Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21Csp/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209485
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616209485.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsudkyňouJUDr.KristinouGlezgovouvsporežalobcuPohotovosť,s.r.o.,Pribinova

25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému Y. S., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. Z. XXX, W. C. v konaní
o zaplatenie 908,16 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a mi e t a .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške tejto náhrady
rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 25.07.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 908,16 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba v zmysle

úverovej zmluvy č. XXXXXXX ako veriteľ poskytol žalovanému dňa 04.11.2008 úver vo výške 464,71
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 443,47 Eur spolu 908,16
Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 12. mesačných splátkach po 75,68 Eur počnúc dňom
24.12.2008. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, sa sporové strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve
tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívoustýmspojenou.Žalobcazaslalžalovanémuviaceréupozorneniazdôvoduomeškaniaso

zaplatením splátok. Žalovaný na tieto výzvy nereagoval. Nakoľko žalovaný vyššie uvedeným spôsobom
porušil dojednania zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, dňa 29.03.2009 sa dlh stal splatným. Žalobca
podal dňa 31.05.2009 trestné oznámenie na žalovaného na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Lučenec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle ho nesplácať. Toto
podozrenie žalobcu vyplývalo z toho, že žalovaný v prospech zmluvy o úvere nezaplatil žiadnu splátku,
aj keď mal finančné prostriedky. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaný vedel, že úver nebude

splácať, čím ho uviedol do omylu a spôsobil mu škodu. Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č.k.
22T/211/2009-50 zo dňa 23.09.2009 uznal žalovaného vinným z prečinu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
31.12.2009 a vykonateľnosť 31.12.2009. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného
rozkazu neuhradil žiadnu platbu. Preto žalobca žiadal vydať platobný rozkaz a zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 908,16 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% od 29.03.2009 do zaplatenia a trov

konania.

2. Uznesením č. k. 21Csp/17/2016-38 zo dňa 27.12.2016 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe.
Žalovaný sa k veci v lehote určenej súdom vyjadril v podaní zo dňa 18.01.2017, v ktorom uviedol, žesúhlasí v plnom rozsahu s podaným návrhom a je si vedomý svojho dlhu. Nedokáže uhradiť celý dlh,
je ochotný pristúpiť na splátky po 25,- Eur mesačne.

3. Uznesením č. k. 21Csp/17/2016-44 zo dňa 20.01.2017 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k
vyjadreniu žalovaného. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.02.2017 uviedol, že podľa bodu 4
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa
zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok, stáva sa dlh splatný celý okamžite. Žalobca so žalovaným dňa 04.11.2008 uzatvorili

zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 443,47 Eur spolu vo výške
908,19 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 24.12.2008. Žalovaný sa celkovú
sumu vo výške 908,16 Eur zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur počnúc dňom
24.12.2008.Žalovanývprospechzmluvyoúverenehradilžiadnusplátku.Nazákladehrubéhoporušenia
povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa jeho dlh

stal splatný dňa 29.03.2009. Žalovaný po splatnosti dlhu uhradil len jednu platbu vo výške 230,78 Eur a
to dňa 18.06.2012, ďalej svoj dlh nesplácal. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal
ani len snahu splácať dlh postupne. Žalovaný mohol požiadať i o posun splátkového kalendára, ale ani
túto možnosť nevyužil. Dlh žalovaného je po splatnosti takmer 8 rokov. Žalobca vzhľadom na uvedené
so splátkami vo výške 25,- Eur nesúhlasí.

4. Uznesením č. k. 21Csp/17/2016-48 zo dňa 23.02.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k
vyjadreniu žalobcu. Žalovaný sa k veci v lehote určenej súdom nevyjadril.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 CSP z dôvodu § 297 písm. b/

CSP a to dňa 12.04.2017, pričom žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobca uzatvoril so žalovaným
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha prieskumnej povinnosti súdu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, preto je súd povinný prihliadať na oslabenie nároku žalobcu. Súd zároveň
dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej lehoty v
zmysle § 106 ods. 1 OZ.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca dňa 29.05.2017 v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa nepovažuje za správne, nakoľko zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným
nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
a práve preto súd nebol oprávnený prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva a na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/123/2017-70 zo dňa 21.03.2018 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v konaní
sa žalobca žalobou podanou dňa 25.07.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 908,16 Eur

s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovaným. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.
k. 22T/211/2009-50 zo dňa 23.09.2009, právoplatným dňa 31.12.2009 bol žalovaný uznaný vinným
z uvedeného prečinu v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom (veriteľom) dňa
04.11.2008. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o

úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd konaná o
nároku žalobcu na „náhradu škody“ a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo
právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa
vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č.
250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu.

8. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa §
100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka),
okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný
postup nebol a nie je správny, a v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje

- vec nesprávne právne posúdil, ako namieta žalobca v odvolaní.9.Súdvovecivytýčilpojednávanienadeň23.05.2018,ktoréhosažalobcanezúčastnil,pričomdoručenie
predvolania mal včas a riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal rozhodnúť
vo svojej neprítomnosti.

10.Žalovanýnapojednávanížiadalžalobuzamietnuťavzniesolnámietkupremlčaniazdôvoduuplynutia
premlčacej doby.

11. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, trestným rozkazom, všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o úvere, rozsudkom
Okresného súdu Lučenec, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici a pripojeným spisom
Okresného súdu Lučenec 22T/211/2009, teda jeho podstatným obsahom.

12. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.07.2016, domáhal zaplatenia

sumy 908,16 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.03.2009 do zaplatenia
a náhrady vzniknutých trov konania. Žalobou sa žalobca domáhal svojho nároku na základe zmysle
zmluvy o úvere č. XXXXXXX ako veriteľ na tom základe, že poskytol žalovanému dňa 04.11.2008 úver
vo výške 464,71 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 443,47 Eur, spolu
908,18 Eur (v zmluve nesprávne uvedených 908,19 Eur) v 12. mesačných splátkach po 75,68 Eur

počnúc dňom 24.12.2008. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru tvoril tretinu poplatku
za úver dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku mali predstavovať náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere. Z dôvodu nesplatenia úveru žalobca podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru
Lučenec pre podozrenie z trestnej činnosti s tým, že oznamovateľovi vznikla škoda vo výške 920,10 Eur.

13. Trestným rozkazom sudkyne Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/211/2009-50 zo dňa 23.09.2009
bol uznaný žalovaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a bol mu
uložený trest odňatia vo výmere 1 roka nepodmienečne. Žalobcu ako poškodeného súd s jeho nárokom
na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 31.12.2009.

14. Žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného Y. S. na zaplatenie
sumy 908,16 Eur s prísl. titulom náhrady škody v zmysle rozhodnutia vydaného v trestnom konaní pod
sp.zn. 22T/211/2009.

15. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 420 ods. OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

21. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaný ako dlžník
uzavrel dňa 04.11.2008 zmluvu o úvere so žalobcom ako veriteľom, na základe ktorej mu bola vyplatená
suma 464,71 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 443,47 Eur, spolu

908,18 Eur v 12. mesačných splátkach po 75,68 Eur počnúc dňom 24.12.2008.

23. Žalovaný bol trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 22T/211/2009 zo dňa 21.09.2009 uznaný
vinným na tom skutkovom základe, že dňa 03.11.2008 v I. Z. v snahe získať neoprávnený finančný
prospech v žiadosti o úver č. XXXXXXXŽ pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava uviedol

nepravdivé údaje o výške svojich výdavkov, na podklade ktorých mu bola žiadosť schválená a následne
dňa 04.11.2008 v Lučenci uzavrel s označenou spoločnosťou zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 14 000,- Sk (464,71 Eur), uvedenú sumu prevzal a zmluvne
sa zaviazal, že poskytnutý úver zvýšený o príslušný úrok uhradí v 12. mesačných splátkach po 2 280,-
Sk (75,68 Eur), napriek tomu však splátky neuhrádzal a spôsobil tak spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r.
o. Bratislava škodu vo výške 18 453,- Sk (612,53 Eur), čím spáchal trestný čin úverového podvodu

podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 31.12.2009. Žalobca bol odkázaný
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku.
Žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru nič neuhradil.

24. Nakoľko podľa § 195 Civilného sporového poriadku je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní

viazaný, bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu.

25. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 04.11.2008 uzavretá zmluva o úvere.

26. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur v zmysle
zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 04.11.2008. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že si v tomto konaní
uplatňuje nárok titulom náhrady škody v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Lučenec 22T/211/2009.
Žalovaný Y. S.Č. na pojednávaní dňa 23.05.2018 vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania.

27. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom,
kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu,
plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Súd v konaní nemal
zosplatnenie úveru preukázané (žalobca oznámenie o zosplatnení úveru súdu nepredložil). Subjektívna

premlčacia doba, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel, že za škodu zodpovedá žalovaný a
aká škoda mu vznikla, začala plynúť doručením trestného rozkazu č. k. 22T/211/2009 žalobcovi, t.j.
28.09.2009, čo vyplýva z návratky o doručení v trestnom spise a uplynula dňa 28.09.2011. Žalobca podal
žalobu na Okresnom súdu Lučenec dňa 25.07.2016, teda po uplynutí premlčacej dvojročnej subjektívnej
doby, preto súd nemohol nároku žalobcu vyhovieť. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

28.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania vo
výške 100%. Súd preto vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej
výške. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.