Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205462
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216205462.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovprávnejvecižalobcu:OrangeSlovensko,a.s.sosídlomMetodova8,Bratislava,
IČO: 35697270, v konaní zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Dr.Vl.Clementisa 10, Bratislava, IČO:35855673, proti žalovanému : V. K., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. X,
S., o zaplatenie 239,16 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 210,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %

ročne od 6.9.2014 do zaplatenia, všetko v splátkach po 40,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku vždy pod stratou výhody splátok k poslednému dňu bežného mesiaca.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 76,30%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa došlou súdu 15.4.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 239,16 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 6.9.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávaj
zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným

Zmluvu č. P., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy vypožičal
žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM
karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo : XXXXXXXXXX. Žalovaný si svoju povinnosť riadne
a včas zaplatiť cenu poskytnutých služieb neplnil, za obdobie od apríla 2014 do júna 2014, na
službách dlhuje sumou 533,82 Eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenia a

vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo
výške5,-Eurodpísanáapretositútosumuvkonaníneuplatňuje.Navýzvužalovanýreagovalčiastočnou
úhradou pohľadávky vo výške 318,-Eur, čím z jeho strany došlo k uznaniu záväzku. Okrem úhrady
dlžnejsumyžiada žalovanéhozaviazaťajnazaplatenieúrokovzomeškaniapočnúcdňomnasledujúcim
po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 6.9.2014. Zároveň
si uplatňuje voči žalovanému aj škodu vo výške 28,34 Eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie HTC Desire X black. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou

cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.j. škodu ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal
mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať
služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Bol si vedomý v zmysle
Dodatku, že mobilný telefón jemu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa

zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
žejemuvzniklaškodaminimálnevrozsahuzľavyzospotrebiteľskejcenymobilnéhotelefónu.Privýpočte
spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku kZmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, pričom akciová cena telefónu
bola 50,-Eur, predajná cena 220,-Eur, poskytnutá zľava 170,-Eur.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa
ospravedlnil písomne a žiadal konať v jeho neprítomnosti, taktiež v neprítomnosti riadne predvolaného
žalovaného, ktorý sa ospravedlnil telefonicky. Uviedol, že pre plnenie pracovných povinností sa nemôže
zúčastniť pojednávania a žiadal, aby mu bolo umožnené uhradiť dlžobu v splátkach po 30-40,-Eur
mesačne.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb uzavretej stranami sporu
dňa 26.7.2013, Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, pokusom o pokonávku z 22.8.2014, faktúrami
žalobcu, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. (ďalej len VP). Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Strany sporu uzatvorili dňa 26.7.2013 podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. P.. V ten istý deň uzatvorili aj Dodatok
k tejto Zmluve v ktorom sa v článku 2 bode 2.3 žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dobu 24 mesiacov. Na základe zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom

využívania telekomunikačných služieb ním poskytovaných. SIM karte č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX
bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Dodatkom k Zmluve o pripojení si žalovaný
zakúpil od žalobcu mobilný telefón typu HTC Desire X black za akciovú cenu 50,-Eur, pričom jeho
trhová cena činila 220,-Eur. Z článku č. 1 bodu 1.2 vyplýva, že žalovaný je si vedomý, že mobilný
telefón jemu predávaný za kúpnu cenu 50,-Eur z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované

mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení Dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3 Dodatku,
t.j. 24 mesiacov. Zároveň sa zaviazal riadne a včas uhrádzať cenu za služby. Pre prípad neplnenia si
zmluvných povinností zo strany žalovaného v článku 2 v bode 2.5 písm. b) dohodli zmluvnú pokutu vo
výške 170,-Eur.

5/ Žalobca vyfakturoval žalovanému za poskytované služby za obdobie od apríla do júna 2014
nasledovne :
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2014 sumu 119,93 Eur splatnú 23.4.2014,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.5.2014 sumu 138,10 Eur splatnú 23.5.2014,
-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.6.2014 poplatok za upomienky 5,-Eur splatnú 23.6.2014,

-faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.6.2014 sumu 270,79 Eur splatnú 23.6.2014,
spolu 533,82 Eur.

6/ Pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
533,82 Eur najneskôr do 5.9.2014. Poplatok za upomienku v sume 5,-Eur žalobca v tomto konaní si

neuplatňuje. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou vo
výške 318,-Eur, žalovaným spochybnené nebolo.

7/ Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
do 31.12.2013 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

8/ Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

9/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.10/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd s poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenia na právny vzťah založený zmluvou účastníkov konania aplikoval
Občiansky zákonník, nakoľko ju posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, že strany sporu uzatvorili platnú Zmluvu o pripojení, ako aj Dodatok k nej, z ktorých
žalovanémuvyplývapovinnosťplatiťdohodnutýmesačnýpoplatok acenuslužiebuvedenýchvCenníku.
Pretožalobuvčastiozaplateniesumy210,82Eurzaslužbyposkytnutéžalobcom považovalzadôvodný
a v tejto časti žalobe vyhovel.

11/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu

predčasného ukončenia zmluvy pre porušenie zmluvných povinností žalovaným a zákonné úroky z
omeškania.

12/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

13/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo,
ušlý zisk.

14/ Podľa § 443 citovaného zákona pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

15/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona
sú :
a) porušenie právnej povinnosti

b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne

záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľnávpeniazoch,akovšeobecným ekvivalentom.Privecnejškodesarozoznávaškodaskutočná
a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,

že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy
bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité

pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho
práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník

zodpovednosť v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože
znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď
ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako
psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon,

škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe
zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k
porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak,
dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniťmusí preukázať, že škodu nezavinil. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom,
že porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, keď riadne neplatil za poskytované služby a tak
nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa Dodatku k Zmluve. Následkom tohto, teda v príčinnej

súvislosti s takýmto konaním žalovaného vznikla mu škoda, ktorá pozostáva z rozdielu medzi akciovou
cenou a trhovou (predajnou) cenou mobilného telefónu.

16/ Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov navrhnutých stranami,
ako aj na základe iných dôkazov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu v
zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak daná ani zodpovednosť žalovaného za
škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho
dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu poskytnutých
služieb riadne a včas. Ďalej však žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval
po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia Zmluvy

je uvedený v ustanovení čl. 4 VP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy (podľa ktorého zmluvný
vzťah možno ukončiť dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou, smrťou alebo
zánikom účastníka). Podľa ustanovenia § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá
dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V predmetnej veci žalobca písomné ukončenie písomne
uzavretej Zmluvy nepreukázal, ani ukončenie zmluvy právnym úkonom zo strany žalovaného. Treba

teda uzavrieť, že k platnému ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda ani to,
že žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov nesplnil. Žalobca
obvykle účtuje poplatok za odpojenie, ale z faktúr založených do spisu nevyplýva, že by k odpojeniu v
danom prípade došlo. Súd poznamenáva, že odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy.
Žalobca škodu si uplatňuje vo výške rozdielu medzi trhovou cenou mobilného telefónu 220,-Eur a jeho

akciovou cenou 50,-Eur zníženú pomere podľa počtu mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku
do porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad
protiprávneho úkonu, k uvedenej škode nemohlo dôjsť, nakoľko podľa názoru súdu za škodu nemožno
považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu cenu,
ako je trhová cena ním deklarovaná. Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu

tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
stranami sporu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia predať žalovanému telekomunikačné zariadenie za zníženú akciovú kúpnu cenu,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným jednostranne vkladal.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal

dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho
predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po dohodnutú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody)
by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetku žalobcu mohla vzniknúť vtedy, keď žalobca predal

žalovanému podľa Dodatku mobilný telefón za zlacnenú cenu. Až následne žalovaný nedodržal svoju
povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo
k zníženiu majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol žalovanému zľavu a až neskôr došlo k porušeniu
povinnosti žalovaného riadne platiť za služby (v období od apríla do júna 2014), ako to vyplýva z pokusu
o pokonávku a z predložených faktúr. Z uvedeného je zrejmé, že najprv malo dôjsť k vzniku škody a až

potom k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného. Pre nepreukázanie zákonných atribútov nároku
žalobcu pre vznik náhrady škody súd žalobu v časti o uhradenie škody vo výške 28,34 Eur spolu s
príslušným úrokom zamietol.

17/ Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

18/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.6.2014
do 9.9.2014 bola 0,15%).19/ Pokusom o pokonávku žalobca predĺžil žalovanému lehotu na uhradenie dlžnej sumy do 5.9.2014.
Pretože takto neučinil, od 6.9.2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa

má žalobca nárok podľa § 517 Občianskeho zákonníka na úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne.
Súd je žalobným návrhom viazaný, nemôže účastníkovi priznať viac než je v žalobe uplatnené a preto
žalobcovi priznal úroky z omeškania iba vo výške 5,05%.

20/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho

povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej

dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

21/ Súd predmetnú pohľadávku povolil žalovanému vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 40,- Eur
pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka,
stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú k výške dlžnej sumy,

aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu,
že ide o podnikateľský subjekt, ktorý disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej
podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka,
tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych
splátok by bolo v jeho neprospech.

22/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale

o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých

výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z

procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 88,15%-
ný úspech, žalovaný 11,85%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
prináleží náhrada trov konania vo výške 76,30% (88,15% - 11,85% = 76,30%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia

podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).