Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/278/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207331
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1717207331.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo

veci starostlivosti o maloleté deti D., bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - K.
zastúpená JUDr. Zuzanou Nespalovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Saratovská 6/D, otec - W. o
zníženie a zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti D. sa z a m i e t a.

Otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletú B. zo sumy 110€ mesačne, sumou 150€

mesačne, počínajúc dňom 02.03.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné pre maloletú B. za dobu od 02.03.2018 do 11.06.2019 v sume 600€, je otec povinný
zaplatiť k rukám matky do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletého C. zo sumy 90€ mesačne, sumou 130€
mesačne, počínajúc dňom 02.03.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné pre maloletého C. za dobu od 02.03.2018 do 11.06.2019 v sume 600€, je otec povinný
zaplatiť k rukám matky do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 74/2011-24 zo dňa 29.06.2011, v časti o
výživnom pre maloleté deti.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 74/2011-24 zo dňa 29.06.2011, právoplatným dňa
13.07.2011, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva súd
schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti zverili matke, ktorá ich zároveň zastupuje a
spravuje ich majetok, otec sa zaviazal platiť na výživu maloletej B. sumou 110€ a na výživu maloletého
C. sumou 90€ mesačne. V tom čase mala matka príjem 750€ mesačne, otec mal príjem 500€ mesačne.

2.Dňa 25.09.2017 podal otec na Okresný súd Pezinok návrh na zníženie výživného, ktorým navrhol

výživné zo sumy 200€ mesačne na obidve maloleté deti znížiť na sumu 90€ mesačne na obidve maloleté
deti. V návrhu uviedol, že pracuje ako C. a že vzhľadom na zvyšujúcu sa konkurenciu, sú jeho zárobky
nižšie a nedokáže ďalej platiť výživné 200€ mesačne. Uviedol, že pri poslednom určení výživného, súd
nebral do úvahy jeho priložené daňové priznanie a určil mu výživné 200€ mesačne. Na základe tohomá dlh v sociálnej a zdravotnej poisťovni. Zároveň uviedol, že sa znova oženil, založil si novú rodinu,
jeho manželka je dlhodobo nezamestnaná, vzhľadom na zdravotné problémy svojho maloletého syna,
a zároveň čakajú prírastok do rodiny.

3.Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 12P 264/2017-7 zo dňa 26.10.2017, preniesol príslušnosť na
tunajší súd, pričom vec zaslal súdu 11.12.2017.

4.Uznesením č.k. 13P 278/2017-15 zo dňa 26.01.2018, súd ustanovil maloletým deťom kolízneho

opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý po vykonanom dokazovaní navrhol
súdu návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a návrhu, ktorý podala matka na zvýšenie výživného
v priebehu konania, navrhol vyhovieť. Poukázal na to, že 8 rokov nebolo zmenené výživné a že je v
záujme maloletých detí, aby na ich zvyšujúce sa výdavky, otec prispieval vyššou sumou.

5.Dňa 02.03.2018 podala matka vyjadrenie k návrhu otca, a zároveň návrh na zvýšenie výživného pre

maloleté deti v ktorom uviedla, že v čase posledného rozhodovania o výživnom, bola maloletá žiačkou
1. triedy ZŠ, v súčasnosti je žiačkou 6. triedy ZŠ, maloletý C. navštevoval MŠ, v súčasnosti je žiakom 4.
triedy ZŠ. Potreby a výdavky detí sa od posledného určenia výživného podstatne zmenili. Ona pracuje
ako W. s priemerným mesačným zárobkom 540€ mesačne, podľa nej otec maloletých detí je B. a
pracuje ako C.. Má ukončené odborné stredoškolské vzdelanie s maturitou. Poukázala na to, že otec

maloletých detí vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške polovica na nehnuteľnosti - rodinnom dome v
obci C. a uznala, že je dlžníkom voči sociálnej aj zdravotnej poisťovni. Zároveň poukázala na to, že
otec výživné neplatí riadne a včas, a preto je voči nemu vedené exekučné konanie. Napriek tomu, že
otec žije v tom istom bytovom dome, ako ona s maloletými deťmi, stretáva sa s nimi minimálne. Syna
vidí v čase keď ho vozí na tréning hokeja aj to nie pravidelne, pretože ho vozí len vtedy, keď nemá iný

program. Maloletá sa v súčasnosti s otcom nevída, nakoľko je na neho nahnevaná kvôli tomu, že jej rádio
daroval deťom súčasnej manželky. Poukázala na to, že otec dlhodobo deklaruje, že má nízky príjem a
že nie je schopný plniť si stanovenú výšku výživného, zároveň argumentuje tým, že mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť. Navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a výživné zvýšiť na maloletú
B. na sumu 150€ mesačne a na maloleté C. na sumu 130€ mesačne. K vyjadreniu pripojila rodné listy

maloletých detí, doklady súvisiace s výdavkami detí, LV č. 2812, LV č. 452 a potvrdenie o príjme.

6.Onávrhochrodičovsúdvykonaldokazovanievýsluchomrodičov,oboznámenímsaspredchádzajúcim
rozvodovým spisom, s dokladmi s vecou súvisiacimi, pričom žiadané a potrebné doklady otec ani na
výzvu súdu, nepredložil. Na pojednávaní dňa 23.08.2018 na ktoré sa otec nedostavil matka uviedla, že

býva v 2-izbovom byte svojej mamy, spolu s ňou býva jej priateľ, pričom jej mama býva v N.. Matka
zarobí 563€ mesačne netto. Pracuje na plný úväzok, maloletá B. od septembra 2018 začne navštevovať
7. triedu ZŠ a maloletý C. 5. triedu ZŠ. Oznámila, že od decembra 2018 otec neplatí výživné vôbec, a
preto podala trestné oznámenie, pričom v tomto mesiaci otec dlžné výživné doplatil. Zároveň oznámila
súdu, že vie, že otec má 5 mesačného syna, vie aj to, že jeho terajšia manželka asi 10 rokov nepracuje

a že má 20 ročného a 8 ročného syna z predchádzajúceho vzťahu. Matkin priateľ pracuje v T., zarobí 1
300€ mesačne. C. hrá aktívne hokej, B. by sa chcela pripravovať na štúdium na gymnázium. Potvrdenie
o príjme aj priateľa, matka založila do spisu.

7.Na pojednávanie dňa 27.11.2018 sa otec dostavil a uviedol, že na návrhu trvá, chce aby bolo výživné

znížené na maloletú B. zo 110€ mesačne na 0€ mesačne a na maloletého C. zo sumy 90€ mesačne
na 50€ mesačne od 27.11.2018. Oženil sa 30.03.2017, manželku si vzal slobodnú, v tom čase mala 2
deti W. v súčasnosti 22 ročného a Q., s celou rodinou bývajú v 2-izbovom byte a dňa XX.XX.XXXX sa
im narodil maloletý R. pričom každý syn manželky má iného otca. Plnoletý W. pracuje v hoteli, maloletý
Q. navštevuje 2. triedu ZŠ na N., výživné na neho jeho otec neplatí, pretože je nezamestnaný a na

invalidnom dôchodku. ďalej uviedol, že od roku 2006 podniká, zarobí približne 500€ - 600€ mesačne
netto, pričom o maloletom Q. jeho manželka nemá žiadny rozsudok a nemajú ani rozsudok o maloletom
R.. Manželka poberá rodičovský príspevok 236€ mesačne a rodinné prídavky. Daňové priznanie za rok
2017 otec súdu nepredložil. Uviedol, že manželka pred materskou dovolenkou nikde nepracovala, bola
evidovaná na úrade práce, ale on nevie že odkedy ani dokedy. Na maloletú B. výživné nechce platiť

žiadne, pretože 2 roky s ním nekomunikuje, s C. je v kontakte aj si zatelefonujú, aj sa navštevujú. S
návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, uviedol, že finančné prostriedky na to nemá.8.Z potvrdenia daňového úradu Bratislava, pobočka Senec zo dňa 25.02.2019, súd zistil, že v roku 2017
mal otec čiastkový základ dane 1 920€ a zo závislej činnosti mal čiastkový základ dane 98 709€.

9.Na pojednávanie dňa 05.03.2019 otec žiadané doklady o manželke, W., Q. nepriniesol žiadne, uviedol,
že ich netreba. K svojej výpovedi k svojmu návrhu a návrhu matky nechcel nič doplniť. Na poznámku
právnej zástupkyni matky, že s jeho vzdelaním, by podľa údajov na internete mohol zarobiť cca 850€ -
1 800€ mesačne, sa otec zasmial a opýtal sa jej, či žije v tejto republike, pretože podľa neho je to úplne
nereálne. Na tom istom pojednávaní matka uviedla, že aj ona trvá na svojom stanovisku, stala sa D.,

upratuje, pričom maloletý C. od januára 2019 začal navštevovať športový krúžok boxu.

10.V ďalšom sa súd oboznámil so správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa
10.06.2019 o prešetrení pomerov na strane matky a na strane maloletých detí, pričom úrad práce súdu
oznámil, že matka s deťmi a priateľom bývajú v prenajatom byte v kompletne zariadenom, matka začala
pracovať v oblasti poskytovania upratovacích služieb, deti navštevujú ZŠ N.. Z pohovoru s maloletou

B. bolo zistené, že sa s otcom naposledy videla v marci 2017, nakoľko majú medzi sebou konflikt, kvôli
rádiu. V domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky pre zdravý a spokojný vývoj maloletých
detí. Na strane otca sa úradu práce nepodarilo prešetriť pomery, nakoľko napriek snahe úradu práce
ich otec spätne nekontaktoval. Úrad práce navrhol návrh otca zamietnuť, návrhu matky vyhovieť a ku
konfliktu maloletej s otcom dal do pozornosti otcovi, že ak by mal záujem tento problém vyriešiť, tak je

to podľa úradu práce riešiteľné a v jeho možnostiach.

11.Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

12.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov.

14.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

15.Podľa§62ods.4Zákonaorodineč.36/05Z.z.priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

16.Podľa§62ods.5Zákonaorodineč.36/05Z.z.výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17.Podľa §62 ods. 6 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.

18.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

20.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.21.Po vykonanom dokazovaní súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Neboli preukázané také
zmeny (na strane otca ani na strane detí), pre ktoré by predchádzajúce sumy určeného výživného
mali byť znížené. Otec pracuje. Deti dospievajú, ich výdavky sa úmerne veku zvyšujú. Práve preto

súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného a výživné zvýšil pre maloletú B. o 40€ mesačne od
02.03.2018, kedy matka návrh podala a o 40€ mesačne pre maloletého C.. Je v možnostiach otca platiť
zvýšené výživné 150€ a 130€, keďže zvýšené výdavky detí si zvýšenie výživného vyžadujú a otec inak
ich výdavky nehradí. Výživné pre deti nebolo 8 rokov zmenené, pričom nikto nemôže pochybovať, že
za 8 rokov sa výdavky detí nijako nezvýšili. Úmerne veku detí sa ich výdavky zvyšujú. 150€ a 130€

mesačne sú štandardné sumy výživného pre 14 ročnú maloletú a pre 12 ročného maloletého. Otec
by mal vynaložiť úsilie na to, aby mohol riadne hradiť zvyšujúce sa výdavky svojich detí. Zároveň súd
dáva do pozornosti otcovi, že predchádzajúce sumy výživného boli schválené, na základe rodičovskej
dohody a je jednoznačne v záujme maloletých detí, aby si otec aj naďalej plnil vyživovaciu povinnosť
voči deťom, ktorá trvá dovtedy, pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť, a zároveň vyživovacia povinnosť
rodičov je prednostná pohľadávky pred všetkými ostatnými pohľadávkami a výdavkami rodičov. Keďže

súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného od podania jej návrhu od 02.03.2018 do 11.06.2019
vzniklo otcovi pre každé maloleté dieťa zvlášť zročné výživné v sume po 600€ (15 mesiacov x 40€ má
otec doplatiť), ktoré zročné výživné mu súd uložil ako povinnosť zaplatiť k rukám matky do 15. dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Riešenie je v záujme maloletých detí a s ust. §232 ods.3 Civilného
sporového poriadku.

22.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Protirozsudkujeprípustnéodvolanietrojmovlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúde,protiktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.