Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 22, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203979
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118203979.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený JUDr. Pavol Pospecha, advokát
so sídlom Senec, Lichnerova 23, IČO: 51 474 786, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. 6, M., zastúpený JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 42 256
593, o zaplatenie sumy 1055,81 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zmena žaloby sa nepripúšťa.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 310 eur s príslušenstvom zastavuje.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 207,25 eura, zmluvnú pokutu vo výške 202,46 eura,
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 517,25 eura od 04.10.2015 do 01.06.2018, zo sumy
433,50 eura od 02.06.2018 do 01.08.2018, zo sumy 291 eur od 02.08.2018 do 02.08.2018, zo sumy
207,25 eura od 03.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 05.04.2018, domáhal zaplatenia sumy 1055,81 eura spolu
so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy1055,81
eura od 04.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1440 eur a
odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty
dosiahne sumu 1440 eur len 0,55 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1055,81 eura do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.03.2015 zmluvu o

revolvingovom úvere č. 85000107147, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1440
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 50,96 eura v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3,
do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru
napokon zaplatil len sumu 778,75 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok o
viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú
splatnosť úveru dňa 04.10.2015. Žalovaná suma 1055,81 eura predstavuje nesplatenú sumu úveru a

úroku.Okremtohožalobcovivznikolnárokajnazmluvnúpokutuvovýške0,04%dennezosumy1055,81
eura od 04.10.2015 do zaplatenia, pričom žalobca si popri nároku na zmluvnú pokutu uplatňuje aj úrok
z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z
omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov
z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku
z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy nesplatenej časti istiny a úrokov, pričom výška úrokovej

sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií
podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút.

2. Súd uznesením zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 7Csp/97/2018-32 vyzval žalobcu na doplnenie podania,
tak, že špecifikuje petit návrhu, t.j. ako žiada aby súd rozhodol, aby výrok bol jasný určitý a vykonateľný

v časti úroku z omeškania a zmluvnej pokuty.

3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 02.05.2018 uviedol, že žalovaný okrem predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 85000107147 uzatvoril aj dohodu o poskytovaní služieb,
na základe ktorej sa zaviazal splácať žalobcovi mesačnú úhradu vo výške 2,56% zo sumy schváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, pričom odplata za služby podľa dohody o

poskytovaní služieb nie je predmetom žalovaného nároku. Z celkovej sumy úveru 1834,56 eura (36
splátok vo výške 50,96 eura), žalovaný uhradil splátky vo výške 778,75 eura z toho na istinu 614,35
eura, na úroky 164,40 eura. Žalovaná suma 1055,81 eura pozostáva z nesplatenej istiny 825,65 eura,
nesplatných úrokov z úveru vo výške 230,16 eura. Zmluvnú pokutu vyčísluje vo výške 397,83 eura, t.j.
0,04% denne zo sumy 1055,81 eura od 04.10.2015 do 02.05.2018 a úrok z omeškania vo výške 0,55%

ročne zo sumy 1055,81 eura od 04.10.2015 do 02.05.2018 vo výške 14,99 eura, spolu tak si žalobca
uplatňuje sankcie vo výške 412,82 eura, pričom zmluvnú pokutu žiada iba do 02.05.2018. Z uvedených
dôvodov sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1055,81 eura, vyčíslených zmluvných
pokút spolu vo výške 412,82 eura, ročný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1055,81 eura
od 04.10.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

4. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18.07.2015 sp. zn. 7Csp/97/2018-47, proti
ktorému podal žalovaný odpor, preto ho súd uznesením zo dňa 02.10.2018 sp. zn. 7Vsp/97/2018-101
zrušil.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že so žalobcom uzatvoril v jeden deň dve zmluvy o revolvingovom

úvere s rovnakými vadami a žalobca od žalovaného inkasoval odplatu nie len vo vzťahu k úrokom,
poplatkom ale i Dohode o poskytnutí služby za obe zmluvy. V danom prípade zmluvu o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu uzatvoril so žalobcom dňa 16.03.2015, pričom pri jej uzatváraní vystupoval v
postavení spotrebiteľa, a preto predmetná zmluva je spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou

ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z., keď výška RPMN uvedená v zmluve je
uvedená nejasným a nezorumiteľným spôsobom, tento spôsob vyjadrenie nezodpovedá so zákonom
požadovanouformouuvedeniaRPMNvspotrebiteľskejzmluve.VzmluvejeRPMNuvedenázmätočným
spôsobom v bode 5. je uvedená iná RPMN ako v bode 6. V tomto smere poukazuje na to, že mu bola
poskytnutá suma 1296 eur a nie schválená suma úveru 1440 eur tak ako uvádza žalobca, od ktorej

je potrebné odpočítať sumu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 144 eur. Za predpokladu, že by
žalovaný postupoval v súlade so zákonom a zmluvným dojednaním a poskytol by výšku úveru 1440 eur
s výškou mesačnej splátky 50,96 eura, splatnosti úveru 36 mesiacov a do celkových nákladov (RPMN)
by zahrnul poplatok za poskytnutie úveru vo výške 144 eur výslednou by bola RPMN vo výške 26,08%,
pričom celková čiastka ktorú by musel spotrebiteľ zaplatiť (t.j. úver + úrok za celú dobu čerpania úveru

+ poplatok za poskytnutie úveru) sa rovná v sume 1978,56 eura. V prípade ak sa vychádza z výšky
skutočne a preukázateľne poskytnutého plnenia veriteľom vo výške 1296 eur pri výške mesačnej splátky
50,96 eur, splatnosti 36 mesiacov a do celkových nákladov (RPMN) zahrnul poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 144 eur výslednou je RPMN vo výške 37,31 %, pričom celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť sa rovná sume 1987,56 eura. Obdobným konaním veriteľov sa zaoberal aj súdny

dvor vo veci N. U. proti FINWAY, a.s., kedy predmetom otázky Súdnemu dvoru bolo započítanie poplatku
za poskytnutie úveru do výšky úveru na účely výpočtu RPMN, kedy peniaze reálne spotrebiteľovi
poskytnuté neboli, ale veriteľ ich zahrnul do istiny úveru. Možno konštatovať, že okrem úmyslu veriteľa
úročiť poplatok za poskytnutie úveru je zrejmé, že vypočítaná skutočná RPMN vo výške 37,31 %
ako odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty

nariadením vlády, ktorá v čase podpisu zmluvy predstavovala 27,90%. Ďalej v zmluve nebol uvedený
spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroku a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch, ktorá náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona absentuje, pričom na naplnenie tejto
náležitosti nestačí uvedenie výšky splátky tak ako uvádza žalobca, ale je potrebné určiť aká časť splátkyje poukazovaná na jednotlivé jej zložky (istinu, úrok, poplatky, prípadne iné). Ďalej v zmluve nie je
uvedená konečná splatnosť úveru, ktorá podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným
dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie.

Rovnako tak absentuje uvedenie doby trvania zmluvy. Vzhľadom na uvedené nedostatky predmetnej
zmluvy treba považovať úver zo zmluvy podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez
poplatkov. Podľa názoru žalovaného dohoda o poskytnutí služby uzatvorená dňa 16.03.2015 spolu so
zmluvouospotrebiteľskomúvere,jezávislounazmluveoúvere,ktorájevabsolútnomrozporesdobrými
mravmi, v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorá má povahu formulára, je do nej vpísaná celková

odmena za službu, je preto zrejmé, že dohoda súvisí so zabezpečovanými pohľadávkami žalobcu
vzniknutou na základe zmluvy, ide o fiktívne plnenie veriteľa, za ktoré musel klient vysokú odplatu. Pokiaľ
ide o zosplatnenie úveru, žalobca síce žalovanému oznámil uplatnenie práva v zmysle § 53 ods. 9
OZ, teda straty výhody splátok, avšak nie je zrejmé a žalobca uvedené ani neoznačil na základe čoho
uplatnenieprávavyvodil,pretožalobcaniejeoprávnenýodžalovanéhopožadovaťsplneniedlhuvcelku.
Žiadal, aby žalobca predložil dôkazy na preukázanie skúmania bonity žalovaného.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13.02.2019 uviedol, že posúdenie schopnosti
splácať úver je vykonané zisťovaním a overovaním údajov o výške príjmov a výdavkov žalovaného,
samotnom žalovanom (predloženie dokladu totožnosti) a tiež sa vykonáva preverenie v tzv. negatívnej
databáze dlžníkov, obsahuje údaje o osobách porušujúcich svoje záväzky u iných poskytovateľov úverov

a pôžičiek. Na základe uvedeného je povinnosťou žiadateľa uvádzať úplné a pravdivé informácie. V
prípade zmluvy č. 85001077147 bola žiadosť o poskytnutie úveru predložená v marci 2015, údaje,
ktoré boli získané do žalovaného sa spísali do osobitného formuláru, tzv. hodnotenia dlžníka. Správnosť
údajov a pravdivosť údajov bola potvrdená aj podpisom žalovaného, získané údaje boli v rámci
zákonnýchmožnostípreverené(využitieúdajovzdatabázySOLUS).Uzavretímzmluvyorevolvingovom

úvere žalovaný potvrdil aj svoj súhlas a vedomosť so zmluvnými dojednaniami, podľa ktorých čl.
8.1 sa dlžník zaväzuje odovzdať ku dňu podpisu zmluvy originál pravdivo vyplneného potvrdenia
zamestnávateľa o výške mzdy(dokladu o výške príjmu dlžníka) alebo výpisy z bankového účtu dlžníka.
Výška deklarovaného príjmu v sume 452,31 eura bola riadne dokladovaná potvrdením od SP o výške
dôchodku, ako výdavky boli oznámené žalovaným celkovo výdavky v sume 291,24 eura a to suma 100

eur na nevyhnutné výdavky, 87,24 eura splátky iných pôžičiek, 70 eur na výdavky spojené s bývaním,
17 eur výdavky na dopravu, 17 eur ostatné výdavky. Výška príjmov a výdavkov bola vyhodnotená so
zameraním najmä na výšku tzv. voľných zdrojov zostávajúcich žalovanému po úhrade už všetkých
existujúcich výdavkov. Tieto sa použili pre posúdenie, či z takto zistených voľných zdrojov bude možné
pre žalovaného splatiť výšku splátky úveru. Celková výška záväzkov bola 291,24 eura z čoho vyplýva,

že voľné zdroje medzi príjmom a výdavkami predstavujú spolu sumu 161,07 eura. Okrem toho dodal, že
žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu 1088,75 eura. Z uvedených dôvodov žiadal konanie v časti o
zaplatenie sumy 310 eur zastaviť, žalovaného zaviazať zaplatiť žalobcovi sumu 1087,44 eura, zmluvnú
pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1055,81 eura od
04.10.2015 do 31.05.2018, zmluvnú pokutu 0,04% denne a úrok z omeškania 0,04% ročne zo sumy

972,06 eura od 1.06.2018 do 31.07.2018, zo sumy 745,81 eura od 01.08.2018 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

7. V danom prípade žalobca v písomnom podaní, doručenom dňa 13.02.2019, zobral žalobu späť v
časti sumy 310 eur, v ktorej časti žiadal konanie zastaviť a súčasne upravil petit žaloby tak, že žiadal

žalovaného zaviazať zaplatiť žalobcovi sumu 1087,44 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne
a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1055,81 eura od 04.10.2015 do 31.05.2018,
zmluvnú pokutu 0,04% denne a úrok z omeškania 0,4% ročne zo sumy 972,06 eura od 01.06.2018
do 31.07.2018, zo sumy 745,81 eura od 01.08.2018 do zaplatenia, ktorý návrh súd posúdil ako zmenu
žaloby, pretože žalobca požadoval priznať nárok na istinu 1087,44 eura, pričom pôvodne žiadal priznať

sumu 1055,81 eura, pričom žalobu v časti sumy 310 eur zobral späť, a súčasne žiadal priznať nárok
na zmluvnú pokutu 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1055,81 eura
od 04.10.2015 do 31.05.2018, zmluvnú pokutu 0,04% denne a úrok z omeškania 0,4% ročne zo sumy
972,06 eura od 01.06.2018 do 31.07.2018, zo sumy 745,81 eura od 01.08.2018 do zaplatenia, čím
rozšíril žalobu, keďže v doplnení žaloby zo dňa 02.05.2018 žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške

0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne do 02.05.2015. Pretože ide o spotrebiteľský
spor súd zmenu žaloby podľa § 294 nepripustil.8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa právny zástupca žalobcu, žalobcu a právny zástupca
žalovaného nedostavili, pričom právni zástupcovia strán sporu svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili
s prejednaním sporu v ich neprítomnosti, súd preto spor prejednal v neprítomnosti žalobcu, právneho

zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a len za prítomnosti žalovaného.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si požičal peniaze od žalobcu. Nepamätá sa už na presnú
sumu, ktorá mu bola poskytnutá. Zmluvu uzatváral so zástupcom žalobcu, pri uzatvorení zmluvy mu
bolo povedané, koľko mu poskytnú úver, v akej výške ho má splácať. Zo začiatku úver splácal, avšak

potom sa dostal do finančných problémov, boli mu doručené aj listiny o tom, že som v omeškaní a že
má platiť. Naposledy uhradil 02.08.2018 na predmetný úver. Chcel by splatiť to, čo si požičal, avšak
nesúhlasí s úrokmi a ďalšími poplatkami, ktoré žiada žalobca. Pokiaľ ide o zmluvu, tak ani poriadne
nevidel, čo podpisuje.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu listín, nachádzajúcich sa v spise a

to: zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500107147 zo dňa 16.03.2015, Oznámenie
veriteľa o schválení úveru, Zmluvné dojednania, Výpis z účtu žalobcu, Prehľad platieb, Fotokópia
doručenky, Pokus o zmier zo dňa 10.08.2015, Oznámenie o zosplatnení, Písomné vyjadrenie žalobcu
zo dňa 02.05.2018, Prehľad platieb, Karta klienta, Informatívna kalkulačka pre výpočet RPMN, Súhrnné
informácieoúdajochonovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochk31.12.2014,Dohodaoposkytovaní

služieb č. 8500107147 zo dňa 16.03.2015, Výpis z účtu - X. O., Výplatná páska žalovaného za mesiac
január 2015, Mzdový list za rok 2014 žalovaného, Hodnotenie dlžníka - žiadateľa o poskytnutie úveru,
Platby žalovaného a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

11. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500107147

znejúcu na sumu 1440 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť v 36 mesačných splátkach po 50,96
eura. Pri celkovej čiastke ktorú musí zaplatiť dlžník (tj. Úver+ úroky za celú dobu čerpania + poplatok za
poskytnutie úveru) 1978,56 eura, pri predpokladanej RPMN za úver 27,03 %, RPMN za úver 26,03%,
priemernej RPMN za úver 34,42 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 17,77 %, predpokladanej RPMN
po poskytnutí revolvingu 26,03%, ročnej úrokovej sadzba revolvingu 17,77 %, ročnej úrokovej sadzby

úrokov z omeškania 5,05%, poplatku za poskytnutie úveru/revolvingu 144 eur. Rovnaký deň uzatvorili
aj dohodu o poskytovaní služieb č. 8500107147. Súčasťou zmluvného vzťahu boli Zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Žalovaný porušil svoje
povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, a preto žalobca listom zo dňa 13.09.2015 vyzval žalovaného
k úhrade dlžných čiastok vo výške 251,25 eura a súčasne žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia

splatnosti celého úveru v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok č.
3.,4.,5., vo vzťahu ktorým je v omeškaní a súčasne uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú
sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, k čomu došlo dňa 03.10.2015. Žalovaný si prevzal oznámenie
o zosplatnení zo dňa 13.09.2015 dňa 18.09.2015. Z pokusu o zmier zo dňa 10.08.2015 vyplýva, že
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy úveru v celkovej výške 1775,7 eura do 7 dní od

doručenia tejto výzvy.

12. Podľa čl. 8.1 zmluvy v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou
mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb ak bude uzavretá,
je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej

sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,66% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1,
spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali sa podľa čl. 13 ods. 13.1 písm.
a) Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka
(spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník
(spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý

deň omeškania (t.j. 14,6 %p. a.).
Podľa čl. 8.2 zmluvy okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ je dlžník
(spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou

peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bola určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa
ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3 tejto zmluvy o RÚ.
Podľa čl. 8.3 zmluvy zmluvná pokuta podľa článku 8 ods. 8.1 tejto Zmluvy o RÚ spolu s úrokom z
omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledyzverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského

úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých prostriedkov nesmú prevýšiť úroky
z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Podľa čl. 9 ods. 9.14 zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/

zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne
porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripájajú nižšie podpisy.

13. Podľa čl. 13 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere v prípade omeškania dlžníka
(spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky úveru podľa zmluvy o RÚ o viac ako tri
mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade (II) omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka

2)s úhradou iného peňažného záväzku podľa zmluvy o RÚ, ktoré dlžník neplní v splátkach o 35 a
viac dní po termíne splatnosti alebo (III) v prípade, že dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) poruší
niektoré ustanovenie zmluvy o RÚ, alebo (IV) v prípade, že ktorékoľvek z prehlásení dlžníka (spoludlžník
1, spoludlžník 2) uvedené v zmluve o RÚ alebo v dokumentoch, na základe ktorých bola zmluva o
RÚ uzavretá (ďalej prehlásenie) v čase podpísania zmluvy o RÚ nezodpovedalo skutočnosti alebo

(IV) v prípade, že došlo k zmene skutočností, ktoré obsahom prehlásenia a dlžník (spoludlžníka 1,
spoludlžníka 2) neinformoval veriteľa o tejto skutočnosti do 10 dní od tejto zmeny alebo (VI) v prípade
porušenia povinností uvedených v bode 8.1 a v bode 11.2 alebo v prípade nepravdivosti alebo neúplnosti
prehlásení dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa bodu 11.1:
a)všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2), ktoré sa podľa zmluvy o RÚ mali stať

splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, a/
alebo
b) je veriteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o RÚ a/alebo
c) je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať zmluvu o RÚ, pričom zmluvný vzťah končí dňom doručenia
výpovede dlžníkovi.

14.Zvýpisuúčtužalobcuvyplýva,žežalovanémubolanaúčetodoslanádňa16.03.2015suma1296eur.

15. Z prehľadu platieb ku dňu 28.09.2017 vyplýva, že žalovaný uhradil k tomu dňu sumu 778,75 eur.

16. Z výpisov účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 18.12.2014 bola prijatá mzda žalovaného
v sume 510,83 eura od ENTRA, s.r.o., dňa 19.01.2015 mzda vo výške 587,74 eura od ENTRA, s.r.o.,
dňa 26.02.2015 mzda vo výške 528,70 eura od ENTRA, s.r.o.

17. Zo mzdového listu žalovaného za rok 2014 vyplýva, že čistá mzda žalovaného predstavuje sumu

5675,62 eura.

18. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 01.06.2018 sumu 83,75 eura,
dňa 01.08.2018 sumu 142,50 eura a dňa 02.08.2018 sumu 83,75 eura.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20.Podľa§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvaospotrebiteľskomúvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

22. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

27. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

28. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

29.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

30. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

34. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

35.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

36. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.37. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
310 eur s príslušenstvom skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, avšak žalovaný na pojednávaní vyjadril súhlas s

čiastočným späťvzatím, súd akceptoval čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy
310 eur s príslušenstvom.

38. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 745,81 eura, vyčíslené zmluvné
pokuty spolu vo výške 412,82 eura, ročný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1055,81

eura od 04.10.2015 do zaplatenia a náhrada trov konania.

39. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.03.2015 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu s tým, že išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z., na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č.
129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Žalobca je dodávateľom, ktorý pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z ustanovenia
§ 52 ods.2 OZ je potrebné na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne
použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Keďže účastníkom vzťahu bol spotrebiteľ, je potrebné aplikovať na právny
vzťah všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Tieto ustanovenia sa použijú vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Keďže v danom prípade sa ide o spotrebiteľský úver upravený
Zákonom o spotrebiteľských úveroch, z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z
pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.03.2015.

40. Preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmluva nemá zákonom
požadované náležitosti, a to údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z., a údaj o termínoch počte výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Súd ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
vyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad

ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí

sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z tohto
rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do
slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od
členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom

právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim
potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola
ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia
skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.

Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom,
že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali
dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť
(odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia

ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná
smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bez pochyby nebolo, aby ust. § 9ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.2 smernice. To je skutočnosť,
na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.
Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade

nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona
129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpisplánovanejamortizácie
dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9
ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto

ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v
žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona
sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a
termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho
súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2

písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo
dňa 22.2.2018).Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci
a vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2015 nie
je možné ani pri eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z.z. dospieť
k záveru, že zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k cit. zák., a to z dôvodu, že v zmluve

č. XXXXXXXXXX je síce dohodnutá výška mesačnej platby v sume 50,96 eura (vrátane úrokov) a
dohodnutý je aj počet splátok 36, avšak v zmluve nie je určený termín splatnosti jednotlivých splátok,
a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným nepochybným spôsobom umožňujúcim identifikovať
dátumy splátok, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená ani splatnosť prvej splátky.
Zároveňzuzavretejzmluvynie jezrejmádobatrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., keď chýba konkrétne určenie
dátumu a ani podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum
poslednej splátky a aj konečnej splatnosti úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva už z konštatovaného
zistenia o chýbajúcom údaji o splatnosti prvej splátky a následne splatnosti každých ďalších splátok. Súd
neprihliadol na skutočnosť, že dátum prvej splátky a dátum poslednej splátky je uvedený v Oznámení

veriteľa a to pre zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2015, keďže uvedené oznámenie má len
charakter informácie o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej žalovanému ako dlžníkovi a nie
je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. Naviac zo samotnej
zmluvy o úvere nevyplýva, že by toto oznámenie malo byť neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy,
resp. že by k zmluve bezpochyby prináležali a tvorili so zmluvou jeden celok. V súlade s ustanovením

§ 11 ods. 1 písm. b) zákona absencia uvedených náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy,
avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

41. Na základe uvedených skutočností súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov,
v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na vrátenie iba poskytnutej sumy úveru reálne poskytnutého

na účet žalovanému vo výške 1296 eur, čo vyplýva z výpisu z účtu žalobcu a to bez úrokov a
poplatkov (1440 eur -144 eur za poplatok). Keďže žalovaný uhradil sumu 1088,75 eur, súd priznal súd
žalobcovi sumu 207,25 eura, predstavujúcu rozdiel súm reálne poskytnutého úveru a uhradeného úveru
(1296-1088,75).

42. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi zákonný úrok
z omeškania 5 % ročne s tým, že zohľadnil plnenia zo strany žalovaného počas konania, keď dňa
01.06.2018 uhradil sumu 83,75 eura, dňa 01.08.2018 sumu 142,50 eura a dňa 02.08.2018 sumu 83,75
eura, pričom do podania žaloby žalovaný uhradil na úvere sumu 778,75 eura, preto súd priznal úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 517,25 eura ( rozdiel medzi sumou reálne poskytnutého

úveru 1296 - úhrady vo výške 778,75 eura) od 04.10.2015 do 01.06.2018, zo sumy 433,50 eura ( rozdiel
medzi sumou reálne poskytnutého úveru 1296 - úhrady vo výške 862,50 eura) od 02.06.2018 do
01.08.2018, zo sumy 291 eur ( rozdiel medzi sumou reálne poskytnutého úveru 1296 - úhrady vo
výške 1005 eur) od 02.08.2018 do 02.08.2018, zo sumy 207,25 eura od 03.08.2018 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

43. Dôvodným podľa názoru súdu bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku 8 ods. 8.1
zmluvy pre porušenie zmluvných povinností žalovaným, nakoľko súd nezistil dôvod, pre ktorý by mala
byť táto zmluvná podmienka považovaná za neprijateľnú, a to ani pokiaľ ide o výšku tejto zmluvnejpokuty. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 397,83 eura, t.j. 0,04% denne zo sumy 1055,81
eura od 04.10.2015 do 02.05.2018 a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 1055,81 eura
od 04.10.2015 do 02.05.2018 vo výške 14,99 eura, spolu si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v celkovej

výške 412,82 eura, pričom zmluvnú pokutu žiadal priznať do 02.05.2018. Súd priznal žalobcovi zmluvnú
pokutu v celkovej výške 202,46 eura, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty 0,04% denne zo sumy 517,25
eura (dlžná suma istiny úveru, t.j. rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1296 - 778,75 eura, ktorá
bola uhradená žalovaným do 02.05.2018), od 04.10.2015 do 02.05. 2018, t.j. vo výške 195,11 eura, a
úroku z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 517,25 eura od 04.10.2015 do 02.05.2018, t.j. vo

výške 7,35 eura. Súd tak priznal žalobcovi zmluvnú pokutu v celkovej výške 202,46 eura.

44. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku zamietol.

45. Pokiaľ išlo o námietky žalovaného, že žalobca nemôže požadovať od žalovaného splnenie dlhu v
celku, keďže nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, ako aj nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto nie je oprávnený požadovať od žalovaného jednorázové
splatenie spotrebiteľského úveru, súd tieto nepovažuje za dôvodné. Podľa názoru súdu v danom
prípade došlo k účinnému zosplatneniu úveru, keďže oprávnenie žalobcu zosplatniť úver vyplývala z
čl. 13 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
pričom žalobca listom zo dňa 13.09.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných čiastok vo výške 251,25

eura a súčasne žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru v prípade ak sa
dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok č. 3.,4.,5., vo vzťahu ktorým je v omeškaní
a súčasne uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo
zmluvy, k čomu došlo dňa 03.10.2015, pričom žalovaný si prevzal oznámenie o zosplatnení podľa
doručenky dňa 18.09.2015. Rovnako tak neobstojí ani argumentácia žalovaného, že žalobca nekonal

s odbornou starostlivosťou, keď neskúmal bonitu žalovaného, pretože žalobca v konaní doložil doklady
preukazujúce, že zisťoval údaje o výške príjmov a výdavkoch žalovaného, pričom údaje získané od
žalovaného spísal do osobitného formulára tzv. hodnotenie dlžníka, pričom správnosť údajov potvrdil
žalovaný aj svojím podpisom.

46. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania. K uvedenému záveru dospel s poukazom na čiastočný úspech obidvoch zmluvných strán, t.j.

žalobcu vo vyhovujúcej časti a žalovaného v zamietajúcej časti. Súčasne súd zohľadnil aj procesné
zavinenie žalovaného na čiastočnom zastavení konania, keďže žalobu žalobca v tejto časti zobral späť
z dôvodu, že žalovaný uhradil sumu 310 eur po podaní žaloby, čím zavinil svojím správaním zastavenie
konania, čím by žalobcovi patrila v zastavujúcej časti náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.