svoje nároky opiera o hypotetické
predpoklady a výpočty a takisto poukazuje na zodpovednosť žalobcu za škodu, že tento z dôvodu,
že bol reklamovaný plynomer, resp. plomba na plynomeri, tento nevykonal jeho výmenu, ak to bolo
potrebné. Ďalej uviedol, že po nadobudnutí nehnuteľnosti, bola táto v pôvodnom stave a prvý rok sa
vykonávalarekonštrukcia.Uvedenépredmetnénehnuteľnostineužívala,neboliubytovanéžiadneosoby.

Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej zodpovednosť za neoprávnenú manipuláciu s meradlom
nesie žalobca, ktorý potom čo ho žalovaná upozornila na takúto manipuláciu, nevykonal úkony súvisiace
s tým, aby toto meradlo zdemontoval a overil.

5. Súd vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi a to: faktúra zo dňa 5.11.2014, montážny list

meradla zo dňa 3.7.2014, znalecký posudok I.. U. C., Q. Q. čl. 6, 7, výpis z LV, výpočet škody čl. 8-9,
oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 8.10.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 8.10.2015, námietka voči vyfakturovanej škode zo dňa 13.11.2014, odpoveď na podnet zo dňa
9.1.2015, čestné prehlásenie zo dňa 24.4.2015 J. L., doplnenie námietky zo dňa 24.7.2015, zmluvný
účet zo dňa 23.9.2015, zmluvný účet zo dňa 22.9.2014, zmluvný účet zo dňa 20.9.2013, zmluvný účet

zo dňa 21.9.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Prijatý záver, že odber plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii sa považuje za neoprávnený odber podľa § 82 ods.1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z .z.
o energetike ( ďalej len „ zákon o energetike“) a odberateľ je povinný nahradiť prevádzkovateľovi

distribučnej siete škodu podľa § 59 ods. 2 cit. zák. ktorú v zmysle § 59 ods. 3 cit. zák.

7. Pokiaľ žalovaná svoju obranu založila na tvrdení, že “... žiadne zákonné ustanovenie nezbavuje
žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej..“ je
nutné túto obranu vzhľadom na ust. § 59 ods. 1 zákona o energetike považovať za nenáležitú. V

prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho
zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, pre
vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti
neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje
dodávateľa plynu, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom

a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad
zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na dodávku
elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení a že takýmto spôsobom meraný
odber elektriny odoberal odberateľ, čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môže

zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie plynomeru
spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti, k čomu
v súdenej veci nedošlo. Samotné porušenie zabezpečovacej plomby a s tým súvisiaci odber plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je skutočnosťou,ktorú § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike uvádza ako titul neoprávneného odberu. Problematiku
náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo
dňa 12. marca 2015,sp. zn. 3 Cdo 99/2012, od záveru ktorého nie je dôvod sa odkloniť ani v

prejedávanom prípade, v zmysle ktorého možno uzavrieť, že vyššie citovaný zákona o energetike
vychádza z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

8. Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii má teda charakter objektívnej zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie. Súd
poukazuje tiež na skutočnosť, že dňa 14.1.2012 bol vykonaný prepis odberateľa a zároveň podľa
tvrdenia žalovanej bolo oznámenie na porušenie plomby. V skutočnosti postup ako následne prebiehalo
ďalšie riešenie žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že následne oznámil pracovník SPP, že ide vyriešiť
porušenú plombu. Ďalšie konanie zo strany žalovanej nesmerovalo k tomu, aby riešila existujúci stav
porušenia plomby, nakoľko bolo známe žalovanej, že takéto porušenie je. Žalovaná nechala plynúť

naďalej stav aký bol a až v roku 2014 prišli zamestnanci SPP vymeniť plynomer. Súd čo sa týka
návrhu žalobcu tomuto vyhovel v celom rozsahu. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovanej, že v
uvedenom prípade má byť uhradená len skutočná škoda a nestotožňuje sa s vyjadrením, že žalobca
uviedol len fiktívnu ujmu a škodu a fiktívny výpočet. Súd má za to, že práve zákon o energetike a
vyhláška č. 449/2012 pri odbere plynu meradlom s porušeným zabezpečením na číselníku meradla ide

o zodpovednosť zo samotného titulu porušenia zabezpečenia bez ohľadu na to, aby sa k tomu pripájala
domnienka, aby meradlo okrem porušenej plomby na číselníku meradla aj nesprávne zaznamenávalo
spotrebu plynu. Akonáhle je porušená plomba na číselníku, tak už nie je možné sa zaoberať otázkou,
či meradlo meria alebo nemeria správne. Pri meradlách je potrebné rozlišovať jednak metrologické
vlastnosti meradla, to je správne zaznamenávanie množstva plynu a technické podmienky týchto

meradiel, ktoré sú dané vyhláškou č. 210/2000 Z.z. V uvedenom prípade sa rieši neoprávnený odber
plynu za obdobie od 19.9.2013 do 2.4.2014. V uvedenom prípade sa jedná výlučne o zodpovednostný
vzťah upravený v zákone o energetike. Žalobca nie je zmluvnou stranou so žalovanou, žalobca je
prevádzkovateľom distribučnej siete a zmluvu o dodávke plynu odberatelia neuzatvárajú so žalobcom,
alesdodávateľomplynu.Žalobcaakoprevádzkovateľdistribučnejsietezabezpečujedistribúciuplynuna

základe požiadaviek od jednotlivých dodávateľov plynu, keď distribuuje plyn od jednotlivých dodávateľov
plynu k ich zmluvným odberateľom na odberné miesta. Súd námietku žalovanej, že žalobca nemá
aktívnu legitimáciu a že zamestnanec Slovenskej pošty, ktorý vykonáva odpočet plynomeru a kontrolu
plynu nie je spôsobilý ani zistiť porušenie plomby nepovažuje za dôvodnú, nakoľko žalobca odôvodnil
celý postup dodávania plynu odberateľom a odpisovanie plynomeru nemá súvislosť s úhradou za

neoprávnený odber plynu.

9. Súd mal preukázané znaleckým posudkom I.. U. C., P. XX, Q. Q., že vykonal znalecký posudok č. 651/
PL-2014 týkajúceho sa plynomeru s výrobným číslom 6310816-OB9-07-1, ktorý má na počítadle údaj
13388/203. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pri pokuse o demontáž plomby, kryt číselníka je možné

demontovať bez dodatočného poškodenia plomby. Spodná časť plomby je upevnená na nosnom plechu
krytu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky
poškodená a následne zlepená. Nezistil poškodenie krytu ako ani meradla. Znalec vo svojom znaleckom
posudku zistil, že na plombe sa nachádza označenie „07-M41“, kde otlačky porovnával s kontrolnými
otlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu žalobcu. Optickým skúmaním označení, ktoré

boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu
špecifickýchznakovspornýchakontrolnýchotlačkov.Nazákladeoptickéhoskúmaniapotvrdil,žesporné
otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné otlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého prístroja.

10. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu tak obchodná spoločnosť SPP distribúcia a.s. postúpila

časť pohľadávky v sume 1.061,47 eur a to SPP a.s. a zvyšná časť pohľadávky zostala pôvodnému
veriteľovi a to SPP distribúcia a.s. a to v časti istiny 7.385,12 eur, čo vyplýva aj z oznámenia o započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 8.10.2015. Súd má za to, že ak žalovaná vedela o tom, že je plomba
poškodená, tak mala oznámiť to písomne inštitúcii, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a tá
by postúpila oprávnenej osobe na odstránenie takéhoto stavu, čo zo strany žalovanej nebolo potvrdené,

ani preukázané, že ďalej v uvedenej veci konala. Žalovaná sa nezbavuje zodpovednosti tým, že nie je
znalá právnych predpisov a že nepozná zákon o energetike. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že jedná
sa o bežnú činnosť, ktorú je potrebné písomne oznámiť a v prípade, ak by tak žalovaná urobila, tak by
odstránenie tohto stavu bolo zabezpečené.11. Žalobca vydal dňa 5.11.2014 faktúru č. 9000189450 so splatnosťou dňa 20.11.2014 na sumu
8.446,59 eur, kde je uvedené škoda za neoprávnený odber zemného plynu fakturovaná za obdobie od

19.9.2013 do 2.7.2014 na odbernom mieste U. W. A. M. C. XX. Po vzájomnom započítaní pohľadávky
v sume 1.728,47 eur to je preplatok žalovanej, to znamená, že žalovaná je povinná zaplatiť istinu vo
výške 7.385,12 eur.

12. Súd dôkazu na vypočutie svedka U. C., Q. U., C. XXXX/XX nevyhovel, svoje vyjadrenie písomne

podal dňa 8.6.2016, kde opísal skutkový stav veci a to na čl. 22 a čl. 25 spisu. Súd taktiež sa oboznámil
s čestným prehlásením J. L. na čl. 24 spisu, v ktorom uviedla, že bola pri predaji nehnuteľnosti a bola pri
prepise odberného miesta na pobočke SPP v Poprade, že bola prítomná pri pracovníčke zákazníckeho
centra, kde im bolo oznámené, že došlo k porušeniu plomby. Je to konštatácia zo strany J. L., avšak
na rozhodnutie vo veci samej vypočutie ako svedkyne by nemalo vplyv, nakoľko v uvedenom prípade
sa jedná o objektívnu zodpovednosť.

13. Podľa Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Znaleckým posudkom
jednoznačne poukázal žalobca na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a následne

nastáva objektívna zodpovednosť za škodu u žalovaného z hľadiska § 82 ods. 2 Zákona, že odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočnú vzniknutú škodu, ak
vznikla. Podľa ods. 3, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívne spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanoveným

všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i/ Zákona č. 142/2000 Z.z. o
metrológii. § 15 ods. 5 písm. d/ Zákona č. 142/2000 Z.z. uvádza, že platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka. Znalecký posudok konštatoval, že došlo k zmene overovacej značky, preto nie
je dôležité len to, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ako tvrdí

žalovaná, ale je tu objektívna zodpovednosť žalovanej za neoprávnený odber meracím zariadením, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie zabezpečovacej plomby
znamená narušenie objektívnej možnosti z merania odberu plynu za určité obdobie, preto pri takejto
situácii je potrebné vypočítať cez meradlo a to postupom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa
stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR vo veci 3Cdo/99/2012 konštatuje, že neoprávneným odberom je aj odber meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri výpočte škody sa vychádza zo
všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom, pričom takýto výpočet neodporuje
ani v rozsudku Najvyššieho súdu ČR vo veci 25Cdo/201/2013, pretože výpočet žalobcu sledoval možnú
spotrebu plynu počas neoprávneného odberu. Výpočet náhrady škody bol urobený v súlade s vyhláškou.

Súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť istinu vo
výške 7.385,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne a to tým, že ak dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri
plnení úroky z omeškania - zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 21.11.2014 až
do zaplatenia, pričom výška úrokov z omeškania je 5,05 % v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v

znení neskorších zmien a doplnkov a v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. V danom prípade žalobca bol v spore úspešnou stranou sporu. Preto mu súd priznal v zmysle §

255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu vo výške 100 %.

16.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.