Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 11, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203799
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114203799.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: U. M.,

O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX E. XXX, Š. D. F., právne zastúpená JUDr. Petrom Harakálym, advokátom
so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 00 620 157, proti žalovaným: I. Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 52 Bratislava 29, zastúpená Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4 , 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, II. R. M.W., O..
XX.XX.XXXX, V. U.. E.. Š. XXX/X, XXX XX Ž., Š. D. F., za účasti intervenienta na strane žalovaného
II.: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 52 Bratislava 29, zastúpená
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4 , 815 74 Bratislava, IČO: 00 151

700, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom odškodnenia za bolesť sumu
8.165,71 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 136.949,80 eur z a m i e t a .

ŽalovanýmI.aII.,akoajintervenientovinastranežalovanéhoII. priznávanároknanáhradutrovkonania

každému v rozsahu 68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.07.2002 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 02.08.2002 sa žalobkyňa voči
pôvodne žalovanej I. W. M.W.kej a žalovanému II. domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by boli pôvodne
žalovaná I. W. M. a žalovaný II. zaviazaní zaplatiť žalobkyni sumu 2.724.000,- Sk a nahradiť jej trovy
konania. Súčasne v návrhu ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných (podľa v tom čase účinného
ust. § 93 ods. 1 O.s.p.) označila Slovenskú poisťovňu, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74,
IČO: 00 151 700 (po zmene obchodného mena od 18.12.2002 Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.)
2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tak, že dňa 24.08.2001 na miestnej komunikácii - N. H. v M. O.

U. utrpela pri dopravnej nehode ťažký úraz. Dopravnú nehodu zavinil žalovaný II., ktorý keď riadil osobné
motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, EČ: K. XXX R., nedal prednosť v jazde motorovému
vozidlu značky Škoda Favorit ŠPZ: N. XX XX, ktoré riadil X. M., jej manžel, pričom v tomto motorovom
vozidle zároveň ona cestovala. Zodpovednosť pôvodne žalovanej I. žalobkyňa vyvodzovala z ust. § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka a zodpovednosť žalovaného II. z ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
Slovenská poisťovňa, a. s. zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla pôvodne žalovanej I. podľa vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. jej poskytla plnenie

za bolesť v sume 21.225,- Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane 50 % zvýšenia v sume
65.250,- Sk. Celkovo tak obdržala z uvedeného dôvodu sumu 86.475,- Sk. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v
dôsledku úrazu utrpela podvrtnutie (vykĺbenie) štvrtého a piateho stavca chrbtice s posunom, zlomeninu
štvrtého krčného stavca chrbtice a poranenie medzistavcovej platničky. Podľa lekárskych posudkovje základné bodové ohodnotenie bolestného vo výške 410 bodov, čo činí v peňažnom vyjadrení pri
60,- Sk / bod sumu 24.600,- Sk a základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 725 bodov, čo činí v peňažnom vyjadrení pri 60,- Sk / bod sumu 43.500,- Sk. Celkové

bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia činí 1135 bodov, t. j. v peňažnom
vyjadrení 68.100,- Sk. S poukazom na ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. uviedla, že úraz u nej
zanechal také následky, ktoré znížili kvalitu jej ďalšieho života a je z časti odkázaná na pomoc iných
osôb. Stala sa obmedzenou v hybnosti horných končatín, je oslabená jej svalová sila a poškodená
motorika pohyblivosti a obratnosti prstov. Je vylúčená z plnohodnotného osobného a spoločenského

života, pričom nie je daný predpoklad na zlepšenie jej zdravotného stavu. Je zbavená a obmedzená
v možnosti uplatniť sa pracovne a spoločensky, v športe, ktorý pred úrazom vykonávala. Poškodenie
zdravia a jeho celoživotné trvalé následky sú vzhľadom na jej vek, pri ktorom utrpela ňou nezavinený
úraz výnimočným prípadom aj z pohľadu aktuálnej judikatúry súdov. Žalobkyňa súčasne uviedla, že
základné ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zastaranej vyhlášky č.
32/1965 Zb. nezodpovedá súčasnej sociálno-ekonomickej situácii, t. j. najmä rastu životných nákladov

a zmeneným podmienkam zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ale tiež skutočným a možným inflačným
tendenciám. Súdom priznané odškodné v zásade má umožniť primerane zabezpečiť pre zvyšnú časť
invaliditou poznačeného života životné potreby a tiež úhradu opatrovateľských a iných nákladov. Na
záver tak žiadala, aby súd zvážil všetky výnimočné a v žalobe uvádzané skutočnosti a v súlade s platnou
judikatúrou súdov, ale tiež so zásadami humanity, mimoriadne zvýšil najvyššiu mieru odškodnenia na

40-násobok, čo pri základnom bodovom ohodnotení 1135 bodov, t. j. 68.000,- Sk, predstavuje sumu
2.724.000,- Sk.
3. Podaním zo dňa 23.08.2002 doručeným súdu dňa 28.08.2002 zahlásila Slovenská poisťovňa, a. s.
konajúca podľa ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. v mene a na účet Slovenskej kancelárie
poisťovateľov vstup do konania ako vedľajší účastník na starne žalovaných [ďalej len „intervenient

na strane žalovaných“ v zmysle od 01.07.2016 účinného ust. § 81 v spojení s ust. § 470 ods. 2
zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)]. K veci uviedol, že z obsahu jeho
škodového spisu vyplýva, že žalobkyni bola z dôvodu predmetnej nehodovej udalosti poukázaná
nasledovná náhrada škody: 1. bolestné podľa posudku U.. B.Á. zo dňa 03.05.2002 na 371,25 bodu
pri 60,- Sk / bod v sume 22.275,- Sk, 2. sťaženie spoločenského uplatnenia podľa posudku U.. D.

potvrdeného Y.. U.. U. P.. na 725 bodov pri 60,- Sk / bod v sume 43.500,- Sk, 3. zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzhľadom na
dôvody uvedené v posudku v sume 21.750,- Sk. Celkovo tak bola žalobkyni vyplatená náhrada škody
vo výške 87.525,- Sk. V ďalšom intervenient na strane žalovaných uviedol, že v danom prípade nie
je možné spočítať body za priznané bolestné a za priznané sťaženie spoločenského uplatnenia a

bez ďalšieho na tento súčet žiadať 40-násobné zvýšenie odškodnenia. Zákon striktne rozlišuje medzi
odškodnením za bolesť a odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom ohodnotenie
za bolesť sa riadi inými pravidlami, ako ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súčasne
poukázal na znenie ust. § 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ku ktorému uviedol, že ide teda jednak o bolesť,
ktorú postihnutý cíti pri samotnom úraze, a jednak o bolesť, ktorá je spojená s liečením tohto úrazu.

Liečením sa nerozumie len doba, ktorú lekár poškodeného ošetruje, ale aj doba medzi jednotlivými
ošetreniami, aj keď táto doba trvá niekoľko dní, mesiacov alebo rokov. Pritom sa prihliada aj na
bolesti, ktoré poškodenému vznikajú od začiatku až do skončenia liečenia, ako aj na bolesti spojené s
rehabilitačnoustarostlivosťou,ktorásaposkytujepostihnutému.Vyhláškasícestanovujevýškusumy,do
ktorej môže byť bolestné najviac odškodnené, avšak v skutočnosti nie je vylúčená možnosť prekročenia

tejto určenej výšky a tiež nie je vylúčené, aby súd v skutočne odôvodnených prípadoch priznal aj
zvýšenie odškodnenia lekársky stanoveného ohodnotenia bolestného. Toto zvýšenie však musí byť
osobitne odôvodnené a môže byť priznané iba v prípade, ak preukázateľne pri poškodení zdravia znášal
poškodenýzvlášťmučivéstavyabolesťmuspôsobovalazvlášťmučivéútrapy.Zvýšenieodškodneniaza
priznané bolestné nemôže byť odôvodňované skutočnosťami, ktoré podmieňujú zvýšenie odškodnenia

za priznané sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to uviedla žalobkyňa v žalobe. Na základe
uvedeného mal intervenient na strane žalovaných za to, že žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť
40-násobného zvýšenia bolestného, preto v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť. Čo sa týka nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, k tomuto sa intervenient na strane žalovaných
vyjadril tak, že sa priznáva vtedy, ak ublíženie na zdraví spôsobené následkom úrazu alebo choroby

zanechalo u postihnutého preukázateľne nepriaznivé následky pre jeho ďalší život a pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb. Ide teda o následky trvalého charakteru, ktoré postihnutému
sťažujú, napr. jeho starostlivosť o domácnosť, stravovanie a obliekanie, starostlivosť o deti, ako aj jeho
uplatnenie v spoločenskom živote. Ide o následky, ktoré mu sťažujú zaoberať sa aj naďalej určitoučinnosťou, či už v politickom alebo kultúrnom živote, športe a pod. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia teda neprichádza do úvahy pri následkoch, ktoré majú len dočasný charakter. Nemožno ich
poskytnúť ani vtedy, keď poškodenie na zdraví zanechá poškodenému menšie jazvy, drobné kozmetické

chyby a drobné chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu znamenať pre poškodeného výraznejšie
obmedzenie jeho spoločenského uplatnenia. Na rozdiel od náhrady za bolesť lekárske hodnotenie nie je
však rozhodujúce pre posúdenie výšky poskytnutej náhrady. Lekárske hodnotenie tvorí totiž základ pre
určenietejtonáhrady.Ďalšiezvýšeniezávisíodpredpokladov,ktorémalpoškodenýpreďalšieuplatnenie
v živote a spoločnosti a ktoré sú doteraz obmedzené alebo stratené. Dôvody uvedené v žalobe sú

však len v polohe tvrdení a nie sú preukázané žiadnymi dokladmi potvrdzujúcimi skutočnosti uvádzané
v žalobe. Žalobkyňa vo väčšej miere opiera svoj nárok o judikatúru súdov, s čím nemôže súhlasiť,
nakoľko všetky citované rozhodnutia sú individuálne a posudzujú prípady hodné osobitného zreteľa,
ktoré sú diametrálne odlišné od zranení žalobkyne. Samotné ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia Y.. U.. U. P.. preukazuje tú skutočnosť, že v danom prípade nie je možné posudzovať
poškodenie zdravia u žalobkyne v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení noviel, nakoľko

najzávažnejšia položka č. 303 je ohodnotená len počtom bodov 600 z bodového rozpätia 400 až 1000
bodov. Ďalšia položka č. 302c je ohodnotená len ako stredne ťažkého stupňa, kde pri bodovom rozpätí
150 až 300 bodov lekár ohodnotil jednu polovicu z 250-tich bodov. Aj tá skutočnosť, že lekári nevyužili
maximálnu sadzbu pri položkách ohodnocujúcich poškodenie zdravia svedčí o tom, že aj v prípade
sťaženia spoločenského uplatnenia sa uplatnený nárok žalobkyne javí ako neopodstatnený.

4. Pôvodne žalovaná I. sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 03.09.2002, v ktorom uviedla, že sa k veci
vyjadriť nevie a žiada, aby bol pribratý do konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník Slovenská
poisťovňa,a.s.,ktorámáfundovanýpersonálnaposúdenienárokovžalobkyneavprípadeoprávnených
nárokov by tieto mala plniť.
5. Žalovaný II. sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená, aj napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu intervenienta na strane žalovaných zo dňa 23.08.2002 písomne vyjadrila
podaním zo dňa 12.09.2003, v ktorom uviedla, že jeho argumentácia nemá opodstatnenie v praxi súdov
a je len na konkrétnom súde, ako dokazovanie vykoná vo veci mimoriadneho zvýšenia bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia. V predmetnom spore sa nebráni, aby súd vykonal oddelené
dokazovanie v uvedených položkách náhrady škody na zdraví. Je toho názoru, že v danom prípade

utrpela závažné poškodenie zdravia, ktoré je nutné posudzovať v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb. V ďalšom uviedla, že v predmetnej veci boli vypracované lekárske posudky NRC v M.
zo dňa 28.02.2002. Výška bolestného bola stanovená na 410 bodov, pričom bolo poukázané na jej
náročnú liečbu a dlhodobú rehabilitáciu. Z posudku vyplýva, že bola nútená sa podrobiť náročnému
operačnému výkonu na krčnej chrbtici, infúznej liečbe, dlhodobej imobilizácii a celkovému strádaniu,

prejavujú sa u nej poruchy močenia a stolice. Bola v ústavnom ošetrení od úrazu 24.08.2001 a v NRC
v M. pre potreby rehabilitácie od 26.09.2001 do 19.12.2001. Výška sťaženia spoločenského uplatnenia
bola stanovená na 725 bodov, pričom z posudku vyplýva, že potrebuje dopomoc vo všetkých denných
činnostiach, má obmedzenú hybnosť horných končatín, je oslabená svalová sila a poškodená jemná
motorika. Posudkový lekár stanovil zdravotný stav za trvalý a doporučil maximálne zvýšenie bodového

ohodnotenia vzhľadom na charakter jej postihnutia zdravotného stavu a veku. Na základe týchto
skutočností, ako aj dôvodov, ktoré budú preukázané pred súdom ňou samotnou, ako aj navrhnutými
svedkami, je toho názoru, že utrpela tak závažné poškodenie zdravia, ktoré jej spôsobili mimoriadne
bolesti a bolestivé stavy, ktoré sa prejavovali od úrazu pri liečení, ako aj pri jeho odstraňovaní, pričom
je vylúčená z plnohodnotného spoločenského a osobného života. Je obmedzená, prípadne vylúčená

uplatniť sa v rodinnom živote, pracovne, v osobných záľubách, v kultúrnom vyžití, či športe, pričom nie je
predpoklad na zlepšenie zdravotného stavu. Utrpela úraz vo veku 34 rokov, teda v aktívnom veku ženy.
V zmysle uvedeného má tak za to, že jej návrh je opodstatnený.
7. Podaním zo dňa 08.04.2009 doručeným súdu dňa 15.04.2009 žalobkyňa žiadala súd, aby pripustil
zmenu žaloby. Tento návrh odôvodnila tým, že súdom nariadeným znaleckým dokazovaním došlo

k zvýšeniu bodového ohodnotenia bolestného z v žalobe uplatňovaných 410 bodov na 687,5 bodu.
Zvýšenie predstavuje 277,5 bodu, t. j. 16.550,- Sk. Výška nároku v časti žaloby o náhradu za mimoriadne
zvýšenie bolestného sa zvyšuje o 666.000,- Sk (16.650,- Sk x 40). Osobitný nárok na náhradu za
mimoriadne zvýšenie bolestného pri 40-násobnom zvýšení predstavuje sumu 1.650.000,- Sk (41.250,-
Sk x 40). Znaleckým dokazovaním došlo k zvýšeniu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia z v žalobe uplatňovaných 725 bodov na 1350 bodov. Zvýšenie predstavuje 625 bodov,
t. j. 37.500,- Sk. Podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. znalec odporučil zvýšiť bodové
ohodnotenie na2-násobok,t.j.na2700bodov.Nároknanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia
v zákonnom hodnotení a jeho zvýšením o 100 % prestavuje sumu 162.000,- Sk (2700 bodov x 60,-Sk za bod). Pohľadávka v časti požadovanej náhrady za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia sa tak zvyšuje o 1.500.000,- Sk (37.500,- Sk x 40). Osobitný nárok na náhradu za mimoriadne
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri v žalobe uplatňovanom 40-násobku predstavuje sumu

3.240.000,- Sk (81.000,- Sk x 40). Navrhovateľka tak žiadala, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných
zaplatiť jej celkovo sumu 162.318,26 eur (4.890.000,- Sk = 1.650.000,- Sk + 3.240.000,- Sk).
8. Súd uznesením č. k. 6C/271/2002-218 zo dňa 16.04.2009 podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu
žaloby v zmysle návrhu žalobkyne zo dňa 08.04.2009.
9. Intervenient na strane žalovaných sa podaním zo dňa 02.09.2009 vyjadril k návrhu žalobkyne na

pripustenie zmeny žaloby zo dňa 08.04.2009 tak, že vznáša námietku premlčania čo do sumy 71.898,03
eur, t. j. o celú sumu, o ktorú rozšírila žalobkyňa svoju žalobu v časti náhrady za bolesť, ako aj v časti
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to s poukazom na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a uplynutie 2-ročnej premlčacej doby. O osobe údajného škodcu musela žalobkyňa vedieť
najneskôr v deň podania žalobného návrhu, t. j. dňa 02.08.2002. S poukazom na ust. § 9 ods. 1 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. v ďalšom uviedol, že posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa

vykonáva, len čo možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený. O výške škody sa potom
poškodený dozvie v dobe, kedy bolo možné po prvý krát objektívne vykonať bodové ohodnotenie
bolestného, t. j. kedy bol jeho zdravotný stav ustálený. Týmto okamihom je zistená bolesť, a to bez
ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok alebo súdny znalec znalecký posudok, pričom v
tomto kontexte intervenient na strane žalovaných poukázal na judikáty publikované v Zbierke stanovísk

najvyšších súdov rozhodnutí súdov pod č. R 9/1986 a R 68/2003. V žalobe sa žalobkyňa odvolávala
na posudok U.. U. zo dňa 28.02.2002, z ktorého vychádzala pri vyčíslení žalovanej sumy. Nakoľko
posudok je v zmysle citovaného ustanovenia možné vyhotoviť, až keď je zdravotný stav poškodeného
ustálený, má tak za to, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k bolestnému došlo
najneskôr 28.02.2002, kedy ošetrujúci lekár NRC M. a U.. U. vystavil posudok o bolestnom. Podotýka,

že žalobkyňa absolvovala len jednu operáciu, a to v deň dopravnej nehody dňa 24.08.2001. Podľa
znaleckého posudku U.. M. bol celkový pooperačný priebeh bez komplikácii a pacientka bola dňa
21.09.2001 prepustená domov. Následne nastúpila na rehabilitačnú liečbu do NRC M., odkiaľ bola
prepustená na vlastnú žiadosť dňa 19.12.2001. Poukazuje taktiež na samotné položky bolestného
uvedené v znaleckom posudku U.. M., z ktorých jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na liečenie

zranení utrpených bezprostredne pri dopravnej nehode, a to operačným zákrokom. Vo vzťahu k sťaženiu
spoločenskéhouplatneniabolintervenientnastranežalovanýchtohonázoru,žekustáleniuzdravotného
stavu žalobkyne došlo najneskôr dňa 19.02.2004, kedy jej psychiater diagnostikoval agorafóbiu s
panickými prejavmi (strana 6 znaleckého posudku), čo zodpovedá položke č. 253 vážne duševné
poruchy. Ostatné položky sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v znaleckom posudku U.. M. boli

obodované už v posudku U.. U. zo dňa 28.02.2002, t. j. už vtedy musel byť zdravotný stav žalobkyne
v rozsahu týchto položiek ustálený. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jeho zdôvodnením okamihu
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, navrhol tak, aby sa znalec U.. M. vyjadril ku každej položke
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia jednotlivo, kedy ju bolo možné ohodnotiť po prvý raz.
V ďalšom intervenient na strane žalovaných uviedol, že pristúpil k zvýšeniu základného odškodnenia

sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne na 1,5 násobok podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965
Zb., pričom toto si vyžaduje naplnenie a preukázanie takých skutkových okolností prípadu, kedy má
poškodený v dôsledku poškodenia zdravia obmedzené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote
a v spoločnosti. Na uvedené ustanovenie plne prihliadal a zvýšil žalobkyni odškodnenie, čím považuje
jej nároky za plne vyporiadané, a preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne intervenient

na strane žalovaných poukázal na ust. § 444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri škode na
zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
V zmysle tohto ustanovenia sa náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje
jednorazovo, z čoho vyplýva, že pokiaľ už bola poskytnutá časť odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, pri prípadnom ďalšom odškodňovaní za to isté poškodenie zdravia je nutné

túto zohľadniť. V opačnom prípade by došlo k dvoj alebo viacrázovému odškodneniu, čo by bolo v
rozpore s ust. § 444 Občianskeho zákonníka. V prípade, že by súd vzhliadol dôvody na mimoriadne
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, žiadal, aby od priznaného odškodnenia
odpočítal ním poskytnuté plnenie vo výške 1.369,25 eur pri bolestnom a 4.033,06 eur pri sťažení
spoločenskéhouplatnenia.Zohľadnenieužposkytnutéhoodškodneniajeplnevsúladesplatnousúdnou

praxou, ktorá jednoznačne vychádza z toho, že náhrady poskytnuté z toho istého titulu je potrebné v
konečnom rozhodnutí zohľadniť. Napokon intervenient na strane žalovaných uviedol, že mechanizmy
odškodnenia bolesti upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb. tak, že v prvom rade lekár vystavujúci posudok o
bolestnom ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa sadzieb uvedených v prílohe citovanejvyhlášky a určí tak základnú sadzbu bolestného. V prípade, že lekár zistí u poškodeného naplnenie
niektorých z dôvodov ustanovených v ust. článku 6 Zásad pre hodnotenie bolesti vyhlášky č. 32/1965
Zb., môže základnú sadzbu bolestného zvýšiť až na dvojnásobok. Zvýšiť odškodnenie za bolesť môže aj

súd, a to podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Inak sa
teda umožňuje zvýšiť odškodnenie za bolesť stanovené základným počtom bodov dvoma alternatívnymi
spôsobmizasplneniaodlišnýchpodmienok.Preto,aksúdpristúpiprizvyšovaníodškodneniabolestného
k aplikácii ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nemôže využiť zároveň možnosť zvýšenia podľa
ust. článku 7 Zásad pre hodnotenie bolesti, ale musí vychádzať zo základného počtu bodov, a teda

nemôže zvyšovať už raz lekárom zvýšené bolestné. Spôsob, akým je potrebné postupovať pri zvyšovaní
bolestného možno vyvodiť zo znenia ust. § 444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňujú jednorázovo, to znamená, že odškodnenie by malo
prestavovať jednu sumu. Podľa článku 7 Zásad pre odškodnenie bolestného, ktoré tvoria prílohu
vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v ods. 6 možno odškodnenie
za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy,

ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca. Z citovaného znenia
zákonného ustanovenia je zrejmé, že zvyšovanie bolestného uskutočňované lekárom je možné len
zo základného počtu bodov. Analogicky potom pri zvyšovaní bolestného podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. je aj pri mimoriadnom zvyšovaní bolestného potrebné vychádzať zo základného počtu
bodov, t. j. základnej sadzby spomenutej v článku 7 Zásad, a nie až zo zvýšeného počtu bodov určeného

lekárom podľa článku 6 Zásad.
10. Žalobkyňa svoju argumentáciu v spore zhrnula v záverečnom vyjadrení prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorý zásadne zopakoval argumentáciu produkovanú počas konania (ako bola
vyššie uvedená) a súčasne sa vyjadril k vznesenej námietke premlčania z hľadiska počiatku plynutia
2-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to, že táto začína plynúť

vedomosťou poškodeného o osobe škodcu a o výške škody. Žalobkyňa sa dozvedela o výške škody nad
rámec pôvodných lekárskych posudkov, na ktorých bola pôvodne založená žaloba, až vypracovaním
znaleckých posudkov. Teda až týmto momentom došlo ku zisteniu výšky škody u žalobkyne, preto
nie je možné posudzovať tieto jednotlivé nároky alebo jednotlivé bodové hodnotenia globálne, a preto
nepovažuje rozšírenie žaloby alebo časť náhrady škody v rámci rozšírenia náhrady za premlčanú. Pokiaľ

by súd uznal námietku premlčania časti nároku žalobkyne, považuje takýto právny úkon za právny úkon
v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by nemal požívať právnu ochranu.
11. Pôvodne žalovaná I. a žalovaný II. po celý priebeh konania ostali pasívni (s výnimkou vyjadrenia
zo dňa 25.08.2009 k znaleckému posudku č. 30/2009 vypracovaného U.. F. M., v ktorom vyjadrili svoj
súhlas s týmto znaleckým posudkom), nezúčastňovali sa ani nariadených pojednávaní, ktoré tak boli

vykonané v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. aj v ich neprítomnosti.
12. Intervenient na strane žalovaných vo svojom záverečnom vyjadrení zhrnul svoju doterajšiu
argumentáciu v spore (produkovanú vo vyššie uvedených podaniach) a žiadal tak žalobu žalobkyne
zamietnuť pre nedôvodnosť mimoriadneho zvýšenia odškodnenia tak za bolesť, ako aj sťaženia
spoločenského uplatnenia.

13. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 20.11.2003,
26.01.2006, 29.01.2010 a napokon dňa 12.03.2010, na ktorom pojednávaní vo veci vyhlásil rozsudok
(s č. k. 6C/271/2002-325), ktorým zaviazal pôvodne žalovanú I. a žalovaného II. zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobkyni sumu 17.202,75 eur, pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že o ich náhrade bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

14. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovnými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania výsluchom žalobkyne, svedkov, oboznámením listinných dôkazov a znalcom. (pre účely
tohto rozsudku, vzhľadom k tomu, že v ďalšom konaní po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - uznesení
č. k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 neboli zo strany strán sporu, ako aj intervenienta na
stranežalovanéhoII.produkovanéžiadneďalšiedôkaznénávrhy,uvedietietoskutkovézistenianatomto

mieste tohto rozsudku, z ktorých skutkových zistení súd vychádzal aj pri svojom druhom rozhodnutí vo
veci, t. j. v tomto rozsudku)
15. Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca spis. zn. 3T 452/01 zo dňa 03.12.2001, ktorý nadobudol
podľa doložky na nej vyznačenej právoplatnosť dňa 05.01.2002, bol žalovaný II. uznaný za vinného z
toho skutku, že dňa 24.08.2001 v čase o 15.35 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky Volkswagen

Passat, EČ: K. XXX R. po miestnej komunikácii na N. H. v M. O. U., okres M. O. U., kde nerešpektoval
dopravnú značku - „Stoj, daj prednosť v jazde“, vošiel do križovatky s cestou III./50757, kde začal brzdiť
a pri brzdení v križovatke čelne narazil do ľavej strany vozidla Škoda Favorit EČ: N. XX XX, ktoré viedol
X. M. a ktoré prechádzalo po hlavnej ceste III./50757 sprava v smere od M. O. U., pričom po zrážke bolovozidlo Škoda Favorit odhodené mimo cestu, kde pravou bočnou stranou narazilo do stromu, pričom
pri nehode utrpela poškodená U. M. (žalobkyňa) zranenia: zlomeninu oblúka štvrtého krčného stavca,
vykĺbenie krčnej chrbtice medzi štvrtým a piatym krčným stavcom, poškodenie miechy v krčnom úseku s

obrazom chabého ochrnutia všetkých štyroch končatín, výraznejšie na ľavej strane s poruchou citlivosti
a hybnosti končatín s prevahou vľavo, pričom porucha zdravia doposiaľ trvá, teda inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Za
to bol žalovaný II. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne

odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň bol žalovanému II. uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Súčasne boli poškodení X. M. a žalobkyňa s
nárokom na náhradu škody odkázaní na konanie o občianskoprávnych veciach.
16. Podľa oznámenia OR PZ v Žiline Č. p.: ORP-6-964/ODI-E-2001 zo dňa 05.11.2001 v evidencii
vozidiel bola ako držiteľ a vlastník osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat, EČ: K.
XXX R. evidovaná W. M., nar. XX.XX.XXXX, t. j. pôvodne žalovaná I. (č. l. 52 vyšetrovacieho spisu OÚV

PZ Čadca, ČVS:OÚV-571/2001).
17. Z posudku o bolestnom po úraze zo dňa 28.02.2002 súd zistil, že tento bol vypracovaný U.. V.
D., ortopédom NRC M. a potvrdený prednostom prvého lôžkového oddelenia Y.. U.. U. U. P.., pričom
základné ohodnotenie bolestného bolo určené na 205 bodov, z toho podľa položky č. 105d podvrtnutie
(vykĺbenie)krčnejchrbtice,štvrtého,piatehostavcasposunomopolovicušírky100bodov,podľapoložky

106e zlomenina oblúka štvrtého krčného stavca 3/4 zo 60 bodov, t. j. 45 bodov, podľa položky 108a
poranenie medzistavcovej platničky C 4/5 pri zlomenine štvrtého krčného stavca 3/4 z 80 bodov, t. j. 60
bodov. V zmysle časti A bod I. ods. 7 prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. bolo zvýšené základné bodové
ohodnotenie bolestného na 2-násobok, a to z dôvodu potreby infúznej liečby, náročného operačného
výkonu na krčnej chrbtici, prechodných porúch močenia a stolice, dlhodobú hospitalizáciu a celkové

strádanie.
18. Z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.02.2002 súd zistil, že tento bol
vypracovaný U.. V. D., ortopédom NRC M.Á. a Y.. U. U. P.., prednostom prvého lôžkového oddelenia
NRC M., pričom sťaženie spoločenského uplatnenia bolo obodované celkovo na 725 bodov, a to za
položku č. 303 poúrazová paraparéza horných končatín s prevahou vľavo, porucha citlivosti na pravej

dolnej končatine vo výške 600 bodov a podľa položky č. 302c poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice
stredne ťažké (operačná stabilizácia štvrtého a piateho krčného stavca) 1/2 z 250-tich bodov, t. j.
125 bodov. V ďalšom sa v posudku udáva, že u žalobkyne je mierna dopomoc vo všedných denných
činnostiach, pretrváva obmedzená hybnosť horných končatín, oslabená svalová sila, poškodená jemná
motorika (pohyblivosť a obratnosť prstov). Vzhľadom na charakter postihnutia zdravotného stavu a vek

pacientky doporučuje maximálne zvýšenie bodového ohodnotenia. Stav možno považovať za trvalý.
19. Z podaného znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca U.. F. M. č. XX/XXXX zo dňa
10.08.2009 súd zistil, že zdravotný stav žalobkyne pred úrazom bol dobrý s dobrou fyzickou a duševnou
kondíciou bez obmedzení v spoločenskom, športovom i pracovnom živote. Liečila sa ambulantne na
disrytmiu u svojho internistu, užívala Betaloc, iné lieky neužívala, nebola dispenzarizovaná v žiadnej

špecializovanej ambulancii. Jej predúrazový zdravotný stav nevykazoval v tom čase žiadne zmeny,
ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jej bežné uplatnenie v živote a uspokojenie spoločenských potrieb.
Viedla plnohodnotný aktívny, spoločenský, rodinný a partnerský život. K otázke objektívneho posúdenia
bolesti, jej intenzity, komplikácii, psychických problémov, zmien, porúch nervového ústrojenstva a pod.,
ktoré podstúpila žalobkyňa počas liečenia s ohľadom na utrpené zranenie, náročnosť, dlhodobosť a

intenzitu liečby a odstraňovanie ich následkov sa znalec v znaleckom posudku vyjadril, že bolesť je vždy
subjektívna, neexistuje neuropsychologický, ani chemický test, ktorým by ju bolo možné odmerať. Teda
objektívnehodnoteniebolestiniejerelevantnýhodnotiaciprvok.Naurčenieintenzitybolestisapoužívajú
vizuálne, analógové, verbálne a numerické stupnice. Ich použitie sa ďalej rozširuje na hodnotenie úľavy
bolesti vo vzťahu k ordinovanej liečbe, trvanie a vývoj, zmierňujúce a zhoršujúce faktory, psychosociálny

status pacienta, ide však o určovanie intenzity, resp. hodnotenie pre pacientov s chronickou
neutíchajúcou bolesťou pri závažných ochoreniach vyžadujúcich sledovanie cestou algéziologických
ambulancií. Hodnotiaci systém pre intenzitu pooperačných bolestí a bolestí pretrvávajúcej po traume
neexistuje. Ďalej znalec uviedol, že vyhláška č. 32/1965 Zb. nepojednáva o hodnotení intenzity bolesti,
ktorou pacient trpel počas úrazu a počas jeho liečby, ale je dané jednoznačné bodové ohodnotenie na

základe diagnóz a nerešpektuje individuálne kolísanie intenzity bolesti. Akýkoľvek hodnotiaci systém
je v tomto prípade len orientačný. Jednoznačne sa však môže vyjadriť, že vzhľadom k poraneniam,
ktoré utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode, išlo o ťažké poranenie s veľkými bolesťami pri úraze v
peroperačnom období (jednak zvládnutie operácie - rany na krku a v oblasti lopaty bedrovej kosti vpravo,kde sa odobral kostný štep, jednak pooperačne s aplikáciami infúzií, antibiotík, liekov na tlmenie bolesti,
podporu reparácie nervového tkaniva pri tvorbe krvných zrazenín (a aj v čase rehabilitácie). Liečba
je dlhodobá a iniciálne intenzívna, časom menej náročná, ale prakticky celoživotná. Spočíva nielen v

nutnosti občasnej analgetickej miorelaxačnej liečby, ale aj v každodennom rehabilitačnom programe
a užívaní liekov na podporu nervového tkaniva a úpravu psychických funkcií. Poškodená bola časť
centrálneho nervového systému. Došlo k inkompletnému prerušeniu krčnej miechy v oblasti, tzv. hornej
intumescencie prevažne vľavo. Následkom je čiastočne ochrnutie všetkých štyroch končatín, najviac
však ľavej hornej končatiny. Ide o ťažký neurologický nález vyžadujúci urgentnú operačnú revíziu a

uvoľnenie miechového kanála s cieľom zaistiť predpoklad pre preparáciu neurotkaniva, samozrejme za
medikamentóznej podpory a stimulačnej rehabilitácie. Tento neurologický nález regreduje u každého
pacienta individuálne, ide však o dlhodobý proces. U žalobkyne bola veľmi dobrá klinická odozva už
v skorom pooperačnom období, teraz je nález v stacionárnom stave s rezíduom hlavne na horných
končatinách s akcentáciou vľavo. Čo sa týka psychických zmien, každé postihnutie zdravotného stavu
a zvlášť binálne postihnutie ovplyvní život pacienta, objavuje sa celý rad nových problémov, ktoré

musí riešiť. Posudzuje realitu svojho zdravotného stavu a hodnotí svoje možnosti a reintegruje sa
do spoločenských štruktúr. Celý resocializačný proces je dlhodobá záležitosť. Pretrvávajúce životné
obmedzenia v danom prípade rezultovali v tzv. agorafóbiu (chorobný strach z pobytu v otvorenom
priestore). Postihnutý sa bojí prejsť námestie, ulicu a pod. Ide o celú skupinu fóbií zahŕňajúci strach z
opustenia domu, obchodu, tlačeníc a verejných priestorov, cestovanie vo vlakoch, autobusoch alebo

lietadlách bez sprievodu. Pacienti sa často nápadne vyhýbajú fóbickým situáciám. Niektorí agorafobici
pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokážu vyhnúť fóbickým situáciám (s panickými prejavmi).
Iniciálna inkompetencia sphinkterového mechanizmu močového mechúra a tým daná inkontinencia
je upravená, je však predpoklad určitej dissynergie a inkoordinácie močových ciest pred dispozíciou
uroinfektom. Čo sa týka vykonaných operačných zákrokov a k bolestiam spôsobeným uvedenými

zákrokmi, znalec v znaleckom posudku uviedol, že operácia žalobkyne bola vykonaná dňa 24.08.2001,
pričom došlo k odberu trikortikálneho štepu z lopaty bedrovej kosti, naloženie svorky za účelom
natiahnutia krku a roztiahnutia medzistavcových priestorov, odstránenia medzistavcovej platničky a
kosteného úlomku z miechového kanála, nález roztrhnutia prednej časti okolo miechových väzov, kadiaľ
vytekal mozgovomiechový mok, aplikácia trikortikálneho štepu a zastabilizovanie kovovou titánovou

platničkou so štyrmi skrutkami, zrušenie trakčnej svorky, aplikácia redonovej odsavnej drenáže a uzáver
pooperačných rán. Tento operačný zákrok je možné vykonať len v celkovej anestéze. Pooperačné
bolesti sú veľké prihliadnuc na lokalitu zákroku - krčná chrbtica a na prítomnosť dvoch operačných
rán, na prítomnosť redonovej odsavnej drenáže na krku, kde pri tomto type operácie je ponechaná
o niečo dlhšie ako obvykle a každý ťah, či manipulácia s drenážou spôsobuje bolesť. Žalobkyni boli

bezprostredne po úraze, ale aj pooperačne aplikované analgetiká, a to Dolzin - liek opiátového typu
(užitie - silná akútna bolesť), ktorý bol podávaný prvý pooperačný deň v rozmedzí ôsmich hodín v
kombinácii s analgetikami typu Novalgin, pričom použitie tohto lieku je pri silných bolestiach limitované
jeho nežiadajúcimi účinkami a astropovým efektom (zvyšujúcou sa dávkou sa nezvyšuje jeho účinok),
preto jeho použitie je skôr nie v okamžitom, ale skorom a neskoršom pooperačnom období, buď v

monoterapiialebovkombináciisinýmianalgetikami.VďalšombolžalobkynipodávanýTramal-opioidné
analgetikum, podávané tzv. podľa potreby, teda intermitentne v skorom a neskoršom pooperačnom
období. Tieto analgetiká sa iniciálne podávajú v injekčnej forme. Prechod na perorálnu formu je
individuálny s ohľadom na požiadavky pacienta a na jeho schopnosť tolerancie bolesti. U žalobkyne je
namieste dlhodobá aplikácia analgetík, a to intermitentne v perorálnej forme v ďalšom živote v dlhom

časom úseku od úrazu i operácie. Žalobkyňa po dopravnej nehode nebola v bezvedomí, pooperačne
nebola udržiavaná v umelom spánku. Okamžite po operácii bola prebudená z celkovej anestézy. Počas
operácie nepociťovala žiadne bolesti. K otázke, ako bola žalobkyňa obmedzená v súvislosti s liečením
úrazu až do jeho skončenia, sa znalec v znaleckom posudku vyjadril, že obmedzenia od úrazu a v
prvých hospitalizačných fázach liečby boli nasledovné: absolútne obmedzenie spoločenského života

vyplývajúce z pobytu v nemocničnom zariadení ako určitej spoločenskej izolácie a s tým súvisiace
obmedzenie rodinného a intímneho života, absolútne obmedzenie športových činnosti. V tejto fáze
je dôraz vzhľadom k základnej diagnóze daný na reedukáciu samoobslužných činností a zlepšenie
sebestačnosti. V prvotných fázach je na mieste i obmedzenie základných hygienických úkonov, je
nevyhnutná rehabilitácia, a to intenzívne a v pravidelných návykoch sa pokračuje v rehabilitačných

cvičeniach dlhodobo. Čo sa týka obmedzení pretrvávajúcich doposiaľ, sa znalec v znaleckom posudku
vyjadril, že rodinný život prináša nutnosť zvládať náročnejšie a ťažšie domáce práce, v ktorých je
žalobkyňa obmedzená. Nie je možné, aby zvládala akúkoľvek športovú činnosť zameranú na motoriku,
čiužhornýchalebodolnýchkončatín,dynamikuatiežvytrvalosť.Tance,dlhšievychádzkyadlhodobejšiekondičné cvičenia sú záťažou, ktorú nie je schopná realizovať. Sebestačnosť a samoobslužnosť je
zlepšená, v niektorých úkonoch možno nedostatočná. Pri trvalej invalidite je narušená i psychosociálna
adaptácia a s ňou súvisiaca psychická afekcia. U žalobkyne vedie k strachu z bežných denných situácií,

na verejných priestoroch k panickým prejavom, čo ako bludný kruh zhoršuje zaradenie do spoločenskej
a rodinnej komunity. Čo sa týka porovnania stavu tesne po dopravnej nehode a v súčasnosti, sa znalec
vyjadril, že stav tesne po dopravnej nehode je vyjadrený diagnózou kvaduparézy - ochrnutie všetkých
štyroch končatín po motorickej a senzitívnej stránke s akcentáciou horných končatín viac vľavo. Po
urgentnomzákroku,kedydochádzakuvoľneniumiechysaklinickynálezpromptneupravujeažalobkyňa

môže postupne hýbať končatinami. Je mobilizovaná za intenzívnej dlhodobej, podotýka celoživotnej
rehabilitácie, je schopná chôdze bez pomocných aparátov. Je samoobslužná vo väčšine úkonov a
je schopná viesť domácnosť s obmedzením pri ťažších prácach. Prognóza vývoja jej zdravotného
stavu je z dlhodobého hľadiska pri zachovaní neustálej rehabilitácie pomerne stabilizovaná. K ďalšiemu
zlepšeniu stavu však nedôjde. Je možné, že pokiaľ dôjde k inému pridruženému ochoreniu, môže sa
stav zhoršiť, do akej miery sa nedá jednoznačne vyjadriť. Zistené následky poškodenia zdravia tak

je možné považovať za trvalé, nie je možné ich odstrániť alebo zmierniť žiadnym zákrokom alebo
terapiou. Čo sa týka rehabilitačného procesu, sa znalec v znaleckom posudku vyjadril, že žalobkyňa
absolvovala rehabilitačný proces k danému stavu a diagnóze adekvátne, najskôr ústavne a následne
ambulantne. Nevyhnutná súčasť je i individuálne domáce cvičenie. Ambulantnú i individuálnu zložku
absolvuje prakticky doteraz. Rehabilitácia je jedna z rozhodujúcich súčastí liečebného procesu. Jej

absolvovanie je základom lepšieho zdravotného stavu u žalobkyne. Rehabilitačný proces výrazne
pomohol k jej súčasnému klinickému stavu. Napokon sa znalec v znaleckom posudku vyjadril, že
súčasný neurologický, rehabilitačný, urologický a psychiatricky klinický nález v celej miere súvisí s
predmetnou dopravnou nehodou. Iné len bežné ochorenia, ktoré sa pridružili po poúrazovom časovom
úseku a nesúviseli s dopravnou nehodou, tento nález neovplyvnili. K možnostiam žalobkyne uplatniť sa v

živote a v spoločnosti sa znalec vyjadril, že žalobkyňa je na plnom invalidnom dôchodku, pričom nemôže
vykonávať pôvodné povolanie. Ľavá horná končatina je oslabená a jej sila pri opakovaných pohyboch
sa horší, končatina ochabuje. Žalobkyňa v nej neudrží predmety, môžu jej nekontrolovateľne vypadnúť.
Nezvláda rýchlejšiu chôdzu, obtiažnejšia je chôdza zo schodov a do schodov. Náročnejší terén nie
je schopná prejsť. Športová činnosť je výrazne obmedzená, nezvláda koordinačné športy so záťažou

horných končatín a dynamické športové činnosti. V rodinnom živote zvláda bežnejšie a ľahké úkony,
ale na ťažšie a rozsahom väčšie práce potrebuje pomoc, neodnesie ťažšie nákupy, nezvláda väčšie
pranie.Obmedzenosťspočívavmožnostilenpasívnejúčastinaspoločenskýchakciách,aktívnespojené
s pohybom a tancom nezvláda. V základných hygienických potrebách nemá zásadné obmedzenia.
Činnosti so zapájaním ľavej hornej končatiny môžu byť problematické. V bežných činnostiach v ťažších

a náročnejších domácich prácach je odkázaná na pomoc.
20. Z výsluchu súdom ustanoveného znalca U.. F.Í. M. na pojednávaní dňa 29.01.2010 vyplynulo, že
pokiaľ ide o bolestné, zdravotný stav žalobkyne bol ustálený už hneď po úraze, teda po ukončení
celkovej diagnostiky v rámci jej hospitalizácie v NsP Žilina. Bolo to pri jej prepustení z hospitalizácie
v auguste 2001. Ohľadom ustálenia zdravotného stavu pre účely posúdenia sťaženia spoločenského

uplatnenia sa znalec vyjadril, že väčšinou po roku dôjde k ustáleniu zdravotného stavu tak, aby mohlo
byť ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia. Po liečbe, ktorú žalobkyňa absolvovala v M., sa
vyskytli psychiatrické poruchy. Myslí tak, že neurologický nález bolo možné ustáliť už po roku od úrazu,
pretože po tomto období došlo už len k minimálnemu zlepšeniu. Čo sa týka vážnych psychiatrických
porúch, tieto boli zistené po liečbe v M. niekedy v rokoch 2001, 2002, pričom predpokladá, že jej stav

mohol byť ustálený tak 1,5 roka až 2 roky na to. Následok psychiatrických porúch tu je stále prítomný.
Je otázkou času, kedy sa začali prejavovať takéto poruchy, avšak u žalobkyne ide o stav chronický s
trvalými následkami. Po otázke súdu sa znalec vyjadril, že agorafóbia bola u žalobkyne diagnostikovaná
v roku 2004, pričom ide o trvalé ochorenie s trvalými prejavmi a má za to, že tento stav bolo možné
považovať za ustálený niekedy v roku 2004 - 2005. K otázke, či je možné, aby vykonávala nejaký druh

práce, znalec uviedol, že určite môže robiť na nejakom úrade, napr. administratívne práce, ktoré sú z
jeho hľadiska pre ňu vhodné, avšak je vylúčené, aby pracovala manuálne. Takúto prácu vykonávať môže
v určitých štádiách, keď je kompenzovaná, prostredníctvom medikamentov sa to dá. Nemožno však
predpokladať, kedy sa prejaví jej ochorenie (agorafóbia). Prísne vzaté môže uviesť, že žalobkyňa by
bola schopná vykonávať takýto druh prác. K otázke, či je žalobkyňa schopná vykonávať prácu v sede

z hľadiska dlhšieho časového úseku takto vykonávanej práce, prípadne či je schopná vykonávať práce
na počítači, resp. iné pisárske práce, znalec uviedol, že si myslí, že by to vzhľadom na jej ochorenie
nemal byť problém. Otázkou je, ako by to komplexne zvládla, čo sa týka vnemov pri práci s počítačom,
či by to u nej nevyvolávalo nejaké prejavy psychiatrickej diagnózy. Prísne vzaté, žalobkyňa by mohlas ohľadom na svoju psychiatrickú diagnózu vykonávať takéto práce v uzavretých priestoroch. Nevie sa
však presne vyjadriť, aké prejavy by mohlo takéto zaťaženie u nej z tohto hľadiska vyvolávať. Ochorenie
agorafóbia znalec definoval, ako anxiozitu, t. j. strach, úzkosť, pri ktorej dochádza k tomu, že ak sa

pacient dostane do situácie, ktorá vyvoláva tieto prejavy, dostáva paniku. Môže sa to prejavovať tak,
že pacient pár mesiacov svoj stav zvláda, avšak príde k danému predpokladu a potom nastávajú už
uvedené následky. U žalobkyne sú tieto prejavy iniciované pobytom vonku, pričom v tomto smere
poukazuje na svoj znalecký posudok str. 12. Na otázku, či žalobkyňa vzhľadom k tomu, že do takejto
práce sa musí nejako ustanoviť, teda musí prísť k svojmu zamestnávateľovi, má sťažený prístup do

práce sa znalec vyjadril, že prísne vzaté, sa to dá, avšak môžu byť s tým spojené komplikácie. Záleží
na vzdialenosti pracoviska od miesta jej bydliska, od spôsobu jej dochádzky. Keď sa vyjadruje čisto
teoreticky, ak by žalobkyňa potrebovala dochádzať do práce, je toho schopná. Čo sa týka dlhšieho
dochádzania do práce z hľadiska vzdialenosti pešo, má za to, že dlhšie vzdialenosti nie je žalobkyňa
schopná prekonať. Teoreticky však jej dochádzka do práce vylúčená nie je, avšak môžu sa vyskytnúť
predpoklady, že sa spustí prejav ochorenia a dostane panickú fóbiu. Dlhšie cesty by ju mohli taktiež

fyzicky unaviť. Ak by to bolo pre ňu stresujúce, čo sa týka psychického ako aj fyzického zaťaženia, mohlo
by dôjsť v ďalšom k dekompenzácii jej zdravotného stavu, t. j. k zhoršeniu jej zdravotného stavu aj z
hľadiska psychického aj z hľadiska fyzického. K otázke, či s ohľadom na skutočnosť, že u žalobkyne
bola konštatovaná poúrazová paraparéza, t. j. obmedzenie krčnej chrbtice a horných končatín, pričom
pri administratívnych prácach je potrebné pracovať dnes na počítači, prípadne odnášať, prinášať nejaké

dokumenty a pod., v ďalšom poukazujúc na skutočnosť, že žalobkyňa sa pri svojej výpovedi vyjadrila,
že jej vypadávajú predmety z rúk, by bola skutočne schopná vykonávať takéto administratívne činnosti,
znalec uviedol, že prísne vzaté, si myslí, že by bola schopná písať pravou rukou, ktorú má lepšiu,
teda pravá strana je lepšia. Čo sa týka dvíhania a prenášania nejakých predmetov, táto činnosť je u
nej sťažená. Pri dlhodobejšom písaní by napríklad pri ľavej ruke mohlo dôjsť k únave, čo by mohlo

iniciovať fyzický ako aj psychický stres, stuhnutie chrbtice a pri takejto dlhodobej záťaži ľavej ruky by
mohol byť zhoršený jej zdravotný stav. Nedá sa to však úplne presne povedať, či je to u nej možné
alebo nie. K obtiažam pri bežných činnostiach z hľadiska jej zdravotného postihnutia sa znalec vyjadril,
že pokiaľ ide o pravú ruku, táto je dobrá, pokiaľ ide napr. o umývanie zubov, je schopná. Ľavá ruka je
však obmedzená, pokiaľ ide o jej aktívnu hybnosť a jemnú motoriku. Môže byť, že jej aj vypadávajú

predmety z rúk. Ak ide o umývanie tela, vzhľadom k postihnutiu ľavej ruky, toto je problematické, taktiež
obliekanie je problematické, pretože ľavá strana zaostáva. Ak by to tak mohol uviesť, ak sa ľavá strana
unavuje, je to postupne čoraz slabšie, čiže v priebehu dňa k večeru sa tento stav zhoršuje. K bežným
domácim činnostiam, ako varenie, pranie, ak má ešte deti, ktorým treba pomáhať, obliekať ich a chystať,
tieto činnosti môžu byť taktiež problematické. Schopnosť jemnej motoriky ľavej ruky u žalobkyne nie

je úplne stratená, je obmedzená. Pokiaľ ide o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a bodového
ohodnotenia bolestného vypracovaného U.. V. D. zo dňa 28.02.2002, sa znalec vyjadril, že položky 105d
a 106f posudkový lekár ohodnotil správne, čo korešponduje aj s jeho obodovaním. Pri položke 108a
oproti posudkovému lekárovi mal znalec za to, že vzhľadom k úrazu je vyššie ohodnotenie tejto položky
adekvátne. U položky 229 - poškodenie krčnej miechy, má za to, že neurologický nález bol evidentný.

Zdravotný stav žalobkyne tak v čase podania posudku bol umožňujúci ohodnotiť aj toto poškodenie z
hľadiska bolesti. Pokiaľ je neurologický nález pohmoždenie a stlačenie miechy, vždy musí byť prítomné
aj poškodenie krčnej miechy, teda má za to, že toto bolo u žalobkyne prítomné. U položiek 2, 113 a 88,
nevie, prečo posudzujúci lekár tieto položky neobodoval a neuviedol v posudku, pričom tieto poškodenia
boli prítomné už vlastne následne po úraze. Ohľadom položky 88, počas samotnej operácie bol odobratý

štep z lopaty bedrovej kosti. Pokiaľ ide o posúdenie ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
vypracovaného U.. V. D. zo dňa 28.02.2002, sa znalec vyjadril, že má zato, že uvedené poškodenie
zdravia je adekvátne obodovať zvýšene tak, ako uviedol vo svojom znaleckom posudku.
21. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 20.11.2003 vyplynulo, že po dopravnej nehode po náraze
zostala sedieť v motorovom vozidle nehybná. Až po operácii, ktorú ihneď absolvovala, sa stav trošku

zlepšil, začala pohybovať nohami. Ľavá ruka bola nehybná a túto mala takú veľmi dlho a aj toho času
je pohyb touto rukou veľmi oslabený, je slabá, nemôže ju zdvihnúť, má necitlivosť v prstoch na tejto
ruke. Po operácii iba ležala, nedokázala nič urobiť, všetko muselo byť za ňu vykonávané inými ľuďmi,
a to od kúpania, pomáhania vo fyziologických potrebách. Počas mesačného pobytu v nemocnici po
dopravnej nehode bola niekoľko dní na JIS-ke, kde jej boli dávané infúzie, bola cievkovaná, do krku

mala zavedenú nejakú trubičku z dôvodu poškodenia miechy. V krku má titánovú dlahu, ktorou sú
zošrobované poškodené krčné stavce. Počas celého tohto obdobia bola v starostlivosti rehabilitačných
sestier,ktorésňoucvičilicelételo.Srukaminedokázalahýbať,museljukŕmiťnemocničnýpersonál.Keď
odchádzalaznemocnicebolaschopnáurobiťlenpárkrokov.Pomesiaciihneďišlanarehabilitačnýpobytdo M., kde podstupovala cvičenia. V nemocnici sa nedokázala najesť, bola schopná komunikovať, avšak
mala oslabené hlasivky, toto sa upravilo až v M.. Čo sa týka pobytu v M., mala pridelenú individuálnu
rehabilitačnú sestru. Aj tu sa nedokázala sama umyť, nemohla sa prezliecť. Keď išla do vírivých vaní,

museli jej pomáhať aj s prezliekaním do plaviek. V M. bola do Vianoc 2001, pričom po Vianociach sa
tam nevrátila, nakoľko psychicky zle znášala odlúčenie od detí. Počas tohto obdobia užívala lieky, najmä
v súvislosti s neurologickými problémami, ktoré boli spôsobené predmetnou dopravnou nehodou. Po
príchode domov absolvovala rehabilitácie v M. O. U., ktoré s menšími prestávkami vlastne absolvuje
doteraz. Čo sa týka možnosti zlepšenia jej stavu, zo strany lekárov bolo konštatované, že tento stav je

trvalý a k nejakej zmene k lepšiemu už nedôjde. Je potrebné, aby cvičila a mala pohyb, aby sa tento
stav udržal. Rovnako má obmedzenú pohyblivosť krku, takisto sú oslabené nohy, nemôže pobehnúť, do
schodov má problémy s chodením. Z týchto dôvodov sa nemôže riadne starať o deti a domácnosť a vo
veľkom rozsahu jej v tom pomáha matka. Po úraze, keď prišla domov z M., matka robila úplne všetko.
Potom sa situácia zlepšila a niečo pomáha aj ona, avšak z veľkej strany je stále odkázaná na jej pomoc,
musí robiť upratovanie väčšieho charakteru, okrem toho jej pomáha variť, prať na deti. Najmladšie deti

museli ísť predčasne ako 2,5 ročné do škôlky, nakoľko by to nebola jej matka sama zvládla. Čo sa
týka pomoci zo strany manžela, tento je zamestnaný, takže zabezpečuje finančné prostriedky pre ich
rodinu. Má 4 deti - U., O.. XX.XX.XXXX, Y., O.. XX.XX.XXXX a dvojičky R. a Z., nar. XX.XX.XXXX.
Pred dopravnou nehodou bola na materskej dovolenke s dvojičkami. Má ukončenú SPŠ Chemickú v
BanskejBystrici.PojejukončenínastúpilapriamodoSEVAK-ua.s.Žilina,kdepracovalaakolaborantka.

Tam robievala odbery pitnej vody, chodila po celom okrese a spracovávala vzorky. Pred dopravnou
nehodou rekreačne športovala, spolu so staršími synmi chodievala lyžovať, plávať. Teraz sa tomu
venovať nemôže, lebo musí byť opatrná, nesmie spadnúť, nesmie si ublížiť. Okrem toho, keďže má
oslabené nohy, na lyžiach by sa neudržala. Rovnako, čo sa týka plávania, v tomto je obmedzená z
dôvodu, že má oslabenú ľavú ruku, nemôže dať ňou riadny záber. Plávanie nemala ani v M., boli tam

len vírivé vane. Čo sa týka návštev spoločenských udalostí pred dopravnou nehodou, tieto s manželom
navštevovali zriedkavo, nechodili pravidelne na nejaké akcie. Čo sa týka jej súčasného zdravotného
stavu, prsty na oboch rukách sú nedostatočne citlivé, pravá je na tom o niečo lepšia. Ľavú si nezdvihne,
anivnejneudržípredmety.Rovnakomáobmedzenúpohyblivosťkrku,nemôžeporiadneotočiťanakloniť
hlavu. Čo sa týka chôdze, môže chodiť, robiť pomalé pohyby, nemôže pobehnúť, tento stav považujú

lekárizatrvalý.Mávabolestichrbticeanajmäkrku.Rovnakojejveľképroblémyrobízima.Keďjechladno
a zachladí sa jej najmä ľavá ruka, tá stuhne tak, že s ňou absolútne nemôže hýbať. Rovnako jej robí zle
zima aj na nohy. Tie takisto ako by jej stuhli. Pri nadmernom teple jej väčšinou opúchajú ruky. Čo sa týka
možnosti uchopovania predmetov do rúk, nemôže dvíhať ťažšie predmety, keď ide na nákupy alebo
potrebuje niečo ťažšie zdvihnúť, požiada niektorého rodinného príslušníka, prípadne na nákupy berie

synov. Nie je absolútne možné, aby dvíhala ťažké predmety, ani to nerobí. Čo sa týka úchopovej funkcie,
tá je zlá najmä na ľavej ruke, keď niečo ľahké alebo malé uchopí, stane sa, že jej vypadne. Okrem toho
nemá rozoznávaciu schopnosť, keď napríklad chytí papier, nevie, či ide o papier alebo o látku, hmatom
to nemôže zistiť. Čo sa týka jej psychického stavu po havárii, vracia sa jej niekedy havária. Dokonca
sa stalo, že aj odpadla.

22. Z výpovede svedka X. M., manžela žalobkyne, na pojednávaní dňa 20.11.2003 pokiaľ ide o rodinný
život so žalobkyňou, pred jej úrazom a po úraze vyplynulo, že pred úrazom to bolo normálne, všetko bolo
v poriadku. Po úraze sa všetko zmenilo tým, že bolo veľa roboty navyše a to je až doteraz. Zdravotný,
ako aj psychický stav žalobkyne stále nie je dobrý. Čo sa týka jej psychiky, má zo všetkého strach, čo
sa týka jej možnosti pohybu, táto pohyblivosť u nej je zlá. Predtým ako rodina športovali, chodili lyžovať,

plávali. Pred nehodou lyžovali často, nedá sa povedať, že každý víkend, ale nebolo to ani zriedkavo.
S chlapcami chodila lyžovať najmä žalobkyňa. Veľa sa venovali ich najstaršiemu synovi U., ktorý robí
závodne motokros. Spolu s ním chodievali na súťaže a na rôzne preteky. Teraz je takéto chodenie na
preteky spolu so žalobkyňou nemožné vzhľadom na jej zdravotný stav. Dôvod, pre ktorý už nechodí
na tieto preteky, je jednak ten, že sú doma deti, okrem toho jej vadí, že nie je taká pohyblivá a že má

problémy a vadí jej aj to, že sa tam jazdí rýchlo. Okrem toho pri ubytovaní sú tam bojové podmienky,
spí sa v aute, čo by nemohla absolvovať. Syn U. motokros stále robí, avšak už s ním chodieva iba on. V
súvislosti s pretekmi mali aj veľa známych a spoločenských kontaktov s ľuďmi od motokrosu. Vzájomné
vzťahy medzi nimi sa oslabujú. Čo sa týka ich návštev známych, boli to väčšinou pretekárske známosti,
takže pred pretekmi deň alebo v deň pretekov sa u týchto známych zastavili. Keď prišla žalobkyňa z

nemocnice a z M. a rovnako aj teraz, bolo potrebné najmä vtedy sa o ňu starať, obliekať ju, všetko jej
robiť, umývať ju, variť pre ňu. Aj teraz sa niekedy stane, že je potrebné jej pomôcť, najmä s obliekaním.
Rovnako sa zmenilo aj jej správanie, často je nervózna, už sa im stalo, že 2-krát odpadla. Možnosť
jej pohybu je dosť obmedzená, môže chodiť iba pomaličky, pobehnúť nemôže. Čo sa týka jej hornýchkončatín, tak pravou rukou z jeho pohľadu môže robiť veci tak na 50 %, avšak ľavá ruka je zlá, tam
nemá dobrú možnosť veci uchopiť a padajú jej. Veľmi citlivo reaguje na ochladenie, vtedy ju bolí chrbát,
krk, nemôže dobre hýbať nohami. Rovnako tento úraz mal zlý vplyv na ich spolužitie ako manželov.

Žalobkyňa je nervózna, má zo všetkého strach, keď idú motorovým vozidlom cez križovatku, kde sa
im stala táto nehoda, má stále pripomienky typu „opatrne, pomaly, dávaj pozor“, je veľmi chúlostivá na
túto križovatku. Musí však povedať, že nejaké vážne konflikty medzi nimi nie sú. Čo sa týka bolestivých
stavov žalobkyne, keď za ňou prišli do nemocnice, vôbec sa nehýbala. Mala asi hodne vysoké bolesti,
čo usudzoval z toho, že mu to hovorila. Niekedy sa stalo, že deti, teda starší synovia, ktorí ju boli pozrieť,

museli odísť preč. Dôvod, prečo to tak urobili, bol asi ten, že sa nemohli na to pozerať. Mala niečo
napichnuté na mieche a v súvislosti s tým hovorila, že mala strašné bolesti, keď jej to napichovali. Počas
jej pobytu v nemocnici, keď ju prišli navštíviť, museli ju kŕmiť, nemohla si sama zobrať ani jesť. Aj po
príchode z nemocnice a po príchode z M. stále, keď chcela chodiť, museli jej dávať pomoc, a to najmä
keď išla hore schodmi. Dokonca sa stalo, že počas pobytu v Kováčovej spadla a ublížila si, preto musela
chodiť veľmi opatrne. Postupne sa tento stav mierne zlepšil, nevie presne, kedy to bolo. Teraz už prejde

ajbezpomoci,majúvšaknaschodochzábradlie,ktoréhosapridržiava.Čosatýkajejživotapodopravnej
nehode, je každodenným svedkom, ako sa jej ráno vstáva zle, je celá, ako ona hovorí, drevená. Ide ráno
do obchodu na raňajky, navrhovateľka pripraví deťom nejaké oblečenie. Deti sú už dosť veľké, takže sa
vedia obliecť samé a to aj tie najmladšie. Potom chodieva na rehabilitácie. Čo sa týka domácich prác,
chlapci sú už veľký, preto robia tieto domáce práce a pomáhajú jej tak. Ona sa tiež snaží, avšak väčšinou

ona zabezpečuje varenie. Majú záhradu, kde žalobkyňa pred úrazom pracovala a starala sa o ňu. Teraz
to už vôbec neprichádza do úvahy, starajú sa o ňu iba svokrovci, on na to tiež nemá čas.
23. Z výpovede svedkyne U. Z., matky žalobkyne, na pojednávaní dňa 26.01.2006 vyplynulo, že pred
nehodou mala žalobkyňa dvojičky, ktoré už mali 2,5 roka a mala ísť od 1. septembra do práce. Po
nehode do práce už nenastúpila. Dovtedy chodila športovať, plávala s deťmi, chodili na lyže, chodili aj

na motokros, spolu s mužom si spravili auto, v ktorom mohli aj prespávať a chodievali na tieto súťaže so
svojim synom. Pokiaľ ide o domácnosť, žalobkyňa si všetko stihla porobiť sama, bola sebestačná. Mali s
manželom aj určité spoločenské aktivity, ako turistiku a stretávanie s priateľmi. Takisto robila na záhrade.
Keďsastalanehoda,všetkyprácevdomácnosti,akoajstarostlivosťnajmäodvenajmladšiedetipadlina
svedkyňu, pretože bývajú spolu v jednom dome. Dva týždne po nehode lekár dovolil, aby deti išli pozrieť

žalobkyňu do nemocnice, ale boli z toho dosť vystrašené, jednak deti, jednak aj žalobkyňa, nevedeli,
ako sa majú k sebe správať. Čo sa týka potom jej ďalšieho života, motokros sa musel samozrejme
obmedziť, ešte aj počas tohto obdobia, keď bola v nemocnici, pretože tam bolo treba za ňou stále chodiť,
ona si nič neurobila, bolo ju nutné kŕmiť, umývať, bolo potrebné s ňou cvičiť. Potom z nemocnice zo
Žiliny išla do Kováčovej. Tam takisto bolo treba za ňou chodiť, keď bola na priepustku doma, bolo jej

treba všetko od základnej hygieny urobiť, dokonca manžel jej musel umývať zuby, lebo ona si rukami
nevládala prísť k ústam a tieto zuby si umyť. Ak ide o jej terajší stav, nevie, či to záleží aj od počasia,
ale hocikedy sa stane, že jej začne „trepať“ ľavou rukou, aj tá ľavá noha sa jej hocikedy podlomí. V
dome sa museli dať preč koberce, pretože stále zakopávala. Základné veci si už v súčasnosti urobí
sama, ako variť, avšak všetky tie hrubé roboty (umývanie okien, schodov, chodieb, práca v záhrade)

musí urobiť svedkyňa. Svedkyňa väčšinou žehlí prádlo, ktoré síce operie práčka, ale potom s ním treba
urobiť poriadok. Do týchto činností je zapojená celá rodina, aj zaťove sestry, pretože svatovci bývajú
hneď blízko nich. Títo tiež pomáhajú s tými hrubými robotami. Žalobkyňa chodí sama. Asi dva mesiace
po tom, čo prišla z nemocnice, používala francúzsku palicu, z jednej strany ju podopierali, z druhej strany
palica, teraz žiadne takéto pomôcky nepoužíva. Žalobkyňa je praváčka. Môže sa sama umyť, aj obliecť,

s vyzliekaním má problém, ale vyzlečie sa sama, ale vždy je ten jeden rukáv, keď ide svedkyňa prať,
natiahnutý, lebo vyzliekanie je pre ňu komplikované. Môže robiť také bežné veci, doma si utrie prach, s
mopom, ktorý má na zem si aj pozotiera, ale čo sa týka tých schodov, to väčšinou robí svedkyňa, periny si
postelie, ale keď sa prezliekajú, tieto prezlieka svedkyňa. Pomáhajú tam samozrejme aj chlapci, ktorí sú
väčší. Nemôže rýchlo chodiť. Stále má studené končatiny, bolí ju chrbtica. Keď napr. varí, musí si ľahnúť

na rovnú tvrdú podložku a začať trochu cvičiť rukami, pretože aj ruky aj chrbát jej stále tŕpnu. Žalobkyňa
teraz už športovať nemôže, nemôže používať bicykel, tento si zhodou okolností kupovala tesne pred
nehodou. Na kultúrne podujatia moc ani nechodievala, akurát dosť chodila z roboty, keď išli do divadla
alebo niekam. Na aktivity spojené s tancovaním nechodila, pretože zať takéto veci neobľubuje. Počas
liečby sa sťažovala na bolesti, hlavne, že ju bolia nohy, ruky a hlava. Bola z psychického hľadiska na

dne, najmä čo sa týka detí, keď tieto nevidela, vždy keď k nej prišla, len plakala. V súčasnosti sa sťažuje
najmä na únavu.
24. Z výpovede svedkyne L. U. na pojednávaní dňa 26.01.2006 vyplynulo, že žalobkyňu pozná osobne,
14 rokov spolu pracovali v SEVAK-u, a. s. Vytvoril sa medzi nimi aj kamarátsky vzťah. Tým, že svedkyňaz tejto firmy odišla, ich stretávania sa obmedzili, ale ich vzťah zostal kamarátsky. Do zamestnania v
SEVAK-u, a. s. nastúpila niekedy na prelome rokov 1986 až 1987 a v tomto období tam už asi rok
pracovala žalobkyňa. Vykonávali prácu laborantiek, ktorá pozostávala z toho, že dva dni chodili po

teréne, po vodojemoch, odoberali vzorky vody a ostatné dni tieto vzorky skúmali a posudzovali. Obidve
odišli na materskú v roku 1991, takže sa aj rovnako z materskej dovolenky vrátili naspäť do práce a mali
rovnako staré deti. Aj z toho dôvodu sa viac zblížili, pretože sa začali schádzať spolu aj s rodinami a
deťmi. Chodili spolu na hory, chodili sa spolu lyžovať. Svedkyňa bola členkou turistického oddielu v Ž.,
keďže tam, kde bývala žalobkyňa, takýto oddiel nebol. Žalobkyňu volala na aktivity tohto oddielu, chodili

spolu hlavne na lyžovačky, na E. mal tento oddiel svoju chatu. Ku tejto chate sa dalo dostať 2 až 3 km
pešo a potom sa tam lyžovalo. V lete to bola taká náhodná turistika, chodili do X.Z., do Z., tak ako boli
rôzne organizované turistické akcie oddielom, tieto akcie, resp. ich výber prispôsobovali možnostiam ich
detí. Chodievali sa spolu bicyklovať, okolo Rudiny je pekné prostredie, takže keď neboli v Ž., zobrala
bicykle a išli sa bicyklovať. Pokiaľ vie, jeden zo synov žalobkyne pretekal, žalobkyňa chodievala s nimi
na tieto závody a robila im servis, čo sa týka varenia a takýchto prác. Môže povedať, že to bol vlastne

taký celoživotný sen ich rodiny, ktorým táto rodina stále žila. Ohľadom kina, divadla, mali vytipované
určité koncerty, napr. Lenka Filipová, kde podľa toho, či nejaký takýto koncert bol, náhodne išli. V roku
2001 nastúpila do zamestnania vo firme svojho manžela a niekedy v lete jej volal manžel žalobkyne o
tom, že mali nehodu a či by žalobkyňu neprišla pozrieť do nemocnice. Neinformoval ju o tom, v akom
stave sa žalobkyňa nachádza, preto, keď tam prišla, bola šokovaná. Žalobkyňa ležala, bola akoby v

sadre, nehybná. Ľavú ruku nevládala vôbec zdvihnúť, pohybovať ňou, takisto mala nehybnú ľavú nohu.
Keďže rodina žalobkyne nie je zo Ž., vždy z práce sa u žalobkyne v nemocnici zastavila a s tou rukou jej
cvičila.Bolatakdohodnutásprimáromasosestričkami,pretožeboložalobkynipovedané,žejepotrebné
rozcvičovaťtietokončatiny,abynedošlokichstuhnutiu.Včasejejnávštevvnemocnicižalobkyňuvlastne
bolelo všetko. Tá ľavá ruka, ktorú mala nehybnú, tá ju nebolela, sťažovala si najmä na bolesti v oblasti

krčných stavcov, ktoré presne uviesť nevie. Keď potom následne išla žalobkyňa do Kováčovej, spolu
iba telefonovali. Pokiaľ vie, zamestnávateľ jej ešte pol roka po tej nehode držal miesto, pretože sa stále
nevedelo, či sa do zamestnania vráti alebo nie, ale vzhľadom k tomu, že ich práca vyžaduje chodiť po
teréne, kde je to často do kopca, je to často nebezpečnejšie, lebo prekonávajú prekážky, chodia po
rebríkoch do vnútra do vodojemov, okrem toho celá práca v laboratóriu spočíva v používaní rúk a z toho

dôvodu, že žalobkyňa mala s týmto problémy, nebol predpoklad, aby zotrvala v práci. So žalobkyňou sa
teraz stretáva sporadicky, keď má čas, tak ju zabehne navštíviť, prípadne sa stretnú v meste. Idú si tak
raz za pol roka niekde sadnúť. Žalobkyňa mala aj psychické problémy, najmä keď bola v nemocnici, tak
stále hovorila o tom, či by nebolo lepšie, keby bola zomrela, ako zostať takáto. Čo sa týka jej terajšieho
života, so žalobkyňou teraz nebýva, môže povedať len to, že informácie má z telefonického kontaktu.

Následne opísala dve udalosti, pri ktorých mala žalobkyňa problémy s schôdzou. Volala žalobkyňu na
koncert do športovej haly, pričom odmietla s tým, že keď to nie je koncert, kde sa môže sedieť, ona
by toto státie nezvládla. Takisto boli raz v Rajeckých Tepliciach, kde nemohla plávať, hovorila, že môže
trošku hýbať len pravou rukou, že tou ľavou rukou sa jej plávať nedá. Žalobkyňa preplávala tak možno
2 - 3 m pomocou tej zdravej pravej ruky, keďže tam nie je hlboká voda, vždy sa postavila a potom zase

kúsok preplávala. Preto išli do teplého prameňa a tam sa jej urobilo zle. Čo sa týka jej psychických
problémov, mala problémy s tým, že po úraze pribrala, že nemôže cvičiť. Chodila cvičiť na nejaké stroje,
ale podľa jej vyjadrenia ani takéto cvičenie jej lekári neodporúčajú.
25. Z hľadiska právneho posúdenia súd svoje rozhodnutie - rozsudok zo dňa 12.03.2010 odôvodnil tak,
že u oboch strán sporu je daná vecná legitimácia. U žalobkyne súd dospel k záveru, že táto má v konaní

aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá vyplýva z tej skutočnosti, že došlo u nej ku škode na zdraví, a to v
príčinnej súvislosti s predmetnou dopravenou nehodou. U pôvodne žalovanej I. a žalovaného II., dospel
k záveru, že obaja sú v danej veci pasívne vecne legitimovaní ako osoby zodpovedajúce za vznik škody
nazdravíužalobkyne(pôvodnežalovanápodľaust.§427Občianskehozákonníkaakoprevádzakovateľ
motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na zdraví žalobkyne a žalovaný II.

podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vodič tohto motorového vozidla v dôsledku jeho
protiprávneho konania, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla škoda na zdraví u žalobkyne). S poukazom
na ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd konštatoval u pôvodne žalovaných I. a II. vo vzťahu k
žalobkyni ich pasívnu solidaritu podľa ust. § 511 Občianskeho zákonníka.
26. Čo sa týka posudzovania žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu bolestného uplatneného v

zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., súd vychádzal jednak zo samotnej skutočnosti, že
žalobkyňa utrpela predmetné poškodenie zdravia a v ďalšom z podaného znaleckého posudku U..
F. M.. Súd sa tak zaoberal otázkou, či žalobkyňa v súvislosti s poškodením zdravia znášala mučivé
útrapy a bolesť jej spôsobovala zvlášť mučivé stavy, čo by odôvodňovalo rozhodnutie súdu podľa ust.§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V tomto smere tak súd vychádzal z posúdenia znalca MH.. F. M.,
ako je toto uvedené v odseku 19 a 20 tohto rozsudku a z ním vykonaného bodového ohodnotenia
bolestného na celkový počet bodov 687,5; podľa položiek: 1. 106f zlomenina oblúka 4 krčného stavca

45 bodov (3/4 zo 60), 2. 105d luxácia C4-5 75 bodov (3/4 zo 100), 3. 108a vyklenutie medzistavcovej
platničky traumat. 75 bodov (3/4 zo 100), 4. 229 poškodenenie krčnej miechy - pohmoždenie a stlačenie
kvadruparezoplegia - ochrnutie na všetky 4 končatiny 130 (plné zo 130), 5. 2 tržná rana čelovej oblasti
vpravo 7,5 (3/4 z 10), 6. 113 pohmoždenie ramena vpravo 11,25 (3/4 z 15) a 88 rana chirurgicky ošetrená
- odberové miesto štepu 18,75 (3/4 z 25), pričom podľa ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia

za bolesť znalec zvýšil odškodnenie za bolesť u položiek 106f, 105d, 108a a 299 až na dvojnásobok, a
to z dôvodu, že poškodenie na zdraví si vyžiadalo u žalobkyne bolestivejší spôsob liečby - opakované
transfúzie a infúzie [A I. ods. 6 písm. b)], povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon [A I. ods. 6 písm.
c)] a v nadväznosti na to podľa A I. ods. 7 pri súbehu dôvodov možno zvýšiť bodové hodnotenie na
dvojnásobok. Na pojednávaní sa znalec vyjadril, že čo sa týka bolestného, zdravotný stav žalobkyne
bolo možno považovať za ustálený už hneď po úraze, teda po ukončení celkovej diagnostiky v rámci jej

hospitalizácie v NsP Žilina v auguste 2001.
27. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za bolesť je čo do základu dôvodný, t. j. mal za to, že žalobkyňa v súvislosti s
poškodením zdravia znášala mučivé útrapy a bolesť jej spôsobovala zvlášť mučivé stavy.
28. Vychádzajúc z uvedeného záveru sa tak súd zaoberal v ďalšom dvoma otázkami rozhodnými pre

stanovenie výšky mimoriadneho odškodnenia za bolesť.
29. Po prvé sa súd zaoberal otázkou, z akého bodového hodnotenia bolestného je treba vychádzať pri
zvyšovaní jeho odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Súd v tomto smere dal za
pravdu intervenientovi na strane žalovaných, pričom jeho argumentáciu považoval za správnu. Súd tak
vychádzal pri rozhodovaní zo základného bodového ohodnotenia bolestného lekárom (znalcom) podľa

ust. prílohy časti A. I. ods. 2 až 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb., teda zo základného bodového hodnotenia
stanoveného znalcom 362,5 bodov.
30. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou vznesenej námietky premlčania žalobkyňou uplatneného nároku
na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, pričom túto posudzoval podľa ust. § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka

31. V kontexte tejto otázky súd poukázal na to, že ak právo na náhradu škody z ublíženia na
zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, je potrebné vychádzať z názoru, že jednotlivé zložky práva na
náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky a ako také aj samostatne podliehajú
premlčaniu. Rozhodujúce pre určenie začiatku plynutia 2-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka je okamih, kedy je ustálený zdravotný stav poškodeného v takom rozsahu,

že je možné určiť rozsah škody.
32. Čo sa týka počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby z hľadiska uplatneného nároku na
mimoriadne odškodnenie bolestného, súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa o osobe, ktorá zodpovedá
za vzniknutú škodu dozvedela najneskôr dňa 19.12.2001 pri doručení trestného rozkazu Okresného
súdu Čadca č. k. 3T 452/2001 zo dňa 03.12.2001. Za čas, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode,

súd považoval čas, kedy bolo možné zdravotný stav navrhovateľky považovať z hľadiska hodnotenia
bolestného za ustálený. V zmysle vyjadrenia znalca bolo možné za takýto čas považovať deň
prepustenia žalobkyne z hospitalizácie (dňa 21.09.2001 podľa prepúšťacej správy na č. l. 11 spisu), a to
u všetkých bodovaných položiek bolestného. Teda najneskôr dňom 19.12.2001 začala plynúť žalobkyni
na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného premlčacia doba. Do dňa

uplynutia premlčacej doby (18.12.2003) si žalobkyňa uplatnila predmetný nárok, čo sa týka bodového
ohodnotenia, z ktorého uplatnený nárok vyvodila, len do výšky základného bodového ohodnotenia 205
bodov zvýšeného na dvojnásobok, t. j. 410 bodov (pre položky č. 105d 100 bodov, č. 160f 45 bodov a
č. 108a 60 bodov podľa posudku U.. V. D. z NRC M. zo dňa 28.02.2002), čo pri sume 60,- Sk za bod
a 40 násobku činí sumu 984.000,- Sk, resp. 32.662,82 eur. Súd tak považoval tento nárok žalobkyne

čo do výšky 666.000,- Sk, resp. 22.107,15 eur za premlčaný. V tomto smere sa súd nestotožnil s
argumentáciou žalobkyne, že nárok nemožno považovať za premlčaný, keďže sa dozvedela o výške
škody nad rámec pôvodných lekárskych posudkov, na ktorých bol pôvodne založený žalobný návrh,
až vypracovaním znaleckých posudkov, teda až týmto momentom došlo ku zisteniu výšky škody u
žalobkyne. Rovnako súd považoval za právne nedôvodné považovať uplatnenú námietku premlčania

za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by nemal v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka
požívať právnu ochranu.
33. Súd pri posúdení všetkých daností prejednávanej veci uzavrel, že je dôvodné a primerané priznať
žalobkyni odškodnenie bolestného vo v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. mimoriadnezvýšenej výške zodpovedajúcej 20-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného. Pri tomto
závere súd vychádzal z už uvedených záverov znaleckého dokazovania, podľa ktorých žalobkyňa trpela
v peroperačnom období, ako aj v čase rehabilitácie veľkými bolesťami, pričom ich tlmenie si vyžadovalo

aplikáciu silných opiátových analgetík. Žalobkyňa bola okamžite po operácii prebudená z celkovej
anestézy a pooperačne nebola udržiavaná v umelom spánku. Zvýšenie až na 40-násobok základného
bodového hodnotenia však naopak súd nepovažoval za dôvodné vzhľadom k vyjadreniu znalca, že
počas samotnej operácie žalobkyňa nepociťovala žiadne bolesti, operačná rana sa bez konštatovania
infekciezhojila,pričomcelkovýpooperačnýpriebehbolbezkomplikáciíažalobkyňaboladňa21.09.2001

prepustená do domácej liečby.
34. V ďalšom s odkazom na jednorazový charakter odškodňovania škody na zdraví podľa ust. § 444
Občianskeho zákonníka zohľadnil už na tento nárok poskytnuté plnenia. Z vykonaného dokazovania
vyšlo najavo, že intervenient na strane žalovaných uhradil žalobkyni na bolestnom už sumu 1.369,25
eur. Súd tak žalobkyni priznal titulom mimoriadneho odškodnenia bolestného sumu 6.796,45 eur (205
bodov x 60,- Sk x 20 = 246.000,- Sk = 8.165,70 eur od ktorej odrátal sumu už poskytnutého poistného

plnenia 1.369,25 eur) a v ostatnej časti návrh o zaplatenie sumy 47.973,52 eur titulom mimoriadneho
zvýšenia odškodnenia žalobkyne za bolesť s poukazom na vyššie uvedené dôvody zamietol.
35. Pokiaľ ide o rozhodnutie o žalobe v časti odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,
súd poukázal na to, že z ust. § 4 ods. 1, § 6 ods. 2 a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyplýva,
že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej výmere

predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Teda už priznanie základného odškodnenia
predpokladá, že doterajšie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku
poškodenia objektívne obmedzené. Zvýšenie náhrady podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky až na 2-násobok
predpokladáexistenciuďalšíchskutočnostíumožňujúcichzáver,žeobmedzeniepoškodenéhonemožno

vyjadriť len základných odškodnením. Postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky potom prichádza do úvahy
len v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy ani zvýšenie základného
odškodnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú do budúcnosti
v dôsledku poškodenia trvalo obmedzené alebo stratené, a to najmä v prípadoch, kedy zapojenie
poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku

poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými
aktivitami pred vznikom škody. Výrazne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je tak
vyhradené len prípadom, kedy pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo spoločenského
života.
36. Čo sa týka požadovaného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd skúmal,

aký bol zdravotný stav žalobkyne a aké bolo jej zapojenie v živote a spoločnosti pred predmetným
úrazom. Súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotný stav žalobkyne pred
úrazom bol dobrý, s dobrou fyzickou a duševnou kondíciou, bez obmedzení v spoločenskom, športovom
i pracovnom živote. Liečila sa ambulantne na dysrytmiu u svojho internistu, užívala Betaloc. Iné lieky
neužívala, nebola dispenzarizovaná v žiadnej špecializovanej ambulancii. Jej predúrazový zdravotný

stav nevykazoval v tom čase žiadne zmeny, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jej bežné uplatnenie
v živote a uspokojenie jej spoločenských potrieb. Viedla plnohodnotný aktívny spoločenský, rodinný a
partnerský život (str. 10 znaleckého posudku).
37. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne sa súd pri svojom rozhodovaní riadil záverom, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že zapojenie žalobkyne do spoločenského života je v dôsledku poškodenia
zdravia veľmi výrazne obmedzené, v niektorých oblastiach skoro stratené v porovnaní s jej významnými
aktivitami pred vznikom škody. Žalobkyňa má výrazne obmedzené, ba až stratené možnosti športového
vyžitia, pričom pred úrazom sa športu venovala, aj keď iba v rekreačnej forme. Aj keď znalec pripustil istú
možnosťjejpracovnéhozaradenia,berúcdoúvahyvšetkyprejavyjejzdravotnýchproblémovvyvolaných

predmetným úrazom, ako ich znalec popísal, dospel súd k záveru, že jej možnosť pracovného uplatnenia
je výrazne obmedzená, ak nie úplne stratená. Bola uznaná za invalidnú, pričom v zmysle poslednej
lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne zo dňa 08.02.2005 bola určená miera poklesu
jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Pred úrazom nebola z hľadiska pracovnej
disponovanosti obmedzená a bola zamestnaná v pracovnom pomere. Čo sa týka rodinného života a

uplatnenia v rodine, je obmedzená v bežných činnostiach v domácnosti, ako aj v činnostiach osobného
charakteru, avšak toto obmedzenie nebolo podľa názoru súdu takej intenzity, ktorá by odôvodňovala
mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe týchto čiastkovýchzáverov mal súd za to, že u žalobkyne boli splnené dôvody pre priznanie mimoriadneho odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
38. Vychádzajúc z uvedeného záveru sa tak súd zaoberal v ďalšom dvoma otázkami rozhodnými pre

stanovenie výšky mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
39. Po prvé sa súd zaoberal otázkou, z akého bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
je treba vychádzať pri zvyšovaní odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom mal
za to, že v tomto smere je treba vychádzať zo základného bodového ohodnotenia bolestného lekárom
(znalcom) podľa ust. prílohy časti A. bodu II. ods. 10 až 13 vyhlášky č. 32/1965 Zb., teda zo základného

bodového hodnotenia stanoveného znalcom na 1350 bodov.
40. Súčasne sa súd zaoberal otázkou vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku na
mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom túto posudzoval
opätovne podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
41. V tomto prípade uplatnený nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia právne posúdil
analogicky ako pri uplatnenom nároku na odškodnenie bolestného.

42. Čo sa týka počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby z hľadiska uplatneného nároku na
mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa o
osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu dozvedela najneskôr dňa 19.12.2001 pri doručení trestného
rozkazu Okresného súdu Čadca č. k. 3T 452/2001 zo dňa 03.12.2001. Za čas, kedy sa žalobkyňa
dozvedela o škode, súd považoval čas, kedy bolo možné zdravotný stav navrhovateľky považovať

z hľadiska hodnotenia bolestného za ustálený. Znalec sa k tejto otázke vyjadril na pojednávaní dňa
29.01.2010 tak, že väčšinou po roku dôjde k ustáleniu zdravotného stavu natoľko, aby mohlo byť
ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia. Po liečbe, ktorú absolvovala žalobkyňa v M., sa vyskytli
psychiatrické poruchy. Neurologický nález tak bolo možné ustáliť už po roku od úrazu, pretože po tomto
období už došlo len k minimálnemu zlepšeniu. Čo sa týka vážnych psychiatrických porúch, tieto boli

zistené po liečbe v M. niekedy v rokoch 2001, 2002, pričom jej stav mohol byť ustálený predpokladá tak
1,5 roka až 2 roky nato, niekedy v roku 2004 až 2005. V zmysle uvedeného vyjadrenia znalca tak bolo
možné za takýto čas považovať u poškodenia zdravia podľa položiek č. 302c (poúrazové obmedzenie
hybnosti krčnej chrbtice) a 303 (poúrazová paraparéza HK s prevahou vľavo) deň 24.08.2002 a u
poškodenia zdravia podľa položky č. 253 (vážne duševné poruchy overené psychiatrom) najneskôr

koncom roku 2005. Teda najneskôr dňom 24.08.2002 (pri položkách 302c a 303) a dňom 31.12.2005 (pri
položke 253) začala plynúť navrhovateľke na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia premlčacia doba. Do dňa uplynutia premlčacej doby (23.08.2004,
resp. 30.12.2007) si žalobkyňa uplatnila predmetný nárok, čo sa týka bodového ohodnotenia, z ktorého
uplatnený nárok vyvodila, len do výšky základného bodového ohodnotenia 725 bodov (pre položky č.

302c 125 bodov - podľa ust. prílohy časti A. II. ods. 12 vyhlášky č. 32/1965 Zb. 1/2 z 250 a č. 303
600 bodov podľa posudku U.. V. D. z NRC M. zo dňa 28.02.2002), čo pri sume 60,- Sk za bod a 40
násobku činí sumu 1.740.000,- Sk, resp. 57.757,42 eur. Súd tak považoval tento nárok žalobkyne čo do
výšky 1.500.000,- Sk, resp. 49.790,88 eur (v zmysle rozšírenia žalobného návrhu doručeného súdu dňa
15.04.2009) za premlčaný. V tomto smere sa súd opakovane nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,

že nárok nemožno považovať za premlčaný, keďže sa dozvedela o výške škody nad rámec pôvodných
lekárskych posudkov, na ktorých bol pôvodne založený návrh, až vypracovaním znaleckých posudkov,
teda až týmto momentom u nej došlo ku zisteniu výšky škody.
43. Súd tak pri posúdení všetkých daností prejednávanej veci mal za to, že je dôvodné a primerané
priznať žalobkyni odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo v zmysle ust. § 7 ods. 3

vyhlášky č. 32/1965 Zb. mimoriadne zvýšenej výške zodpovedajúcej 10-násobku základného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto smere súd považoval za nedôvodnú námietku
intervenienta na strane žalovaných, že splneniu podmienok podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
odporujeskutočnosť,žeznalecprihodnoteníjednotlivýchpoložiekprestanoveniezákladnéhobodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nepoužil najvyššiu hodnotu s daného bodového

rozpätia. Podľa názoru súdu takáto skutočnosť nie je podmienkou pre aplikáciu ust. § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb., resp. takýto záver absolútne nemožno vyvodiť zo znenia predmetnej vyhlášky.
44. Napokon vzhľadom na charakter odškodňovania škody na zdraví podľa ust. § 444 Občianskeho
zákonníkaakojednorazovéhonárokupoškodenejosobyzohľadnilsúdužnauplatnenýnárokposkytnuté
plnenia. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že interveninet na strane žalovaných uhradil

žalobkyni na sťažení spoločenského uplatnenia už sumu 4.033,06 eur. Súd tak žalobkyni priznal titulom
mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 10.406,30 eur (725 bodov x 60,-
Sk x 10 = 435.000,- Sk = 14.439,36 eur od ktorej odrátal sumu už poskytnutého poistného plnenia4.033,06 eur). V ostatnej časti žalobu o zaplatenie sumy 97.142,- eur titulom mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na vyššie uvedené dôvody zamietol.
45. Súčasne súd považoval za potrebné podotknúť, že pri svojom rozhodovaní bol viazaný objektívnym

právom a nemohol tak v zmysle argumentácie žalobkyne ísť svojvoľne pri odškodňovaní nad zákonný
rámec a priznať žalované nároky vo zvýšenej výške mimo dôvodov uvedených v ust. § 7 ods. 3 vyhlášky
č.32/1965Zb.spoukazomnazmenuspoločenskýchpomerovoprotičasuprijímaniavyhláškyč.32/1965
Zb., inflačné tendencie a následný rast životných nákladov, hoc by sa aj výška zdala byť v tomto kontexte
nízka.

46. Pre úplnosť dôvodov rozsudku považoval súd za potrebné uviesť, že v rámci hodnotenia dôkazov
nevychádzal z posudku podaného pôvodne ustanoveným znalcom U.. L. U., a to z dôvodu, že posudok
znalec vypracoval dňa 19.02.2009, teda v čase po tom, ako bol rozhodnutím Ministra spravodlivosti SR
č.14856/2006/51z11.10.2007,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa05.05.2008,vyčiarknutýzozoznamu
znalcov.
47. Rozhodnutie o trovách súd odôvodnil s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

48. Proti rozsudku zo dňa 12.03.2010 vo výroku, ktorým súd návrh zamietol, podala v zákonnej lehote
odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že pôvodne
žalovaní I. a II. sú popri rozsudkom priznanej sume povinní zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu
145.115,25 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom a v odvolacom konaní. Žalobkyňa
v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a zistenia

skutkového stavu, týkajúceho sa základu nároku, rozsahu poškodenia jej zdravia a následkov, ktoré
úraz u nej zanechal, síce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ale jeho rozhodnutie týkajúce
sa výšky priznanej náhrady za mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia a tiež aplikácie u niektorých položiek náhrady za mimoriadne zvýšenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní boli

pri posudzovaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zistené dôvody hodné osobitného
zreteľa, pričom súd prvého stupňa bol oboznámený s mimoriadnou bolestivosťou liečebného procesu
a s mimoriadnym obmedzením a znemožnením jej ďalšieho uplatnenia v živote a v spoločnosti. V
konaní bolo preukázané, že vzhľadom k jej poraneniam išlo o vážne poškodenie zdravia s veľkými
bolesťami a liečba bola dlhodobá. Súčasný stav je relatívne stabilizovaný, ku ďalšiemu zlepšeniu

už nedôjde. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa výnimočnosť prípadu viackrát zdôrazňuje, ale
na strane druhej sa opiera o skutočnosti, pre ktoré hodnotenie mimoriadnosti prežitej bolesti nemali
žiaden význam, keď uvádza, že nepociťovala žiadne bolesti, nakoľko bola v celkovej anestéze.
Súd prvého stupňa tieto okolnosti zobral do úvahy pri určení rozsahu zvýšeného bolestného. Pri
posudzovaní otázky mimoriadnosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, znalec v podstate

potvrdil v žalobe uvádzané a v konaní preukázané skutočnosti, že ide o prípad hodný osobitného
zreteľa, pričom miera poklesu jej schopností vykonávať zárobkovú činnosť, bola určená na 75 %.
Úraz mal nezanedbateľný vplyv aj na jej psychiku. Psychické poruchy boli overené psychiatrom a
ohodnotené znalcom vo výške 800 bodov, čo je v 3/4 rozpätia stanoveného od 200 do 1000 bodov.
Podobne pri posudzovaní mimoriadneho zvýšenia bolestného, ani pri úvahe o rozsahu mimoriadneho

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa dostatočne nevyhodnotil mimoriadnosť
prípadu, tak ako aj ostatné dôkazy preukazujúce zmenu kvality jej života po úraze. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa v tomto smere nebolo v súlade s platnou judikatúrou a súd prvého stupňa by mal s
použitím zákonného ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. rozhodovať tak, aby berúc do úvahy
celý právny poriadok, jej bola priznaná nemajetková ujma aspoň porovnateľná s inými náhradami

nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa nepostupoval náležite, neprihliadal a neposúdil daný prípad,
nielen v súvislosti s prežitou bolesťou a útrapami, ale ako zvlášť výnimočný hodný mimoriadneho
zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrad nad najvyššie výmery odškodnenia stanovené v ust. § 7 ods.
2 vyhlášky č. 32/165 Zb. Pokiaľ ide o premlčanie, zamietnutie časti nároku na náhradu za mimoriadne
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nemá oporu v zákone a v platnej judikatúre.

Nárok na priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU, ktorý musí súd hodnotiť komplexne,
nemôžebyťčiastočnepremlčanýpodľaust.§106ods.1Občianskehozákonníka.Mimoriadnosťprípadu
nemôže súd posudzovať len na základe čiastočných ohodnotení bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Preto k rozhodnutiu, či došlo ku premlčaniu nároku na náhradu za mimoriadne zvýšenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je nevyhnutné, aby súd mal možnosť komplexne

posúdiť všetky smerodajné okolnosti, ktoré sú potrebné pre jeho úvahu. Ďalej žalobkyňa v odvolaní
uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne posudzoval premlčanie, keď z hmotného práva nevyplýva
možnosť premlčania bodového hodnotenia jednotlivých položiek, ale len možnosť premlčania celkového
nároku na náhradu škody. Právny názor súdu o premlčaní jednotlivých položiek bolo možné akceptovaťlen pri základnom odškodnení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak žalovaní a
vedľajší účastník konkludentne v tejto časti uznal nárok a zaplatil jej ho. Preto sú splnené podmienky, za
ktorých súd opodstatnene mohol mimoriadne zvýšiť odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia na žalované sumy.
49. Intervenient na strane žalovaných sa podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 23.07.2010, v
ktoromuviedol,žesaplnestotožňujesoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvéhostupňavyjadrenými
v napadnutom rozsudku, ktorý žiada ako vecne správny potvrdiť.
50. O odvolaní žalobkyne rozhodol ako odvolací súd Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.

7Co/285/2010-387 zo dňa 17.10.2011, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku, ktorým vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol. V nenapadnutej časti (ktorou boli
pôvodne žalovaní I. a II. zaviazaní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 17.202,75 eur) sa
rozsudku súdu prvého stupňa nedotkol. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal
v dostatočnom rozsahu dokazovanie a zistil riadne skutkový stav, z ktorého aj vyvodil správny právny
záver. Ďalej sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia vo veci samej uviedol, že pokiaľ sa týka námietky premlčania, je potrebné uviesť,
že obidva uplatnené nároky, t. j. nárok na bolestné a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia
treba považovať za samostatné zložky nároku na náhradu škody na zdraví, ktoré síce spolu súvisia,
avšak u každého tohto nároku je osobitne upravené priznávanie náhrady vrátane zvýšenia ako aj
plynutia premlčacej lehoty. Je potrebné brať v úvahu aj moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne,

teda je nutné stanoviť osobitne vo vzťahu k nároku na bolestné a osobitne ku vzťahu nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej uviedol, že podľa výpovede súdneho znalca U.. F. M. bol
zdravotný stav žalobkyne vo vzťahu k bolestnému jednoznačne ustálený v auguste 2001, a to v
rozsahu všetkých položiek bodového hodnotenia. Nakoľko posudok je možné vyhotoviť, až keď je
zdravotný stav poškodeného ustálený, je treba mať za to, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne

došlo vo vzťahu k bolestnému najneskôr 28.02.2002. Žalobkyňa absolvovala len jednu operáciu, a
to v deň dopravnej nehody a celý pooperačný priebeh bol bez komplikácií. Z uvedeného vyplýva,
že zdravotný stav žalobkyne bol uvedeným dňom ustálený, čo je vlastne podstatným pre priznanie
odškodnenia bolestného. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia súdny znalec uviedol, že k
ustáleniu zdravotného stavu došlo najneskôr v roku 2004, teda nič nebránilo žalobkyni, aby podala

návrh v riadnej premlčacej lehote. S právnym posúdením premlčania sa odvolací súd plne stotožnil ako
aj s mimoriadnym zvýšením odškodnenia bolestného vo výške 20-násobku, 10-násobného zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré súd považoval za primerané v rozsahu poškodenia zdravia
žalobkyne, obmedzenia jej možnosti zapojiť sa do niektorých sfér spoločenského života. Napokon
poznamenal, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224

ods. 4 O.s.p.
51. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňavspojenísrozsudkomsúduprvéhostupňavčastivýroku,ktorýmnávrhvozvyškuzamietol,podal
na podnet žalobkyne mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky [podľa ust. §
243e ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 243f ods. l písm. b) a c) O.s.p.]. Navrhol zrušiť rozhodnutie krajského

súdu a súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedol, že súdy sa dôsledne neriadili ust. § 1, § 2, § 3 a § 157 ods. 2 O.s.p. a ust. § 106 ods. 1 a § 444
Občianskeho zákonníka a ust. § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 7 a § 9 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval v rámci zásad ustanovených vyhláškou č. 32/1965 Zb. pri
priznaní mimoriadneho odškodnenia bolestného a že súdy nesprávne právne posúdili vec pri inštitúte

premlčania. Samotné bodové ohodnotenie poškodenia zdravia podľa vyhláškou ustanovených sadzieb
sa nepremlčuje. Premlčuje sa iba nárok na náhradu škody (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
ktorý je možné konkretizovať na základe posudku ošetrujúceho lekára. Poznamenal, že pokiaľ nárok
na náhradu škody tvorí jeden celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie
o celej škode. Súd tak plynutie premlčacej doby posúdil nesprávne. Napokon namietal, že rozhodnutia

súdov nižšieho stupňa sú nedostatočne odôvodnené. Uviedol, že nedostatky odôvodnenia zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Namietal nedostatočné odôvodnenie súdom priznanej výšky
bolestného, súdnej úvahy v rozsahu danosti dôvodov pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu,
ktorý žiadnym spôsobom nereagoval na zásadné odvolacie dôvody.

52. Pôvodne žalovaní I. a II. a žalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.
53. Intervenient na strane žalovaných uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, že
nie sú naplnené podmienky na prípustnosť mimoriadneho dovolania a preto žiadal súd, aby podané
mimoriadne dovolanie zamietol.54. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3
O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky
(§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu
podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora je dôvodné a uznesením č. k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 zrušil
rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým vo zvyšku
žalobu zamietol a rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, ako

aj uznesenie okresného súdu č. k. 6C/271/2002-402 zo dňa 13.07.2012 (ktorým bolo rozhodnuté o
trovách konania) a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania ako aj zákonnú
povinnosť podľa ust. § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ust. § 237
O.s.p., sa zaoberal predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ust. § 237 písm. a) až g) O.s.p. Konštatoval, že v konaní o mimoriadnom dovolaní
neboli procesné vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a) až e), g) O.s.p. namietané a tieto neboli ani
zistené. Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo
postihnuté vadou v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p. Generálny prokurátor namietal v mimoriadnom
dovolaní nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov, resp. nedostatok dôvodov. Ďalej dovolací súd uviedol,

že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ďalej
v kontexte prejednávanej veci dovolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
vyplýva, že tak ako pri posudzovaní nároku na náhradu bolestného, aj pri posudzovaní nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku U.. F. M. (č. l. 20, 21,

23, 25 rozsudku súdu prvého stupňa). V odôvodnení výslovne uviedol, že pri rozhodovaní je potrebné
vychádzať (resp., že pri rozhodovaní vychádzal) zo základného bodového hodnotenia uvedeného v
posudku U.. F. M. (vo výške 362,5, resp. 1350 bodov). Pri samotnom výpočte výšky priznaných nárokov
už ale súd prvého stupňa vychádzal zo základného bodového hodnotenia podľa znaleckého posudku
U.. V. D. (vo výške 205, resp. 725 bodov), nakoľko si žalobkyňa do uplynutia premlčacej doby na

súde uplatnila nároky za náhradu bolestného a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa bodového
ohodnotenia nachádzajúceho sa v tomto znaleckom posudku. Okresný súd tak v odôvodnení rozsudku
v zásade vychádza zo znaleckého posudku U.. F. M., no v časti bodového hodnotenia jednotlivých
nárokov už vychádzal (napriek protichodným tvrdenia uvedeným v odôvodnení na stranách 21 a 25
rozsudku) z pôvodného žalobného návrhu žalobkyne vyhotoveného na základe znaleckého posudku U..

V. D., nakoľko zmeny návrhu vypracované na základe nového znaleckého posudku U.. F. M. považoval
za premlčané. Takáto formulácia dôvodov rozhodnutia okresného súdu vzhľadom na uvedené nie je
súladná a pri jej gramatickom a logickom výklade je i protirečivá. Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho
súdu, dovolací súd uviedol, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom
nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobkyne, pričom generálny prokurátor tieto odvolacie dôvody

prebral a poukázal na ne vo svojom mimoriadnom dovolaní. Odvolací súd nereagoval na námietky
žalobkyne, že novým a objektívnym vykonaním ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia znalcom mala žalobkyňa k dispozícii nové skutočnosti, z ktorých mohla škodu zistiť, ďalej že
vedľajší účastník plnil žalobkyni náhradu škody za tie položky, ktoré predstavujú zvýšenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom, a ktoré potom v konaní namietal ako premlčané a napokon

že, z hmotného práva nevyplýva možnosť premlčania bodového hodnotenia jednotlivých položiek, ale
len možnosť premlčania celkového nároku na náhradu škody (nakoľko si žalobkyňa uplatnila svoj
nárok až do výšky 2.724.000,- Sk, nie je možné považovať do tejto výšky nárok za premlčaný). Keďže
generálny prokurátor postavil gro svojho mimoriadneho dovolania práve na uvedených odvolacích
dôvodoch, ich zodpovedanie bolo vo veci rozhodujúce a bolo povinnosťou odvolacieho súdu podať na

ne špecifické odpovede. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Dovolací súd na
základe uvedeného tak dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa

požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) nevyhovuje. Nedostatok alebo
nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v
odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom [§ 237 písm. f) O.s.p.]. Dovolací súd napokon uzavrel, že
vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v mimoriadnom dovolaní.Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa ani vecnou správnosťou
napadnutého rozhodnutia.
55. Po rozhodnutí dovolacieho súdu súd vzhľadom k úmrtiu pôvodne žalovanej I. W. M., dňa 30.10.2012

konal v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. s dedičmi po pôvodne žalovanej I., a to s jej synmi U. M.,
O.. XX.XX.XXXX ako žalovaným I. a s R. M., O.. XX.XX.XXXX, t. j. s pôvodne žalovaným II. (viď
oznámenie JUDr. Dany Tabačkovej, súdneho komisára povereného Okresným súdom Žilina vo veci
prejednania dedičstva po pôvodne žalovanej I. zo dňa 29.04.2013 na č. l. 428 spisu a JUDr. Zdenka
Pijaka, súdneho komisára povereného Okresným súdom Žilina vo veci prejednania dedičstva po R. M.,

manželovi pôvodne žalovanej I., zomr. Y. XX.XX.XXXX na č. l. 486 spisu). Na návrh žalobkyne zo dňa
14.10.2014 súd uznesením č. k. 6C/43/2014-514 zo dňa 19.02.2016 pripustil podľa ust. § 92 ods. 2 a
3 O.s.p. zmenu účastníka na strane žalovaného I., a to vstupom Slovenskej kancelárie poisťovateľov
na miesto U. M.. Súd tak v ďalšom konal s ako žalovanými so subjektmi označenými v záhlaví tohto
rozsudku.
56. Súd vec v ďalšom konaní po rozhodnutí dovolacieho súdu prejednal na pojednávaní dňa 12.07.2016,

a to za účasti právneho zástupcu žalobkyne a zákonného zástupcu žalovaného I. a intervenienta
na strane žalovaného II. a v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných, ako aj intervenienta na strane
žalovaného II.., keďže títo sa na pojednávanie neustanovili, avšak o jeho odročenie nepožiadali a ani
sám súd nezistil žiadny vážny dôvod pre odročenie pojednávania.
57. Prítomné strany sporu (právny zástupca žalobkyne a zástupca žalovaného I. a intervenienta na

strane žalovaného II.) na pojednávaní neprodukovali žiadne nové skutkové tvrdenia a zásadne zotrvali
na doterajšej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
58. Súd pojednávanie dňa 12.07.2016 odročil podľa ust. § 219 ods. 2 CSP na deň 11.08.2016, kedy
vyhlásil verejne tento rozsudok.
59. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri tomto rozhodnutí, súd odkazuje v plnom

rozsahu na skutkové zistenia uvedené v odsekoch 15 až 24 tohto rozsudku, ako aj ďalej uvedené
skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v rámci právneho posúdenia veci.
60. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

61.Podľaust.§106ods.1OZvznenízákonač.131/1982Zb.účinnomod01.04.1983,právonanáhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
62. Podľa ust. § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí ak ide o škodu na zdraví.

63. Podľa ust. § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
64. Podľa ust. § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

65.Podľaust.§420ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,každýzodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
66. Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

67. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
68.Podľaust.§438ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,akškoduspôsobí
viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
69. Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie

jeho spoločenského uplatnenia.
70. Podľa ust. § 511 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z
povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných

zanikne.
71. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento
zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len
"kancelária").
72. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú
podľa doterajších právnych predpisov.
73. Podľa ust. § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s.,
vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti
uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje

Slovenská poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.
74. Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a) bod 1 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah
a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení vyhlášky MF SR č. 372/1994 Zb. účinnom od 01.01.1995 do 31.12.2001, zákonné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky
(ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné

poistenie sa vzťahuje, ak táto vyhláška neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa
a vodiča motorového vozidla, ktorého typ podlieha evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike,
a ak ide o motorové vozidlo, ktorého typ tejto evidencii nepodlieha a ktorého vlastník alebo správca [1a)
zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu] (ďalej len "vlastník") má

trvalé bydlisko alebo sídlo v Slovenskej republike (ďalej len "tuzemské motorové vozidlo"), a týka sa jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla v Slovenskej republike.
75. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. účinného do 31.12.2001,
prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len
"poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych

predpisov [1) napr. § 442 až 449 Občianskeho zákonníka] poškodeným uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému na zdraví alebo usmrtením, pokiaľ
poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak.
76. Podľa ust. § 3 ods. 4 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. účinného do 31.12.2001, v prípade smrti
poisteného alebo zániku právnickej osoby má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu

nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť za poisteného, keby zostal nažive
alebo keby právnická osoba nezanikla.
77. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov účinného od 01.08.2004, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa
vzťahujú doterajšie predpisy.

78. Podľa ust. § 1 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenskéhouplatnenia(ďalejlenvyhláškač.32/1965Zb.)účinnéhodo31.07.2004,bolestiasťaženie
spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví
(ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazove.

79. Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinného do 31.07.2004, odškodnenie za bolesť
sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
80. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinného do 31.07.2004, sťaženie spoločenského

uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

81. Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinného do 31.07.2004, pri odškodňovaní
sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie
ohodnotené v lekárskom posudku.82. Podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinného do 31.07.2004, suma zodpovedajúca
základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa
predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote

a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa
rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri
odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
83. Podľa ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky MZ SR č. 19/1999 Z. z. účinnom od

01.04.1999 do 31.07.2004, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
84. Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky MZ SR č. 47/1995 Z. z. účinnom od
01.04.1995 do 31.07.2004, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
85. Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak následky poškodenia na zdraví, ktoré

sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným
lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní posudzujúci lekár
poškodeného na vhodnosť takého zákroku. V posudku lekár uvedie, akému základnému počtu bodov
by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonaní odporúčaného zákroku.
86. Podľa ust. časti A. bodu I. ods. 6 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., hodnotenie poškodenia na zdraví

vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak a) došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu);
ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b) poškodenie
na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe
nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c) povaha zranenia si vyžiadala
operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov,

infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v
základnej sadzbe pre príslušné poškodenie.
87. Podľa ust. časti A. bodu I. ods. 7 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri súbehu dôvodov pre zvýšenie
uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby.
Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia

alebo jeho zástupca.
88. Podľa ust. časti A. bodu II. ods. 12 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak zistené zmeny spadajú
pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných
položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším
počtombodov,zatiaľčosúčetostatnýchpripočítaibapolovicou.Pokiaľbydvealeboviaczistenýchzmien

z toho istého poškodenia na zdraví spadali pod niekoľko položiek a zmeny boli hodnotené rovnakým
počtom bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna z nich; avšak pri strate dolných končatín alebo
ich časti sa obidve položky spočítajú plnou hodnotou. Následky, ktoré sú svojimi znakmi už zahrnuté
v pojme jednej položky, sa osobitne nehodnotia; napr. v strate oka je zahrnutá už strata šošovky i
zúženie zorného poľa, nie však strata zrakovej ostrosti. Ak je v sadzbách uvedený rozdielny počet bodov

vpravo a vľavo, hodnotí sa každá z týchto sadzieb ako samostatná položka plným počtom bodov. Ak
sa jednotlivé následky týkajú toho istého údu (orgánu) alebo jeho časti, nesmie úhrn hodnotenia zo
všetkých následkov prevýšiť hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu.
89. Podľa ust. časti A. bodu III. ods. 14 veta posledná prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., súčasťou
lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa § 6 ods. 2 vyhlášky.
90. Podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
91. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie

je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.
92. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
93. Predmetom konania súdu v spornej veci tak bol po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - uznesení č.

k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 - žalobkyňou uplatnený nárok na priznanie mimoriadneho
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia už len v rozsahu celkovo sumy
145.115,51 eur (podaním zo dňa 08.04.2009 celkovo uplatnená suma 162.318,26 eur - rozsudkom
zo dňa 12.03.2010 priznaná suma 17.202,75 eur), z toho titulom mimoriadneho odškodnenia za
bolesť suma 47.973,52 eur (podaním zo dňa 08.04.2009 celkovo uplatnená suma 54.769,97 eur -

rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznaná suma 6.796,45 eur) a za sťaženie spoločenského uplatnenia
suma 97.141,99 eur (podaním zo dňa 08.04.2009 celkovo uplatnená suma 107.548,29 eur - rozsudkom
zo dňa 12.03.2010 priznaná suma 10.406,30 eur).
94. Súd tak na úvod právneho posúdenia považuje za potrebné opätovne sa venovať otázke vecnej
legitimácie strán sporu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu.
Toto postavenie môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva

alebo oprávnenia (ak je žalobcom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí. Ak sa (vykonaným dokazovaním) preukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo
alebo ochrana záujmu, súd žalobe vyhovie (žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa
nepreukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd žalobu bez ďalšieho

zamietne (žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
však súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd návrh
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
95. Ako už bolo konštatované v rozsudku zo dňa 12.03.2010, súd opakovane vychádzal zo záveru,

že žalobkyňa má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá vyplýva z tej skutočnosti, že u nej došlo
v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom pri dotknutou dopravnou nehode dňa 24.08.2001 ku škode
na zdraví, a to tak, ako to vyplýva z výroku trestného rozkazu Okresného súdu Čadca spis. zn. 3T
452/01 zo dňa 03.12.2001 (žalobkyňa utrpela zlomeninu oblúka štvrtého krčného stavca, vykĺbenie
krčnej chrbtice medzi štvrtým a piatym krčným stavcom, poškodenie miechy v krčnom úseku s obrazom

chabého ochrnutia všetkých štyroch končatín, výraznejšie na ľavej strane s poruchou citlivosti a
hybnosti končatín s prevahou vľavo) a ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 30/2009 zo dňa
10.08.2009 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom U.. F. M. (poškodenie zdravia žalobkyne
zodpovedá jednotlivým položkám v zmysle hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vznaleckomposudkuU..F.M.viďnižšie).Zhľadiskaprávnehoposúdeniatakvzniklopodľacit.ust.§444

OZ právo žalobkyni ako poškodenej na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženia jej spoločenského
uplatnenia. Zároveň súd vychádzal z toho, že v zmysle cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (keďže
v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona - 01.08.2004 -, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto

dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.) išlo v danom prípade o prípad hodný
osobitného zreteľa. Tieto závery boli napokon už judikované súdom rozsudkom v prejednávanej veci zo
dňa 12.03.2010 (keďže tento rozsudok nadobudol v časti jeho výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, t.
j. v časti o zaplatenie sumy 17.202,75 eur právoplatnosť) a neboli ani v ďalšom konaní po rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR - uznesení č. k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 stranami sporu a ani

intervenientom na strane žalovaného II. rozporované.
96. Rovnako, ako už bolo opätovne konštatované v rozsudku zo dňa 12.03.2010, súd vychádzal z toho,
že žalovaný II. je v konaní pasívne vecne legitimovaný, pričom jeho pasívny vecná legitimácia vyplýva z
cit.ust.§420ods.1OZatonatomskutkovomzáklade,žežalovanýII.sadopustilprotiprávnehokonania,
ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu, tak, ako bolo toto konanie opísané v výrokovej

časti trestného rozkazu Okresného súdu Čadca spis. zn. 3T 452/01 zo dňa 03.12.2001, pričom zároveň
v príčinnej súvislosti s týmto došlo k dotknutému poškodeniu zdravia žalobkyne. Súd sa v prejednávanej
veci v zmysle ust. § 193 CSP cítil byť viazaný uvedeným rozhodnutím súdu v trestnom konaní. V
tomto kontexte súd opakovane poukazuje na to, že podľa rozhodovacej praxe súdov (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 1Cz 101/1977 zo dňa 27.09.1977 publikované v Zbierke stanovísk a

rozhodnutí súdov pod publikačným č. R 29/1979), aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (ust. § 427 Občianskeho zákonníka),
niejetýmvylúčenázároveňzodpovednosťnapr.vodičadopravnéhoprostriedkuzaškodu,ktorúspôsobil
pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (ust. § 420 Občianskehozákonníka), pokiaľ nešlo o prípad, keď tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú nezodpovedajú. Aj
tieto závery boli napokon už súdom judikované rozsudkom v prejednávanej veci zo dňa 12.03.2010 a
neboli ani v ďalšom konaní po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - uznesení č. k. 2 M Cdo 24/2012-473

zo dňa 31.10.2013 stranami sporu a ani intervenientom na strane žalovaného II. rozporované.
97. Pokiaľ ide o posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného I. (Slovenskej kancelárie
poisťovateľov),súdkladnýzáverotejtovyvodilztoho,žepôvodnežalovanáI.W.M.bolanespornepodľa
oznámenia OR PZ v Žiline Č.p.: ORP-6-964/ODI-E-2001 zo dňa 05.11.2001 v čase poškodenia zdravia
žalobkyne pri dopravnej nehode prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, EČ:

K. XXX R., ktorého prevádzkou bola spôsobená predmetná škoda na zdraví žalobkyne, teda pôvodne
žalovanej I. vznikla zodpovednosť za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ. Vzhľadom ku skutočnosti,
že pôvodne žalovaná I. v priebehu konania zomrela, dňa 30.10.2012, má žalobkyňa podľa cit. ust. § 3
ods. 4 v spojení s cit. ust. § 1 ods. 1 písm. a) bod 1 a ust. § 3 ods. 1 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. a v
spojení s cit. ust. § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z. právo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov
(t. j. žalovanému I.), aby jej škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by jej ju bola povinná nahradiť

za poisteného - pôvodne žalovanú I. W. M., keby zostala W. M. nažive. Svoju pasívnu vecnú legitimáciu
v spore napokon ani žalovaný I. nenamietal.
98. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či na strane žalovaných ide o solidárne zaviazaných dlžníkov, súd
vychádzal zo znenia cit. ust. § 3 ods. 4 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb., v zmysle ktorého je žalovaný
I. povinný nahradiť žalobkyni škodu v tom istom rozsahu, v akom by ju bola povinná nahradiť pôvodne

žalovaná I., pričom pôvodne žalovaná I. bola zodpovedná za škodu v zmysle cit. ust. § 438 ods. 1 OZ
spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným II. a teda bola povinná nahradiť škodu žalobkyni spoločne
a nerozdielne v zmysle cit. ust. § 511 ods. 1 OZ. Z tohto dôvodu mal súd za to, že aj u súčasných
žalovaných I. a II. ide o pasívnu solidaritu podľa cit. ust. § 511 ods. 1 OZ.
99. Opäť súd považuje za potrebné uviesť, že náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne
v cit. vyhláške č. 32/1995 Zb., ktorú je treba na daný prípad aplikovať (vzhľadom k prechodnému
ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej
ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých
a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. (uvedené

vyplýva mimo iné aj priamo zo znenia ust. § 2 ods. 3 a § 4 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Ide o nároky
rýdzo osobnej povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za
bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na odškodnenie
na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a

naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov
pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň a j existenciu
dôvodov zvýšenia odškodnenia za bolesť a naopak (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5
Cdo 117/2000 zo dňa 26.02.2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod publikačným č. R 48/2004).

100. Pokiaľ ide o bolestné, tak vždy ide o skúmanie skutočnosti, ktoré závisia od odborného posúdenia
a nie od zistenia súdu. Zvýšenie odškodnenia za bolesť je možné iba v prípadoch osobitného zreteľa,
ak je preukázané, že poškodený znášal mučivé útrapy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé stavy.
Zároveňjepotrebnéprihliadaťajnato,žesamotnéodškodneniebolestnéhozodpovedajúcezákladnému
bodovému ohodnoteniu podľa bodovania v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (časť

A. bod I. a III. a časť B. bod I. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.) zahrňuje tú skutočnosť, že poškodený pri
škode na zdraví trpel bolesťami, prípadne trpí týmito bolesťami a je zohľadnená aj zvýšená bolestivosť
prípadne dlhé trvanie liečenia.
101. Pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby v časti uplatneného mimoriadneho odškodnenia za bolesť podľa
cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. súd už v rozsudku zo dňa 12.03.2010 konštatoval, že v

danom spore išlo o prípad osobitného zreteľa, a to vzhľadom k poraneniam žalobkyne, ktoré utrpela pri
dopravnej nehode a vzhľadom ku charakteru a intenzite bolesti, ktoré znášala žalobkyňa pri vzniku, ako
aj následnej liečbe týchto poranení, ako je to opísané v odseku 19, 20 a 26 tohto rozsudku.
102. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 61/2007 zo dňa 28.02.2008, ktorý
odzrkadľuje ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, je uvedené, že: „odškodnenie, o zvýšení ktorého

rozhoduje súd v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., je výsledkom násobku základného
bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku a peňažnej náhrady za jeden bod.“. Preto pokiaľ súd
posudzoval dôvodnosť rozsahu žalobkyňou uplatneného nároku titulom mimoriadneho odškodnenia za
bolesť, vychádzal z tohto spôsobu určovania tohto nároku.103.Žalobkyňapozmenežalobyurobenejpodanímzodňa08.04.2009považovalazadôvodnézvýšenie
odškodnenia za bolesť v rozsahu 40-násobku základného bodového ohodnotenia určeného znaleckým
posudkom U.. F. M. č. XX/XXXX zo dňa 10.08.2009, t. j. 687,50 bodu, pri sume 60,- Sk za jeden bod,

t. j. zvýšenie odškodnenia za bolesť v celkovej peňažnej sume 54.769,97 eur (40 x 687,5 bodov x 60,-
Sk / bod = 1.650.000,- Sk = 54.769,97 eur).
104. Súd, ako už uviedol v rozsudku zo dňa 12.03.2010, považoval za primerané mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za bolesť žalobkyne v rozsahu až na 20-násobok základného bodového ohodnotenia
určeného znaleckým posudkom U.. F. M. č. XX/XXXX zo dňa 10.08.2009 pri sume 60,- Sk za

jeden bod. Pri určení primeranosti mimoriadneho odškodnenia za bolesť žalobkyne až na 20-násobok
základného bodového ohodnotenia sa súd riadil rovnakými úvahami, ako tomu bolo v rozsudku zo dňa
12.03.2010. Zároveň súd poukazuje na to, že nemal dôvod prehodnotiť svoje úvahy, ktorými sa riadil
pri rozhodnutí - rozsudku zo dňa 12.03.2010 a naďalej na nich zotrváva. Súd opakovane aj na tomto
mieste zdôrazňuje, že už v samotnom odškodnení za bolesť podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č.
32/1965 Zb. zodpovedajúcom základnému bodovému ohodnoteniu a podľa bodovania v zmysle zásad

pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (časť A. bod I. a III. a časť B. bod I. prílohy vyhlášky č. 32/1965
Zb.) je zahrnutá tá skutočnosť, že poškodený pri škode na zdraví trpel bolesťami, prípadne trpí týmito
bolesťami a je zohľadnená aj zvýšená bolestivosť prípadne dlhé trvanie liečenia (uvedené vyplýva zo
zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť podľa ust. časti A. bodu II. ods. 6 a 7 prílohy vyhlášky
č. 32/1965 Zb.). Odškodnenie za bolesť vo vyššom násobku základného bodového ohodnotenia, t. j.

až do výšky 40-násobku, neodôvodňuje ani argumentácia žalobkyne v samotnej žalobe, že základné
ohodnotenie bolestného podľa zastaranej vyhlášky č. 32/1965 Zb. nezodpovedá súčasnej sociálno-
ekonomickej situácii, a to vzhľadom k tomu, že zmenu sociálno-ekonomických pomerov oproti dobe,
kedy došlo k prijatiu tohto právneho predpisu, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa,
ako to má na mysli cit. ust. § 7 ods. 3 tejto vyhlášky. Uvedený záver súdu logicky podporuje aj to, že ak by

malabyťuvedenázmenasociálno-ekonomickýchpomerovnapĺňaťprípadhodnýosobitnéhozreteľa,tak
by bolo v každom jednotlivom prípade dôvodné na základe tohto dôvodu priznať mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za bolesť.
105. Pokiaľ ide o spornú právnu otázku medzi stranami sporu, čo je možné brať za základné bodové
hodnotenie pre účely určenia mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť, súd poukazuje na časť

odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 61/2007 zo dňa 28.02.2008: „Totiž, podľa
odseku 2 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (ktoré tvoria prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb.
- ďalej len „Zásady“) lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa
ďalej ustanovených sadzieb. V odseku 6 Zásad pod písm. a) až c) sú uvedené prípady, v ktorých lekár
podávajúci posudok hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 môže zvýšiť

až o polovicu. Podľa odseku 7 Zásad pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno
odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Z uvedeného je teda zrejmé,
že Zásady slúžia výhradne lekárovi podávajúcemu posudok (znalcovi) na ohodnotenie poškodenia na
zdraví počtom bodov podľa ustanovených sadzieb s možnosťou zvýšenia hodnotenia poškodenia na
zdraví až o polovicu v prípadoch predpokladaných v odseku 6 písm. a) až c), a pri ich súbehu, s

možnosťou zvýšenia odškodnenia za bolesť maximálne na dvojnásobok (odsek 7). Takto vykonané
hodnotenie znalcom je základným bodovým ohodnotením. Odškodnenie, o zvýšení ktorého rozhoduje
súd v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., je výsledkom násobku základného
bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku a peňažnej hodnoty za jeden bod.“. (obdobne
judikoval Najvyšší súd SR v rozsudku spis. zn. 3 Cdo 149/2007 zo dňa 27.11.2008) S poukazom na

citovanú judikatúru sa tak súd v tomto rozsudku odchýlil od svojho prv vysloveného právneho názoru v
rozsudkuzodňa12.03.2010azazákladnébodovéhodnoteniepreúčelyurčeniamimoriadnehozvýšenia
odškodnenia za bolesť v spornej veci bral hodnotenie znalca U.. F. M. podľa zásad pre hodnotenie
odškodnenia za bolesť podľa ust. časti A. bodu II. ods. 2 a 3 vrátane zvýšenia podľa ods. 6 a 7 prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb., t. j. v rozsahu 687,5 bodu.

106. Súd tak považoval v danom prípade, vychádzajúc z doposiaľ uvedeného, za primerané mimoriadne
odškodnenie za bolesť podľa cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. u žalobkyne v sume 27.384,98
eur (20 x 687,5 bodu x 60,- Sk / bod = 825.000,- Sk = 27.384,98 eur). Preto pokiaľ sa žalobkyňa v ďalšom
konaní po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - uznesení č. k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa 31.10.2013
domáhala titulom mimoriadneho odškodnenia za bolesť zaplatenia celkovo sumy 47.973,52 eur (po

zmenežalobyzodňa08.04.2009žalovanásuma54.769,97eur-rozsudkomzodňa12.03.2010priznaná
suma6.796,45eur=47.973,52eur),súdužbezďalšiehoopätovnezamietolžalobuvtejtočastivrozsahu
sumy 27.384,99 eur [47.973,52 eur - (27.384,98 eur - 6.796,45 eur) = 47.973,52 eur - 20.588,53 eur
= 27.384,99 eur].107. Súd sa v ďalšom opakovane zaoberal žalovaným I. a intervenientom na strane žalovaného II.
vznesenou námietkou premlčania časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť,
zodpovedajúcej časti, o ktorú žalobkyňa rozšírila žalobu podaním zo dňa 08.04.2009, a to v subjektívnej

premlčacej dobe podľa cit. ust. § 106 ods. 1 OZ. Žalovaný I. (ako strana sporu) vzniesol túto námietku
na pojednávaní dňa 12.07.2016, pričom súčasne túto námietku vzniesol aj ako intervenient na strane
žalovaného II. v podaní zo dňa 02.09.2009 (t. j. v tom čase ešte ako vedľajší účastník na strane pôvodne
žalovanej I. a žalovaného II.). V čase vznesenia tejto námietky, t. j. ku dňu 02.09.2009 (tento deň bolo
podanie intervenienta na strane žalovaného II. zo dňa 02.09.2009 doručené súdu), nebolo pre úkony

vedľajšieho účastníka podľa v tom čase účinného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. potrebný akýkoľvek súhlas
strany sporu, na podporu ktorej vedľajší účastník do konania vstúpil, pričom podľa cit. ust. § 470 ods. 2
CSP zostali zachované právne účinky úkonu - podania zo dňa 02.09.2009 zachované aj po nadobudnutí
účinnosti CSP, t. j. po 01.07.2016. Súčasne treba uviesť, že podľa cit. ust. § 93 ods. 4 O.s.p. mal
vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako samotný účastník a teda mohol účinne vzniesť
aj námietku premlčania práva uplatneného žalobou proti tomuto účastníkovi. (k tomu napr. rozsudok

Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 539/2008 zo dňa 19.02.2009, v zmysle ktorého: „Dovolateľom
nemožno prisvedčiť, ak namietajú, že námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom konania
na strane žalovaných nemá účinky voči žalovaným ako hlavným účastníkom. Takéto výhrady svojou
podstatou spochybňujú inštitút vedľajšieho účastníctva (jeho funkčnosť) v občianskom súdnom konaní.
Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony (s výnimkou dispozície s konaním

a s jeho predmetom), ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech
(a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je
procesným právom účastníka konania (žalovaného) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93
ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý za konania vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné
právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe, sa uplatnia aj námietky vychádzajúce z

hmotnoprávne úpravy (ako je práve námietka premlčania), keďže procesné právo tieto námietky uplatniť
za konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve.“, obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo 2313/2004 zo dňa 07.07.2005)
108. Súd rovnako, ako už uviedol v rozsudku zo dňa 12.03.2010 uvádza, že premlčaním sa
rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť

námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje a

to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale
subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je
obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
109. Vo všeobecnosti k premlčaniu práva na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia súd poukazuje na to, že nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je právom
majetkovej povahy a podlieha premlčaniu v zmysle cit. ust. § 106 OZ (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 1Cdo 160/2012 zo dňa 01.04.2015).
110. Podľa citovaného ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pri škode na
zdraví plynie subjektívna premlčacia doba a upúšťa sa od ustanovenia objektívnej premlčacej doby

vzhľadom na to, že tieto škody sa môžu časovo prejaviť až s odstupom mnohých rokov po vzniku škody.
Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny
prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek:
a) kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej
škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobe na súde;

v prípade škody na zdraví pri práve na odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
je za tento okamih potrebné považovať deň, kedy bol zdravotný stav poškodeného ustálený, a to bez
ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
(k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 1 Cz 23/1983 zo dňa 29.07.1983 publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov pod publikačným č. R 9/1986 a rozsudok Najvyššieho súdu

SR spis. zn. M Cdo 37/2000 zo dňa 28.06.2001 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR pod publikačným č. R 68/2003; obdobne uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
25 Cdo 1256/2006 zo dňa 23.09.2008, v zmysle ktorého: „Na jednej strane síce nestačí sama možnosť
poškodeného dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach, na druhej strane však začiatok plynutiasubjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku, či
lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového ohodnotenia jeho ujmy.“ ),
b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá; za škodu bude obvykle

zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil.
111. V kontexte vznesenej námietky premlčania, reagujúc na argumentáciu žalobkyne v jej odvolaní proti
rozsudku zo dňa 12.03.2010, ako aj generálneho prokurátora SR v podanom dovolaní proti rozsudku
odvolacieho súdu zo dňa 17.10.2011, súd na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že je pri
rozhodovaní viazaný žalobným návrhom (ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP). Z uvedeného tak vyplýva, že

súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani
niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť),
alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol
žalobcom vymedzený v žalobnom návrhu (uvedené vyplýva napr. aj z toho, že za zmenu žaloby sa v
zmysle ust. § 140 ods. 2 CSP považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.).

112. Vo väzbe na uvedené v predchádzajúcom odseku je potrebné uviesť, ako žalobkyňa skutkovo
vymedzila svoj pôvodný žalobný návrh zo dňa 08.07.2002 podaný na súde dňa 02.08.2002 v časti
uplatneného nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť. Žalobkyňa si bez pochybností uplatnila tento
nárok za bolesť utrpenú pri poškodení na zdraví podľa položiek podľa časti B. bodu I. prílohy vyhlášky
č. 32/1965 Zb.: č. 105d - podvrtnutie krčnej chrbtice (4. a 5. stavca s posunom o 1/2 šírky; č. 106f -

zlomenina oblúka 4. krčného stavca a č. 108a - poranenie medzistavcovej platničky C 4/5 pri zlomenine
4. krčného stavca, a to súčasne ako 40-násobok základného bodového ohodnotenia takto vytrpenej
bolesti pri uvedenom poškodení zdravia (vrátane zvýšenia podľa ust. časti A. bodu I. ods. 6 a 7 prílohy
vyhláškyč.32/1965Zb.)vrozsahu410bodov(zjavnevychádzajúczposudkuobolestnomvyhotovenom
U.. V. D. dňa 28.02.2002; pri bodovom ohodnotení podľa ust. časti A. bodu I. ods. 2 a 4 časti B bodu I. bez

zvýšenia podľa ust. časti A. bodu I. ods. 6 a 7 a zníženia podľa ust. časti A. bodu I. ods. 8 prílohy vyhlášky
č. 32/1965 Zb. pre jednotlivé poškodenia na zdraví - položky: č. 105d v počte 100 bodov; č. 106f v počte
60 bodov a č. 108a v počte 80 bodov). Žalobkyňa si tak pôvodným žalobným návrhom neuplatňovala
žalovaný nárok za bolesť utrpenú pri poškodení na zdraví podľa časti B. bodu I. prílohy vyhlášky č.
32/1965 Zb., súčasne uvedených v znaleckom posudku znalca U.. F.Í. M.: č. 2 - tržná rana čelovej

oblasti vpravo; č. 88 - rana chirurgicky ošetrená - odberové miesto štepu; č. 113 - pohmoždenie ramena
vpravo a č. 229 - poškodenie krčnej miechy - pohmoždenie a stlačenie. Napokon možno konštatovať,
že žalobkyňa skutkovo nevymedzovala pôvodný žalobný návrh tak, že by zohľadňovala pri poškodení
zdravia - položke č. 108a - poranenie medzistavcovej platničky C 4/5 pri zlomenine 4. krčného stavca
- bodové ohodnotenie bez zvýšenia podľa ust. časti A. bodu I. ods. 6 a 7 a zníženia podľa ust. časti A.

bodu I. ods. 8 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo vyššom počte bodov ako 80 (teda ako aj v ďalšom
priebehu konania vyplynulo zo znaleckého posudku znalca U.. F. M. v počte 100 bodov; pri položkách
105d a 106f bolo aj v znaleckom posudku znalca U.. F. M. uvedené rovnaké bodové ohodnotenie bez
zvýšenia podľa ust. časti A. bodu I. ods. 6 a 7 a zníženia podľa ust. časti A. bodu I. ods. 8 prílohy vyhlášky
č. 32/1965 Zb., teda 100 bodov pre položku 105d a 60 bodov pre položku 106f).

113. V ďalšom pri posúdení otázky premlčania žalobkyňou uplatneného nároku na odškodnenie za
bolesť je potrebné ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby. Ohľadom posúdenia tejto otázky súd
poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie rozsudku zo dňa 12.03.2010 (uvedené v ods. 32 tohto
rozsudku), v zmysle ktorého súd ustálil začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa
cit. ust. § 106 ods. 1 OZ na deň 19.12.2001. Do uplynutia tejto 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby

podľa cit. ust. § 106 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 122 ods. 1 a 2 OZ, t. j. do uplynutia dňa 19.12.2003 však
žalobkyňa nerozšírila skutkové vymedzenie žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť
utrpenú pri poškodení na zdraví podľa položiek podľa časti B. bodu I. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.:
č. 2 - tržná rana čelovej oblasti vpravo; č. 88 - rana chirurgicky ošetrená - odberové miesto štepu; č.
113 - pohmoždenie ramena vpravo a č. 229 - poškodenie krčnej miechy - pohmoždenie a stlačenie a

rovnako na mimoriadne odškodnenie za bolesť utrpenú pri poškodení na zdraví podľa položky podľa
časti B. bodu I. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. č. 108a - poranenie medzistavcovej platničky C 4/5 pri
zlomenine 4. krčného stavca - o bodové ohodnotenie bez zvýšenia podľa ust. časti A. bodu I. ods. 6
a 7 a zníženia podľa ust. časti A. bodu I. ods. 8 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. v počte bodov 20 (t.
j. rozdiel medzi pôvodne v žalobnom návrhu s odkazom na posudok o bolestnom U.. V. D. skutkovo

vymedzeným bodovým ohodnotením bolesti za poškodenie zdravia - položku č. 108a v počte bodov
80 a neskôr v podaní zo dňa 08.04.2009 vymedzeným bodovým ohodnotením bolesti za poškodenie
zdravia - položku č. 108a v počte bodov 100; 100 bodov - 80 bodov = 20 bodov). Preto súd s odkazom na
skutkovévymedzeniežalovanéhonárokudouplynutiapremlčacejdoby,t.j.douplynutiadňa19.12.2003,nemohol v dôsledku vznesenej námietky premlčania priznať žalobkyni časť ňou žalovaného nároku v
rozsahu peňažnej sumy 11.053,57 eur zodpovedajúcej 20-násobku základného bodového ohodnotenia
bolesti prevyšujúceho počet bodov 410, t. j. zodpovedajúcej 20-násobku 277,5 bodu pri sume 60,- Sk

za jeden bod (20 x 277,5 bodu x 60,- Sk / bod = 333.000,- Sk = 11.053,57 eur) a z tohto dôvodu
žalobu aj v tejto časti o zaplatenie sumy 11.053,57 eur opätovne zamietol. Na uvedených záveroch o
čiastočnom premlčaní žalovaného práva na mimoriadne odškodnenie za bolesť tak nemôže nič zmeniť
ani argumentácia žalobkyne, že si pôvodne žalobným návrhom zo dňa 08.07.2002 uplatnila nárok na
mimoriadne odškodnenie za bolesť čo do jeho výšky v sume 32.662,82 eur (984.000,- Sk), t. j. v sume o

5.277,84 eur (32.662,82 eur - 27.384,98 eur) vyššej ako zodpovedá 20-násobku základného bodového
ohodnotenia bolestného podľa znaleckého posudku č. 30/2009 U.. F. M. v počte 687,5 bodu pri sume
60,- Sk za jeden bod (20 x 687,5 bodu x 60,- Sk / bod = 825.000,- Sk = 27.384,98 eur), pretože pre riadne
uplatnenie nároku čo do základu a výšky nebolo určujúce len jeho vymedzenie (v žalobnom návrhu zo
dňa 08.07.2002) ako nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť žalobkyne spôsobenej pri poškodení
zdravia vzniknutom v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou vo výške 984.000,- Sk (resp.

32.662,82 eur), ale určujúcim v kontexte cit ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP aj konkrétne skutkové vymedzenie
žalovaného nároku, ktoré zjavne neobsahovalo skutkové vymedzenie napokon uplatňovaného rozsahu
nároku (po zmene žaloby vykonanej podaním zo dňa 08.04.2009) v časti zodpovedajúcej 277,5 bodu
(ako to bolo vyššie špecifikované). Správnosti záveru súdu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa
odôvodnila zmenu žalobného návrhu zo dňa 08.04.2009 len ako rozšírenie žalovaného nároku o sumu

zodpovedajúcu 40-násobku bodového ohodnotenia bolesti v počte 277,5 bodu pri sume 60,- Sk / bod, t. j.
o sumu 666.000,- Sk (22.107,15 eur). Ak by súd pripustil argumentáciu žalobkyne, tak by konal v rozpore
s jeho povinnosťou podľa cit. ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP a priznal jej žalovaný nárok ako nepremlčaný
aj v rozsahu, v ktorom si ho však žalobkyňa pôvodným žalobným návrhom zo dňa 08.07.2002 (teda do
uplynutia premlčacej doby) neuplatnila.

114. Nepremlčanej časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť zo súdom určeného
primeraného rozsahu práva žalobkyne na mimoriadne odškodnenie za bolesť (t. j. 20-násobku
základného bodového ohodnotenia) tak v zmysle vyššieho uvedeného zodpovedala časť žalovaného
nároku v rozsahu zaplatenia sumy 16.331,41 eur (20 x 410 bodov x 60,- Sk / bod = 492.000,- Sk
= 16.331,41 eur). Súd opakovane, ako tomu bolo aj v rozsudku zo dňa 12.03.2010, považuje za

potrebné vyjadriť sa k spôsobu odškodňovania škody na zdraví podľa cit. ust. § 444 OZ. OZ tu kreuje
odškodnenie za bolesť ako jednorazový nárok poškodenej osoby [tomu zodpovedá aj znenie ust. §
1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v zmysle ktorého bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené
úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví")
sa odškodňujú jednorazove]. V zmysle tohto spôsobu odškodňovania tak bolo potrebné, ako žiadal

žalovaný I. a zároveň intervenient na strane žalovaného II., zohľadniť aj na tento nárok už poskytnuté
plnenia. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že žalovaný I. (zároveň intervenient na strane
žalovaného II.) uhradil žalobkyni pred vyhlásením rozsudku zo dňa 12.03.2010 titulom odškodnenia
za bolesť spolu sumu 1.369,25 eur [t. j. 41.250,- Sk, pred podaním žaloby sumu 21.225,- Sk, čo bolo
v konaní nesporné - žalobkyňa toto sama uviedla v žalobe zo dňa 08.07.2002, ďalej dňa 28.05.2002

poukázal žalobkyni sumu 1.050,- Sk, čo mal súd preukázané zo zoznamu prijatých platieb na č. l. 287,
pričom právny zástupca žalobkyne túto skutočnosť nenamietal a napokon nesporne dňa 01.04.2009
sumu 629,85 eur (v prepočte na Sk 18.975,- Sk), čo vyplýva aj z detailu poukazu na č. l. 264 spisu]. Po
vyhlásení rozsudku zo dňa 12.03.2010 poukázal žalovaný I. (zároveň intervenient na strane žalovaného
II.) žalobkyni dňa 20.07.2010 rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznanú sumu mimoriadneho odškodnenia

za bolesť vo výške 6.796,45 eur, čo vyplýva z výpisu z jeho bankového účtu na č. l. 370 spisu. Pokiaľ
však ide o predmet ďalšieho konania súdu v prejednávanej veci po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR -
uzneseníč.k.2MCdo24/2012-473zodňa31.10.2013,predmetomkonaniaužnebolačasťuplatneného
nároku na odškodnenie za bolesť vo výške rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznaného plnenia žalobkyni
práve vo výške 6.796,45 eur, keďže rozsudok č. k. 6C/271/2002-325 zo dňa 12.03.2010 nebol v tejto

jeho časti výroku napadnutý mimoriadnym dovolaním a nebol ani v tejto jeho časti výroku zrušený
spomenutým rozhodnutím najvyššieho súdu a nadobudol tak právoplatnosť. Ak teda súd odpočítal
v zmysle vyššie uvedeného od nepremlčanej časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie
za bolesť zo súdom určeného primeraného rozsahu práva žalobkyne na mimoriadne odškodnenie za
bolesť, t. j. od sumy vo výške 16.331,41 eur žalovaným I. (zároveň intervenientom na strane žalovaného

II.)užvyplatenéplneniežalobkynivsume1.369,25eurarozsudkomzodňa12.03.2010priznanéplnenie
(a zároveň aj žalovaným I. žalobkyni vyplatené plnenie) v sume 6.796,45 eur, potom dospel k záveru, že
je v ďalšom dôvodné priznať titulom práva žalobkyne na odškodnenie za bolesť týmto rozsudkom ešte
sumu 8.165,71 eur (16.331,41 eur - 1.369,25 eur - 6.796,45 eur = 8.165,71 eur). V tomto rozsahu taksúd žalobe žalobkyne v ostávajúcej časti (po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - uznesení č. k. 2 M Cdo
24/2012-473 zo dňa 31.10.2013) vyhovel a zaviazal žalovaných I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť
titulom odškodnenia za bolesť sumu 8.165,71 eur.

115. Súd v súvislosti s uvedeným, ako aj dovolacím súdom vytknutými nedostatkami odôvodnenia
rozsudku zo dňa 12.03.2010 zdôrazňuje, že pri výpočte rozsahu priznaného nároku na odškodnenie
za bolesť (to sa týka obdobne aj dôvodov posúdenia nároku žalobkyne na odškodnenie za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaasúdďalejpriuvedenídôvodovsvojhorozhodnutiaožalobkyňouuplatnenom
nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia už nebude ďalej uvedené vysvetlenie

pre duplicitu udávať) nevychádzal z posudku U.. V. D., ale zo znaleckého posudku U.. F. M., avšak,
ako vyplýva z vyššie uvedeného, nemohol nechať bez povšimnutia skutočnosť, že žalobkyňa si
pred uplynutím premlčacej doby neuplatnila nárok na mimoriadne odškodnenie za bolesť za niektoré
poškodenie zdravia (konkrétne pri bolestnom za poškodenie zdravia podľa položiek č. 2, č. 88, č. 113 a č.
229podľačastiB.boduI.prílohyvyhláškyč.32/1965Zb.),ktoréohodnotilposudkomobolestnomznalec
U.. F. M. a súčasne si navrhovateľka pred uplynutím premlčacej doby neuplatnila nárok na mimoriadne

odškodnenie za bolesť v takom (bodovom) rozsahu (u poškodenia zdravia pod položkou 108a), ako
tomu urobila až v zmene žaloby podaním zo dňa 08.04.2009. Súd opakovane tiež zdôrazňuje, že z
hľadiska riadneho uplatnenia nároku pred uplynutím premlčacej doby (čo do jeho výšky a základu)
reflektujúc povinnosť žalobkyne podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. nebolo možné prihliadať len na tú časť
pôvodnéhožalobnéhonávrhu,vktorejžalobkyňavymedzovalažalovanýnárokakonároknamimoriadne

odškodnenie za bolesť vo výške 984.000,- Sk, ale súd musel prihliadať aj na skutkové vymedzenie
tohto žalovaného nároku. Inak povedané je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňou uplatnené nároky
možno priznať len za konkrétne poškodenia zdravia (zodpovedajúce položkám podľa časti B prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb., resp. položkám pri porovnateľnom poškodení zdravia - ust. časti A ods. 3 a 10
prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.) podľa konkrétneho rozsahu bodového ohodnotenia týchto poškodení

posudzujúcim lekárom (ust. časti A ods. 2 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Tieto závery korešpondujú
aj s už uvedeným spôsobom určenia rozsahu mimoriadneho odškodnenia za bolesť, v zmysle ktorého
odškodnenie je výsledkom násobku základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku a
peňažnej náhrady za jeden bod.
116. Na uvedených záveroch súdu nemení nič ani skutočnosť, namietaná zo strany žalobkyne, že

žalovaný I. (zároveň intervenient na strane žalovaného II.) po podaní žaloby zo dňa 08.07.2002 titulom
odškodnenia za bolesť žalobkyni sumu 629,85 eur, a to dňa 01.04.2009 (toto plnenie schválil dňa
30.03.2009, čo vyplýva z detailu poukazu na č. l. 264 spisu), pričom žalobkyňa argumentovala (v
odvolanízodňa18.05.2010protirozsudkuzodňa12.03.2010)tým,žetotoplneniezrejmepredstavovalo
rozdiel náhrady za bolestné podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX (znalecký posudok č. XX/XXXX

bol vyhotovený znalcom U.. F. M. dňa 10.08.2009, teda po plnení žalovaného I.). V kontexte tohto sa
potom súd stotožnil s vyjadrením žalovaného I. (resp. intervenienta na strane žalovaného II.), že z
hľadiska premlčania práva nemá čiastočné plnenie tohto práva podľa OZ žiaden právny význam, keďže
pre prerušenie premlčacej doby, resp. začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby podľa ust. §
110 ods. 2 OZ je potrebné, aby dlžník svoj dlh uznal písomne, čo do dôvodu, ako aj výšky v zmysle

ust. § 558 OZ. Za uznanie dlhu podľa ust. § 558 OZ tak nemožno považovať čiastočné plnenie nároku
povinným subjektom.
117. Napokon pokiaľ ide o právne posúdenie žaloby v časti o odškodnenie za bolesť, súd nepovažoval
za dôvodnú námietku žalobkyne, že vznesenie námietky premlčania žalovanými je možné považovať
za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ, a preto by takýto právny úkon

žalovaných nemal požívať právnu ochranu.
118. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť uznaný v rozpore s ust. § 3
ods. 1 OZ, ak bol iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo
dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska
konajúceho by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v

súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované tiež ako šikanovanie) na
úkor druhého účastníka a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť
naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej
istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR spis. zn. 25Cdo 539/2008 zo dňa 19.02.2009)

119. Súd riadiac sa výkladom uvedeným v predchádzajúcom odseku však nepovažoval vznesenie
námietky premlčania zo strany žalovaných za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože
nenapĺňa uvedené predpoklady. Žalovaní nijakým spôsobom nezapríčinili skutočnosť, že žalobkyňa
si uplatnila (premlčanú) časť svojho nároku na súde až po uplynutí premlčacej doby (cca 5 rokova 4 mesiace po uplynutí premlčacej doby). Ako už bolo uvedené, pre počiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby podľa cit. ust. § 106 ods. 1 OZ je určujúce, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu
žalobkyne, a to bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom (v danom prípade

bezohľadunato,žeznaleckýposudokč.XX/XXXXbolvyhotovenýznalcomU..F.M.aždňa10.08.2009,
pričom právnemu zástupcovi žalobkyne bol doručený dňa 20.08.2009).
120. Pokiaľ v ďalšom ide o právne posúdenie žalobkyňou uplatňovaného nároku na mimoriadne
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd posúdil tento nárok uplatnený žalobkyňou
rovnako ako tomu bolo v rozsudku zo dňa 12.03.2010, a to ako nárok podľa cit. ust § 444 OZ v spojení

s cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
121. Je potrebné opakovane uviesť, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia slúži na
zmiernenie následkov znemožnenia ďalšieho uplatnenia v živote následkom poškodenia zdravia, teda
obstaranie náhradných pôžitkov na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie
životných obmedzení vyvolaných úrazom ako satisfakčné plnenie za spôsobené trvalé následky a
obmedzenia. V tejto súvislosti môže slúžiť aj na zabezpečenie niektorých prostriedkov, ktoré nemožno

považovať priamo za nevyhnuté, resp. nevyhnutne účelné na zlepšenie zdravotného stavu, ale slúžiace
k zvýšeniu životného štandardu a pod. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodní vtedy, ak
má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných alebo spoločenských potrieb alebo na plnenie
jeho spoločenských úloh. Tým treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na

plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie
či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby budúceho životného partnera, resp.
možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Z cit. ust. § 4 ods. 1, § 6 ods. 2 a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
vyplýva, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej
výmere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a

pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Teda už priznanie základného odškodnenia
predpokladá, že doterajšie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku
poškodenia objektívne obmedzené. Zvýšenia náhrady podľa cit. ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965
Zb. až na 2-násobok predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie
poškodeného nemožno vyjadriť len základných odškodnením. Postup podľa cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky

č. 32/1965 Zb. potom prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného
zreteľa, kedy ani zvýšenie základného odškodnenia podľa cit. ust. § 6 ods. 2 vyhlášky dostatočne
nevyjadruje následky, ktoré sú do budúcnosti v dôsledku poškodenia trvalo obmedzené alebo stratené,
a to najmä v prípadoch, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového,
pracovného politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo

úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 29/2007 zo dňa 30.01.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 7Cdo 196/2013 zo dňa 06.08.2014).
122. Čo sa týka požadovaného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd v
súlade s vyššie uvedenými pravidlami skúmal, aký bol zdravotný stav navrhovateľky a aké bolo

zapojenie navrhovateľky v živote a spoločnosti pred predmetným úrazom, pričom aj v ďalšom konaní
(po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - uznesení č. k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa 31.10.2013) zotrváva
na svojich skutkových záveroch vyslovených už v rozsudku zo dňa 12.03.2010, ako sú tieto uvedené v
odsekoch 36 a 37 odôvodnenia tohto rozsudku zo dňa 11.08.2016.
123. Na základe týchto čiastkových záverov mal súd naďalej za to, že u žalobkyne sú splnené dôvody

pre priznanie mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa cit. ust. § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
124.Žalobkyňapozmenežalobyurobenejpodanímzodňa08.04.2009považovalazadôvodnézvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu až na 40-násobok základného bodového
ohodnotenia určeného znaleckým posudkom MUY.. F. M.Č. Č.. XX/XXXX zo dňa 10.08.2009, t. j. 1350

bodov, pri sume 60,- Sk za jeden bod, t. j. zvýšenie odškodnenia za bolesť v celkovej peňažnej sume
107.548,29 eur (40 x 1350 bodov x 60,- Sk / bod = 3.240.000,- Sk = 107.548,29 eur).
125. Pri určovaní rozsahu mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa súd
riadil spôsobom v zmysle už spomenutého rozsudku spis. zn. 3 Cdo 149/2007 zo dňa 27.11.2008, podľa
ktorého: „Odškodnenie, o zvýšení ktorého rozhoduje súd v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č.

32/1965 Zb., je výsledkom násobku základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku a
peňažnej hodnoty za jeden bod.“.
126. Súd, ako už uviedol v rozsudku zo dňa 12.03.2010, považoval za primerané mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne až na 10-násobok základného bodovéhoohodnotenia určeného znaleckým posudkom U.. F. M.Í. Č.. XX/XXXX zo dňa 10.08.2009 pri sume
60,- Sk za jeden bod. Pri určení primeranosti mimoriadneho odškodnenia za bolesť žalobkyne až na
10-násobok základného bodového ohodnotenia sa súd riadil rovnakými úvahami, ako tomu bolo v

rozsudku zo dňa 12.03.2010. Zároveň súd poukazuje na to, že nemal dôvod prehodnotiť svoje úvahy,
ktorými sa riadil pri rozhodnutí - rozsudku zo dňa 12.03.2010 a naďalej na nich zotrváva. V kontexte
týchto úvah o primeranosti sumy mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
zodpovedajúcej 10-násobku základného bodového ohodnotenia si súd dovolí poukázať na rozsudok
Najvyššieho súdu SR 7Cdo 196/2013 zo dňa 06.08.2014, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval

správnosť úvah odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku
zdôraznil, že „...výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (približne okolo 10
násobku) je vyhradené predovšetkým prípadom, kedy je poškodený na následky úrazu takmer úplne
vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer alebo úplne stratené,
nie je schopný sa sám obslúžiť, či dokonca upadne do stavu prostého vegetatívneho prežívania ... .“.
Ďalej súd poukazuje na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súd SR, kde možno nájsť oporu pre úvahy

súdu v prejednávanej veci, ktoré súd viedli k záveru o primeranosti mimoriadneho odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
zodpovedajúceho 10-násobku základného bodového ohodnotenia. Najvyšší súd SR v rozsudku spis. zn.
4Cdo 29/2007 zo dňa 30.01.2008 uviedol, že: „Napriek tomu sa však nemožno stotožniť s jeho názorom,
že je namieste zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia až na dvadsaťnásobok

základného bodového hodnotenia (teda o devätnásťnásobok základného bodového hodnotenia). Takéto
zvýšenie, ako už bolo uvedené, pripúšťa súdna prax v prípadoch, kedy u poškodeného došlo k veľmi
výraznému obmedzeniu či k strate jeho možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s jeho vysokou
a mimoriadnou úrovňou kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody, alebo
vtedy, keď pre následky úrazu je takmer vyradený zo života a keď jeho predpoklady na uplatnenie

v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sa sám obslúžiť a pod.“. Napokon súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 271/2012 zo dňa 29.01.2014, ktorý bol vydaný v
skutkovo podobnej veci s ohľadom na zmeny v spoločenskom uplatnení poškodeného a v ktorého
odôvodnení Najvyšší súd SR uviedol: „V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že
utrpené zranenie zanechalo u žalobkyne trvalé následky spočívajúce vo vážnych duševných poruchách,

v obmedzení pohyblivosti pravého kolena stredne ťažkého stupňa, v nestabilite pravého kolena, v
čiastočnej obrne ihlicového nervu, vo výraznom vybočení pravého kolena, v poruchách krvného a
lymfatickéhoobehupravéhopredkolenia,vkeloidnýchjazváchnapravejdolnejkončatineavobmedzení
pohyblivosti bedrovej chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia ľahkého stupňa na základe skrátenia
pravej dolnej končatiny. Ďalej bolo zistené, že žalobkyňa utrpela úraz ako 51 ročná, že v dobe pred

úrazom bola spoločensky aktívna, ako učiteľka matematiky a fyziky na základnej škole si neustále
zvyšovala svoju kvalifikáciu, zapájala sa do rôznych súťaží i ako spoluautorka, externe doučovala v
prípravných kurzoch matematiky, navštevovala rôzne spoločenské podujatia, absolvovala dovolenky,
lyžovala, pomáhala rodičom a starala sa o maloletého syna. Právny záver odvolacieho súdu o tom,
že v danej veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ako výsledok jeho úvahy vychádzajúcej z

vyššie uvedených skutkových zistení, dovolací súd nemal dôvod spochybniť. Úvahy odvolacieho súdu
neboli totiž zjavne neprimerané, ale naopak zodpovedali zisteným skutočnostiam. Z hľadiska výšky
priznanej náhrady nemožno spochybniť ani jeho záver o opodstatnenosti jej zvýšenia na desaťnásobok
sumy zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu určeného znalcom.“. Napokon opätovne súd dáva do
pozornosti aj pri uplatnenom nároku na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., že neobstojí argumentácia žalobkyne uvedená v
samotnej žalobe zo dňa 08.07.2002, ktorou odôvodňovala priznanie tohto nároku súdom až do výšky
40-násobku základného bodového ohodnotenia, že základné ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa zastaranej vyhlášky č. 32/1965 Zb. nezodpovedá súčasnej sociálno-ekonomickej
situácii. Pri formulovaní tohto záveru súd v plnom rozsahu odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v

odseku 104 tohto rozsudku.
127. Súd tak považoval v danom prípade, vychádzajúc z doposiaľ uvedeného v odsekoch 120 až 126
tohto rozsudku, za primerané mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
cit. ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. u žalobkyne v sume 26.887,07 eur (10 x 1350 bodov x 60,-
Sk / bod = 810.000,- Sk = 26.887,07 eur). Preto pokiaľ sa žalobkyňa v ďalšom konaní po rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR - uznesení č. k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 domáhala titulom
mimoriadneho odškodnenia za bolesť zaplatenia celkovo sumy 97.141,99 eur (po zmene žaloby zo dňa
08.04.2009 žalovaná suma 107.548,29 eur - rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznaná suma 10.406,30
eur = 97.141,99 eur), súd už bez ďalšieho opätovne zamietol žalobu v tejto časti v rozsahu sumy80.661,22 eur [97.141,99 eur - (26.887,07 eur - 10.406,30 eur) = 97.141,99 eur - 16.480,77 eur =
80.661,22 eur].
128. Súd sa v ďalšom opakovane zaoberal žalovaným I. a intervenientom na strane žalovaného II.

vznesenou námietkou premlčania časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia, zodpovedajúcej časti, o ktorú žalobkyňa rozšírila žalobu podaním zo dňa
08.04.2009, a to v subjektívnej premlčacej dobe podľa cit. ust. § 106 ods. 1 OZ. Súd obdobne
ako pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného nároku na odškodnenie za bolesť poukazuje na to, že
žalovaný I. (ako strana sporu) vzniesol túto námietku na pojednávaní dňa 12.07.2016, pričom súčasne

túto námietku vzniesol aj ako intervenient na strane žalovaného II. v podaní zo dňa 02.09.2009 (t.
j. v tom čase ešte ako vedľajší účastník na strane pôvodne žalovanej I. a žalovaného II.). V čase
vznesenia tejto námietky, t. j. ku dňu 02.09.2009 (tento deň bolo podanie intervenienta na strane
žalovaného II. zo dňa 02.09.2009 doručené súdu), nebolo pre úkony vedľajšieho účastníka podľa
v tom čase účinného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. potrebný akýkoľvek súhlas strany sporu, na podporu
ktorej vedľajší účastník do konania vstúpil, pričom podľa cit. ust. § 470 ods. 2 CSP zostali zachované

právne účinky úkonu - podania zo dňa 02.09.2009 zachované aj po nadobudnutí účinnosti CSP, t. j.
po 01.07.2016. V ďalšom v plnom rozsahu odkazuje na všeobecné princípy pri posudzovaní začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa cit. ust. § 106 ods. 1 OZ uvedené v odseku 110 tohto
rozsudku. V kontexte týchto princípov si súd dovolí, pokiaľ ide o počiatok plynutia subjektívnej 2-ročnej
premlčacej doby podľa cit. ust. § 106 ods. 1 OZ u práva na odškodnenie sťaženia spoločenského

uplatnenia, poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo 160/2015 zo dňa 01.04.2015,
v ktorého odôvodnení sa udáva: „Pri uplatnení nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania lehota na uplatnenie zmienených nárokov začína plynúť odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Plynutie premlčacej doby je tak
viazané na vedomosť poškodeného o spôsobenej škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Sťaženie

spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej možno zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe
z povolania alebo inom poškodení na zdraví, prípadne po ich zhoršení, považovať za ustálený a
kedy teda možno posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne
nepriaznivédôsledkynaživotnéúkonypoškodeného,preuspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k bodovému ohodnoteniu. Posúdenie

otázky, kedy možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený, je závislý na vyjadrení lekára;
výška bodového ohodnotenia SSU vyplýva z lekárskeho posudku.“. Teda aj pri posudzovaní práva na
náhradu škody titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia platí, že poškodený sa dozvedel
o škode v deň, kedy bolo možné z lekárskeho hľadiska posudzovať jeho zdravotný stav za ustálený,
a to bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o sťažení spoločenského uplatnenia.

Súčasne si súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 1 Cz 23/1983 zo dňa
29.07.1983 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov pod publikačným č. R 9/1986), v
ktorého odôvodnení sa udáva: „Pritom treba brať do úvahy, že celkový nárok na náhradu škody na zdraví
sa skladá z niekoľkých čiastkových (relatívne samostatných) nárokov, ktorými je okrem iného aj nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pretože k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného

z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia môže dôjsť (a často tiež dochádza) v rozdielnej dobe,
môže u každého z čiastkových nárokov začať plynúť subjektívne premlčacia doba podľa ustanovenia
§ 106 ods. 1 OZ v inom okamihu. Poškodenému môže vzniknúť viac nárokov (ktoré sú z hľadiska
posúdenia otázky premlčania samostatné), a teda v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného
zdravotného stavu aj ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky,

kedy je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený z hľadiska jednotlivých nárokov na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, je závislé na vyjadrení lekára. Z toho vyplýva, že v tomto
prípade bolo potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pre uplatnenie týchto čiastkových
nárokov (§ 106 ods. 1 OZ). Pokiaľ išlo o posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby pri nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, rozhodujúcim bol okamih, kedy sa po úraze a liečení

ustálil zdravotný stav poškodeného natoľko, že bolo zrejmé, či a v akom rozsahu došlo ku sťaženiu
spoločenského uplatnenia (pozri § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.)“.
129. Súd aj pri posudzovaní premlčania žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, reagujúc na argumentáciu žalobkyne v jej odvolaní proti rozsudku zo dňa
12.03.2010, ako aj generálneho prokurátora SR v podanom dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu

zo dňa 17.10.2011, opätovne poukazuje na svoj výklad o viazanosti súdu žalobným návrhom, ako to je
uvedené v odseku 111 tohto rozsudku.
130. V kontexte na uvedené v predchádzajúcom odseku je potrebné zdôrazniť, ako žalobkyňa skutkovo
vymedzila svoj pôvodný žalobný návrh zo dňa 08.07.2002 podaný na súde dňa 02.08.2002 v častiuplatneného nároku na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa si
bez pochybností uplatnila tento nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia ako následky poškodenia
na zdraví podľa položiek podľa časti B. bodu II. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.: č. 302c - poúrazové

obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké (operačná stabilizácia 4. a 5. stavca) a č. 303 - poúrazová
paraparéza horných končatín s prevahou vľavo, porucha citlivosti na pravej dolnej končatine, a
to súčasne ako 40-násobok základného bodového ohodnotenia takéhoto sťaženia spoločenského
uplatnenia pri uvedenom poškodení zdravia v rozsahu 725 bodov (zjavne vychádzajúc z posudku o
sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovenom U.. V. D. dňa 28.02.2002; pri bodovom ohodnotení

podľa ust. časti A. bodu II. ods. 10 a 13 a časti B bodu II. bez zníženia podľa ust. časti A. bodu II. ods.
13 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pre jednotlivé poškodenia na zdraví - položky: č. 302c v počte 250 bodov
a č. 303 v počte 600 bodov). Žalobkyňa si tak pôvodným žalobným návrhom neuplatňovala žalovaný
nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia ako následok poškodenia na zdraví podľa časti B. bodu
II. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., súčasne uvedeného v znaleckom posudku znalca U.. F. M.: č. 253
- vážne duševné poruchy (overené psychiatrom). Napokon možno konštatovať, že žalobkyňa skutkovo

nevymedzovala pôvodný žalobný návrh tak, že by zohľadňovala pri následkoch poškodení zdravia -
položkách: č. 302c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké (operačná stabilizácia 4.
a 5. stavca) a č. 303 - poúrazová paraparéza horných končatín s prevahou vľavo, porucha citlivosti na
pravej dolnej končatine - bodové ohodnotenie bez zníženia podľa ust. časti A. bodu II. ods. 13 prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo vyššom počte bodov ako 850 (teda ako aj v ďalšom priebehu konania

vyplynulo zo znaleckého posudku znalca U.. F. M. v počte 1100 bodov; z čoho pri položke 302c: 300
bodov a položke č. 303: 800 bodov).
131. V ďalšom pri posúdení otázky premlčania žalobkyňou uplatneného nároku na odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia bolo potrebné ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby. Ohľadom
posúdenia tejto otázky súd jednak odkazuje na citovaný právny názor prezentovaný Najvyšším súdom

ČSR v rozsudku spis. zn. 1 Cz 23/1983 zo dňa 29.07.1983 (uvedené v ods. 110 tohto rozsudku) a v
ďalšom poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie rozsudku zo dňa 12.03.2010 (uvedené v ods. 42
tohto rozsudku), v zmysle ktorého súd ustálil začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby
podľa cit. ust. § 106 ods. 1 OZ pri poškodení zdravia podľa položiek časti B. bodu II. prílohy vyhlášky
č. 32/1965 Zb. č. 302c a 303 na deň 24.08.2002 a č. 253 najneskôr na deň 31.12.2005. Do uplynutia

tejto 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa cit. ust. § 106 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 122
ods. 1 a 2 OZ, t. j. do uplynutia dňa 24.08.2004 (pri poškodení zdravia podľa položiek č. 302c a č.
303), resp. dňa 31.12.2007 (pri poškodení zdravia podľa položky č. 253) však žalobkyňa nerozšírila
skutkové vymedzenie žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia ako následku poškodenia na zdraví podľa položky podľa časti B. bodu II. prílohy vyhlášky

č. 32/1965 Zb.: č. 253 - vážne duševné poruchy (overené psychiatrom) a rovnako na mimoriadne
odškodnenie sťaženie spoločenského uplatnenia ako následku poškodení na zdraví podľa položiek
podľa časti B. bodu II. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.: č. 302c - poúrazové obmedzenie hybnosti
chrbtice stredne ťažké (operačná stabilizácia 4. a 5. stavca) a č. 303 - poúrazová paraparéza horných
končatín s prevahou vľavo, porucha citlivosti na pravej dolnej končatine - o bodové ohodnotenie bez

zníženia podľa ust. časti A. bodu II. ods. 13 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. v počte bodov 250
[t. j. rozdiel medzi pôvodne v žalobnom návrhu s odkazom na posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia U.. V. D. skutkovo vymedzeným bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia
za poškodenie zdravia - položku č. 302c v počte bodov 250 a položku č. 303 v počte bodov 600
a neskôr v podaní zo dňa 08.04.2009 vymedzeným bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského

uplatnenia za poškodenie zdravia - položku č. 302c v počte bodov 300 a položku č. 303 v počte
bodov 800; (300 bodov + 800 bodov) - (250 bodov + 600 bodov) = 250 bodov]. Preto súd s odkazom
na skutkové vymedzenie žalovaného nároku do uplynutia premlčacej doby, t. j. do uplynutia dňa
24.08.2004, resp. 31.12.2007, nemohol v dôsledku vznesenej námietky premlčania priznať žalobkyni
časť ňou žalovaného nároku v rozsahu peňažnej sumy 12.447,71 eur zodpovedajúcej 10-násobku

základnéhobodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatneniaprevyšujúcehopočetbodov725,
t. j. zodpovedajúcej 10-násobku 625 bodov pri sume 60,- Sk za jeden bod (10 x 625 bodov x 60,- Sk / bod
= 375.000,- Sk = 12.447,71 eur) a z tohto dôvodu žalobu aj v tejto časti o zaplatenie sumy 12.447,72 eur
opätovne zamietol. Na uvedených záveroch o čiastočnom premlčaní žalovaného práva na mimoriadne
odškodneniezasťaženiespoločenskéhouplatneniataknemôženičzmeniťaniargumentáciažalobkyne,

že si pôvodne žalobným návrhom zo dňa 08.07.2002 uplatnila nárok na mimoriadne odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia čo do jeho výšky v sume 57.757,42 eur (1.740.000,- Sk), t. j. v
sume o 30.870,35 eur (57.757,42 eur - 26.887,07 eur) vyššej ako zodpovedá 10-násobku základného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku č. 30/2009 U..F. M. v počte 1350 bodov pri sume 60,- Sk za jeden bod (10 x 1350 bodov x 60,- Sk / bod = 810.000,-
Sk = 26.887,07 eur), pretože pre riadne uplatnenie nároku čo do základu a výšky nebolo určujúce
len jeho vymedzenie (v žalobnom návrhu zo dňa 08.07.2002) ako nároku na mimoriadne odškodnenie

za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne spôsobeného poškodením zdravia vzniknutom v
príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou vo výške 1.740.000,- Sk (resp. 57.757,42 eur),
ale určujúcim v kontexte cit ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP aj konkrétne skutkové vymedzenie žalovaného
nároku, ktoré zjavne neobsahovalo skutkové vymedzenie napokon uplatňovaného rozsahu nároku (po
zmene žaloby vykonanej podaním zo dňa 08.04.2009) v časti zodpovedajúcej 625 bodom (ako to bolo

vyššie špecifikované). Správnosti záveru súdu opätovne nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa
odôvodnila zmenu žalobného návrhu zo dňa 08.04.2009 len ako rozšírenie žalovaného nároku o
sumu zodpovedajúcu 40-násobku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v počte
625 bodov pri sume 60,- Sk / bod, t. j. o sumu 1.500.000,- Sk (49.790,88 eur). Napokon správnosti
záverov súdu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa si zjavne neuplatňovala nárok na mimoriadne
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobeného poškodením zdravia podľa položky

podľa časti B. bodu II. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. č. 253 - vážne duševné poruchy (overené
psychiatrom), keďže podľa vyjadrenia znalca U.. F. M. na pojednávaní dňa 29.01.2010 došlo k ustáleniu
zdravotného stavu ohľadom poškodenia zdravia žalobkyne podľa položky č. 253 až niekedy v roku 2004
- 2005. Ak by súd pripustil argumentáciu žalobkyne, tak by konal v rozpore s jeho povinnosťou podľa
cit. ust. § 216 ods. 1 a 2 CSP a priznal jej žalovaný nárok ako nepremlčaný aj v rozsahu, v ktorom si ho

však žalobkyňa pôvodným žalobným návrhom zo dňa 08.07.2002 (teda do uplynutia premlčacej doby)
neuplatnila.
132. Nepremlčanej časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia zo súdom určeného primeraného rozsahu práva žalobkyne na mimoriadne odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia (t. j. 10-násobku základného bodového ohodnotenia) tak v zmysle

vyššieho uvedeného zodpovedala časť žalovaného nároku v rozsahu zaplatenia sumy 14.439,36 eur (10
x725bodovx60,-Sk/bod=435.000,-Sk=14.439,36eur).Súdsodkazomnavyššieuvedený(vodseku
114 tohto rozsudku) spôsob odškodňovania škody na zdraví podľa cit. ust. § 444 OZ korešpondujúci s
charakterom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ako jednorazového odškodnenia opäť
považoval za nevyhnutné, ako to žiadal žalovaný I. a zároveň intervenient na strane žalovaného II.,

zohľadniť aj na tento nárok už poskytnuté plnenia. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že žalovaný
I. (zároveň intervenient na strane žalovaného II.) uhradil žalobkyni pred vyhlásením rozsudku zo dňa
12.03.2010 titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu sumu 4.033,06 eur [t. j.
121.500,- Sk, pred podaním žaloby sumu 65.250,- Sk, čo bolo v konaní nesporné - žalobkyňa toto sama
uviedla v žalobe zo dňa 08.07.2002 a napokon nesporne dňa 01.04.2009 sumu 1.867,16 eur (v prepočte

na Sk 56.250,- Sk), čo vyplýva aj z detailu poukazu na č. l. 264 rub spisu]. Po vyhlásení rozsudku
zo dňa 12.03.2010 poukázal žalovaný I. (zároveň intervenient na strane žalovaného II.) žalobkyni dňa
20.07.2010 rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznanú sumu mimoriadneho odškodnenia za sťaženie
spoločenskéhouplatneniavovýške10.406,30eur,čovyplývazvýpisuzjehobankovéhoúčtunač.l.370
spisu. Pokiaľ však ide o predmet ďalšieho konania súdu v prejednávanej veci po rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR - uznesení č. k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa 31.10.2013, predmetom konania už nebola
časť uplatneného nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške rozsudkom
zo dňa 12.03.2010 priznaného plnenia žalobkyni práve vo výške 10.406,30 eur, keďže rozsudok
č. k. 6C/271/2002-325 zo dňa 12.03.2010 nebol v tejto jeho časti výroku napadnutý mimoriadnym
dovolaním a nebol ani v tejto jeho časti výroku zrušený spomenutým rozhodnutím najvyššieho súdu

a nadobudol tak právoplatnosť. Ak teda súd odpočítal v zmysle vyššie uvedeného od nepremlčanej
časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť zo súdom určeného primeraného
rozsahu práva žalobkyne na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, t. j.
od sumy vo výške 14.439,36 eur žalovaným I. (zároveň intervenientom na strane žalovaného II.) už
vyplatené plnenie žalobkyni v sume 4.033,06 eur a rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznané plnenie

(a zároveň aj žalovaným I. žalobkyni vyplatené plnenie) v sume 10.406,30 eur, potom dospel k
záveru, že nie je v ďalšom dôvodné priznať titulom práva žalobkyne na odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia už žiadnu ďalšiu sumu [keďže výsledkom rozdielu sumy 14.439,36 eur
ako nepremlčanej časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia zo súdom určeného primeraného rozsahu práva žalobkyne na mimoriadne odškodnenie za

sťaženiespoločenskéhouplatneniaasúčtuplneníužžalobkyniposkytnutýchnatentonárokvuvedenom
rozsahu sumy 14.439,36 eur, t. j. súčtu plnení v sume 4.033,06 eur a v sume 10.406,30 eur zodpovedá
suma 0,- eur; 14.439,36 eur - (4.033,06 eur + 10.406,30 eur) = 0,- eur]. Preto súd žalobu žalobkyne vostávajúcej časti (po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR - uznesení č. k. 2 M Cdo 24/2012-473 zo dňa
31.10.2013) zamietol aj v rozsahu sumy 4.033,06 eur.
133. Na uvedených záveroch súdu nemení nič ani skutočnosť, namietaná zo strany žalobkyne, že

žalovaný I. (zároveň intervenient na strane žalovaného II.) po podaní žaloby zo dňa 08.07.2002 titulom
odškodnenia za bolesť žalobkyni sumu 1.867,16 eur, a to dňa 01.04.2009 (toto plnenie schválil dňa
30.03.2009, čo vyplýva z detailu poukazu na č. l. 264 rub spisu), pričom žalobkyňa argumentovala (v
odvolanízodňa18.05.2010protirozsudkuzodňa12.03.2010)tým,žetotoplneniezrejmepredstavovalo
rozdiel náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku č. 30/2009 (znalecký

posudok č. 30/2009 bol vyhotovený znalcom U.. F. M. dňa 10.08.2009, teda po plnení žalovaného I.).
V kontexte tohto sa potom súd opätovne stotožnil s vyjadrením žalovaného I. (resp. intervenienta na
strane žalovaného II.), že z hľadiska premlčania práva nemá čiastočné plnenie tohto práva podľa OZ
žiaden právny význam, keďže pre prerušenie premlčacej doby, resp. začatie plynutia novej 10-ročnej
premlčacejdobypodľaust.§110ods.2OZjepotrebné,abydlžníksvojdlhuznalpísomne,čododôvodu,
ako aj výšky v zmysle ust. § 558 OZ. Za uznanie dlhu podľa ust. § 558 OZ tak nemožno považovať

čiastočné plnenie nároku povinným subjektom.
134. Napokon pokiaľ ide o právne posúdenie žaloby v časti o odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia, súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobkyne, že vznesenie námietky premlčania
žalovanými je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1
OZ, a preto by takýto právny úkon žalovaných nemal požívať právnu ochranu.

135. Súd opäť riadiac sa výkladom uvedeným v odseku .... tohto rozsudku však nepovažoval vznesenie
námietky premlčania zo strany žalovaných za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože
nenapĺňa uvedené predpoklady. Žalovaní nijakým spôsobom nezapríčinili skutočnosť, že žalobkyňa
si uplatnila (premlčanú) časť svojho nároku na súde až po uplynutí premlčacej doby (cca 4 roky a
7 mesiacov po uplynutí premlčacej doby pri poškodení zdravia podľa položiek č. 302c a 303 a cca

1 rok a 3 mesiace pri poškodení zdravia podľa položky č. 253). Ako už bolo uvedené, pre počiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa cit. ust. § 106 ods. 1 OZ je určujúce, kedy došlo k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne, a to bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia (v danom prípade bez ohľadu na to, že znalecký posudok č. 30/2009 bol
vyhotovený znalcom U.. F. M. až dňa 10.08.2009, pričom právnemu zástupcovi žalobkyne bol doručený

dňa 20.08.2009).
136. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít.
137. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
138. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

139. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
140. Súd tak v ďalšom rozhodol v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP týmto rozsudkom aj o nároku
na náhradu trov konania, pričom vychádzal v zmysle cit. ust. § 255 ods. 2 CSP z toho, že strany sporu

mali v konaní úspech len čiastočný, pričom obaja žalovaní mali čistý úspech v spore v rozsahu 68 %
[pri žalobkyňou uplatňovaných nárokoch v celkovej sume 162.318,26 eur a úspechu žalobkyne jednak
podľa výroku tohto rozsudku, ako aj časti výroku rozsudku zo dňa 12.03.2010, v ktorej tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť, t. j. v celkovej sume 25.368,46 eur (17.202,75 eur + 8.165,71 eur) bol pomer
úspechu žalobkyne 16 % (25.368,46 eur / 162.318,26 eur = 0,1563; 0,1563 x 100 % = 15,63 % po

zaokrúhlení 16 %, z čoho vyplýva pomer úspechu oboch žalovaných 84 % = 100 % - úspech žalobkyne
16%asúčasnečistýpomerúspechužalovaných68%=úspechžalovaných84%-úspechžalobkyne16
%]. Z uvedeného dôvodu priznal každému zo žalovaných I. a II. podľa cit. ust. § 255 ods. 2 CSP nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 68 %. S poukazom na čistý úspech žalovaného II., na ktorého podporu
vystupoval intervenient na jeho strane, súd v zmysle cit. ust. § 255 ods. 1 CSP (ktoré upravuje priznanie

nároku na náhradu trov konania len strane sporu) zohľadniac princípy podľa ust. čl. 4 ods. 2 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania aj intervenientovi na strane žalovaného II. rovnako v rozsahu 68 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).