Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241367
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5112241367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: B. W.,
rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. č. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Štefániou
Harciníkovou, advokátkou so sídlom D., ul. B. č. X, proti žalovanému: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. N. M., W. S. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Marekom Belkom, LL.M.,
advokátom so sídlom H., ul. H. K. č. XXXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/373/2012-424 zo dňa 28. novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/373/2012-424 zo dňa 28.11.2018 vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného, ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa XX.XX.XXXX v
K. N. V. a zaniklo dňa XX.XX.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Žilina
č. k. 8C/94/2009-32 zo dňa 12.10.2009 tak, že - žalobkyňa sa stáva preberateľom dlhu zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 24.09.2002 so zostatkom ku dňu 28.11.2018 v sume 330 eur voči veriteľovi, a to A.

K., - žalobkyňa sa stáva preberateľom dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2007 so zostatkom ku
dňu 28.11.2018 v sume 1.367,59 eur voči veriteľovi, a to A. K., - žalobkyňa sa stáva preberateľom
dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2008 a 01.10.2008 so zostatkom ku dňu 28.11.2018 v sume
2.489,55 eur voči veriteľovi, a to A. K. (výrok I.). Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie
podielov z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 4.887,49 eur do 180 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na
náhradu trov konania (výrok III.).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) s odôvodnením, že rozsudkom Okresného súdu Žilina
č. k. 8C/94/2009-32 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bolo ich
manželstvo rozvedené a po rozvode sa im nepodarilo dohodnúť o spoločne nadobudnutom majetku.
Žiadala, aby v návrhu špecifikované hnuteľné veci, konkrétne pod položkami 1/ až 28/, ktoré nadobudli
počas trvania manželstva a patria do BSM, boli vyporiadané v ich zostatkovej hodnote 4.413 eur.
Zároveň, aby v rámci vyporiadania boli aj peňažné prostriedky, ktoré ona zabezpečila zapožičaním

a tieto boli použité na nadobudnutie spoločných vecí, a to z titulu pôžičiek, ktoré jej poskytla matka
A. K. dňa 24.09.2002 v sume 829,85 eur a z ktorej pôžičky bola zakúpená chladnička a televízor,
ďalej v sume 1.367,59 eur, z ktorej pôžičky bola zakúpená kuchynská linka, ďalej zo dňa 30.07.2008
v sume 663,88 eur, ktorá bola poskytnutá na zaplatenie zálohy na kúpu osobného auta pre syna F.a tiež pôžička v sume 1.825,67 eur poskytnutá dňa 01.10.2008, a to na účel zaplatenia časti ceny
za osobné auto pre syna F.. V rámci pasív ako spoločné dlhy patriace do BSM žalobkyňa žiadala,
aby súd vykonal vyporiadanie i úveru poskytnutého účastníkom konania M., P., na základe zmluvy

o poskytnutí flexihypotéky č. 001/095326/07-001/00 zo dňa 08.06.2007 vo výške 14.904 eur, ktoré
finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a teda celý
úver bol použitý na zhodnotenie jeho majetku.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci v ďalšom konaní v rámci dispozičného práva žalobkyňa vymedzila ako
predmet vyporiadania patriaci do majetkovej podstaty BSM, a to položkou 1/ až 28/ ako súbor hnuteľných

vecí, zariadenie bytu v zostatkovej hodnote spolu v sume 4.413 eur a v priebehu ďalšieho konania
žalovaný ich nadobúdaciu ako i zostatkovú hodnotu nespochybňoval. Súd v zmysle § 186 ods. 2
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C. s. p.“ vychádzal z nesporných tvrdení
strán sporu, u ktorých nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že strany počas manželstva nadobudli špecifikované hnuteľné veci pod položkou 1/ až
11/, 14/, 18/ až 28/ a tieto boli nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov. Hnuteľné veci a

majetok, ktorý v čase zániku existoval, jeho zostatkovú hodnotu súd ustálil, a to bytové zariadenie
obývacej izby položka 1/ sedacia súprava - zostatková hodnota 560 eur, položka 2/ nábytková obývacia
stena - zostatková hodnota 350 eur, položka 3/ stolík - zostatková hodnota 21 eur, položka 4/ luster
- zostatková hodnota 49 eur, položka 5/ svetlo nástenné - r. 2007, zostatková hodnota 8 eur, bytové
zariadenie spálne položka 6/ posteľ kovová + rošt - zostatková hodnota 164 eur, položka 7/ matrac

- zostatková hodnota 170 eur, položka 8/ počítačový stolík - zostatková hodnota 28 eur, položka 9/
kreslo - zostatková hodnota 20 eur, položka 10/ police 2 ks - zostatková hodnota 24 eur, položka 11/
svetlo - zostatková hodnota 20 eur, položka 14/ police 2 ks - zostatková hodnota 24 eur, položka
18/ digestor - zostatková hodnota 60 eur, položka 19/ mikrovlnná rúra - zostatková hodnota 55 eur,
20/ umývačka riadu - zostatková hodnota 500 eur, položka 21/ plynový sporák + rúra - zostatková

hodnota 350 eur, položka 22/ barové stoličky 3 ks - zostatková hodnota 60 eur, položka 23/ stoličky 4
ks - zostatková hodnota 40 eur, položka 24/ luster - zostatková hodnota 50 eur, položka 25/ kávovar -
zostatková hodnota 40 eur, položka 26/ vybavenie kuchyne (príbor, hrnce, poháre, jedálenská súprava)
- zostatková hodnota 30 eur, položka 27/ chladnička - zostatková hodnota 200 eur, položka 28/ televízor
- zostatková hodnota 80 eur. Keďže v čase zániku špecifikované samotné veci tvorili ich bezpodielové

spoluvlastníctvo ako majetok, ale v čase vyporiadania už veci neexistovali (vyhodené resp. prevedené
na inú osobu) nemôžu byť podľa súdu predmetom vyporiadania, ale vzhľadom na to, že žalovaný
disponoval špecifikovanými hnuteľnými vecami, ktoré patrili do BSM bez súhlasu druhého manžela,
mal by nahradiť do BSM hodnotu týchto vecí. Pre účely vyporiadania zaradil ich peňažnú hodnotu
s prípadným opotrebením tak, ako uvádzala zostatkové hodnoty v žalobe žalobkyňa spolu v hodnote

2.903 eur do masy vyporiadania BSM ako majetkovú hodnotu v prospech žalovaného, ktorý po rozvode
s týmito vecami nakladal a táto hodnota sa stáva súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré
právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vyporiadať. Pokiaľ ide o
špecifikované hnuteľné veci pod položkou 12/, 13/, 15/, 16/ a 17/ v podanom návrhu žalobkyňa udávala,
že boli nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov a v ich zostatkovej hodnote ich žiadala

vyporiadať, a to položka 12/ skriňa - zostatková hodnota 60 eur, položka 13/ skrinka s umývadlom
+ zrkadlo - zostatková hodnota 170 eur, položka 15/ radiátor - zostatková hodnota 160 eur, položka
16/ WC v zostatkovej hodnote 30 eur, položka 17/ kuchynská linka v zostatkovej hodnote 1.090 eur,
teda veci spolu v hodnote 1.510 eur. Žalobkyňa v priebehu ďalšieho konania udávala, že pokiaľ
sa týka veci (radiátor, WC) tieto sú súčasťou bytu, ale keďže tieto veci tiež boli nadobudnuté zo

spoločných peňazí účastníkov žiadala, aby ich hodnota bola zahrnutá do vyporiadania spoločného
majetku sporových strán. Kuchynská linka bola nadobudnutá, a to z pôžičky a časť bola zaplatená
zo spoločných finančných prostriedkov. Podľa súdu je z vykonaného dokazovania nepochybné, že
predmetné veci sa stali súčasťou bytu, zostali zabudované v byte, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve
žalovaného a tieto hnuteľné veci nemožno vyporiadavať samostatne ako predmet ich BSM, keďže

žalovaný ich spolu s bytom predal kúpnou zmluvou zo dňa 27.09.2011 na inú osobu. Tieto veci pod
položkou 12/, 13/, 15/, 16/ a 17/ v čase rozhodovania však už neexistujúce možno vyporiadať len
ako hodnotu takýchto už masu BSM opustivších predmetov a bolo nesporné, že na nadobudnutie
špecifikovaných vecí boli použité spoločné peňažné prostriedky v celkovej výške 2.150 eur. Súd preto
túto hodnotu vyporiadaval ako majetkovú hodnotu v prospech žalovaného, ktorý po rozvode s týmito

vecami nakladal a táto hodnota sa stáva súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré právo
pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vyporiadať. Všetky tieto veci
pred zabudovaním do bytu vlastníka mohli byť samostatným predmetom ich BSM, avšak okamžikom ich
pevného spojenia a zabudovania do bytu stávajú sa tieto veci súčasťou bytu t.j. všetko čo k nej podľapovahy patrí a nemôžu byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Je nelogické, aby už
zabudované veci priamo v byte aj keď sú technicky oddeliteľné, následne plnili svoj účel samostatne,
nakoľko by sa znehodnotilo a znefunkčnilo bývanie v byte, keďže pre funkčné prevádzkovanie bytu

jeho príslušenstvo vždy tvorí kuchyňa, kúpeľňa, WC. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že
príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.10.2007 vystavený dodávateľom kuchynskej linky na meno
žalobkyne v peňažnej hodnote 31.716,- Sk (1.052 eur) ako doplatok kúpnej ceny za kuchynskú linku s
dátumovou pečiatkou banky potvrdzuje len to, že tento príjmový pokladničný doklad bol dňa 07.11.2007
odovzdaný banke. Súd preto nadobúdaciu hodnotu ustálil, a to veci bytového zariadenia v chodbe

položka 12/ vstavaná skriňa - nadobúdacia cena (rok 2007) 80 eur, zariadenie v kúpeľni a WC položka
13/ zabudovaná skrinka s umývadlom + zrkadlo - nadobúdacia cena (rok 2007) 250 eur, položka 15/
zabudovanýradiátor-nadobúdaciacena230eur,položka16/WC-nadobúdaciacena40eur,zariadenie
kuchyne položka 17/ kuchynská linka nadobúdacia cena 1.550 eur podľa zhodných vyjadrení strán a to
spolu vo výške 2.150 eur ako investície zo spoločného hradené na oddelený majetok žalovaného.
Pokiaľ ide o záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, súd

vychádzal pri ich vyporiadaní v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom pri aplikácii
§ 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka
vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. V danej prejednávanej veci
bolo preukázané, že počas trvania manželstva stranám sporu (dlžník - žalovaný a spoludlžník -
žalobkyňa) bol poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č. 001/095326/07-001/000

zo dňa 08.06.2007 veriteľom M. P. úver vo výške 14.904 eur (449.000,- Sk vrátane poplatku za
poskytnutý úver 6.000,- Sk), s lehotou splatnosti 30 rokov, účelom úveru - údržba nehnuteľností - byt
č. X, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. D., v tom čase zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný. V
zmysle podmienok čerpania úveru v článku 4 bolo čerpanie podmienené splnením podmienok, a to
okreminýchipredloženímdokladovpreukazujúcichúčelovépoužitieprostriedkovzúveruapovyčerpaní

úveru v zmysle špecifických podmienok dlžník sa zaviazal predložiť banke najneskôr do 9 kalendárnych
mesiacov od prvého čerpania úveru doklady, čestné prehlásenie o dodržaní účelu použitia peňažných
prostriedkov z úveru napísanom a podpísanom dlžníkom na príslušnom formulári banky. Na dožiadanie
banka M. P. predložila výpisy ohľadne flexihypotéky bez zdokladovania účelu a z predložených výpisov
flexiúčet na meno žalovaného súd zistil, že z hypotekárneho úveru bolo poskytnuté dňa 18.06.2007

suma 221.500,- Sk (č.l. 212), dňa 21.09.2007 suma 177.200,- Sk (č.l. 223), dňa 07.11.2007 suma
44.300,- Sk, t.j. spolu suma 14.709 eur. Z predložených výpisov k hypotekárnemu úveru M. P. súd
vzal za nesporné, že zostatok k 31.12.2009 predstavuje sumu 14.353,17 eur a stav od 07.11.2007
do 31.12.2009 predstavuje zaplatená istina 378,71 eur, zaplatené úroky 1.277 eur, štátny príspevok
271,73 eur, nezaplatené položky 466,18 eur. Za obdobie od 18.06.2007 do 31.12.2009 počas trvania

BSM boli uhradené spolu splátky v sume 2.008,09 eur. Táto skutočnosť v priebehu ďalšieho konania
nebola medzi stranami sporná, nepochybne to vyplýva i z prehľadu predloženého žalobkyňou (č.l.
298 spisu) a žalovaný tieto splátky nenamietal. Súd ďalej zistil, že zostatok hypotekárneho úveru k
06.10.2011 predstavuje sumu 0 eur (č.l. 207 spisu) a z potvrdenia veriteľa M. P. zo dňa 06.02.2015
(č.l. 104 spisu) vyplýva, že záväzky vyplývajúce z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č.

001/095326/07-001/008 boli uhradené a úver je ku dňu 30.09.2011 v sume 16.377,23 eur splatený
a táto suma pozostáva: istina - 14.433,48 eur, základný úrok - 1.190,33 eur, sankčný úrok 717,17
eur, poplatky 36,25 eur (č.l. 137 spisu). Je teda nesporné, že predmetný úver zo dňa 08.06.2007 bol
predčasne splatený v celom rozsahu ku dňu 30.09.2011, a to na základe žiadosti oboch strán sporu o
predčasné splatenie zo dňa 20.09.2011 z dôvodu predaja nehnuteľnosti (č.l. 144 spisu). Súd považoval

za nepochybné, že v danom prípade zmluvu o flexihypotéke zo dňa 08.06.2007, na ktorú úverovú
zmluvu súd prihliadal, uzavreli obaja manželia ako dlžníci počas trvania manželstva a na tento dlh
za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sa plnilo z finančných prostriedkov patriacich
do tohto bezpodielového spoluvlastníctva, ide o spoločnú pôžičku manželov počas trvania manželstva
a teda ich spoločný záväzok. Obaja sú tak povinní hradiť takýto dlh v rovnakom pomere. Za daného

stavu preto nemožno ponechať stranou ani tento spoločný dlh z poskytnutého úveru a vylúčiť ho z
bezpodielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania vplynulo, že za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, sa plnilo na tento peňažný záväzok z peňažných prostriedkov patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov celková suma 2.008,09 eur a po rozvode manželstva
splátky úveru ako i úrokov v rozsahu sumy 16.377,23 eur hradil výlučne žalovaný. Teda za obdobie od

18.06.2007 do 31.12.2009 boli uhradené na daný úver, ktorého účelom bola údržba nehnuteľností - byt
č. X vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zo spoločných finančných prostriedkov suma 2.008,09 eur,
t.j. to, čo bolo ku dňu zániku splatené zo spoločného. Súd pri vyporiadaní vychádzal z výslednej sumy
1.508,09 eur, kedy odpočítal sumu 500 eur, ktorá predstavovala nákup spoločnej veci plynový sporák +rúra položka 21/ a táto skutočnosť v priebehu ďalšieho konania nebola medzi stranami sporná. Teda
žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie 1-ice poskytnutých peňažných prostriedkov zo spoločného na
ostatný majetok žalovaného, t.j. vo výške 754,04 eur. Zo správy M. P. vyplynulo, že hypotekárny úver zo

dňa 08.06.2007, ktorý zobrali účastníci spoločne jeho zostatok k 06.10.2011 predstavuje 0 eur a záväzky
vyplývajúce z úveru boli uhradené a úver je ku dňu 30.09.2011 v sume 16.377,23 eur splatený. Keďže
ohľadne vyporiadania spoločného záväzku je potrebné analogicky postupovať podľa § 150 Občianskeho
zákonníka, tak 1-icu tohto záväzku musí znášať žalobkyňa, to znamená výšku 8.188,61 eur.
Medzi stranami nebolo sporné, že počas manželstva realizovali rekonštrukciu bytu vo výlučnom

vlastníctve žalovaného a za týmto účelom zobrali si hypotekárny úver vo výške 14.904 eur.
Pokiaľ súd vychádzal z rozsahu prác súvisiacich s rekonštrukciou, kedy zhodne udávali, že bola
vykonaná výmena bytového jadra, elektroinštalácie, maľovanie, stierkovanie, nová sanita - obklady,
záchod, umývadlá, nová kuchynská linka, ide o investície na oddelený majetok jedného z manželov.
Investíciami realizovanými z úverových prostriedkov došlo bez akýchkoľvek pochybností k zhodnoteniu
len nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. V rámci vyporiadania BSM žalobkyňa žiadala započítať

vnesené investície vo výške poskytnutého úveru, t.j. vo výške 14.904 eur vzhľadom na rozsah účelového
čerpania úveru a rozsah prostriedkov, ktoré boli použité na rekonštrukciu bytu. V priebehu ďalšieho
konania zotrvala na tvrdeniach, že všetky finančné prostriedky z úveru boli použité na rekonštrukciu
bytu. Žalovaný uviedol, že na rekonštrukciu (opravu a údržbu) bytu boli reálne použité prostriedky z
úveru najviac v sume 10.000 eur a úver poskytnutý vo výške 14.904 eur bol v celom rozsahu splatený.

Podľa záverov odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č. k. 8Co/327/2017-390
zo dňa 31.01.2018 dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že z celkovej sumy poskytnutej flexihypotéky
bola na rekonštrukciu bytu použitá len suma 10.000 eur zaťažovalo žalovaného. Žalovaný v priebehu
ďalšiehokonaniažiadeninýrelevantnýdôkaznepredložil.Výškainvestíciívloženýchdobytužalovaného
podľa názoru súdu predstavovala reálne použité prostriedky úveru poskytnutého počas manželstva

v sume 14.904 eur a zodpovedajú spoločným prostriedkom z poskytnutého úveru preukázaných
výpisom z účtu banky a účelu použitia peňažných prostriedkov na rekonštrukciu bytu vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, a teda na oddelený majetok žalovaného. Uvedené vyplýva aj z R 40/2012, podľa
ktorého v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich
sú prostriedkami, ktoré je tento manžel v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka povinný

nahradiť, prostriedky skutočne na tieto investície vynaložené. Súd preto prihliadal na skutočne vyplatené
vyššie uvedené peňažné prostriedky a s tvrdením žalovaného o vložených investíciách len v sume
10.000 eur sa nestotožnil. V prejednávanej veci sa žalovanému nepodarilo preukázať svoje tvrdenia
a nedôvodná tak bola jeho námietka. Spolu teda investície zo spoločných peňazí na výlučný majetok
žalovanéhočiniasumu14.904euražalobkynivznikolnároknazaplatenie1-iceposkytnutýchpeňažných

z úveru ako vynaložených investícií do bytu, ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný a ten je povinný
nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho osobný majetok, t.j. sumu 7.452 eur v
zmysle zásad § 150 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o vyporiadanie pôžičky poskytnutej dňa 24.09.2002 veriteľkou A. K. v sume 830 eur
(25.000,- Sk) súd v ďalšom konaní v zmysle § 186 ods. 2 C. s. p. vychádzal z nesporných tvrdení

strán sporu, o ktorých nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, že počas trvania manželstva
za uvedenú pôžičku nadobudli chladničku a televízor a zhodne uznali túto pôžičku ako svoj spoločný
dlh voči veriteľovi, a to titulom nezaplatenia poskytnutej finančnej čiastky. Z výsluchu svedka ako
veriteľa vzal za preukázané, že pokiaľ sa týka pôžičky poskytnutej dňa 24.09.2002 za účelom
zakúpenia chladničky a televízora od žalobkyne v roku 2013 prevzala sumu 500 eur, ktorá jej bola

vyplatená už po rozvode a iné finančné prostriedky od strán na vrátenie poskytnutej pôžičky nedostala.
Súd preto vzal za nesporné, že zostatok poskytnutej pôžičky obom účastníkom na ich spoločný
majetok ku dňu vyporiadania (28.11.2018) voči veriteľovi predstavuje sumu 330 eur. Táto pôžička
sa stala súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktorý záväzok pri vyporiadaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vyporiadať. V danom prípade súd určil žalobkyňu za

preberateľku tohto spoločného dlhu, ktorá po rozvode pôžičku čiastočne svojej matke splatila a pri
vyporiadaní tento spoločný dlh predstavuje sumu 330 eur a na tento spoločný dlh zo svojho žalobkyňa
vynaložila po rozvode sumu 500 eur. Keďže ohľadne vyporiadania tohto spoločného záväzku bolo
potrebné analogicky postupovať podľa § 150 Občianskeho zákonníka, žalovaný sa teda na tomto
záväzku musí podieľať rovnako 1-icou t.j. 415 eur, ktorú sumu by mal vyplatiť žalovaný žalobkyni.

Žalobkyňa žiadala vyporiadať ako spoločný dlh i pôžičku na kúpu kuchynskej linky poskytnutú dňa
29.10.2007vovýške1.367,59eur(41.200,-Sk)jejmatkouA.K.. Zozmluvyopôžičkezodňa29.10.2007
(č.l. 60 spisu) uzavretej medzi veriteľom a žalobkyňou, súd zistil, že veriteľ prenechal žalobkyni peňažnú
čiastku 1.367,59 eur ako pôžičku na zaplatenie kuchynskej linky a poskytnutie pôžičky žalovaný napojednávaní28.11.2018nenamietal.Vychádzalpretoznespornýchtvrdení, žeideoposkytnutú pôžičku
počas trvania manželstva a táto sa stáva súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré právo pri
vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vyporiadať. Žalobkyňa v konaní

preukázala použitie prostriedkov z ňou tvrdenej pôžičky (1.367,59 eur, ktoré si mali spoločne požičať
od matky žalobkyne) na majetok patriaci do BSM a tak dôvodne žiadala spoluúčasť žalovaného v 1-ici
na dlhu voči svojej matke, t. j. aby bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 683,79 eur. V
danom prípade súd určil žalobkyňu za preberateľa tohto spoločného dlhu, ktorý zostatok predstavuje
sumu 1.367,59 eur a teda podiel každého z nich na 1-icu predstavuje sumu 683,79 eur, ktorú by

mal žalobkyni vyplatiť žalovaný z titulu vyporiadaného spoločného dlhu titulom pôžičky z 29.10.2007.
Podľa súdu pôžičku poskytnutú veriteľom A. K. spolu v sume 2.489,55 eur na kúpu motorového vozidla
pre syna F. (dňa 30.07.2008 vo výške 663,88 eur a dňa 01.10.2008 vo výške 1.825,67 eur) v priebehu
ďalšieho konania na pojednávaní dňa 28.11.2018 žalovaný nenamietal. Uviedol, že motorové vozidlo
pre syna F. kupovali spoločne a bol poskytnutý príspevok ÚPSVaR Žilina cca 200.000,- Sk a peniaze
požičala aj matka žalobkyne a ide o dlh rovnaký a teda nech si ho podelia rovnako. Zo základných

údajov o evidencii motorového vozidla ako vlastník vozidla je zapísaný F. W. a držiteľom osvedčenia
žalobkyňa (č.l. 26 spisu) a na základe rozhodnutia zo dňa 31.07.2008 bol poskytnutý peňažný príspevok
na kúpu osobného motorového vozidla pre syna vo výške 85 % z ceny motorového vozidla maximálne
v sume 200.000,- Sk (č.l. 11 spisu), pričom syn je odkázaný na sociálnu službu. Žalobkyňa preukázala
použitie prostriedkov z ňou tvrdenej pôžičky (2.489,55 eur) priamo na kúpu vozidla pre ich syna, ktoré

vozidlo bolo zakúpené pre potreby rodiny a túto skutočnosť žalovaný v priebehu ďalšieho konania
nenamietal a tento dlh ako spoločný voči veriteľovi uznal. V danom prípade ide o záväzky z poskytnutých
pôžičiek a poskytnutie finančnej hotovosti počas trvania ich manželstva a ich použitie na potreby rodiny
(nákup hnuteľných vecí) na ktorú skutočnosť súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov prihliadal. Žalovaný sa teda na tomto záväzku musí podieľať rovnako 1-icou t.j. 1.244,77 eur,

ktorú sumu by mal vyplatiť žalovaný žalobkyni, ktorú súd určil za preberateľa tohto spoločného dlhu
so zostatkom 2.489,55 eur.
Pokiaľ ide o vyporiadanie záväzku žalovaného v danej veci - dlh flexipôžičky M., P. zo dňa 03.12.2007
(postúpená na spoločnosť EOS KSI) so zostatkom úveru v sume 1.014,66 eur k 31.12.2009, ktorý
po rozvode dňa 30.08.2013 v sume 1.130 eur uhradil žalovaný ako i dlh žalovaného - kreditná karta

MCE poskytovateľa M. P. (pohľadávka postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko) z úverového
limitu 995,82 eur k účtu XXXXXXXXXX/XXXX a jej zostatok k 28.02.2009 v sume 390,47 eur, ktorý
podľatvrdenížalovanývyplatildňa30.08.2013,zuvedenýchpôžičieknezodpovedážiadnebezpodielové
spoluvlastníctvo. Ide o dlh samotného žalovaného, ktorý uzavrel zmluvu vo vlastnom mene a svoje
tvrdenia o tom, že poskytnutú flexipôžičku použil na nadobudnutie veci do BSM nepreukázal a ním

predložená zmluva o poskytnutí flexipôžičky, kedy bol dlžník výlučne on a bola uzavretá počas trvania
manželstva, ešte nepreukazuje a neslúži ako dôkaz, ktorým by mohol preukázať opodstatnenosť svojho
nároku. Na takýto doklad by súd mohol prihliadať jedine v prípade zhodného tvrdenia strán týkajúcich
sa skutkového stavu tak ako mu to umožňuje ustanovenie § 186 ods. 2 C. s. p. V tomto prípade
dôkazná povinnosť bola na žalovanom. Okrem predloženia predmetnej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky

a dokladu, že táto bola uhradená platbami za obdobie rokov 2012 - 2013 nenavrhol vykonať ani v
ďalšom konaní žiadne dokazovanie. Keďže dlh, z ktorého je zaviazaný výlučne žalovaný, nebol použitý
na získanie spoločného majetku strán, žalovaný sa nedôvodne domáha, aby na tieto záväzky bolo
prihliadnuté v rámci vyporiadania zaniknutého BSM. Na vyššie uvedené dlhy sa nevzťahuje ustanovenie
§ 150 Občianskeho zákonníka. Súd v tomto smere poukázal i na odôvodnenie rozhodnutia súdu druhej

inštancie v uznesení sp. zn. 8Co/648/2015 z 30.03.2016, kedy závery okresného súdu vo vzťahu k
flexipôžičke (zo dňa 03.12.2007) vyhodnotil ako správne, keď nebolo preukázané, že by z flexipôžičky
boli nadobudnuté veci patriace do BSM.
Podľa súdu je nesporné, že strany sporu vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
nevykonali dohodou, boli splnené podmienky, aby na návrh žalobkyne podaný na súd pred uplynutím

troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonal vyporiadanie súd podľa
zákonných hľadísk uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že
podiely oboch strán sú rovnaké. Aplikujúc na zistený skutkový stav vyššie uvedené základné zásady
vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka súd určil celkovú masu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to aktíva spolu 19.957 eur (hodnota hnuteľných veci celkom 2.903 eur

+ 2.150 eur ako i celkové investície do bytu, ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný 14.904 eur)
a za pasíva - záväzky spolu 21.064,37 eur (úver flexihypotéka vyplatený žalovaným 16.377,23 eur
+ pôžičky od veriteľa 830 eur + 1.367,59 eur + 2.489,55 eur ). Keďže celková hodnota hnuteľného
majetku a celkové investície do bytu žalovaného spadajúce do vyporiadavaného BSM predstavuje suma19.957 eur a vychádzajúc z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, teda, podiel oboch účastníkov
predstavuje sumu 9.978,50 eur, ktorú sumu by mal vyplatiť žalovaný žalobkyni. Predmetom vyporiadania
boli aj ich spoločné záväzky, a to flexihypotéka M. P. ktorý po rozvode splatil žalovaný výlučne sám

a na tento spoločný dlh zaplatil sumu 16.377,23 eur, z ktorej sumy by na každého pripadala suma
8.188,61 eur a túto sumu by mala žalobkyňa vyplatiť žalovanému. Za trvania manželstva sa na tento
dlh plnilo z finančných prostriedkov patriacich do BSM a obaja boli povinný plniť v rovnakom pomere,
pričom splátky úveru do rozvodu zo spoločného v sume 1.508,09 eur boli použité na zhodnotenie
bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného a súd započítal 1-icu poskytnutých peňažných prostriedkov zo

spoločného na ostatný majetok žalovaného vo výške 754,04 eur, ktorú sumu by mal vyplatiť žalovaný
žalobkyni. Súd pri vyporiadaní prihliadal i na dlh, ktorý vznikol za trvania manželstva, a to zo zmluvy
o pôžičke veriteľom A. K. stranám sporu, ktorú žalovaný v ďalšom konaní nenamietal v sume 830 eur
+ 1.367,59 eur + 2.489,55 eur ako spoločného dlhu na vyrovnanie podielov výsledná suma finančného
vyrovnania, z ktorej celkovej sumy by na každého účastníka pripadala suma 2.343,56 eur a túto sumu by
malžalovanýzaplatiťžalobkyni.Zároveňurčil,ževýlučnezaviazanýmztýchtopôžičiekvočiveriteľovi sa

stane žalobkyňa. Na konečné vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva
výsledná suma finančného vyrovnania predstavuje 4.887,49 eur (9.978,50 eur - 8.188,61 eur + 754,04
eur + 2.343,56 eur) a túto sumu je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinný žalovaný
z titulu vyporiadaného spoločného majetku a dlhov vyplatiť žalobkyni, a to v lehote do 180 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 232 ods. 3 C. s. p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 2 C. s. p., a to z dôvodu, že
každej strane sa dostala 1-ica a ani jeden z nich nemal vo veci plný úspech. Rozhodol preto, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že žalobkyňa je povinná hradiť žalovanému

trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Považoval napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu za
nesprávny a to jednak z dôvodu, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tiež z dôvodu, použité právne normy nesprávny vyložil. V danom prípade
súd bezdôvodne a nespravodlivo žalobkyňou tvrdené skutočnosti vyhodnotil a neprehliadal pritom na
skutočný stav veci. Porušil niekoľko základných práv a princípov ohľadom jeho osoby v danom konaní.

Neuvádza žiadne argumenty na podporu svojho rozhodnutia bez toho, aby uviedol bližšie odôvodnenie.
Táto okolnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože nie je možné zistiť z
jeho odôvodnenia, akými úvahami sa súd riadil. Podľa žalovaného odôvodnenie súdu prvej inštancie
v časti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky vo výške 14.904 eur je nepreskúmateľné. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že úver bol poskytnutý počas trvania manželstva. Zároveň nebolo sporné, že

zostatokúveruvovýške16.377,23eur(podľapotvrdeniazoM.P.)vyplatilvýlučnezosvojichprostriedkov
predajom svojho bytu on. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že vyplatenie úveru zo započítaním
kúpnej ceny za predaný byt v jeho výlučnom vlastníctve došlo k zániku tohto úveru a neprihliada sa naň
ako na spoločný dlh, s takýmto odôvodnením sa on nestotožňuje. Bolo preukázané, že úver výlučne
vyplatil on z predaja majetku, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve. Ďalej žalovaný trval na pravdivosti

skutočností, že z celkovej sumy poskytnutej flexihypotéky bola na rekonštrukciu bytu použitá len suma
10.000 eur a nie sumu 14.904 eur ako uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Podľa
neho sa súd nesprávne vysporiadal s týmto tvrdením, nakoľko z preukázaných dokladov, ktoré boli
aj súdu už doložené, sú uvedené prehlásenia dlžníka na príslušnom formulári banky o účele použitia
peňažných prostriedkov z poskytnutého úveru a taktiež sú aj potvrdené veriteľom, teda bankou - M.,

P. Tak ako už bolo uvedené spotrebovala sa suma okolo 10.000 eur a zvyšná časť sa použila na
výdavky v rámci rodiny. Žalovaný tiež namietal vyporiadanie súdu prvej inštancie týkajúce sa pôžičky
poskytnutej veriteľkou, A. K. (matkou žalobkyne). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza,
že pri rozhodovaní vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu, teda žalobkyne, pričom nebola dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Výpoveď žalobkyne a jej matky nepovažoval za objektívny dôkaz v konaní,

nakoľko táto bola ovplyvnená príbuzenských vzťahom a vzájomnou komunikáciou so žalobkyňou. Podľa
neho súhlasné vyhlásenia žalobkyne a jej navrhnutého svedka nie sú dostatočným a relevantným
spôsobom zistenia a preukázania pôžičiek. Už na pojednávaní on namietal výpoveď svedkyne - matky
žalobkyne ako zaujatú. Na druhej strane pre jednoznačné objektívne zistenie žalobkyňa nezabezpečila
hodnoverné dôkazy, jej argumentácia zostala len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Žalovaný mal

teda za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávny právny
záver, a to najmä z dôvodu, že na jeho tvrdenie ohľadne flexihypotéky, kde na rekonštrukciu bytu bola
použitá suma 10.000 eur so 14.904 eur neprihliadal, s jeho tvrdeniami sa nestotožnil, aj napriek tomu, že
boli súdu riadne preukázané a naopak, pri tvrdeniach žalobkyne o poskytnutí pôžičky veriteľkou A. K. -matkoužalobkyne,súduprvejinštanciepostačovalaprirozhodovaníničímnepodloženáanepreukázaná
výpoveď žalobkyne a jej matky. Napokon uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z čoho
súd prvej inštancie vychádzal a ako postupoval pri výpočte výplaty žalobkyni. Mal tak za to, že výrok II.

rozsudku je nesprávny a nevykonateľný.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu a priznal jej voči
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa nej tvrdenia žalovaného

v odvolaní neobstoja, keďže takáto jeho argumentácia je bez reálneho základu vyplývajúceho zo
skutočného priebehu a z napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v konaní postupoval správne, v
zmysle procesných predpisov, pokynov a právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení
sp. zn. 8Co/327/2017 zo dňa 26.04.2017 vykonal dokazovanie. Napadnutý rozsudok je podrobne a
zrozumiteľnými spôsobom vysvetlený a spĺňa kritériá presvedčivosti rozsudku v zmysle § 220 C. s.
p. Žalovaným vytýkané vady napadnutého rozsudku či pochybenia súdu prvej inštancie sú účelovo

vykonštruované bez akejkoľvek konkretizácie skutočností. Podľa žalobkyne tvrdenie žalovaného
odvolaní, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky v sume
14.904 eur je nepreskúmateľné a že je nesprávne, keď súd prvej inštancie na tento úver neprihliadol
ako na spoločný dlh, je vymyslené, čo preukazuje odôvodnenie rozsudku v bodoch 25. až 27., 29. až
35. Spôsob vyporiadania spoločného úveru medzi stranami resp. zahrnutie flexihypotéky do podielov

strán na majetku v BSM a do sumy finančného vyrovnania, ktorú má žalovaný jej vyplatiť na vyrovnanie
podielovzvyporiadavanéhoBSMjeuvedenévbodoch41.až43napadnutéhorozsudku.Znapadnutého
rozsudku nevyplýva tvrdenie žalovaného v odvolaní, že na tento úver nebolo pri vyporiadaní BSM
prihliadané ako na spoločný dlh na základe konštatovania súdu prvej inštancie v tom zmysle, že k
zániku (vyplateniu ) úveru došlo so započítaním kúpnej ceny za predaný byt vo výlučnom vlastníctve

žalovaného. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v tomto ďalšom konaní žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy
(resp. ani jeden dôkaz), ktorými by preukazoval svoje tvrdenie, že suma 10.000 eur bola použitá na jeho
majetok, čo správne konštatuje aj súd prvej inštancie v bode 35. odôvodnenia rozsudku. K namietanému
dôkazu jej výpovede a svedkyne A. K. z dôvodu ich príbuzenského vzťahu a nedoloženého iného
dôkazu o pôžičke žalovaným žalobkyňa uviedla, že z jeho odvolania nevyplýva, ktorá konkrétna pôžička

poskytnutá veriteľkou - svedkyňou nebola preukázaná, keďže súd vyporiadaval viaceré ňou poskytnuté
pôžičky stranám sporu. Okrem toho poukázala na to, že žalovaný poskytnutie pôžičiek veriteľkou
počas trvania manželstva s ňou, ako aj účel použitia takto získaných finančných prostriedkov (na kúpu
hnuteľných vecí pre potreby rodiny) nenamietal. Mala za to, že svoje tvrdenia týkajúce sa pôžičiek od
svojej matky okrem jej výpovede ako svedka predložila aj ďalšími relevantnými dôkazmi. Žalobkyňa

preto považovala „spochybňovanie vierohodnosti“ výpovede svedkyne z dôvodu ich príbuzenského
vzťahu za nenáležité, resp. neakceptovateľné z dôvodu, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti
a ani v konaní nevyšli najavo objektívne skutočnosti, ktoré by vierohodnosť svedkyne spochybňovali.
Podľa nej automatické spochybňovanie dôkazu (výpovede svedka, ktorý má blízky vzťah so stranou
sporu) len z dôvodu existencie príbuzenského vzťahu, viedlo by k vytvoreniu „prezumpcie nepravdivosti“

výpovedí takýchto svedkov a v konečnom dôsledku aj k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno, napr.
aj z dôvodu nedostupnosti iných dôkazov. Taktiež neobstojí ani argumentácia žalovaného uvedená v
závere odvolania nakoľko súd prvej inštancie uviedol v bodoch 41. a 43. závery, ktoré boli podkladom
pre výrok II. napadnutého rozsudku. 4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne
nereagoval. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu bez ohľadu na rozsah odvolania (§
379 písm. c/ v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380
C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p., z

nasledovných dôvodov: 6. Predmetom sporu bolo v danom prípade vyporiadanie BSM strán
sporu po ich rozvode. 7. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie
BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania
vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka

jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do
tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy
vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. 8. Predmetomvyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 Občianskeho zákonníka),
teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v
zmysle § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho

vlastného vynaložilo na spoločný majetok. Neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania
BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu
v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na
bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam

vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady
toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda
nienazadováženieveci,ktorátvoríBSM),pričomtietofinančnéprostriedkybolispotrebovanévpriebehu
manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú. 9. Súd v konaní o vyporiadaní
BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie
cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v

čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého
z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov
v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve

jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo
znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie
hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. 10. I keď výroková
časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM
prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na úplné

vyrovnanie) treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať
doterajšieprávaúčastníkovkonaniazBSMa konštituovaťichnovépráva.Akúčastníkkonania napadne
odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho
výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c/ C. s. p. viazaný rozsahom odvolania. V takom
prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene

právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C. s. p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej
inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo/343/2014).
11. Oboznámením sa s obsahom spisu mal aj odvolací súd zistené, že manželstvo strán sporu bolo
právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX. Strany počas manželstva nadobudli špecifikované hnuteľné

vecipodpoložkou1/-11/,14/,18/-28/,ktorévčasezánikumanželstvaexistovalialevčasevyporiadania
neexistovali. Do masy vyporiadania BSM súd zaradil ich peňažnú hodnotu s prípadným opotrebením
v sume 2.903 eur a to v prospech žalovaného, ktorý po rozvode manželstva s týmito vecami nakladal.
Ohľadom vecí pod položkou 12/, 13/, 15/, 16/ a 17/, ktorých neúplné zistenia boli dôvodom zrušenia
predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom (č. k. 8Co/327/2017-390 zo dňa 31.01.2018) po

doplnení dokazovania správne konštatoval, že sa stali súčasťou bytu. Hodnotu na základe zhodných
vyjadrení strán ustálil v sume 2.150 eur ako investície zo spoločného hradené na oddelený majetok
žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že strany uzatvorili ako dlžník a spoludlžník počas trvania
manželstva s M., P. zmluvu o poskytnutí flexihypotéky reg. č. 001/095326/07-001/00 zo dňa 08.06.2007
a bol im tak poskytnutý úver za účelom údržby nehnuteľnosti - bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

Nebolo sporné, že záväzky vyplývajúce z úveru boli uhradené v sume 16.377,23 eur výlučne žalovaným
po rozvode manželstva. Taktiež v sume 2.008,09 eur za trvania manželstva z peňažných prostriedkov
patriacich do BSM. Pri vyporiadaní vychádzal súd z výslednej sumy 1.508,09 eur kedy odpočítal sumu
500 eur predstavujúcu nákup spoločnej veci (položka 21 - plynový sporák a rúra). Medzi stranami
nebolo sporné, že počas manželstva realizovali rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctva žalovaného

za ktorým účelom si zobrali úver v sume 14.904 eur. Sporné boli vnesené investície pričom žalovaný
nepreukázal ním tvrdenú sumu 10.000 eur zo spoločných peňazí na výlučný majetok žalovaného. Ďalej
boli predmetom vyporiadania pôžičky poskytnuté veriteľkou A. K. - matkou žalobkyne, ohľadom ktorých
súd určil žalobkyňu za preberateľku týchto spoločných dlhov. Záväzok žalovaného z flexipôžičky M.,
P. zo zmluvy zo dňa 03.12.2007 uzatvorenej žalovaným vo vlastnom mene, nebol použitý na získanie

spoločného majetku nakoľko ho tento ako správne konštatoval súd nepreukázal. V rámci vyporiadania
preto nebolo naň prihliadnuté.
12. V konkrétnosti veci považoval žalovaný v odvolaní za nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v časti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky vo výške 14.904 eur v konštatovaní,že vyplatenie úveru zo započítaním kúpnej ceny za predaný byt v jeho výlučnom vlastníctve došlo
k zániku tohto úveru a neprihliada sa naň ako na spoločný dlh. Podľa odvolacieho súdu
z napadnutého rozsudku nevyplýva tvrdenie žalovaného v odvolaní, že na tento úver nebolo pri

vyporiadaní BSM prihliadané ako na spoločný dlh. Skutočne uvedené vyplýva z odôvodnenia rozsudku
konštatujúcom, že podľa ktorého obaja sú povinní hradiť takýto dlh v rovnakom pomere a za daného
stavu preto nemožno ponechať stranou ani tento spoločný dlh z poskytnutého úveru a vylúčiť ho z
bezpodielového spoluvlastníctva (bod 29. odôvodnenia rozsudku okresného súdu) ako i to, že keďže
ohľadne vyporiadania spoločného záväzku je potrebné analogicky postupovať podľa § 150 občianskeho

zákonníka, tak 1/2-icu tohto záväzku musí znášať žalobkyňa to, znamená výšku 8.188,61 eur. V bodoch
41. - 43. odôvodnenia rozsudku okresného súdu je potom uvedené zahrnutie flexihypotéky do sumy
finančného vyrovnania.

13. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť vyporiadania sa s tvrdením, že z celkovej sumy
poskytnutej flexihypotéky bola na rekonštrukciu bytu použitá len suma 10.000 eur a zvyšná časť na

výdavky v rámci rodiny a nie suma 14.904 eur ako uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
nakoľko z preukázaných dokladov, ktoré boli aj súdu už doložené, sú uvedené prehlásenia dlžníka na
príslušnom formulári banky o účele použitia peňažných prostriedkov z poskytnutého úveru a taktiež sú
aj potvrdené veriteľom, teda bankou.
Okresný súd a rovnako aj odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúce zrušujúce

uznesenie odvolacieho súdu č. k. 8Co/327/2017-390 zo dňa 31.01.2018, v ktorom bolo konštatované, že
dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že z celkovej sumy poskytnutej flexihypotéky bola na rekonštrukciu
bytu použitá len suma 10.000 eur zaťažovala žalovaného. Keďže žalovaný v priebehu ďalšieho konania
žiaden iný relevantný dôkaz nepredložil okresný súd správne konštatoval, že výšku investícií vložených
do bytu žalovaného predstavovali reálne použité prostriedky úveru poskytnutého počas manželstva v

sume 14.904 eur a zodpovedajú spoločným prostriedkom z poskytnutého úveru preukázaných výpisom
z účtu banky a účelu použitia peňažných prostriedkov na rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, a teda na oddelený majetok žalovaného.
14. Žalovaný v odvolaní namietal aj vyporiadanie súdu prvej inštancie týkajúce sa pôžičky poskytnutej
veriteľkou, A. K. (matkou žalobkyne) keď v odôvodnení rozsudku uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal

z nesporných tvrdení strán sporu, teda žalobkyne, pričom nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
Výpoveď žalobkyne a jej matky on nepovažoval za objektívny dôkaz v konaní, nakoľko táto bola
ovplyvnená príbuzenských vzťahom a vzájomnou komunikáciou so žalobkyňou. Podľa neho súhlasné
vyhlásenia žalobkyne a jej navrhnutého svedka nie sú dostatočným a relevantným spôsobom zistenia
a preukázania pôžičiek. Už na pojednávaní namietal výpoveď svedkyne - matky žalobkyne ako zaujatú,

pričom na druhej strane jednoznačné objektívne zistenie žalobkyňa nezabezpečila hodnovernými
dôkazmi a preto jej argumentácia zostala len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Odvolací
súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobkyne v tom, že z odvolania žalovaného nevyplýva, ktorá konkrétna
pôžička poskytnutá veriteľkou A. K. nebola podľa jeho tvrdenia preukázaná. V danej veci totiž
boli vyporiadavané viaceré pôžičky poskytnuté stranám sporu veriteľkou. Pokiaľ spochybňuje osobu

svedkyne pre jej vzťah so žalobkyňou (matka a dcéra) odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu
SR z 09. júna 2015 sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, podľa ktorého spochybňovanie objektívnosti výpovedí
svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované
skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď

účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné
bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“
svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. Napriek uvedenému odvolací súd uvádza, že pokiaľ
ide o pôžičku z 24.09.2002 v sume 25.000,- Sk (830 eur) na kúpu chladničky a televízora z obsahu
spisu vyplýva, že táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná. Vyplýva to aj z podania žalovaného z

11.03.2014 (č.l. 49 p.v. spisu) a vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa
26.01.2015 (č.l. 91 spisu), v ktorom tento uviedol: „žalovaný nepopiera pôžičku, ktorá bola vo výške 25
tisíc Sk poskytnutá v r. 2002 na zakúpenie televízor a chladničky, pričom odporca si nikdy nepamätá
spísanie takejto dohody o pôžičke“. Nespornosť napokon konštatuje aj odvolací súd v uznesení č. k.
8Co/648/2015-192 zo dňa 30.03.2016. Čo sa týka pôžičky z 30.07.2008 v sume 663,88 eur a zo dňa

01.10.2008 v sume 1.825,67 eur tiež je potrebné poukázať na výpoveď samotného žalovaného na
pojednávaní dňa 28.11.2018 (č.l. 417 spisu), v ktorej uviedol: „Kupovala vozidlo žalobkyňa, kupovali
ho aj spoločne s tým, že peniaze tam išli z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo to nejako cez
200 tisíc dajme tomu, že nám požičala peniaze aj navrhovateľkina matka, nakoľko, dajme tomu, že sútu dlhy rovnaké, tak si ich podeľme rovnako“. Svojím prejavom tak žalovaný pripustil požičanie peňazí
matkou žalobkyne. Uvedené sa týka aj pôžičky na kúpu kuchynskej linky z 29.10.2007 v sume 41.200,-
Sk (1.367,59 eur). Naviac je potrebné uviesť, že namietaná svedkyňa svoju výpoveď potvrdila aj listinami

týkajúcimi sa dohôd o pôžičke a dokladov o kúpe vecí z pôžičiek.
15. Napokon námietku žalovaného v odvolaní, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z čoho súd
prvej inštancie vychádzal a ako postupoval pri výpočte výplaty žalobkyni, považoval odvolací súd za
nedôvodnú najmä preto, že tento neuviedol v čom konkrétnom spočíva nesprávnosť keďže súd spôsob
výpočtu uviedol v odôvodnení rozsudku uviedol (bod 41. - 43.).

16. Z týchto dôvodov odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu
prechádzalo a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ (žalovaný) vo svojom odvolaní, odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, mal dostatočné podklady a na ich základe dospel k správnym
skutkovým zisteniam ohľadom uzatvorenia rozsahu masy z hľadiska toho čo do nej patrí a čo nie,
hodnoty vecí, posúdenia dlhu z úverovej zmluvy a jeho výšky, vynaložených investícií a určenia podielov

oboch účastníkov. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. C. s. p. Odvolací
sud preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania
voči ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.
2 C. s. p.). 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).