Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/252/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216878
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7716216878.7

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcov 1. V., 2. F., žalobcovia
zastúpení Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom, kpt. Nálepku 8, Michalovce proti žalovaným 1.F., 2.
H., žalovaní zastúpení JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, Michalovská 89, 073 01 Sobrance, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 25.11.2016 po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa
12.12.2018 domáhali určenia, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených parciel reg. C KN č. 91/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a
novovytvorenej parcely reg. C KN č. 92/4 záhrady o výmere 38 m2 v obci V. kat. úz. V. vytvorené

geometrickým plánom č. 19C/246/2016-4/2018 zo dňa 9.8.2018 vypracovaného Ing. Miroslavom
Mihalíkom, znalcom, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 32389833, ktorý bol autorizačne overený
Ing. Miroslavom Mihalíkom dňa 15.8.2018 a úradne overený Okresným úradom Sobrance, katastrálny
odbor zo dňa 7.9.2018 pod G1 137/2018 a ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozhodnutia. Žalobu
odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. V. a to parciel registra C č. 93 - záhrady o výmere 431 m2, č. 94 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 620 m2 a stavby - rodinného domu č. 11 postaveného na parcele
č. 94. Nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia kúpou v roku 1972 a tieto nehnuteľností užívajú aj v súčasnej
dobe pre potreby bývania. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. V. a to parciel registra C č. 91 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 792
m2, č. 92 - záhrady o výmere 503 m2 a stavby - rodinného domu č. 10 postaveného na parcele č. 91.

2.Žalobcovia uzavreli už s nebohým V. dohodu o odpredaji časti stavebného pozemku zo dňa 20.5.1973.
Predmetom dohody bol predaj časti stavebného pozemku patriacemu V. pre V. k jeho stavebnému
pozemku, a to v takej výmere, aby sa odpredávaná časť pozemku V. pričlenila k pozemku žalobcov
k vtedajšej parcele č. 341/2 o výmere 581 m2 a vtedajšej parcele 342/2 o výmere 436 m2, pričom
došlo k odpredaju časti susediaceho pozemku vo vlastníctve V. v šírke 1,1 m a v dĺžke 81 m, čo mala
v zmysle dohody predstavovať výmeru 90 m2. Bola dohodnutá aj kúpna cena 300,- Kčs, ktorá bola

žalobcami V. uhradená. Dohoda nebola zapísaná do evidencie nehnuteľností. Následne po uzavretí
dohody začali žalobcovia odkúpenú časť pozemku riadne užívať, pričom následne začiatkom 80-tych
rokov došlo k postaveniu oplotenia medzi súčasnými parcelami registra C č. 91 a 92 a 93 a 94. Oplotenie
sa nachádza v stave ako bolo zriadené. Pri realizácii a výstavbe oplotenia pomáhal i žalovaný v 1. rade
ako aj otec žalobkyne v 2. rade a žalovaný v 2. rade nebohý pán F.. Súčasná parcela registra C č. 93
a 94 bola predtým označená ako parcela 342/2 a 341/2 a súčasná parcela registra C č. 91 a 92 bola v

minulosti označená ako parcela 343/1 a 344/1 ako vyplýva z identifikácie parciel. Odkúpenú a plotom
odčlenenú časť pozemku začali žalobcovia riadne užívať a to v rozsahu ako je uvedené v geometrickompláneč.45353231-198/2015vyhotovenomobchodnouspoločnosťouStreňogeodeticképráces.r.o. dňa
20.8.2015 presnejšie v rozsahu novovytvorených parciel citovaným geometrickým plánom registra C č.
91/2 - zastavané plochy o výmere 39 m2 a parcely registra C č. 92/2 - záhrada o výmere 14 m2.

3.Žalobcovia riadne, bez obmedzení a v dobrej miere užívali časť odkúpeného pozemku až do roku
2015, kedy došlo k spochybneniu ich vlastníckeho práva žalovanými, pričom žalobcovia až po napádaní
oprávnenosti užívania časti parciel zo strany žalovaných zistili, že nedošlo k zápisu dohody zo dňa
20.5.1973 do evidencie nehnuteľností a z toho dôvodu na LV č. XXX a č. XXX k.ú. V. sú vlastnícke

vzťahy k nehnuteľnostiam zapísané nesprávne a v rozpore so skutkovým a právnym vzťahom. Z dôvodu
vyššie uvádzaných zistení, ako aj z dôvodu, že žalovaní spochybnili vlastnícke právo žalobcov, si
žalobcovia dali vypracovať geometrický plán súčasného stavu so špecifikáciou, či existujúce oplotenie
medzi parcelami 93 a 94, a parcelami 91 a 92 zodpovedá stavu ako bol dohodnutý pri predaji pozemkov.
Z citovaného geometrického plánu vyplýva, že napriek tomu, že žalobcovia odkúpili od nebohého V. časť
z jeho parciel v šírke 1,1 m po celej dĺžke 81 m, čo predstavuje presnú výmeru 89,9 m2, v skutočnosti

oplotili a užívali iba výmeru 53 m2 a teda neužívali reálne ani to, na čo mali podľa dohody právo a čo
reálne odkúpili.

4.Z geometrického plánu tiež vyplýva, že súčasné oplotenie bolo postavené nie vo vzdialenosti 1,1 m
po celej dĺžke ale iba vo vzdialenosti prednej časti 0,83 m s následným zužovaním tak ako je uvedené

v grafickej časti geometrického plánu. Žalobcovia na základe dohody o odpredaji časti stavebného
pozemku zo dňa 20.5.1973 uzatvorenej s V. začali užívať časť odkúpených pozemkov to je začali s
ich oprávnenou držbou. Oplotenie medzi parcelami bolo postavené za pomoci pána U. a žalovaného
v 1. rade niekedy začiatkom 80 tych rokov s čím žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili, kedy však najneskôr
došlo zo strany žalobcov v 1. a 2. rade k užívaniu predmetnej časti odkúpených pozemkov - označené v

geometrickom pláne ako parc. č. 91/2 a parc. č. 92/2, títo sa ujali oprávnenej držby a v tejto držbe zotrvali
doposiaľ. K celej veci považujú žalobcovia v 1. a 2. rade uviesť, že napriek tomu, že nedošlo ku zápisu
zmeny vlastníckych práv z dohody zo dňa 20.05.1973, žalobcovia v 1. a 2. rade sa stali od r.1973 resp.
najneskôr začiatkom 80 tych rokov) oprávnenými držiteľmi predmetných častí súčasných parc. reg. C KN
č.91ač.92minimálnevrozsahuvymedzenéhovcit.geometrickompláne,totak,žesastalioprávnenými

držitel'mi časti parc. reg. C KN č. 91 v rozsahu 39 m2 a časti parc. reg. C KN č. 92 v rozsahu 14 m2 a
to predovšetkým z dôvodu, že žalobcovia nakladali s touto vecou - parc. č. 91/2 a č. 92/2 ako so svojimi
vlastnými a s ohl'adom na vyš. uvedené okolnosti boli žalobcovia v 1 .a2 . rade dobromyseľ'ní, že im vec
- parc. č.91/2 a 92/2 patria. Do právnenej držby žalobcov v 1. a 2. rade nikto nezasahoval a túto ani nikto
nespochybňoval. Žalobcovia v 1. a 2. rade od tejto doby predmetnú časť nehnutel'ností dobromysel'ne

užívali ako svoje vlastníctvo a s ohl'adom na právny stav, nadobudli vlastnícke právo k novovytvorenej
parc.reg.CKNč.91/2-zastavanéplochyovýmere39m2anovovytvorenejparc.reg.CKNč.92/2-záhrada
o výmere 14 m2 vvdržaním, nakol'ko predmetné nehnutel'nosti najneskôr od septembra 1973 užívali
ako svoje vlastníctvo po dobu stanovenú zákonom t.j. po dobu minimálne 10 rokov. Vlastnícke právo k
novovytvoreným parcelám nadobudli žalobcovia najneskôr začiatkom 90-tych rokov t.j. po uplynutí 10

rokov nepretržitej držby od postavenia oplotenia začiatkom 80-tych rokov, aj keď podľa názoru žalobcov
k nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním došlo v súlade s ust. § 507a ods. 3 najneskôr 1.4.1984,
pretože k užívaniu odkúpenej časti pozemku došlo v mesiaci september resp. najneskôr do konca roka
1973.

5.Žalobcovia sa pokúsili aj o mimosúdne majetkovo právne vyporiadanie vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam, keď žalovaní pri osobnom stretnutí dňa 10.2.2016 uviedli, že žiadnym spôsobom
nespochybňujú to, že predmetné parcely dlhodobo žalobcovia užívajú, pričom nemali vedomosť o
existencii zmluvy medzi žalobcami a nebohým pánom L.. Zároveň uviedli, že si neuplatňujú žiadne
nároky a budú súhlasiť s mimosúdnym doriešením celej záležitosti na základe dohody, ktorú podpíšu.

Na základe tohto vyjadrenia žalovaných, pripravil vtedajší právny zástupca návrh dohody, ktorú doručil
žalovaným. Po doručení dohody dňa 15.2.2016, žiadali žalovaní o opätovné stretnutie, ktoré sa
uskutočnili v kancelárií právneho zástupcu dňa 2.3.2016, kde žalovaní vyslovili presvedčenie, že na
základe ich prepočtov nesedí výmera parcely č. 91/1, ktorá podľa geometrického plánu má mať rozlohu
753 m2 a taktiež nesedí výmera parcely č. 92/1, ktorá má mať výmeru 489 m2. Z uvedeného dôvodu bolo

dohodnuté, že právny zástupca sa pokúsi u geodeta zistiť šírku pozemku na hranici medzi zastavanou
plochou a záhradou, aby si žalovaní mohli prípadne prepočítať výmeru parcely resp. požiadajú geodeta
o požiadanie stanoviska, či novovytvorená parcela 91/1 má reálne výmeru 753 m2 a či parcela 92/1má výmeru 489 m2. Na základe tejto dohody vtedajší právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade predložil
stanovisko
geodeta a to listom zo dňa 18.07.2016, v zmysle ktorého uviedol, že účelom vyhotovenia

geometrického plánu bolo zistiť výlučne výmeru novovytvorenej parcely C KN Č. 91/2 a 92/2, a to z
dôvodu, že bolo potrebné zistiť, akú výmeru od hranice pozemkov medzi pôvodnými parcela C KN č. 94
a 91 a C KN Č. 93 a 92 skutočne užívajú po oplotenie vlastníci parciel C KN č. 93, 94 ( žalobcovia 1. a 2.
rade) a zistiť zároveň, či táto výmera neprekračuje výmeru, ktorú odkúpili od V. t.j. 90 m2 (v skutočnosti
má byť 89,1 m2 ).

6.Skutočným meraním na mieste samom bolo zistené, že výmera od hranice parciel C KN Č. 94 a 91
po reálne existujúce oplotenie zodpovedá súčasnej novovytvorenej parcele C KN Č. 91/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 39 m2 a výmera od hranice parciel Č. 93 a 92 po reálne existujúce oplotenie
zodpovedá súčasnej novovytvorenej parcele Č. 92/2 o výmere 14 m2, a teda že žalobcovia v 1. a 2.
rade reálne užívajú celkom výmeru 53 m2, čím nedošlo z ich strany k užívaniu väčšej výmery, než

ktorú reálne získali kúpou od V. v roku 1973. Geodet ďalej uviedol, že novovytvorené parcely Č. 91/1
a 91/2 neboli predmetom merania, pričom v geometrickom pláne uviedol " pomerné miery vpredu a
vzadu .. ", ktoré sú podl'a vyjadrenia geodeta iba kontrolnými omernými mierami meranými pásmom
priamo v teréne, pričom mieru v strede pozemku (pozn. medzi novovytvorenými parcelami reg. C KN
Č. 91/1 a 92/1) neboli v skutočnosti merané, nakol'ko pre účely vyhotovenia geometrického plánu to

nebolo ani potrebné, avšak s ohl'adom a požiadavku vtedajšieho právneho zástupcu geodet uviedol,
že miera v strede pozemku z digitálnych súradníc (pozn. medzi novovytvorenými parcelami reg. C KN
Č. 91/1 a 92/1) je 15,79 m, o v skutočnosti meraním pásmom na mieste samom sa nemusí potvrdiť.
Zároveň geodet uviedol, že ak žalovaní v 1. a 2. rade ako vlastníci novovytvorených parc. Č. 91 /1 a
92/1 pochybnosti o ich výmere, je potrebné nechať si pozemok premerať geodetom a žalovaným bola

doručená aj kópia technickej správy o tomto meraní, v ktorej sú uvedené s utočnosti súvisiace s týmto
meraním aj ftk. cit. geometrického plánu zo dňa 20.08.2015, kde bolo farebne vyznačené geodetom
uvádzaná šírka parcely Č. 91/1 v zadnej časti tejto parcely, teda strednej časti pozemku, ktorá podl'a
súradníc na základe vyššie uvedenej informácie geodeta má šírku 15,79 m.

7.Je potrebné poukázať, že geodet uviedol i to, že ním vypracovaný geometrický plán zodpovedá
výsledkom meraní a nie je ani nad rámec dohody medzi V. a V. zo dňa 20.5.1973. Vtedajší právny
zástupca vyzval žalovaných na mimosúdne vyporiadanie celej veci, ale žalovaní na jeho list zo dňa
18.7.2016 už nereagovali a mimosúdne sa nevyporiadali. Taktiež nereagovali na výzvy súčasného
právneho zástupcu žalobcov na mimosúdne urovnanie sporu. Žalobcovia sú toho názoru, že z ich strany

došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nevovytvorenej parcele registra C č. 91/2 - zastavané plochy
o výmere 39 m2 a novovytvorenej parcele registra C č. 92/2 - záhrada o výmere 14m2 vydržaním.
Naliehavý právny záujem žalobcov na podaní tejto žaloby v súlade s ust. § 137 CSP preukazujú
žalobcovia tým, že bez určenia priebehu hranice a určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným
parcelám je obmedzené postavenie žalobcov nakladať s nehnuteľnosťou ako vlastník a ich vlastnícke

právo je žalovanými spochybňované a nebolo možné tento stav doriešiť dohodou. Žalovaní bez
akýchkoľvek dôvodov spochybňujú vlastnícke právo žalobcov a novovytvorené parcely neuznávajú a
tým žalobcov obmedzujú a spochybňujú pri realizácií ich vlastníckeho práva.

8.Žalobcovia na preukázanie svojho nároku predložili LV č. XXX a XXX k.ú. V., dohodu zo dňa

20.5.1973, identifikáciu parciel, geometrický plán, návrh dohody vyporiadania vlastníckych vzťahov zo
dňa 4.2.2016, návrh dohody o urovnaní a návrhu na zápis práv k nehnuteľnostiam vkladom. List zo dňa
15.2.2016, list právneho zástupcu zo dňa 18.7.2016, 26.10.2016 a technickú správu zo dňa 21.8.2015.
Ďalej navrhli znalecké dokazovanie vo veci, výsluch geodeta Ing. Gabriela Streňa, výsluch strán sporu.

9.Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.1.2017 uviedli, že dňa 6.8.1980 uzavreli
kúpnu zmluvu o odkúpení nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. V. zapísaných na LV č. XXX ako
parcela č. 91 - zastavaná plocha o výmere 792 m2, č. 92 - záhrada o výmere 503 m2 a za tieto
nehnuteľností pravidelne uhrádzali obecnému úradu daň z nehnuteľností. Podľa dohody o odpredaní
čiastkystavebnéhopozemkuuzavretejmedzipredávajúcimV.akupujúcimV.zodňa20.5.1973odpredal

pán L. pánovi L.asť pozemku z parciel č. 91 a 92 po celej dlžke 81m do šírky 1,1 m čo predstavuje 90 m
a nie 53 m2. Pri našej kúpe pozemku v roku 1980 nás pán L. neinformoval o opredaji časti pozemku a aj
táto časť sa stala naším vlastníctvom. Až v roku 2015 nás o tejto skutočností informovali žalobcovia. túto
časť pozemku žalobcovia od kúpi aj reálne užívajú ale od roku 1980 až doposiaľ uhrádzali žalovaní daň znehnuteľnostíajtútočasťpozemku,nakoľkozostranyžalobcovnedošlokzápisuvkatastrinehnuteľností
a žalovaní o tejto kúpe nemali vedomosť.

10. Na základe uzavretej dohody nadobudli žalobcovia vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám č.
91/2a92/2vydržaním. Vskutočnostižalobcoviaktýmtoparcelámnadobudlivlastníckeprávovydržaním
v roku 2015 a pritom súd od roku 1980 spolu s manželkou bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel 91 a
92. Nesúhlasia s tým, že na základe geometrického plánu žalobcovia v skutočnosti užívajú iba výmeru
53 m2 a teda, že reálne neužívali ani to, že v skutočnosti na základe dohody z roku 1973 mali právo

užívať. Žalobcovia tvrdia, že vydržali výmeru 53m2, ale v skutočnosti užívajú 93m2. Geodet udáva, že
novovytvorené parcely 91/1 a 91/2 neboli predmetom merania, pričom v geometrickom pláne uviedol,
že omerné miery vpredu i vzadu, ktorú sú podľa jeho vyjadrenia iba kontrolnými omernými mierami
meranými pásmom priamo v teréne, pričom miery v strede pozemku neboli v skutočnosti merané,
nakoľko to nebolo potrebné a šírka bola určená z digitálnych súradníc na 15,79 m avšak v skutočnosti
je to 14,6m. Vzhľadom na tieto nezrovnalosti nesúhlasili s geometrickým plánom ani s navrhovaným

petitom nakoľko v skutočnosti zostane 37 m2 zapísaných na ich LV, pričom aj táto časť zostane naďalej v
užívaní žalobcov. Nesúhlasili ani s tým, že ako žalovaní spochybňujú vlastnícke právo žalobcov, pretože
iba žiadajú, aby bolo vlastnícke právo určené tak, ako v skutočnosti je.

11.Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.2.2017 uviedli, že im nie je zrejmé, z akého

dôvodu žalovaní nesúhlasia s tým, že žalobcovia užívajú menšiu výmeru ako odkúpili. Ich tvrdenia
o tom, že žalobcovia reálne užívajú 90m2 sú len domnienkami, ktoré navyše nijakým relevantným
dôkazom nepreukázali. Tiež nepreukázali ako dospeli k záveru, že v strede je šírka 14,6m. Sám geodet
uviedol, že pre jeho účely neboli potrebné merania, na ktoré žalovaní poukazujú a že geometrický
plán bol vypracovaný na základe skutočného merania na mieste samom. Vzhľadom na to, že žalovaní

spochybňujú geometrický plán, navrhujú, aby súd vypočul geodeta Ing. Gabriela Streňa, ktorý by
jednoznačne vysvetlil spôsob merania a vypracovania geometrického plánu. Ak by ani jeho výpoveď
neodstránila rozpory navrhujú, aby súd nariadil znalecké dokazovanie príslušným znalcom z odboru
geodézie a kartografie.

12.Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.3.2017 uviedli, že vo svojom predchádzajúcom
vyjadrení nespochybňovali nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k spornej časti pozemku
vydržaním, ale namietajú, že k vydržaniu podľa názoru žalobcov malo dôjsť najneskôr dňa 1.4.1984 a
to vychádzajúc aj z toho, že ku kúpe ich pozemku a teraz z časti aj sporného pozemku došlo 6.8.1980 a
to zastavaná plocha o výmere 792 m2 a záhrady o výmere 503 m2. K vydržaniu malo dôjsť na základe

dohody z 20.5.1973 a k údajnému povereniu podpisov malo dôjsť na Miestnom národnom výbore
VM. dňa 31.7.1973, pričom chýba pod akým číslom bolo overenie podpisov zaevidované. Predmetom
odpredaja malo byť 90 m2, ale vydržaním mali žalobcovia získať 39 m2 a 14 m2, čo nie je v súlade
s údajnou dohodou. K vydržaniu je tento doklad právne irelevantný a preto k vydržaniu dôjsť oficiálne
nemohlo. Ďalej uviedli, že predložený geometrický plán nebol vypracovaný v súlade so skutočnosťou

preto predkladajú kópiu geometrického plánu vypracovnaého Ing. Gabrielom Bodorom. Podľa tohto
geometrického plánu je rozdiel mínu 82 m2. Žalobcovia v skutočnosti neužívajú reálne výmeru, ktorá by
zodpovedala veľkosti pozemku od hranice pozemkov po existujúce oplotenie, teda reálne vymedzenú
výmeruvterénenakoľkoznalecžalobcovtútovýmeruneurčilsprávne.Trvajúnatom,žereálnejevýmera
určená nimi predloženom geometrickom pláne.

13.Žalovaní predložili znalecký posudok znalca Ing. Gabriela Bodora, dohodu o odpredaji čiastky
stavebného pozemku a navrhli vypočuť strany sporu a geodeta Ing. Gabriela Bodora.

14.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, znaleckými posudkami, geometrickými plánmi a

zistil tento skutkový stav:

15.Žalobcovia sú vedení ako bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú.
V. a to parcely registra C č. 93 - záhrady o výmere 431 m2, č. 94 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
620 m2, a domu č. súp. 11 postaveného na parcele č. 94 a to titulom kúpy v roku 1972. Žalovaní sú

vedení ako bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. V. a to parcely
registra C č. 91 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2, č.92 - záhrady o výmere 503 m2, a
domu č. súp. 10 postaveného na parcele č. 91 a to titulom kúpy v roku 1980.16.Dňa 20.5.1973 uzavrel V. a V. dohodu o odpredaní čiastky stavebného pozemku, z ktorej vyplýva,
že V. odpredáva zo svojho stavebného pozemku dom č. 57 pre kupujúceho V. bytom V. č. XX ku
jeho stavebnému pozemku č. 341/2 vo výmere 581 m2 a 342/2 vo výmere 436 m2 čiastku zo svojho

susediaceho pozemku dom č. 57 po celej dĺžke 81 m do šírky 1,1 m čo predstavuje 90 m2 stavebnej
plochy. U V. je to dolná časť pozemku a u V. horná časť pozemku - čiže pozemky spolu susesdia. Táto
výmera pozemku sa odpredáva podľa vzájomnej dohody za sumu 300,- Kčs. Podpisy na dohode boli
overené dňa 31.7.1973 Miestnym národným výborom Veľké Revištia bez čísla overenia.

17.Podľa identifikácie parciel Okresného úradu Sobrance zo dňa 23.11.2016 nehnuteľnosti boli pôvodne
vedené v pozemnoknižnej vložke č. 26 ako parcela č. 520 kat. územia V.. Podľa stavu údajov evidencie
nehnuteľností boli nehnuteľnosti vedené ako parcely č. 343/1 zastavaná plochy - v súčasnosti podľa
stavu registra C ako parcela č. 91 - zastavaná plocha o výmere 792 m2. Ako parcela č. 344/1 záhrady
- v súčasnosti podľa stavu registra C ako parcela č. 92 - záhrady o výmere 503 m2, parcela č. 342/2
- záhrady podľa registra C vedená ako parcela č. 93 - záhrady o výmere 431 m2, parcela č. 341/2 -

zastavané plochy v súčasnosti podľa údajov registra C ako parcela č. 94 - zastavané plochy o výmere
620 m2.

18.Geometrickým plánom Ing. Gabriela Streňa zo dňa 20.8.2015 č. 45353221-198/2015 boli vytvorené
z parcely registra C č. 91 parcely č. 91/1 - zastavané plochy o výmere 753 m2 a č. 91/2 - zastavané

plochy o výmere 39 m2. Z parcely registra C č. 92 boli vytvorené parcely č. 92/1 - záhrada o výmere
489 m2 a č. 92/2 - záhrada o výmere 14 m2.

19. Podľa zamerania skutočného užívacieho stavu geodeta Ing. Gabriela Bodora plocha užívaná na
parcele č. 91 predstavuje 742 m2, parcela č. 92 - 471 m2, spolu 1213 m2. Podľa zamerania je skutočná

výmera pozemkov evidovaných na LV 1295 m2 čo je rozdiel 82 m2 v neprospech žalovaných oproti
evidencii na LV.

20.Zo znaleckého posudku č. 5/2018 znalca Ing. Miroslava Mihalika bolo zistené, že z nameraných
údajov vyplýva, že žalobcovia na parcelách č. 93 a 94 užívajú o 89 m2 viac, t.j. užívajú 1140 m2, pričom

z LV vyplýva, že majú užívať spolu 1051 m2 (parcela 94-výmera 620m2 a parcela 93-výmera 431m2.)
Z nameraných údajov ďalej vyplýva, že žalovaní na parcelách č. 91 a 92 užívajú o 89 m2 menej, t.j.
užívajú 1206 m2, pričom z LV vyplýva, že majú užívať spolu 1295 m2 (parcela 91-výmera 792m2 a
parcela 92-výmera 503m2.) Výmery parciel sú zapísané v súlade s krajnými dovolenými odchýlkami pre
výpočet výmer: U mp=1.68 x odmocnina P -1,60. V posudku sa ďalej uvádza, že súčasťou posudku je aj

vypracovaný geometrický plán 19C/246/2016-4/2018, ktorý v novovytvorených parcelách 91/4 o výmere
51 m2 a 92/4 o výmere 38 m2 predstavuje tú časť parciel, ktorú užívajú žalobcovia z parciel žalovaných.
Geometrickým plánom vypracovaným ku znaleckému posudku č. 19C/246/2016-4/2018 boli vytvorené
z parcely registra C č. 91 parcely č. 91/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 741 m2 a č. 91/4 -
zastavané plochy o výmere 51 m2. Z parcely registra C č. 92 boli vytvorené parcely č. 92/3 - orná pôda

o výmere 465 m2 a č. 92/4 - záhrada o výmere 38 m2.

21. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka účinnému k 20.5.1973 osobné vlastníctvo k veci možno
nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnému k 20.5.1973 ak sa prevádza hnuteľná vec na
základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnému k 20.5.1973 k zmluve o prevode nehnuteľnosti je

potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť
predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú
vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan

aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1983 ak ide o pozemok alebo jeho časť,
ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan

nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v §
200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného
plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku,
má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku
dohodou zriadi právo osobného užívania.

Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1983 do doby podľa odsekov 1 a 2
si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá

ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel číslo 93 a 94 zapísaných na LV číslo XXX
k.ú. V. žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich parciel číslo 91 a 92 zapísaných na
LV č. XXX k.ú. V.. Žalobcovia tvrdili, že v roku 1973 im pôvodný vlastník parciel číslo 91 a 92 pán L.
predal časť z týchto parciel o výmere 89 resp. 90m2, a to po celej dĺžke 81 metrov a v šírke 1,1 metra.

Žalobcovia o predaji predložili „Dohodu o odpredaji čiastky stavebného pozemku“ zo dňa 20.5.1973,
ktorá tieto tvrdenia preukazuje.

23. Vzhľadom na uvedené sa žalobcovia po zmene žalobného návrhu domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel číslo 91/4 o výmere 51 metrov štvorcových

a 92/4 o výmere 38 metrov štvorcových vytvorených geometrickým plánom znalca Ing. Mihálika, a to
titulom vydržania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.5.1973. Podľa pôvodného textu navrhovaného
petitu žalobcovia žiadali, aby im bolo určené vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám registra
C číslo 91/2 o výmere 39 metrov štvorcových a číslo 92/2 o výmere 14 metrov štvorcových. K zmene
žalobného petitu zo strany žalobcov došlo potom, keď žalovaní namietali výmeru, ku ktorej určenia

vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali. Podľa ich názoru žalobcovia užívajú väčšiu výmeru ako
požadovali pôvodným žalobným petitom, čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie. Žalovaní vo svojich
prvotných vyjadreniach vlastnícke právo žalobcov uznávali, z čoho súd aj vychádzal pri predbežnom
právnom posúdení, avšak nie k výmere, ktorú požadovali pôvodným petitom. Tvrdili, že žalobcovia
vydržali a užívajú väčšiu výmeru ako požadujú. Neskôr vlastnícke právo žalobcov už neuznávali vôbec

dôvodiac, že im patrí vlastnícke právo k celým výmerám parciel 91 a 92, pretože ich tak kúpili a tak
sú evidované v katastri. Žalobcovia pri podaní žaloby prakticky nemali vyjasnenú otázku, či plot medzi
nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných prebieha po katastrálnej hranici alebo je posunutý smerom do
parciel číslo 91 a 92 evidovaných v katastri nehnuteľností v prospech žalovaných. Ak bol plot posunutý
do pozemkov žalovaných, nebola vyriešená otázka, či posun predstavuje 89 metrov štvorcových alebo

pôvodne navrhovaných 53 metrov štvorcových. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné v prvom rade
vyriešiť otázku či oplotenie medzi susediacimi pozemkami strán sporu prebieha po katastrálnej hranici, a
ak nie, koľko metrov štvorcových z nehnuteľností evidovaných v katastri na žalovaných je za oplotením
a užívajú ich žalobcovia.

24.Geometerický plán pôvodne predložený žalobcami a vypracovaný Ing. Streňom túto otázku
nezodpovedal, pretože samotní žalobcovia uznali, že merania neboli presné, pretože znalec nemal
prístup k potrebným meraniam, a obdobná situácia sa opakovala aj pri súkromnom znaleckom
posudku Ing. Mihála, ktorý žalobcovia do konania predložili. Z uvedeného dôvodu súd nariadil znaleckédokazovanie, ktoré preukázalo, že oplotenie medzi pozemkami číslo 93,94 a 91,92 neprebieha po
katastrálnej hranici uvedených parciel, ale je postavené na parcelách číslo 91 a 92, teda na pozemkoch
žalovaných. Z nameraných údajov ďalej vyplýva, že žalovaní na parcelách č. 91 a 92 užívajú o 89 m2

menej, t.j. užívajú 1206 m2, pričom z LV vyplýva, že majú užívať spolu 1295 m2 (parcela 91-výmera
792m2 a parcela 92-výmera 503m2.) a žalobcovia na parcelách č. 93 a 94 užívajú o 89 m2 viac, t.j.
užívajú 1140 m2, pričom z LV vyplýva, že majú užívať spolu 1051 m2 (parcela 94-výmera 620m2 a
parcela 93-výmera 431m2.). Plocha, ktorú z parciel 91 a 92 užívajú žalobcovia tak zodpovedá výmere,
ktorú žalobcovia v roku 1973 zakúpili, a tak je aj vedené oplotenie medzi susediacimi pozemkami.

25.Vzhľadom na to, že bola vyriešená otázka priebehu oplotenia medzi susediacimi pozemkami ako
aj otázka reálne užívaných výmer strán sporu, bolo potrebné vyriešiť otázku, či žalobcovia nadobudli
vlastnícke právo k 89m2, ktoré zakúpili v roku 1973. Žalobcovia vychádzajú z toho, že zakúpenú časť
v reálne vyčlenenom stave spolu so svojimi pozemkami číslo 93 a 94 užívajú od roku 1973, a preto
zakúpenú výmeru 89m2 vydržali. Žalovaní namietali, že žalobcovia nemajú titul na užívanie zakúpenej

výmery a ich vlastnícke právo neuznávajú. Súd dospel k záveru, že žalobcovia titul na užívanie výmery
89m2 mali, a to kúpnu zmluvu z roku 1973. Aj keď je zmluva koncipovaná pomerne neformálne, obsah
právneho úkonu je zrejmý - predaj 90m2 žalobcovi pôvodným vlastníkom susedných parciel pánom
Dančom. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním však chýba žalobcom dobromyseľnosť.

26. Podľa rozhodnutia NS SR číslo 4 Cdo 261/2012 publikovaného v zbierke rozhodnutí pod číslom
73/2015, oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že je vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka
v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná
štátnym notárstvom v zmysle zákona číslo 95/1963 Zb. V konaní bolo preukázané, že pôvodný vlastník

pozemkov parcelné číslo 93 a 94 ( predtým 341/2 a 342/2 podľa identifikácie parciel) pán Danč predal
zo svojich pozemkov žalovanému 90m2 a to pozdĺžne 81m a o šírke 1,1 m. Zmluva bola uzavretá v
roku 1973. Podľa ustanovenia § 133 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, sa
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam okrem iného nadobúdalo aj kúpnou zmluvou. Podľa § 134 ods. 2
vtedy účinného Občianskeho zákonníka, k zmluve o prevode nehnuteľnosti bola potrebné registrácia

štátnym notárstvom a vlastnícke právo prechádzalo na nadobúdateľa až registráciou zmluvy. V čase
vstupu žalobcov do držby kúpenej časti pozemku Občiansky zákonník vydržanie neupravoval. Vydržanie
zaviedla až jeho novela zák. č. 131/1982 Zb. od 1.4.1983, avšak v obmedzenom rozsahu. Ak išlo
o užívanie pozemkov, ku ktorým mohlo byť zriadené právo osobného užívania, uplynutím 10 ročnej
vydržacej doby pozemok vydržal štát, a nie užívateľ. Zmena nastala novelou Občianskeho zákonníka

číslo 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, ktorá už umožnila nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
a zároveň umožnila započítanie nepretržitej držby pred 1.1.1992. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka po 1.1.1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnej veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu 10 rokov. Ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý nastáva priamo
zozákona,aksúsplnenépodmienkyustanovenézákonom. Zákonprenadobudnutiavlastníckehopráva

týmto spôsobom vyžaduje oprávnenú držbu a nerušenú držbu po predpísanú dobu 10 rokov. Ak sú tieto
podmienky splnené kumulatívne, nastáva právna skutočnosť vydržania.

27.Podľazákonaoprávnenýmdržiteľomjeten,ktovzhľadomnavšetkyokolnostijedobromyseľnývtom,
že mu vec patrí (§130 ods. 1 OZ). Dobromyseľnú držbu zakladá titul, na základe ktorého nadobúdateľ

vstupuje v dobrej viere do výkonu práv vlastníka a pre ktorý sa oprávnene cíti byť vlastníkom. Zákon
však dobromyseľnosť podmieňuje „zreteľom na všetky okolnosti“. Podľa vyššie citovaného rozhodnutia
najvyššieho súdu, o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a
pritom ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu

od každého požadovať. Ospravedlniteľný nie je omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držby ujal. Len výnimočne
možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.
K takémuto záveru dospel Najvyšší súd SR opakovane vo svojich rozhodnutiach (napr. 3Cdo 97/2009,
3 MCdo 8/2010, 4 Cdo 283/2009).

28. Judikatúra pri inštitúte vydržania ustálila, že posúdenie dobromyseľnosti je potrebné hodnotiť vždy
objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska strany sporu a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri
bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobudôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. V súdenej veci je nepochybné, že žalobcovia sa ujali držby
pozemkov na základe kúpnej zmluvy v roku 1973, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci
zákon registráciu vyžadoval. Žalobcovia tak nezachovali potrebnú mieru opatrnosti pri kúpe pozemkov,

pretože požiadavka zákona registrovať zmluvu bola upravená v zákone jasne a zrozumiteľne aj pre
bežného občana. Vzhľadom na uvedené chýba žalobcom jeden zo zákonných predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to dobromyseľnosť, preto nemohli nadobudnú vlastnícke
právo k súdeným nehnuteľnostiam vydržaním. Súd preto žalobu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Trovy konania patrili žalovaným ako strane
plne úspešnej v konaní. Žalovaní trovy konania nepožadovali, preto im ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.