Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215200310
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8215200310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným 1/ W. L., nar. XX.XX.XXXX, U.
XXX/XX, XXX XX Q., 2/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 8.336,61 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/52/2015-55 zo
dňa 24.04.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej
časti s výnimkou sumy 54,- Eur a 5 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 54,- Eur od 07.10.2014 do

zaplatenia a výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1.a 2.rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 7.252,09 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 07.10.2014 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol
a napokon vyslovil, že žalobcovi priznáva voči obom žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 52
% skutočných trov.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ust.§ 261 ods.6 písm.d/, § 497 ods.1 §
502 ods.2 Obchodného zákonníka, ust.§ 48, § 52, § 53, § 457 a § 517 ods.1,2 a § 563 Občianskeho
zákonníka, ustanovením článku 1,2 a 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 a ust.§ 3 a § 10c
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 07.10.2014.

3. Súd prvej inštancie primárne zdôraznil, že zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom

úvere uzavretá dňa 13.06.2012 žalobcom so žalovanými je štandardnou zmluvou, ktorej obsah
žalobca dopredu pripravil vo forme formulára. Zmluvné podmienky a to včítane podmienok v článku
VII a všeobecných podmienok neboli tak individuálne dojednané žalobcom so žalovanými, ale ide
o podmienky určené žalobcom ako dodávateľom pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich
možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť. Na tomto konštatovaní nič nemôže zmeniť skutočnosť,
že niektoré podmienky boli individuálne dohodnuté, napríklad výška úveru, lebo celkové hodnotenie
zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu (viď čl. 3 ods.

2 Smernice).

4. Ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje zmluvným stranám uzavrieť dohodu,
na základe ktorej by k účinkom odstúpenia od zmluvy, ktorým je primárne zrušenie zmluvy došlo ajneskôr,nežodpočiatku,tedaajoddoručeniaodstúpenia,tedadobudúcna,akotovyplývazustanovenia
článku VII. bod 7 zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými. Zmluvné strany však tento účinok
odstúpenia od zmluvy ale nemôžu zrušenie zmluvy celkom vylúčiť, ako sa o to snaží žalobca v čl.

VII. zmluvy. Porovnaním práv a povinností, ktoré pre žalovaných vyplývali z uzavretej zmluvy pred
odstúpením od nej žalobcom a po odstúpení v zmysle úpravy danej v článku VII. súd musí konštatovať,
že postavenie žalovaných sa zhoršilo, lebo aj naďalej sú povinní nielen zaplatiť istinu úveru, teraz naviac
bez možnosti splátok, ale naďalej žalobca úročí zostatok úveru úrokom v rovnakej výške ako pred
odstúpením od zmluvy a to napriek tomu, že aj podľa úpravy danej v článku VIII. bod 7 zmluvy, zmluva

dňom doručenia oznámenia o odstúpení zaniká. Už z uvedeného nemožno mať pochybnosti o tom, že
zmluvné podmienky upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán viažuce sa na odstúpenie od zmluvy
zo strany dodávateľa značne žalovaných ako spotrebiteľov znevýhodňujú v porovnaní so zmluvnou
úpravou tohto inštitútu. Pre úročenie zostatku úveru po tom, čo žalobca od zmluvy odstúpil súd totiž
nevidí žiadne skutkové ani právne dôvody.

5. Zároveň súd prvej inštancie pripomenul, že úprava práv a povinností spojených s odstúpením od
zmluvy zo strany žalobcu nebola do zmluvy pojatá na základe dohody so žalovanými, ale výlučne z vôle
žalobcu, ktorý tým nadradil svoje záujmy nad základné práva žalovaných ako spotrebiteľov, čím vytvoril
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výrazne v neprospech žalovaných ako
spotrebiteľov. Flagrantným príkladom nerovnovážneho postavenia zmluvných strán sú tiež podmienky

odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu a žalovaných tak, ako sú upravené v už mnohokrát citovanom
článku VII. zmluvy.
6. Vzhľadom na uvedené a v zmysle zásad § 53 Občianskeho zákonníka a Smernice súdu nezostalo
nič iné než ustáliť, že zmluvné podmienky článku VII. zmluvy dňa 13.06.2012 uzavretej žalobcom so
žalovanými, na základe ktorej žalobca žalovaným poskytol úver, viažuce sa k účinkom odstúpenia

žalobcu ako dodávateľa od tejto zmluvy, sú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnými
zmluvnými podmienkami a z toho dôvodu podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatnými.

7. Pre absolútnu neplatnosť zmluvných podmienok odstúpenia od zmluvy upravených v článku VII.

zmluvy platia účinky odstúpenia od zmluvy v zmysle úpravy danej zákonom, teda úpravy § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje.

8. Odstúpením od zmluvy o úvere vznikla zmluvným stranám povinnosť vrátiť si vzájomne všetko, čo
na základe nej dostali.

9. Žalovaní na základe zmluvy o úvere dostali od žalobcu peňažné prostriedky vo výške 8.000,- Eur,
ktoré v dôsledku zrušenia úverovej zmluvy sú povinní žalobcovi vrátiť a to bez úrokov a poplatkov.
Žalovaní žalobcovi, ako to vyplýva z jeho oznámenia, vrátili 747,91 Eur, preto je daná ich povinnosť ešte
vrátiť 7.252,09 Eur. Žalobca v oznámení odstúpenia od zmluvy žalovaných zostatok úveru vyzval vrátiť

okamžite, čo znamená, že žalovaní sumu 7.252,09 Eur boli povinní zaplatiť dňom doručenia oznámenia,
t.j.dňom06.10.2014.Žalovanísvojupovinnosťnesplnilidoposiaľ,pretodňomnasledujúcimsadostalido
omeškania a vznikla im povinnosť zo sumy 7.252,09 Eur žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške
určenej vykonávacím predpisom v znení účinnom k prvému dňu omeškania. Žalovaní sú v omeškaní s
peňažným plnením zo zmluvného vzťahu vzniknutého pred 01.02.2013, preto sú povinní zaplatiť úroky

z omeškania vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 31.01.2013. Pri
základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu 07.10.2014 vo výške 0,05 % ročne, je potom daná povinnosť
žalovaných zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Žalobca úroky z omeškania
žiadal priznať vo výške 5 % ročne a keďže súd takto uplatnený nárok nemohol prekročiť, žalobcovi
úroky z omeškania priznal v ním žiadanej výške. Z uvedených dôvodov súd žalovaným uložil povinnosť

žalobcovi zaplatiť 7.259,09 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 07.10.2014 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ § 255 C.s.p. v spojení s ust.§ 262 ods.2
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 76 % a žalovaní

v rozsahu 24 %. Vzhľadom na rozsah úspechu v konaní, sú tak žalovaní povinní žalobcovi nahradiť
trovy konania v rozsahu 52 % jeho skutočných trov. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že podľa
ust.§ 262 ods.2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to iba proti výroku, ktorým bola časť žaloby
zamietnutá s výnimkou sumy 54,- Eur zodpovedajúcej žalobe uplatneným poplatkom za vedenie účtu

účtovných v rokoch 2012 a 2013 a 5 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 54,- Eur od 07.10.2014
do zaplatenia voči ktorým zamietnutiu sa žalobca neodvolal. Zároveň podal odvolanie čo do výroku o
trovách konania. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365 ods.1 písm.f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že súd

prvej inštancie napriek skutočnosti, že zmluvu o úvere posúdil ako absolútny obchod, aplikoval pri
posúdení inštitútu odstúpenia od zmluvy o úvere a jeho účinkov ustanovenia Občianskeho zákonníka,
teda aplikoval ustanovenia nepríslušného právneho predpisu v dôsledku čoho vec nesprávne právne
posúdil. Súd prvej inštancie aplikoval ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v nesprávnom znení,
teda použitím nesprávnej časovej verzie v dôsledku čoho tiež vec nesprávne právne posúdil. Žalobca
má za to, že súd mal aplikoval ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom

v čase uzavretia zmluvy, t.j. 13.06.2012, ktorého znenie citoval. Zároveň potom žalobca uviedol celé
znenie článku IX. zákona č. 102/2014 Z.z. s tým, že článok II. bod 1 nadobúda účinnosť 01.04.2015.
Zákonodarca tak výslovne upravil, aby uvedená novelizácia ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka
pôsobiladobudúcnaododňa01.04.2015naprávnevzťahyvzniknutéododňa01.04.2015.Právnyvzťah
zo zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanými ale vznikol už dňa 13.06.2012. Žalobca má za to, že

súd má posudzovať odstúpenie zo zmluvy o úvere a účinky odstúpenia od zmluvy o úvere v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na ust.§ 351, § 349 a § 506 Obchodného zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Aplikácia týchto ustanovení podľa názoru žalobcu nie je
založená zmluvnou úpravou, ale priamo zákonom a to ust. § 261 ods.6 písm.d/ Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie napriek komplexnej právnej úpravy odstúpenia od zmluvy a nárokov vzniknutých

z odstúpenia od zmluvy vychádzal z nepríslušných ustanovení a to z ust.§ 48 a § 457 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z nesprávnej aplikácie Občianskeho zákonníka v danom prípade nesprávne
súd prvej inštancie posúdil aj účinky odstúpenia zmluvy o úvere, keď mal za to, že zmluva zanikla so
spätnými účinkami podľa Občianskeho zákonníka a nie až doručením odstúpenia žalovaným. Následne
znova žalobca citoval ust.§ 349 ods.1 a § 351 Obchodného zákonníka. Zároveň uviedol, že zmluvné

strany si v článku VII. bod 5 Zmluvy o úvere dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok
dĺžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane jej príslušenstva, čo je plne v súlade s
ust.§ 351 Obchodného zákonníka. Navyše nároky z odstúpenia zo zmluvy o úvere vyplývajú priamo zo
zákona a to § 506 Obchodného zákonníka. Nejde len o zmluvné dojednanie. Ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený

od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Citované ustanovenie obsahuje
osobitnú úpravu nárokov z odstúpenia od zmluvy o úvere a priznáva nárok na vrátenie dlžnej sumy spolu
s úrokmi, teda nielen na vydanie toho, čo si strany navzájom plnili ako nesprávne rozhodol súd prvej
inštancie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo/283/2003. Vzhľadom na uvedenú
argumentáciu žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že

žalobe voči žalovaným s výnimkou sumy 54,- Eur a 5 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 54,- Eur od
07.10.2014 do zaplatenia, voči ktorej zamietnutiu sa neodvolal žalobca vyhovie a prizná žalobcovi aj
nárok na náhradu trov konania v plnej výške. V prípade, ak odvolací súd dospeje k názoru, že nie sú
splnené podmienky pre zmenu rozsudku, žalobca navrhol v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.01.2019 a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v

rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky
žalobcu nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie posúdil správne odstúpenie od zmluvy, keď aplikoval ust.§48 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.§ 457 Občianskeho zákonníka namiesto ust.§ 506
Obchodného zákonníka v spojení s ust.§ 344 a nasl. Obchodného zákonníka.

14. Odvolací súd nerozporuje názor žalobcu, ktorý uviedol v odvolaní, ktorý aj korešponduje s názorom
súdu prvej inštancie, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa riadi režimom
Obchodného zákonníka. Jedná sa o absolútny obchod. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym
názorom žalobcu, že na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka. Odvolací
súdvtejtosúvislostipoukazujenaust.§52ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Takýto charakter má aj zmluva o medziúvere a stavebnom úvere. Skutočne súdna prax vo vzťahu k
aplikácií Občianskeho alebo Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne expessis verbis
vyriešila výkladové rozdiely doplnením ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka a to tak, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Tým sa odstránili výkladové
problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať novelu Občianskeho zákonníka v § 52 ods.2 v znení účinnom
od 01.04.2015. Mýli sa žalobca, pokiaľ má za to, že prednostná aplikácia Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské vzťahy v zmysle uvádzanej tretej vety bola zavedená síce článkom II. bodu 1 zákona č.

104/2014 Z.z., ale s účinnosťou od 01.04.2015 a že teda zákonodarca výslovne upravil, aby uvedená
novelizácia ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka pôsobila iba do budúcna odo dňa 01.04.2015 na
právne vzťahy vzniknuté odo dňa 01.04.2015. Je pravda, že právny vzťah zo zmluvy o úvere medzi
žalobcom a žalovanými vznikol už dňa 13.06.2012. K tomu odvolací súd uvádza, že ust. § 52 ods.2
veta tretia Občianskeho zákonníka, čiže článok II. bod 1. zákona č. 104/2014 Z.z. síce nadobudol

účinnosť až 01.04.2015, ale právny predpis, ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenie, ktoré
by sa vzťahovalo k článku 2, bod 1. To znamená, že od účinnosti tohto ustanovenia, teda od 01.04.2015
sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, teda aj na právny vzťah
zo zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanými, ktorý vznikol dňa 13.06.2012.

15. Súd prvej inštancie správne rozhodol, preto odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j.
vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti s výnimkou sumy 54,- Eur a 5 % p.a. úroku
z omeškania zo sumy 54,- Eur od 07.10.2014 do zaplatenia a tiež správneho výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa ust.§ 387 ods.,2 C.s.p.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. a vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepatrí a úspešní žalovaní v 1.a 2. rade si trovy
odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi neuplatnili a žiadne trovy odvolacieho konania im zo spisu
nevyplývajú.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.