Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414010531
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414010531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2015 v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Petra Chovanka,
o odvolaní obžalovaného W. U. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T /51/2014
zo dňa 22.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o treste zákazu činnosti.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného W. U., nar.

XX.XX.XXXX, podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. k
úhrnnému trestu odňatia slobody na 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. U. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2

písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že:

I. v dobe od 16:00 hod. dňa 11.11.2013 do 08:30 hod. dňa 13.11.2013 v obci N., časť X., okres E. I. K.,
vnikol do apartmánového domu č. popisné XXX tak, že rozbil sklenenú výplň dvojkrídlových vstupných
dverí, z recepcie vzal kľúče od apartmánov, z ktorých následne odcudzil 4 ks televízorov značky
PANASONIC typ TX-32LE8PSA, 1 ks televízor značky SAMSUNG typ LE 32S86BDX, 2 ks setopboxov

zn. AMINA, 1 ks stolový počítač nezistenej značky a hardwarovej konfigurácie, čím majiteľovi budovy V..
B. G., správcovi konkurznej podstaty, so sídlom Banská Bystrica, ul. SNP č. 17, Banská Bystrica, úpadcu
Stinchcombe Furnaces Services, s.r.o., IČO: 36 026 336, so sídlom Žiar nad Hronom, T. Vansovej č.
2/162, spôsobil škodu odcudzením vo výške 789,17 Eur a na poškodených vchodových dverách vo
výške 477,90 Eur,

II. v dobe od 18:00 hod. dňa 23.11.2013 do 13:00 hod. dňa 24.11.2013 v obci N., časť X., okres E.

I. K., vnikol do šesťposchodového apartmánového domu č. popisné XXX - budovy s označením SO1
vchod „B“ tak, že rozbil sklenenú výplň dvojkrídlových vstupných dverí a vypáčil dózické zámky na
dverách, následne z kotolne odcudzil 1 ks obehové čerpadlo na rozvod teplej vody nezistenej značky
a typu, na každom poschodí apartmánového domu nezisteným spôsobom otvoril skrinku elektrickýchrozvádzačov, stadiaľ odcudzil elektrické stykače, prúdové chrániče, hliníkovú pozinkovanú lištu, nad
výťahovou šachtou na schodišti odcudzil 3 ks svietidiel, na každom poschodí vošiel do neuzamknutých
apartmánov čísla 1 až 11, z ktorých odcudzil 4 ks plastové ventilátory nezisteného typu a značky, 2 ks

vaňové batérie, 2 ks umývadlové batérie, 1 ks sprchovú batériu, 2 ks elektrické dvojplatničky zn. MORA
a 1 ks elektrickú štvorplatničku nezistenej značky, čím majiteľovi budovy V.. B. G., správcovi konkurznej
podstaty, so sídlom Banská Bystrica, ul. SNP č. 17, Banská Bystrica, úpadcu Správcovská Krahule,
s.r.o., IČO: 36 647 071, so sídlom Krahule č. 66, spôsobil škodu odcudzením vo výške 802,83 Eur a na
poškodenom zariadení vo výške 2.109,10 Eur

a

konania uvedeného v bode I. a II. sa dopustil napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T 64/13 zo dňa 08.07.2013, právoplatným dňa 23.07.2013
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k úhrnnému
a súhrnnému podmienečnému trestu odňatia slobody na 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 20
mesiacov do 19.11.2014.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4, § 42 ods.

1, § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody na 16 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený aj výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 0T/62/2013 zo dňa 06.08.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

na 12 mesiacov.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné opatrenie v podobe zhabania
vymenovaných vecí.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného V.. B. G., správcu konkurznej podstaty so sídlom Banská
Bystrica, ul. SNP č. 17, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie, a to do
výroku o treste. Obžalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 37 písm. m) Tr. zák. s tým, že súd na

predchádzajúce odsúdenia nemusí prihliadať. Žiada, aby súd zohľadnil povahu jeho predchádzajúcich
odsúdení a nezvyšoval dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Má za to, že
uložený trest je neprimerane prísny, a to i vzhľadom na to, že vykonával ďalší trest. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a upustiť od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Prihliadol pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, keďže odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo
žalovanej trestnej činnosti, okresný súd jeho vyhlásenie prijal pri splnení predpísaných náležitostí.
Vykonal len tie dôkazy, ktoré boli významné pre uloženie trestu. Napokon aj odvolanie obžalovaného
smerovalo len do trestu, krajský súd však musel prihliadnuť i na chyby, ktoré rozsudku odvolaním neboli
vytýkané, keďže by odôvodňovali podanie dovolania.

Okresný súd totiž pochybil, keď ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody. Obžalovaný pritom
ukončil trestnú činnosť, ktorá je predmetom tohto konania dňa 23.11.2013, teda medzi oznámením
trestného rozkazu 0T 84/13 zo dňa 21.11.2012 a trestného rozkazu 0T 62/13 zo dňa 06.08.2014, ktorýmbol uložený súhrnný trest. Trestným rozkazom 0T/62/13 zo dňa 06.08.2014 bol zároveň zrušený aj výrok
o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom 0T/84/2013 zo dňa 06.08.2014.

V zmysle dlhodobo zaužívanej súdnej praxe, ak bol obvinenému uložený súhrnný trest a neskôr
bol ďalším rozsudkom uznaný vinným z trestného činu spáchaným po vyhlásení prvého rozsudku
a pred vyhlásením rozsudku (v danom prípade bolo rozhodnuté trestnými rozkazmi), ktorým mu bol
uložený súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov, ktorý je nutným
predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale ide o recidívu, takže je potrebné uložiť samostatný trest.

Navyše aj pri postupe, ktorý zvolil okresný súd, pochybil, keď zrušil len výrok o treste z trestného rozkazu
0T/62/13, pretože tento obsahoval aj zrušenie výroku o treste z trestného rozkazu 0T/84/13, čím by sa
tento výrok o treste z trestného rozkazu 0T/84/13 stal opäť právoplatným, bolo preto potrebné zrušiť i
výrok o treste z trestného rozkazu 0T/84/13.

Krajský súd toto pochybenie musel napraviť, uložil preto obžalovanému samostatný trest, a to trest

odňatia slobody pri prevahe priťažujúcich okolností. Obžalovanému v zmysle § 212 ods. 3 Tr. zák., za
ktorý bol uznaný vinným, hrozil trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Keďže však prevládali
priťažujúce okolnosti, bolo potrebné zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu rozdielu
medzi vrchnou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo predstavovalo 10 mesiacov.
Krajský súd reagujúc na odvolacie pripomienky poukazuje na kriminálnu minulosť obžalovaného i

postihovanie jeho protiprávneho konania v rámci administratívneho konania, preto mu nemohol priznať
poľahčujúcu okolnosť v podobe predchádzajúceho riadneho života, naopak musel prihliadnuť na to, že v
minulosti bol už súdne trestaný (a to i mimo kvalifikovanú skutkovú podstatu v podobe predchádzajúceho
odsúdenia za taký trestný čin). Krajský súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 14
mesiacov, pretože odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného a preto obžalovanému nebolo

možné priťažiť v zmysle zásady reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu, zakotvený v ustanovení §
322 ods. 3 Tr. por.). V prípade, ak by bolo odvolanie zamietnuté, obžalovanému by sa pritom započítal aj
trest z trestného rozkazu 0T/62/13 v trvaní 2 mesiace, vykonaný sčasti väzbou. Krajský súd po uložení
trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred spáchaním trestnej činnosti nebol

vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajskýsúdzrušilajvýrokotrestezákazučinnosti,keďžeukladalsamostatnýtrestatrestzákazučinnosti
bol prevzatý z trestného rozkazu 0T/62/13 v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák.

Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.