Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200454
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719200454.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: Ľ. R., G.. XX.XX.XXXX, K. Ž. XX, XXX XX Ž., proti žalovanému:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, v štádiu
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.03.2007 zo Zmluvy o
úvere č. 0690889307, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia
neplatnostidohodyozrážkachzomzdy,ktorábolavčlenenávzmluveč.0690889307zodňa21.03.2007.

2. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal,
aby súd žalovanému uložil povinnosť do právoplatného skončenia veci samej zdržať sa použitia

označenej dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Žalobu ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v zmluve o úvere č.
0690889307 zo dňa 21.03.2007 je v časti 3. zmluvy bod 4. včlenené dojednanie, že podpisom tejto
zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 v platnom
znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovej banky, a.s. vzniknutej zo Zmluvy o úvere a že táto

dohoda sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy klienta. Uviedol, že žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi umožňovalo plniť, hrozí mu vykonávanie zrážok. Má za
to, že takto včlenená zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na základe ktorej mu
jeho zamestnávateľ už v mesiaci február 2019 vykoná zrážku zo mzdy. Žalobca pred podpisom zmluvy
o úvere nemohol ovplyvniť zmluvné dojednania. Aby mohol dostať úver musel predpripravenú zmluvu

o úvere podpísať jedným podpisom, pričom poukázal na to, že zmluvné dojednania neboli dojednané
individuálne. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a
pre rozpor s medzinárodnou zmluvu je preto aj v predmetnej veci neplatný, podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Má za to, že ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok
dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jeho majetkom

je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje
veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa
podľa je názoru dostáva do zásadnej kontroverzie s právo EU a čl. 7 Ústavy SR. Pochybnosti vyplývajú
z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti

či vyjednávacej pozície. Pre podporu argumentácie poukázal na rozsudok z 27.júna 2000, Oceáno
Grupo Editorial a Salvat Editor´éz, C-240/98 až C-244/98, ktorý hovorí, že „Systém ochrany zavedenýsmernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom

bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.“ Ohľadom neprijateľných podmienok tiež poukázal na
znenie čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj
na ďalšie rozsudky Súdneho dvora zaoberajúce sa problematikou neprijateľných zmluvných dojednaní
(rozsudok C-106/77, Simmenhal, rozsudok C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčovská, rozsudok C-618-10
Banco Espaňol de Crédito a pod.). V záujme predídenia vzniku ujmy navrhol, aby súd neodkladným

opatrením dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Žalobca nedisponuje žiadnym iným prostriedkom
ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Ohľadom nariadených neodkladných
opatrení žalobca poukázal tiež na rozhodnutia viacerých slovenských súdom (uznesenie OS Trebišov
sp.zn. 6C/13/2011, uznesenie OS Prešov sp.zn. 14C/153/2011 a iné).

4.Akodôkazynapodporusvojichtvrdenížalobcapripojilknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia

Zmluvu o úvere zo dňa 17.03.2007 (č.l. 11), súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, obchodné
podmienky pre úver (č.l. 12), list - predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy zo dňa
30.11.2018 (č.l. 9) a výplatnú pásku za december 2018 (č.l. 8).

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Inštitút neodkladného opatrenia je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného konania.
Zabezpečovacia funkcia neodkladných opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou

a provizórnou úpravou pomerov strán sporu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím
konania alebo v už začatom konaní nastať. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie potrebnosti dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami sporu vzhľadom na to, že
neodkladné oparenie má zabezpečiť ochranu porušeného alebo ohrozeného práva, ak bez okamžitej, ikeď len dočasnej úpravy právnych vzťahov, by bolo toto právo ohrozené. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že
nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,

že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP),
preto nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd môže rozhodnúť o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie

skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329
ods.1,2,3CSP)sledujúcadosiahnutieúčeluprávnehoinštitútuneodkladnéhoopatrenia,ktorýmjerýchle
a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

16. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v tomto prípade je osvedčenie dôvodnosti

a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy
pomerov strán sporu, t.j osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako aj preukázanie
vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto
zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení
nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,

ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na neodkladné opatrenie.

17. Súd vychádza z vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený a
či sú osvedčené skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa

nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv
dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný, pričom vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a vymedzenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

18. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Mal za to, že žalobca
uviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Ďalej opísal
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
predložil dôkazy. Žalobca k podanému návrhu pripojil Zmluvu o úvere zo dňa 17.03.2007. Z predloženej
zmluvyjezrejmé,žeuzavretázmluvajesvojimcharakteromzmluvouospotrebiteľskomúvere.Súčasťou

zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej požiadal žalovaný
zamestnávateľa žalobcu, aby začal realizovať mesačné zrážky zo mzdy. Túto skutočnosť mal súd
preukázanú na základe predloženej žiadosti žalovaného zo dňa 30.11.2018, ktorú doručil žalovaný
zamestnávateľovi žalobcu - Bidfood Slovakia s. r. o. a domáhal sa tak vykonávania zrážok zo mzdy
žalobcuaždoúplnéhouhradeniadlhu.Zpredloženejvýplatnejpáskysúdnemalpreukázanúskutočnosť,

že zamestnávateľ žalobcu už začal s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Súd mal však žiadosťou na
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu dostatočne osvedčenú skutočnosť, že takýto stav bezprostredne
hrozí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je stav bezprostredne hroziacej ujmy postačujúcim.

19. Jednou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý mal súd z predložených listinných dôkazov za dostatočne
preukázaný. Súd považoval za splnenú aj podmienku osvedčenia opodstatnenosti podaného návrhu,
nakoľko priamo z návrhu vyplýva, že žalobca považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatné
zmluvné dojednanie, zakladajúce neprijateľnosť takéhoto zmluvného dojednania zabezpečujúceho
iné zmluvné dojednania strán sporu. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy súd vyvodil, že možno

mať dôvodné pochybnosti o splnení všetkých zákonom predpísaných podmienok vo vzťahu k §
551 Občianskeho zákonníka, ako aj vo vzťahu k ustanoveniam zákona o ochrane spotrebiteľa a
ustanoveniam Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že bolo
potrebné poskytnúť majetkovým právam žalobcu provizórnu ochranu formou neodkladného opatrenia.Súdtiežprihliadolnamajetkovépomeryžalovaného,kedyspoukazomnapredmetjehočinnostinedôjde
dočasným zdržaním sa výkonu práva zo zmluvných dojednaní so žalobcom k tak závažnému zásahu
do jeho majetkových práv, pre ktoré by nebolo možné toto neodkladné opatrenie nariadiť. Nariadením

neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán,
nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného a ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu.

20. V danom prípade súd po dôkladnom vyhodnotení skutočnosti a tvrdení uvedených v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ako aj po preštudovaní listinných dôkazov predložených žalobcom

dospel k záveru, že v danom prípade je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu
nariadením neodkladného opatrenia, keďže je zrejmé, že žalovaný je v zmysle dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 17.03.2007 oprávnený vymáhať od žalobcu dlh zrážkami zo mzdy, ktorej neplatnosť
bola žalobcom spochybnená. Žalobca na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy stráca
právo disponovať svojim príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. S
prihliadnutím na účel neodkladného opatrenia je preto potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu až

do prípadného vyriešenia spornosti práv a povinností strán, t.j. posúdenia tvrdenej neplatnosti uzavretej
dohody. Súd preto o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 0690889307
uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 17.03.2007.

21. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Do času právoplatného rozhodnutia, ktorým
súd rozhodne o platnosti resp. neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, bude pomery strán
sporu upravovať vydané neodkladné opatrenie.

22. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci nie je rozhodnutím, ktorým

sa konanie končí, preto súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania
nerozhoduje. S otázkou trov konania sa súd vysporiada až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.