Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209485
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616209485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Y. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. Z. 194, XXX XX G. nad Q., o zaplatenie 908,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21Csp/17/2016 - 86, zo dňa 23. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta. Žalovaný má právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že takto rozhodol v ďalšom konaní, ako na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/123/2017-70 zo dňa 21.03.2018 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na to, že
námietka premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nebola vznesená
a súd nebol oprávnený na premlčanie prihliadať ex offo.

3.Žalovanýnapojednávaníkonanomdňa23.05.2018vzniesolvočinárokužalobcunámietkupremlčania
(§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu uplynutia premlčacej doby
(§ 106 Občianskeho zákonníka).

4. Podanou žalobu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 908,16 eur s príslušenstvom.
Odôvodňoval to tým, že žalobca uzatvoril s žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 464,71 eur s tým, že žalovaný mal

žalobcovi vrátiť túto sumu navýšenú o sumu 443,47 eur (spolu mal zaplatiť 908,19 eur). Žalovaný
úver vôbec nesplácal. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/211/2009-50 zo dňa
23.09.2009, právoplatným dňa 31.12.2009, bol žalovaný uznaný vinným z prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovaným, práve v súvislosti s vyššie uvedenou
úverovou zmluvou, ktorú uzavrel s žalobcom (veriteľom). Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd
poškodeného Pohotovosť s.r.o. odkázal s nárokom na náhradu škody (§ 420 Občianskeho zákonníka)
na občiansko-právne konanie.

5. Podľa § CSP je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný - bol splnený jeden z
predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu. Druhým predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody - táto vyplýva z vyššie uvedenej zmluvy o úvere.6. Z hľadiska ustanovení § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku na náhradu škody
je žalobcom uplatnený nárok premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote (ods. 1 § 106),

ktorá v danom prípade uplynula dňa 28.09.2011. Táto lehota začala plynúť odo dňa, kedy sa poškodený
preukázateľne dozvedel o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá, t.j. od doručenia trestného
rozkazu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 28.09.2009, čo vyplýva z návratky o doručení založenej
v trestnom spise. Žalobca žalobu na súd podal dňa 25.07.2016, teda po márnom uplynutí 2-ročnej
subjektívnej premlčacej doby. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku súd žalobu žalobcu zamietol.

7. 4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci
mal plný úspech žalovaný, preto žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O
výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom
a nesprávne právne posúdil vec. Žalobca sa v konaní domáha náhrady škody s príslušenstvom, kedy
s týmto nárokom žalobcu na občianskoprávne konanie odkázal súd rozhodnutím vydaným v trestnom

konaní, v ktorom bola žalovaný uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového
podvodu. Z hľadiska premlčania práva na náhradu škody aj napriek špecifickému charakteru úpravy
treba aplikovať i ust. § 110 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak bolo právo na náhradu škody
priznané právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne ak povinný uznal svoju povinnosť nahradiť škodu,
neuplatnia sa kombinované premlčacie doby (§ 106), ale desaťročná premlčacia doba so začiatkom

plynutia stanoveným v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa z trestného rozsudku
dozvedel výšku spôsobenej škody, ktorá je jedným z predpokladov plynutia subjektívnej premlčacej
doby.Začiatokplynutiaobjektívnejpremlčacejdobyjeviazanýnaudalosť,zktorejškodavznikla.Žalobca
má zato, že žalobu podal v objektívnej lehote na náhradu škody.

10. Na tunajšom súde prebiehalo exekučné konanie vedené pod sp.zn. 12Er/932/2010 v ktorom
vystupoval žalobca ako oprávnený a žalovaný ako povinný a v ktorom sa vymáhal nárok vyplývajúci z
uzatvorenejzmluvyoúvere.Vzmysle§112Občianskehozákonníka,akveriteľvpremlčacejdobeuplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od toho uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre

ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil, vo veci správne rozhodol. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

Odvolací súd sa v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu
potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd
svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

15. Žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom

a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia.

16. Občiansky zákonník upravuje premlčateľnosť práv v ustanovení § 100 a nasledujúcich. Ide o
„všeobecnú“ premlčaciu dobu, ktorá je trojročná a uplatní sa všade tam, kde zákon pre určité právoneupravuje osobitnú premlčaciu dobu. Pri práve na náhradu škody Občiansky zákonník stanovuje
kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 106 ods. 1) a objektívnu (§ 106 ods. 2). Tieto premlčacie
doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna

premlčacia doba je trojročná, alebo desaťročná v prípade, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne
Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania,
nemožno právo na náhradu škody priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí,
a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. V danom prípade súd
založil svoje rozhodnutie na preukázanom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Potom

nebolo dôvodné a ani právne významné zaoberať sa aj plynutím 10-ročnej objektívnej premlčacej
doby. Odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej by mu podľa jeho názoru malo prislúchať právo
uplatniť nárok v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe, je nedôvodná. Navyše, pokiaľ v súvislosti s
premlčaním v danom prípade poukazuje na desaťročnú premlčaciu dobu stanovenú v ust. § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie nesprávne vykladá. Pokiaľ namieta, že súd mal zároveň, a to
odhliadnuc od osobitnej právnej úpravy premlčania nároku na náhrady škody, aplikovať aj ust. § 110 ods.

1 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že: „ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť“, treba
uviesť, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje k samotnému „výkonu“ práva, teda práva priznaného
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (taktiež ak dlžník právo písomne uznal právne
relevantným spôsobom).

17. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje dlhodobému
trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Aby nedochádzalo k situáciám, kedy by si veriteľ

síce svoje právo uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, avšak k jeho priznaniu by došlo až po
jej uplynutí, zákon upravuje inštitúty spočívania premlčacej doby (dočasné zastavenie jej plynutia) a
pretrhnutia premlčacej doby (kedy sa zo zákonom stanovených predpokladov plynutie doby zastaví, ale
po odpadnutí prekážky plynutie doby nepokračuje - uplynutá časť lehoty sa nezohľadní - ale začína
plynúť doba od nového začiatku). Žalobca súdu ničím nepreukázal, že v prejednávanom prípade malo

dôjsť resp. došlo k spočívaniu premlčania v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka.

18. Žalobca právo na náhrady škody uplatnil podaním žaloby na Okresnom súde Lučenec dňa
25.07.2016, okresný súd správne vo svojom rozhodnutí konštatoval, že to bolo po uplynutí subjektívnej
premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto
žalovanému prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko
však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o

výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací
súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp.
zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).