Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26Csp/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211670
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317211670.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovaným: 1/ A. H., D..
XX.XX.XXXX,N.D.XXXX/XX,Š.V.,zastúpený:Mgr.Ing.MariánGalbavý,advokát,Kapitulská6,Trnava,
2/ O. R., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XXX, o zaplatenie 126289,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému 1/ priznáva 100% náhrady trov právneho zastúpenia.
III. Súd žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 04.05.2017 žalobca žiadal, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 126289,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od

23.11.2016 do zaplatenia, a to z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o zriadení záložného
práva.

2. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu a vyjadrením právneho
zástupcu žalovaného 1/, zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, rozhodnutím

o povolení vkladu záložného práva, zmluvou o poskytnutí úveru, rozsudkom OS Galanta sp. zn.
2T/36/2014, LV č. XX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami,
na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci.

4. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca a žalovaný 1/ podľa ust. § 151a - 151md OZ uzatvorili dňa
XX.XX.XXXXZmluvuozriadenízáložnéhoprávač.XX/XXX/XX(ďalejlen„záložnázmluva“),predmetom
ktorejbolozriadeniezáložnéhoprávaknehnuteľnostinachádzajúcejsanaLVč.XX,obecŠaľa,k.ú.Šaľa

na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok
záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému 2/ úver a žalovaný 2/ mal za podmienok zmluvne
dojednaných úver splatiť.

5. Právne odôvodnil svoj nárok poukazom na body 1.6 a 3.10 záložnej zmluvy a body 8.1.1 a 8.1.4

úverovej zmluvy, § 39 OZ a § 545 ods. 1 a 2 OZ.
6. Rozsudkom OS Galanta sp. zn. 2T/36/2014 z 10.05.2016 súd žalovaného 1/ uznal vinným zo zločinu
podvodu podľa ust. § 221 ods. 1,3, písm. a/ Tr. zákona na základe toho skutkového stavu, že „...uzatvoril
s D. H. a jeho manželkou I. H. zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej im poskytol finančnú hotovosť vo výške15000 eur na vyplatenie ich dlhov v exekučnom konaní a následne ich požiadal, aby na neho ako záruku
za poskytnuté finančné prostriedky po dobu splatenia pôžičky previedli ich nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XX v k.ú. Š., na čo H. pristúpili s vedomím, že podpisujú listiny týkajúce sa takéhoto zabezpečovacieho

prevodu na notárskom úrade JUDr. Aleny Kovácsovej v Šali, dňa 27.09.2010 podpísali kúpnu zmluvu,
v zmysle ktorej však v skutočnosti obžalovanému vyššie uvedené nehnuteľnosti odpredali a tiež toho
istéhodňavprospechVÚB,a.s.,zmluvuozriadenízáložnéhoprávaktýmtonehnuteľnostiamvprospech
VÚB, a.s., nakoľko na prefinancovanie kúpy nehnuteľnosti v zmysle tejto zmluvy bol obžalovanému
poskytnutý úver z VUB, a.s. Vo výške 72000 eur a následne napriek tomu, že mu H. poskytnutú pôžičku

vo výške 15000 eur splácali, ich nehnuteľnosti odpredal E.W., zabezpečil, aby dlžná čiastka voči VUB,
a.s. V prospech ktorej boli nehnuteľnosti založené, boli vyplatené z úveru, ktorý si zobral E.W. V Prima
banke...“. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie, ktoré však KS v Trnave uznesením
sp. zn. 3To/73/2016 zamietol. Z uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosť
od právneho predchodcu v rozpore so zákonom, nakoľko kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný
1/ nehnuteľnosť nadobudol, je neplatná podľa ust. § 39 OZ a v čase uzatvorenia záložnej zmluvy

vlastníkom nehnuteľnosti nebol. Následne žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
žalovaného 2/. Žalobca mal za to, že aj napriek tomu, že v danom prípade boli formálne naplnené
podmienky získania úveru a v súlade s účelom zmluvy žalovaný 2/ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, žalovaný 2/ nemal v úmysle požiadať o poskytnutie úveru za účelom nadobudnutia
nehnuteľnosti, ale za účelom získania finančných prostriedkov s výhodnejšou úrokovou sadzbou, čo

malo vyplynúť z odôvodnenia trestného rozsudku a z toho dôvodu nie je možné predpokladať, že
žalovaný 2/ mal v úmysle úver riadne splácať, nakoľko úver platiť prestal. Žalovaný 2/ taktiež uviedol, že
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy so žalobcom vedel, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú pôvodní
vlastníci nehnuteľnosti. Poznamenal, že voči žalovanému 2/ prebieha na tunajšom súde konanie sp.
zn. 10C/61/2013 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložnej zmluvy.

Konaním žalovaných 1/ a 2/ tak žalobcovi vznikla škoda tým, že žalobca nemôže začať vykonávať
záložné právo vzhľadom na neexistenciu vlastníckeho práva záložcu k založenej nehnuteľnosti v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy. Žalovaní predložili pri uzatvorení záložnej zmluvy znalecký posudok, v
ktorom bola nehnuteľnosť ocenená na sumu 107000 eur a táto suma predstavuje výšku škody na strane
žalobcu. Za rozhodný deň podľa bodu 3.10 záložnej zmluvy a bodu 8.1.4 úverovej zmluvy je deň vydania

uznesenia KS v Trnave sp. zn. 3To/73/2016 zo dňa 22.11.2016, nakoľko v predmetnom rozhodnutí
sa konštatuje, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosť v rozpore so zákonom, t.j. spáchal trestný čin
podvodu. Pohľadávka k 22.11.2016 predstavuje celkovo sumu 126289,73 eur, pozostávajúcu z istiny
77387,59 eur, úrokov 20260,50 eur a úrokov z omeškania vo výške 28641,64 eur.

7. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, a to s poukazom na neplatnosť bodu 3.10 záložnej zmluvy, kde absentuje vymedzenie
zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečená, povinnosť zabezpečená zmluvnou
pokutou nie je jasne definovaná. Žalobca zároveň neoprel svoj nárok na úhradu zmluvnej pokuty o
porušenie zmluvnej povinnosti, ale o existenciu právnej skutočnosti resp. o domnelý rozpor s vyhlásením

žalovaného 1/ a uplatnenie zmluvnej pokuty proti žalovanému 1/ postráda akýkoľvek zmluvný základ.
Zároveň žalobcom neboli splnené podmienky na uplatnenie zodpovednosti za škodu žalovaným 1/,
nebolo preukázané porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti žalovaným 1/, v dôsledku čoho by
žalobcovi vznikla škoda. Spochybnil aj výšku škody 107000 eur, nakoľko škoda tvrdená žalobcom
nespadá do rámca škody, ktorá vznikla pri neplatnosti právneho úkonu, škodou sa rozumie skutočná

škoda a ušlý zisk, pričom nie je zrejmé, o čo má ísť pri sume 107000 eur. Žalobcom tvrdené zhoršenie
postavenia veriteľa z dôvodu na strane záložcu neznamená vznik zodpovednostného vzťahu - nároku
na náhradu škody voči záložcovi - žalovanému 1/.

8. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na paralelne vedené konanie na OS Galanta

sp. zn. 10C/61/2013, doposiaľ právoplatne neskončené, kde sa práve rieši určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložnej zmluvy, v rámci ktorého konania bude súd posudzovať aj to,
či kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a jeho právnym predchodcom, je neplatná, je žaloba v tejto veci
podaná minimálne predčasne. Rovnako nebolo preukázané, že žalovaný 1/ nebol oprávnený uzatvoriť
so žalobcom záložnú zmluvu. Poukázal na nález US SR sp. zn. I.US 549/2015, ktorý vyslovil ochranu

vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom. Vzhľadom na uvedené je uplatnenie nároku z bodu
8.1.4 úverovej zmluvy nedôvodným, vzhľadom na nesplnenie zmluvných predpokladov zmluvnej pokuty.
Preto žiadal žalobu zmietnuť.9. Podľa bodu 3.10 záložnej zmluvy v prípade, ak sa na základe rozhodnutia súdu alebo na základe inej
právnej skutočnosti preukáže neexistencia vlastníckeho práva záložcu v čase uzatvorenia tejto zmluvy,
alebo iné obmedzenie dispozičného práva záložcu k zálohu, ktoré spôsobí neplatnosť tejto zmluvy,

je záložný veriteľ oprávnený požadovať od záložcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške pohľadávky
záložného veriteľa v čase, kedy nastane rozhodná udalosť. Zmluvnou pokutou nie je dotknutý nárok
na náhradu škody, ktorá záložnému veriteľovi v dôsledku porušenia uvedených povinností vznikla a
prevyšuje výšku zmluvnej pokuty.

10.Podľabodu8.1.4úverovejzmluvyvprípade,aksanazákladerozhodnutiasúdualebonazákladeinej
právnej skutočnosti preukáže neexistencia vlastníckeho práva záložcu v čase uzatvorenia tejto zmluvy
alebo iné obmedzenie dispozičného práva záložcu k zálohu, ktoré spôsobí neplatnosť tejto zmluvy,
je záložný veriteľ oprávnený požadovať od záložcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške pohľadávky
záložného veriteľa v čase, kedy nastane rozhodná udalosť. Zmluvnou pokutou nie je dotknutý nárok
na náhradu škody, ktorá záložnému veriteľovi v dôsledku porušenia uvedených povinností vznikla a

prevyšuje výšku zmluvnej pokuty.

11.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

12. Podľa § 545 ods. 2 OZ veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len
keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

13. Podľa § 545 ods. 3 OZ ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

14. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 126289,73 eur voči

žalovaným 1/ a 2/, pričom zo žaloby nie je zrejmé, o aký druh spoločného záväzku žalovaných má
v konaní ísť, nakoľko žalobca v žalobnom petite nedefinoval spôsob žiadaného zaplatenia záväzku
žalovanými 1/ a 2/, čím je podľa názoru súdu žalobný petit nevykonateľný.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporným, že

žalobca ako veriteľ a žalovaný 2/ ako dlžník dňa 20.01.2012 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru č.
XX/XXX/XX (úverová zmluva), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 78000 eur. V zmysle
bodu 8.1 úverovej zmluvy žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril so žalovaným 1/ ako záložcom Zmluvu
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX (záložná zmluva), predmetom ktorej
bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/, evidovanej na LV č. XX,

k.ú. Šaľa, za účelom zabezpečenia splnenia povinností žalovaného 2/ z úverovej zmluvy.

16. V konaní nebolo sporným, že súčasne s týmto konaním je na OS Galanta vedené konanie o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložnej zmluvy, kde žalovaný 1/ má procesné
postavenie žalovaného, pričom ide o konanie sp. zn. 10C/61/2013, ktoré konanie nebolo právoplatne

ukončené.

17. Ďalej bolo preukázané, že Rozsudkom OS Galanta sp. zn. 2T/36/2014 z 10.05.2016 súd žalovaného
1/ uznal vinným zo zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1,3, písm. a/ Tr. zákona na základe toho
skutkového stavu, že „...uzatvoril s D. H. a jeho manželkou I. H. zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej im

poskytol finančnú hotovosť vo výške 15000 eur na vyplatenie ich dlhov v exekučnom konaní a následne
ich požiadal, aby na neho ako záruku za poskytnuté finančné prostriedky po dobu splatenia pôžičky
previedli ich nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v k.ú. Š., na čo H. pristúpili s vedomím, že podpisujú
listiny týkajúce sa takéhoto zabezpečovacieho prevodu na notárskom úrade JUDr. Aleny Kovácsovej
v Šali, dňa 27.09.2010 podpísali kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej však v skutočnosti obžalovanému

vyššie uvedené nehnuteľnosti odpredali a tiež toho istého dňa v prospech VÚB, a.s., zmluvu o zriadení
záložného práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech VÚB, a.s., nakoľko na prefinancovanie kúpy
nehnuteľnosti v zmysle tejto zmluvy bol obžalovanému poskytnutý úver z VUB, a.s. Vo výške 72000 eur
a následne napriek tomu, že mu H. poskytnutú pôžičku vo výške 15000 eur splácali, ich nehnuteľnostiodpredal E.W., zabezpečil, aby dlžná čiastka voči VUB, a.s. V prospech ktorej boli nehnuteľnosti
založené, boli vyplatené z úveru, ktorý si zobral E.W. V Prima banke...“. Voči predmetnému rozsudku
podal žalovaný 1/ odvolanie, ktoré však KS v Trnave uznesením sp. zn. 3To/73/2016 zamietol. Z

uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosť od právneho predchodcu v
rozpore so zákonom, nakoľko kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný 1/ nehnuteľnosť nadobudol, je
neplatná podľa ust. § 39 OZ a v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastníkom nehnuteľnosti nebol.

18. Žalobca si vzhľadom na existenciu vyššie označeného trestného rozsudku uplatnil voči žalovanému

1/ v zmysle bodu 3.10 záložnej zmluvy a voči žalovanému 2/ v zmysle bodu 8.1.4 úverovej zmluvy nárok
na zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 126289,73 eur, pričom výšku pokuty odôvodnil vychádzajúc
z vyššie uvedených zmluvných dojednaní výškou zostatku úveru (126289,73 eur) k rozhodnému dňu,
ktorým dňom malo byť vynesenie uznesenia KS v Trnave sp. zn. 3To/73/2016 dňa 22.11.2016.

19. Obsah zmluvných dojednaní v bode 3.10 záložnej zmluvy a v bode 8.1.4 úverovej zmluvy je

totožný, pričom je z neho zrejmé, že hlavným predpokladom pre úspešné uplatnenie si nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty či už voči žalovanému 1/ alebo žalovanému 2/ je nesporná (preukázaná)
existencia rozhodnutia súdu alebo inej právnej skutočnosti, preukazujúcich neexistenciu vlastníckeho
práva záložcu (žalovaného 1/) v čase uzatvorenia týchto zmlúv (20.01.2012) alebo iné obmedzenie
dispozičného práva záložcu k zálohu, ktoré (priamo) spôsobí neplatnosť tejto zmluvy. Dôkazné

bremeno na strane žalobcu v tomto konaní teda primárne predstavuje preukázanie neexistencie
vlastníckeho práva záložcu (žalovaného 1/) k zálohu (nehnuteľnosť vyššie špecifikovaná), a to
predložením buď právoplatného rozhodnutia súdu, alebo preukázaním právnej skutočnosti (objektívnej
alebo subjektívnej). Žalobca mal za to, že uvedenú procesnú povinnosť splnil predložením rozsudku
Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/36/2014 z 10.05.2016 v spojitosti s uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 3To/73/2016 zo dňa 22.11.2016, teda doložením rozhodnutia súdu, preukazujúceho
neexistenciu vlastníckeho práva resp. obmedzenie dispozičného práva záložcu k zálohu v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o tom, že predložením uvedených
rozhodnutí je preukázaná neexistencia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k zálohu, nakoľko s poukazom
na ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozsudkom vyneseným v trestnom konaní len v časti výroku o

tom, že bol spáchaný trestný čin (v danom prípade zločin podvodu), avšak aj s prihliadnutím na
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a katastrálneho zákona, zmenu v označení vlastníka
nehnuteľnosti k určitému dátumu nemožno vykonať na základe rozsudku vyneseného v trestnom
konaní vzhľadom na absenciu vykonateľného petitu rozsudku pre daný účel (súd v trestnom konaní
rozhoduje o vine a treste, nie o určení, či tu právo je alebo nie je). Cestou právoplatného súdneho

rozhodnutia možno zmenu vlastníka vykonať len v civilnom sporovom konaní iniciovaným na základe
určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c/ CSP. Práve takým konaním je už prebiehajúce a doposiaľ
právoplatne neskončené konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/61/2013 o určenie vlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti (záloh), kde žalovaný 1/ má vystupovať v procesnom postavení žalovaného
podľa označenia žalobcu. Právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. 10C/61/2013 je práve takým typom

súdneho rozhodnutia, ktorým môže byť (vzhľadom na jeho výsledok) dosiahnutá zmena v označení
vlastníka zálohu k rozhodnému dátumu v príslušnom liste vlastníctva a ktorý rozsudok v časti jeho výroku
je záväzný pre súd aj v tomto konaní. Súd zároveň konštatuje, že žalobca neoznačil a ani nepreukázal
existenciu prípadnej právnej skutočnosti, či už objektívnej alebo subjektívnej, ktorá by rovnako ako
súdne rozhodnutie preukazovala neexistenciu vlastníckeho práva žalovaného 1/ k zálohu. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia súdu alebo na základe inej právnej
skutočnosti nepreukázal neexistenciu vlastníckeho práva záložcu v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
alebo iné obmedzenie dispozičného práva záložcu k zálohu, ktoré spôsobí neplatnosť záložnej zmluvy,
súd konštatuje, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, na základe čoho žalobu zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovanému 1/ ako
procesneplneúspešnejstranesporupriznaluplatnenúnáhradutrovprávnehozastúpeniavplnejvýškea
žalovanému2/naprieknespornejexistenciijehonárokuvzhľadomnaprocesnýúspechvkonanínáhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a zo spisu existencia trov ani nevyplynula.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.