Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Katarína Arnouldová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/166/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317201552
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317201552.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň
JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, právne zastúpený: MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662,
advokátska kancelária, so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanej: A. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, C. - C., o zaplatenie 2.073,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 1. marca 2018, č.k. 19Csp/56/2017-185, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výšky mesačných splátok p
o t v r d z u j e.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.Rozsudkom,napadnutýmodvolaním,súdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanejpovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu istiny 2.073,54 eur s úrokmi vo výške 754,65 eur a s úrokmi z omeškania 5% ročne
zo sumy 2.073,54 eur odo dňa 21.03.2017 do zaplatenia, ktorú sumu jej povolil splácať v mesačných
splátkach po 200 eur do zaplatenia vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod
stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia splátky, výrokom II. žalobu v ostatnej časti zamietol a
výrokom III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, §
7, § 9 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Z.z. Obchodného zákonníka, vecne súd dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.073,54
eur s príslušenstvom tieulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 602307,
ktorú uzatvorila žalovaná s pôvodným žalobcom (Sberbank Slovensko, a.s.) dňa 21.03.2012. Súd mal
vykonaným dokazovaním za preukázané, že pôvodný žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 21.03.2012
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 602307, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 4.500 eur, a žalovaná sa zaviazala splácať ho 60-timi splátkami vo výške
108,57 eur, počnúc dňom 20.04.2012, s konečnou splatnosťou dňa 20.03.2017. Súd vyhodnotil, že
zmluva spĺňa náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., ďalej vyhodnotil, že veriteľ nepostupoval s
odbornoustarostlivosťouvsúlades§7uvedenéhozákona,keďposkytolúverosobe,ktorábolavdanom
čase nezamestnaná. Ak pôvodný žalobca vychádzal z obratu na účte žalovanej, mal zisťovať zdroj tohto
príjmu, čo však neurobil, resp. v konaní nepreukázal. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nakoľko
však celý úver bol splatný už dňa 20.03.2017, žalobca mal v čase podania žaloby právo požadovať
splatenie celého úveru. Keďže žalovaná dlžnú sumu nerozporovala, súd mal za to, že žalobca máprávo na splatenie sumy istiny vo výške 2.073,54 eur a úrokov z omeškania vo výške 754,65 eur,
vyčíslených ku dňu 01.12.2016, nie však na úroky z omeškania zo sumy istiny 2.073,54 eur vo výške
5% ročne od 02.12.2016, nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na jednorazové splatenie celého dlhu pred
splatnosťou jednotlivých splátok. Tiež súd nemal za preukázané splnenie podmienky v § 53 ods. 9
OZ, a teda, že pôvodný žalobca upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní, že zosplatní úver.
Na základe uvedeného súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 02.12.2016, ale až odo
dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru (od 21.3.2017) a to vo výške uplatnenej žalobcom
5% ročne z dlžnej sumy a zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania, ktoré uplatnil žalobca pred
dátumom konečnej splatnosti úveru. Žalovaná v konaní navrhla povoliť jej splatenie záväzku v splátkach
po 100 eur mesačne. Z listinných dôkazov vyplýva, že výdavky domácnosti žalovanej sú mesačne vo
výške do 100 eur, príjem žalovanej je 365,73 eur netto, manžel žalovanej je poberateľom starobného
dôchodku vo výške 373,20 eur mesačne. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaná dobrovoľne
dlhodobovykonávaprácu,ktoránezodpovedájejkvalifikácii,pritommanželamatkažalovanejnepracujú
a ich zdravotný stav im dovoľuje (resp. nebol preukázaný opak) čiastočne prevziať starostlivosť o
maloletú dcéru počas neprítomnosti matky kvôli práci, berúc do úvahy vek maloletej (11 r.). Na základe
uvedeného súd pri vyhodnotení príjmov žalovanej zobral do úvahy jej možnosti, a teda vychádzal z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v Trnavskom kraji v roku 2017, a teda sumy 968 eur. Vzhľadom
na uvedené, berúc do úvahy sumu záväzku, konečnú splatnosť úveru (takmer pred rokom), pomer
príjmov (vzhľadom na možnosti žalovanej) a výdavkov žalovanej, vyjadrenie žalobcu ohľadne možnosti
splácaniazáväzkužalovanou(t.j.najviac12mesiacov)považovalsúdsplátkuvovýške200eurmesačne
ako primeranú a zároveň rozhodol, že v prípade neuhradenia splátky sa stane splatným celý dlh
žalovanej. O trovách súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, a teda priznal prevažne úspešnému
žalobcovi (ktorého žaloba bola zamietnutá iba v nepatrnej časti) právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná výlučne čo do výšky povolených
mesačných splátok s tým, že v prípade mesačných splátok vo výške 200,- eur sa rozsudok stáva reálne
nevykonateľným a zároveň pre žalovanú a jej rodinu finančne likvidačným. Odvolateľka uviedla, že v
rámci dokazovania predložila reálne mesačné výdavky, ktoré predstavujú platby za režijné náklady a
stravovanie pre 11 ročnú dcéru (priemerne 98 eur za mesiac), k tomu výdavky za hygienu, ošatenie a
ostatné náklady na život vo výške cca 80 eur mesačne. Okrem toho sa žalovaná stará o svoju matku
vo veku 79 rokov, ktorá je starou a chorou ženou, pričom príjem žalovanej je 319 eur mesačne a
druhým zdrojom príjmu rodiny je starobný dôchodok manžela vo výške 373,20 eur. Nie je pravdou,
že by žalovaná bola pasívna pri hľadaní si lepšieho zamestnania, avšak pri výberovom konaní vždy
rozhodoval jej vek a nedostatok osobnej perspektívy. Poukázala na to, že právny predchodca žalobcu
nebol ochotný akceptovať návrhy žalovanej na pravidelnú úhradu úveru v reálnych splátkach a trval na
svojich požiadavkách, hoci vedel, že pre ňu sú reálne nesplniteľné. Poukázala na to, že pohľadávku
žalobcu nikdy nespochybnila a aj v súčasnosti žiada súd iba o zmenu rozhodnutia v časti, ktorým jej
bude povolené splatiť pohľadávku v mesačných splátkach po 100 eur až do zaplatenia vždy do 20. dňa
v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nesplatenia splátky.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý bol toho názoru, že žalovaná
nezdokladovala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodnutie
prvoinštančného súdu. Pokiaľ žalovaná ako svoje príjmy uvádza sumu 319 eur mesačne a starobný
dôchodok manžela vo výške 373,20 eur, ak žije v domácnosti so svojou matkou vo veku 79 rokov,
potom príjmom domácnosti by mal byť ešte aj minimálne starobný dôchodok tejto matky, ktorý žalovaná
neuvádza. Tvrdenie žalovanej o chorej matke je v rozpore s prednesom na pojednávaní, nakoľko pri
výpovedi uviedla, že matka je zdravá. Pokiaľ žalovaná poukazuje na problémy s nájdením adekvátneho
zamestnania toto žalobca považuje za účelové, nakoľko samotná žalovaná potvrdila, že je v súčasnom
kolektíve spokojná a meniť zamestnanie sa jej príliš nechce. Pritom minimálna čistá mzda pre rok 2018
pre osobu s minimálne jedným dieťaťom je na úrovni 425 eur, teda o viac než 100 eur ako uvádzaná
mzda žalovanej. Zároveň žalobca žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že pôvodne poskytnutý úver mal byť
splatný k 20.03.2017 a priznaním splátkového kalendára vo výške požadovanej žalovanou by došlo k
jeho predĺženiu minimálne o 30 mesiacov, bez trov právneho zastúpenia, čiže celková doba splácania
by bola na úrovni ďalších 4 rokov pri bezproblémovom splácaní, ktorá dĺžka je vzhľadom na splatnosť
pôvodného úveru neprimeraná a v rozpore s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej by priznané splátky
nemali presiahnuť 36 mesiacov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správny.
6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19Csp/56/2017-185 bolo zaplatenie
sumy 2.073,54 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o úvere. Predmetom
odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu, v časti, v ktorej súd priznanú
sumu istiny a príslušenstva povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- eur. Ako
vyplýva z obsahu spisu, žalovaná v konaní požiadala o poskytnutie splátok v sume 100,- eur, pričom k
svojim pomerom sa viackrát písomne aj ústne vyjadrovala. Dôvodila tým, že je zamestnaná od r. 2014
ako upratovačka na základnej škole s čistým mesačným príjmom 365,73 eur, čo preukázala výplatnou
páskou za mesiac august 2017, jej manžel je dôchodca s mesačným príjmom 373,20 eur mesačne,
majú maloletú dcéru vo veku 11 rokov, preukázala súdu náklady na energie v domácnosti. Poukázala na
to, že vzdelaním je ekonómka, (po maturite si urobila ekonomickú nadstavbu v Nitre), avšak vzhľadom
na vek bola na viacerých miestach jej žiadosť o pracovné miesto odmietnutá, preto prijala uvedené
zamestnanie. Zaujímala sa aj o pozíciu ekonómky na škole kde pracuje, ale neúspešne, pýta sa aj ľudí
vo svojom okolí, hľadá na internete, ale márne. Uviedla tiež, že v roku 2017 aj v predošlých rokoch sa
musela starať popri zamestnaní o veľmi chorého otca, ktorý po dlhodobej chorobe dňa XX.XX.XXXX
zomrel a naďalej sa stará o matku vo veku 79 rokov.
7. Ako ďalej vyplýva z obsahu spisu, žalobca s návrhom žalovanej nesúhlasil, najskôr žiadal zaviazať ju k
splateniu dlhu jednorazovo, neskôr v zásade nebol proti povoleniu splátok, avšak so sumou navrhnutou
žalovanou nesúhlasil a za primeranú považoval splátku 200,- eur. Bol toho názoru, že žalovanej nič
nebráni vzhľadom na ešte stále produktívny vek, nájsť si prácu adekvátnu jej vzdelaniu. Súd prvej
inštancie sa s názorom žalobcu stotožnil a uzavrel, že žalovaná dobrovoľne dlhodobo vykonáva prácu,
ktorá nezodpovedá jej kvalifikácii, pritom manžel a matka žalovanej nepracujú a ich zdravotný stav
im dovoľuje (resp. nebol preukázaný opak) čiastočne prevziať starostlivosť o maloletú dcéru počas
neprítomnosti matky kvôli práci, berúc do úvahy vek maloletej (11 r.). Preto súd pri vyhodnotení príjmov
žalovanej zobral do úvahy jej možnosti, a vychádzal zo sumy 968 eur, čo je priemerná mesačná mzda
zamestnanca v Trnavskom kraji v roku 2017 a teda splátku vo výške 200 eur mesačne považoval za
primeranú jej príjmom aj ostatným okolnostiam prípadu.
8. Odvolateľka vo svojom odvolaní v podstate dôvodila tým, že súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym záverom o primeranosti povolených splátok, ale odvolací súd jej
nedal za pravdu.
9. Lehoty na plnenie súdom uloženej povinnosti upravuje Civilný sporový poriadok v § 232 ods. 3, podľa
ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
10. Uloženie povinnosti na plnenie v trojdňovej lehote je pravidlom, pričom každú výnimku z neho je
potrebné odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil,
priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v
konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadne zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš
ťaživé.
11. Pri určovaní dlhšej než trojdňovej lehoty plnenia a pri povoľovaní splátok pritom treba zvažovať
okolnosti existujúce na jednej aj druhej strane sporu, aby tak prípadný odklad splnenia povinnosti či jej
možné rozloženie na dlhšie časové obdobie neboli zároveň niečím, čo by už mohlo byť považované buďza ďalšie neúmerné odkladanie splnenia povinnosti, alebo dokonca i za faktické popretie práva na súdnu
ochranu úspešnej strany sporu. Povolenie splátok je totiž výhodou pre toho, kto má podľa rozhodnutia
plniť, ale zároveň nevýhodou pre toho, komu má byť plnené.
12. Vo vzťahu k tomuto aspektu problému, berúc do úvahy výšku priznanej pohľadávky cca 3.067,-
eur (istina 2.073,54 eur, úroky z úveru 754,65 eur, ako aj úroky z omeškania pri ich vyčíslení ku dňu
09.07.2019 vo výške 238,88 eur), by poskytnutie výhody splátok v požadovanej sume 100,- eur oddialilo
celkový čas splnenia na dobu približne 3 roky od vydania rozhodnutia poskytujúceho takúto výhodu,
keďže suma vyčísleného dlhu vzhľadom k priznanému príslušenstvu pohľadávky sústavne rastie.
Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celéhodlhuvoformesplátokmalodôjsťnajneskôrdo36mesiacovodprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa takáto výhoda poskytla. V danom prípade však odvolací súd nevidel dôvody na poskytnutie takého
dlhého obdobia na úhradu dlhu žalovanej a to jednak s ohľadom na žalobkyňou prezentované príjmy
rodiny, keď s manželom majú celkový príjem cca 700,- eur (bez zohľadnenia príjmu matky žalovanej,
ktorá žije s nimi v spoločnej domácnosti a tak sa tiež podieľa zo svojho príjmu na spoločných nákladoch).
Aj pokiaľ by odvolací súd vzal do úvahy reálne dosahované a preukázané zárobky žalobkyne, má za to,
že jej rodina nie je v takej nepriaznivej finančnej situácii, aby mesačné splátky 200,- eur mohli ohroziť
jej existenciu. Toto však bolo iba jedným z hľadísk, ktoré posudzoval odvolací súd.
13. Odvolací súd totiž v neposlednom rade zohľadnil pri svojom rozhodovaní aj skutočnosť, že žalobca
márnečakánaúhradusvojejpohľadávkyužniekoľkorokovanemožnopretoodnehospravodlivožiadať,
aby čakal na jej úhradu ďalšie tri roky. Takéto rozhodnutie súdu by poskytlo žalovanej neprimeranú
výhodu oproti žalobcovi, ktorého splatenie pohľadávky bolo odložené už tým, že žalovaná prestala dlh
splácať od r. 2015. Odvtedy až doposiaľ uplynula nezanedbateľná doba, počas ktorej žalovanej nič
nebránilo v splátkach (a to či už vo výške pôvodne dohodnutej v úverovej zmluve 108,57 eur alebo
aj vo výške ňou navrhovanej 100,- eur prípadne v inej výške podľa vlastného uváženia) dlh postupne
splácať a tak do skončenia konania značnú časť dlhu vyrovnať, čo žalovaná ale neurobila. V zmysle
platne uzavretej úverovej zmluvy, z ktorej nároky si žalobca uplatnil touto žalobou, sa pritom žalobkyňa
zaviazala splatiť úver do 20.03.2017, čo je dátum dohodnutej konečnej splatnosti úveru. Poskytnutím
výhody splátok v sume 100,- eur by bol žalobca neprimerane znevýhodnený, pretože na vrátenie dlhu
by musel čakať cca do konca roka 2022, čo je o viac než 5 rokov viac než dohodnutý termín konečnej
splatnosti úveru, ku ktorému sa žalobkyňa sama zaviazala ho splatiť a s ktorým bola uzrozumená a to
pri dohodnutej výške splátok cca 108,- eur čo je porovnateľná splátka, než ktorú žiada v odvolaní.
14. Berúc potom do úvahy takýto laxný prístup žalovanej k plneniu svojich záväzkov, keď ako bolo
uvedené vyššie, tejto nič nebránilo splácať doteraz svoj záväzok v takých splátkach, aké jej finančná
situácia dovoľovala a tým dlh postupne znižovať, posúdil odvolací súd jej návrh na zníženie splátok ako
účelové konanie v snahe o ďalšie oddialenie splnenia dlhu.
15. Takýmito úvahami preto odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv oboch
strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci zodpovedá lehota na plnenie
a povolenie splátok v sume 200,- eur tak, ako to určil súd prvej inštancie vo výroku napadnutého
rozhodnutia, a preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní, a plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.