Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 14, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619200614
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619200614.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci matky: Y. R.Á., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/X, XXXXX
T. X, Č. C. proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: C. R., W.. XX.XX.XXXX, F. N. XXXX/X, XXX
XX L. W. U. a proti Y.. E. R., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

V y h l a s u j e sa, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci návrhu matky
na zapretie otcovstva C. R., W.. XX.XX.XXXX, F. N. XXXX/X, XXX XX L. W. U. k mal. E. R., W..

XX.XX.XXXX.

Z a s t a v u j e sa konanie vo veci návrhu matky na zapretie otcovstva C. R., W.. XX.XX.XXXX, F. N.
XXXX/X, XXX XX L. W. U. k mal. E. R., W.. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.01.2019 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby

súd určil, že C. R., W.. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté“) nie je otcom
maloletého E. R., W.. XX.XX.XXXX.

2. Uvedený návrh odôvodnila tým, že dňa 11.10.2008 uzavrela manželstvo s mužom, ktorého otcovstvo
má byť zapreté. S týmto nežila v spoločnej domácnosti od mesiaca júl 2017. Spoločne sa nestretávali.
Stretnutia boli len za účelom návštevy detí U. E. S.. V tom čase už mala priateľa, s ktorým žije a ktorý je

aj biologickým otcom mal. E.. S manželom sa intímne nestýkala. V mesiaci september 2017 otehotnela
s priateľom U. V., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. V rozhodnom období na splodenie dieťaťa nežila
s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté a preto nie je možné, aby bol biologickým otcom dieťaťa
narodeného 13.06.2018.

3. Z obsahu návrhu vyplynulo, že matka dieťaťa toho času žije na adrese M. XXXX/X, XXXXX T. X, Č. C.,

kde spolu s ňou žije aj uvedený maloletý syn E.. Na uvedenej adrese matka prevzala aj súdnu zásielku
(výzvu na úhradu súdneho poplatku).

4. Podľa rodného listu maloletého E. tento sa narodil dňa 13.06.2018, pričom ako miesto jeho narodenia
sa uvádza: Praha 2, Česká republika.

5. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14P/79/2018 má súd osvedčené, že na tunajšom súde prebieha
rozvodové konanie o rozvod manželstva matky s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, a to
na základe návrhu matky podaného na tunajší súd dňa 26.03.2018. Uvedené konanie nie je dosiaľ
právoplatne ukončené.

6.ZobsahusprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyvuvedenomspisesúdzistil,žematkavmesiaci

júl 2017 odišla zo spoločnej domácnosti a zdržiava sa v Prahe s novým partnerom. V predmetnom spiseje založená aj kópia tehotenského preukazu matky, z ktorej je zrejmé, že táto príslušné vyšetrenia v
súvislosti s pôrodom maloletého absolvovala už v Českej republike.

7. Skutočnosť pobytu matky na adrese M. XXXX/X, XXXXX T. X, Č. C. potvrdzuje aj rozsudok tunajšieho
súdu sp.zn. 11P/85/2017 zo dňa 08.11.2017, vo veci úpravy práv a povinnosti k ďalším maloletým deťom
zo vzťahu matky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, v ktorom je uvedená adresa matky už
uvádzaná.

8. Z obsahu uvedeného spisu sp.zn. 11P/85/2017 a to účastníckej výpovede matky tiež vyplynulo, že
táto v tom čase tam žila v prenájme s príjmom 10.000,- Kč pričom si platila podnájom 5.000,- Kč na
polovicu s partnerom.

9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z., o štátnom občianstve Slovenskej republiky, v znení platnom
a účinnom do 31.08.2018, t.j. ku dňu narodenia maloletého, štátne občianstvo Slovenskej republiky

narodením nadobúda dieťa,

a) ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo
b) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo
c) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a

narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich.

10. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

11. Podľa čl. I ZÁVEREČNEHO PROTOKOLU ZMLUVY uzavretej dňa 29. októbra 1992 medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave
niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 193/1993 Z.z.), na konanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi

je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko v čase začatia konania. V
prípade rozvodu manželstva je však daná právomoc súdu, pred ktorým sa uskutočňuje konanie o rozvod
manželstva.

12. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na

určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa,
ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej
republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať
na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento

zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. Podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa uplatňovala ako na Slovensku, tak aj v Českej republike, v čase
spoločného štátu pri posudzovaní otázky miestnej príslušnosti súdu z hľadiska bydliska účastníka je
daná príslušnosť súdu, v obvode ktorého občan /teraz fyzická osoba/ skutočne sa trvale zdržuje, aj keď
jeprihlásenáktrvalémupobytuvobvodeinéhosúdu.(Sborníkstanovisek,závěru,rozboruazhodnocení

soudní praxe, zpráv o rozhodování soudu a soudních rozhodnutí Nejvyššího soudu 1964-1969, SEVT
Praha, 1980 / Sborník III/, str. 318).17. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 miestu tzv. obvyklého
pobytu dieťaťa zodpovedá také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho
a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a

dôvody pobytu na území členského štátu (Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu
príslušnosťdieťaťa,miestoapodmienkyškolskejdochádzky,jazykovéznalosti,akoajrodinnéasociálne
väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý
pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

18. V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU -prípad Mercredi v. Caffe z 22.
decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého
pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť
v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého,
ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je
prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo

osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je
dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí
ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou
matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia.

19. Súd vychádzajúc z tvrdení obsiahnutých v návrhu matky, z rodného listu dieťaťa, z obsahu spisu
tunajšieho súdu sp.zn. 14P/16/2018 dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na
konanie v tejto veci, nakoľko nie je preukázané, že bydlisko maloletého E. je v súčasnej dobe vedené
na území Slovenskej republiky v územnom obvode tunajšieho súdu.

20. Matka dlhodobo minimálne od 08.11.2017 (viď. rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 11P/85/2017 zo dňa
08.11.2017) žije v Českej republike na adrese M. XXXX/X, XXXXX T. X.

21. Tak, ako bolo vyššie uvedené, podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa uplatňovala ako na Slovensku,
tak aj v Českej republike v čase spoločného štátu pri posudzovaní otázky miestnej príslušnosti súdu,

z hľadiska bydliska účastníka je daná príslušnosť súdu, v obvode ktorého občan /teraz fyzická osoba/
skutočne sa trvale zdržuje, aj keď je prihlásený k trvalému pobytu v obvode iného súdu.

22. Z toho hľadiska teda nie je relevantné, že matka maloletého má vedený trvalý pobyt v Slovenskej
republike, ale to, kde fakticky býva a vo vzťahu ku ktorému miestu tohto svojho pobytu má vybudované

príslušnéväzby(sociálne,rodinné,pracovné,spoločenské apod.).Jenepochybné,žetietovsúčasnosti
a zároveň už dlhodobo má matka vybudované k miestu jej pobytu a to M. XXXX/X, XXXXX T. X, Č. C.,
kde žije už takmer dva roky, kde do pôrodu maloletého bola aj zamestnaná, kde s ňou v súčasnosti žije
ale aj posledné dva roky žil jej súčasný partner, kde absolvovala aj lekárske vyšetrenia pred narodením
mal. E. a kde sa napokon aj maloletý E. narodil. Z toho hľadiska je teda možné jednoznačne uviesť, že

bydliskom matky maloletého je vyššie uvedená adresa v Českej republike.

23.PokiaľideomaloletéhoE.,jehobydliskovsúladesjudikatúrouEurópskehosúdnehodvorajetotožné
s bydliskom matky, keďže je dieťaťom v nízkom veku, t.j. dojčaťom, opatrovaným matkou. Preto aj jeho
bydliskom (čo je výraz totožný s miestom jeho tzv. obvyklého pobytu) je adresa: M. XXXX/X, XXXXX

T. X, Č. C..

24. Keďže uvedené bydlisko maloletého je mimo územia Slovenskej republiky a nachádza sa v Českej
republike, nie je daná právomoc tunajšieho súdu rozhodovať o návrhu matku v tomto konaní.

25. V tejto súvislosti súd ešte poznamenáva, že z hľadiska určenia právomoci súdu nehraje žiaden
význam, či maloleté dieťa má resp. nemá štátne občianstvo Slovenskej republiky, ale určujúcou
skutočnosťou na posúdenie tejto otázky je práve miesto tzv. obvyklého pobytu dieťaťa , teda jeho
bydlisko.

26. Keďže súd na základe týchto vyššie skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc,
tento právny záver vyslovil osobitným výrokom a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci, ako
jednej zo základných podmienok konania, ktorú nie je možné odstrániť žiadnym iným postupom, ďalším
výrokom konanie začaté na návrh matky zastavil.27. Súd v súvislosti s týmto konaním si však dovoľuje poznamenať aj nasledujúce:

28. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť
nadobudlo dieťa narodením.

29. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak

dieťa,ktorénarodenímnadobudloslovenskéobčianstvo,sanarodiloažijevcudzine,spravujesaurčenie
(zistenie alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

30. Podľa § 789 zákona č. 89/2012 Sb. ze dne 3. února 2012, Občanský zákoník, matka může do
šesti měsíců od narození dítěte popřít, že otcem dítěte je její manžel. Ustanovení o popření otcovství
manželem platí obdobně.

31. Podľa vyššie uvedených a citovaných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že pokiaľ by súd aj
mal danú právomoc predmetnú vec prejednať, v konečnom dôsledku by nebolo možné matka vyhovieť,
pretože jej uplynula lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva k dieťaťu podľa relevantných
predpisov, podľa ktorých by sa daná vec posudzovala.

32. Maloletý E. sa narodil dňa 13.06.2018. Návrh v tomto spore sp.zn. 16Pc/3/2019 matka na tunajší
podala (doručila) dňa 29.01.2019.

33. Maloletý E. má síce slovenské štátne občianstvo (§ 5 ods. 1 písm. a./ zákona č. 40/1993 Z.z.), avšak

narodil sa v Českej republike (Praha 2) a žije s matkou na adrese M. XXXX/X, XXXXX T. X, Č. C. (t.j.
v cudzine). Tak, ako už bolo vyššie naznačené, je jednoznačne preukázané, že miesto tzv. obvyklého
pobytu maloletého je táto adresa v Českej republike.

34. To znamená, že na posudzovanie splnenia podmienok na podania návrhu matkou na zapretie

otcovstva k maloletému sú relevantné právne predpisy Českej republika (t.z. štátu miesta tzv. obvyklého
pobytu dieťaťa - § 23 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom)
a nie Slovenskej republiky.

35. Podľa právnych predpisov Českej republiky platných a účinných v čase podania návrhu matky v

tomto spore sp.zn. 16Pc/3/2019 na tunajší súd, teda ku dňu 29.01.2019, ktorými je § 789 zákona č.
89/2012 Sb. ze dne 3. února 2012, Občanský zákoník, matka mohla takýto návrh podať len v lehote do
6 mesiacov od narodenia dieťaťa (na rozdiel od slovenskej právnej úpravy Zákona o rodine, kde ma na
to lehotu 3 rokov - § 88 ods. 2 slovenského Zákona o rodine).

36. Je zrejmé, že matka uvedenú lehotu nestihla, keďže mal. E. sa narodil dňa 13.06.2018, 6 mesačná
lehota uplynula dňa 13.12.2018 a matka svoj návrh v tomto konaní podala na tunajšom súde až dňa
29.01.2019.

37. Aj vzhľadom na uvedené by preto v prípade, ak by bola daná právomoc tunajšieho súdu vo veci

rozhodovať, musel by súd vyššie uvedený návrh matky v konečnom dôsledku zamietnuť.

38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

39. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

41. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval , keďže matka vo svojom návrhu nenavrhla
o nich rozhodnúť.42. O vrátení súdneho poplatku z návrhu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným rozhodnutím, ktorým rozhodne v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako

„zák. č. 71/1992 Zb.“) vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.