Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118261388
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118261388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobcu SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica
priemyselná10,Sučany,IČO:50387189,zastúpenýJUDr.TomášomZbojom,advokátomsosídlomI.X,
B., proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Q. C. X/
X., S. - O. B., o zaplatenie sumy vo výške 602,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5C/38/2018-130 zo dňa 06. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 602,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 602,- eur od 18.01.2017 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2) K námietke miestnej príslušnosti Okresného súdu Martin vznesenej žalovaným uviedol, že jeho

príslušnosť bola založená podľa ust. § 19 písm. b) CSP a to na základe škodovej udalosti, ku ktorej došlo
v územnom obvode Okresného súdu Martin. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca
sa po tom, ako poškodený na neho Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2016 postúpil
pohľadávku vyplývajúcu mu z faktúry č. 160100119 vo výške 817,- eur, ktorá bola žalovaným čiastočne
uhradená vo výške 215,- eur, podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia zostatku poistného
plnenia vo výške 602,- eur s príslušenstvom. Mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platným
právnym úkonom a k postúpeniu pohľadávky poškodeného došlo v súlade s ust. § 524 OZ. Z oznámenia

žalovaného o poistnom plnení zo dňa 02.01.2017 mal preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi
poistné plnenie za nájom náhradného vozidla vo výške 215,- eur, z čoho vyplýva, že žalovaný v čase
poskytnutia čiastočného plnenia nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
21.11.2016. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 602,- eur považoval v plnom rozsahu za dôvodný. V
dôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívaťsvojemotorové
vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla
škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Stotožnil sa s právnym

názorom žalobcu, že v danom prípade išlo o účelne vynaložené náklady. Poškodený náhradné motorové
vozidlo užíval od 03.11.2016 do 21.11.2016, t.j. 19 dní. Pri dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške
43,- eur tak nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového vozidla predstavuje sumu 817,- eur
s DPH. Žalovaný neuznal náklady na použitie náhradného vozidla za 19 dní, ale len za 5 dní, a pretomu poskytol plnenie len vo výške 215,- eur. Skutočnou škodou, ktorá bola poškodenému spôsobená
škodovou udalosťou, nárok na náhradu ktorej poškodenému vypláva z ust. 442 ods. 1 OZ bolo v tomto
prípade nájomné za celú dobu nájmu náhradného vozidla, bez ohľadu na výpočtu žalovaného, ktoré

žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobcovi zároveň priznal v zmysle ust. 517 ods. 2 OZ v spojení s
ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania z dlžnej sumy. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.

1 písm. f), písm. h) CSP, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Argumentoval, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery ale nevysporiadal sa so skutočnosťami,
zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej
právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie je výsledkom zjavnej
svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou, pričom
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a

nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom
spore. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok,
ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt,
ktorý bol dlžníkom žalobcu. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom
platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k

postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. Uvedeným postúpením došlo
medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu,
čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu realizovaného v Zmluve o postúpení. S poukazom na uvedenú argumentáciu viažucu sa k

uzatvoreniu zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,
týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje
voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa ust.
§ 39 OZ zjavne absolútne neplatný.

4) Žalobca sa k odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne
a zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach. Poukázal na skutočnosť, že postupovaný bol nárok
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému
ako poisťovni škodcu. Je nesprávne tvrdenie, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie

pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V otázke namietanej
aktívnej legitimácie žalobcu považoval napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, zrozumiteľné a
správne. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné
poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným

a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ust. 524 OZ, či neexistenciu nároku na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje predložená zmluva
o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky.
Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči
žalovanému zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej

pohľadávky. Poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu. Dlžníkom je práve žalovaný a nie poškodený,
nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku
škody. Ide o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve
nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so

samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený.

5) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie

veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP) keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

8) Pokiaľ žalovaný namietal arbitrárnosť rozhodnutia je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo

ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté

právne závery primerane vysvetlil, a preto námietka žalovaného ohľadom nedostatočne odôvodneného
a nesprávneho rozhodnutia nebola dôvodná.

9) Na doplnenie odvolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako, ako súd prvej
inštancie má za to, že v konaní bol preukázaný vznik škody, predstavujúci náklady za zapožičanie

vozidla, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň z predloženej Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2016 uzatvorenej medzi postupcom - poškodeným a žalobcom
ako postupníkom mal preukázané, že predmetný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla platne prešiel na žalobcu, čím bola v konaní preukázaná jeho
aktívna vecná legitimácia. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti,

že poškodenému bola spôsobená škoda na motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla
poisteného v poisťovni žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný ani nenamietal. Nedôvodnosť odvolacej
námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyplýva aj zo samotného
správania a konania žalovaného, ktorý v podstate uhradil žalobcovi časť požadovaného poistného
plnenia, v náhrade nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré po dobu opravy poistnou

udalosťou poškodeného vozidla slúžilo poškodenému, ku ktorému užívaniu došlo v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou. Žalovaný tým akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pre ktorej následné
rozporovanie v rámci odvolacieho konania neexistoval opodstatnený základ.

10) Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávky došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku
žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nemohol stotožniť. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením
žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2016 bola neplatná, resp. že by
odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia OZ. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni,

predstavujúci úhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na
žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni
z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi.

11) Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poistnej udalosti len sumu

215,- eur, pričom podľa vystavenej faktúry žalobcom č. 160100119 prenájom náhradného vozidla bol vo
výške 817,- eur, bolo dôvodným žalovaného zaviazať na peňažné plnenie voči žalobcovi vo výške 602,-
eur aj s príslušným úrokom z omeškania, ktorého počiatok a výška nebola v odvolaní napadnutá.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).