Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205614
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215205614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému P. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX
W., o zaplatenie 399,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
5C/368/2015-64 zo dňa 06.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o
zaplatenie sumy 279,91 Eur s prísl. a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vyslovil, že
žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 261 ods.3 písm.d/, § 497, § 499 a § 502
Obchodného zákonníka a ust.§ 52, § 53, § 53a, § 107, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu 19.03.2012, zároveň ust.§ 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a článku ods.1,2 a článku 5, 6 ods.1, 7 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 a § 3 ods.3 a
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
uvedené v ust.§ 53 ods.4 Občianskeho zákonníka iba príkladmo. Na uzavretie zmluvy o úvere (zmluvy o
pôžičke)zodňa19.03.2012spoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.použilaformulárspredtlačeným
textom bez možnosti žalovaného ovplyvniť jeho obsah, ktorý je ale voľným okom takmer nečitateľný.

Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s týmto textom
a vyhodnotiť jeho dôsledky. Spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako dodávateľovi pritom nič
nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým
rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je
odkaz na úverové zmluvné podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti spotrebiteľa,
mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť
preštudovania zmluvy v celom jej rozsahu, včítane úverových zmluvných podmienok.

4. Podľa názoru súdu dodávateľ Consumer Finance Holding, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy na
uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa
od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane všeobecných úverových podmienok a týmzískať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť ich dôsledky na neho ako
spotrebiteľa.

5. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. pri uzatváraní úverovej zmluvy (zmluvy o pôžičke) konala
spôsobom, pre ktorý je táto zmluva neplatná zo skôr uvedených dôvodov (veľkosť písma predtlačeného
textu formulárovej zmluvy použitej na uzatvorenie zmluvy pre jeho nečitateľnosť neumožňovala
žalovanému ako spotrebiteľovi sa s obsahom zmluvy a tým aj podmienkami, za ktorých mu bol úver
poskytovaný oboznámiť).

6. Pre neplatnosť zmluvy ako takej, je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky považovať za
neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia
zmluvy so žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma
textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu došlo až zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele
niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I. bod 6

zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa
ktoréhoustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,akoajustanoveniaobsiahnutévovšeobecnýchobchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

7. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie ustálil, že úverová zmluva (zmluva o pôžičke) uzavretá
dňa 19.03.2012 medzi dodávateľom Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným ako spotrebiteľom
tvoriaca základ žalobcom uplatňovaného peňažného nároku je z dôvodov podľa § 53 ods. 4, 5
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, lebo ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nie

je zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

8. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou
vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ (článok

II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k
článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom
použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že
k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 01.05.2014, teda aj na právny vzťah
medzi Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným nimi uzavretou zmluvou dňa 19.03.2012.

9. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy dňa 19.03.2012 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. a žalovaným, každý z nich je podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť
to, čo na základe tejto zmluvy dostal.

10. Zo zmluvy vyplýva, že na základe tejto zmluvy spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
žalovanému poskytla peňažné prostriedky v sume 279,91 Eur, z ktorých žalovaný vrátil 39,09 Eur. Na
strane žalovaného tak vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť 240,82 Eur a na strane spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s. vzniklo právo vrátenia týchto peňažných prostriedkov sa domáhať z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia.

11. Právo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. domáhať sa vrátenia peňažných prostriedkov
od žalovaného sa v zmysle citovaného ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka premlčuje ak sa
neuplatnilo v dobe v Občianskom zákonníku ustanovenej.

12. Občiansky zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. pre vykonanie práva spoločnosti
ConsumerFinanceHolding,a.s.žiadaťodžalovanéhovrátenie240,82Eurvustanovení§107určujetzv.
subjektívnu lehotu v trvaní dvoch rokov, ktorej počiatok plynutia spája so subjektívnou vedomosťou toho,
ktorému také právo vzniklo, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (odsek
1) a tzv. objektívnu premlčaciu lehotu v trvaní troch rokov, ktorej počiatok plynutia spája so samotným

vznikom bezdôvodného obohatenia (odsek 2).

13. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo dňa 19.3.2012, t. j. momentom odovzdania
peňažných prostriedkov spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému. Trojročnáobjektívna lehota, v ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. mohla svoje právo žiadať od
žalovaného vydanie peňažných prostriedkov vykonať, tak uplynula dňa 19.03.2015.

14. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sa práva na vrátenie peňažných prostriedkov od
žalovaného (aj keď nie z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, ale z dôvodu vrátenia úveru
(pôžičky) domáhala na súde žalobou podanou dňa 17.08.2015, t. j. dávno po uplynutí zákonom určenej
objektívnej premlčacej doby domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.

15. Následne súd prvej inštancie poukázal na znenie ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a konštatoval, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským. Preto bol povinný prihliadnuť na uplynutie doby určenej Občianskym zákonníkom na
uplatnenie práva v zmysle ust.§ 100 a § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda konštatoval, že právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému je premlčané, a preto žalobu zamietol. Zároveň
konštatoval, že postúpením pohľadávky na terajšieho žalobcu nedošlo k zmene v obsahu právneho

vzťahu, v rámci ktorého pohľadávka tvoriaca predmet postúpenia vznikla.

16. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere (zmluvy o pôžičke) uzavretej dňa 19.3.2012
medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným, je žaloba žalobcu o zaplatenie
399,78 Eur z dôvodu vrátenia úveru (pôžičky), nedôvodná. Žalobcovi patrí iba vrátenie tej sumy

peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný na základe tejto zmluvy prijal a doposiaľ nevrátil, avšak z
iného právneho dôvodu, než na ktorom bola postavená žaloba a to z dôvodu vydania bezdôvodného
obohatenia. Ustanovenie § 294 C.s.p. v spojení s § 140 ods. 1, 2 C.s.p. však zmenu žaloby v
spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, v dôsledku čoho žalobe z iného právneho dôvodu, než na ktorom
bola postavená žaloba, vyhovieť nie je možné. Súd v tomto druhu sporov je totiž viazaný nielen

predmetom sporu čo do druhu a výšky, ale aj skutkovými a právnymi dôvodmi, ktorými žalobca
zdôvodňuje žalobou uplatňovaný nárok.

17. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255ods.1 C.s.p. Žalovaný mal v konaní
plný úspech, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému

žalobcovi. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval v zmysle ust.§ 262 ods.2 C.s.p. že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

18. Proti tomuto rozsudku a to vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 279,91 Eur a vo
výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nemôže súhlasiť s tým, že súd posúdil
zmluvu za neplatnú. Je zrejmé, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe
ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v sume 319,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca poukázal na znenie ust.§ 657 Občianskeho
zákonníka čo do zmluvy o pôžičke, zároveň na ust.§ 9 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. a na to

nadväzujúce ust.§ 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zároveň konštatoval, že je zrejmé, že platnosť
zmluvy o pôžičke nie je nedodržanie všetkých náležitostí uvedených v ust.§ 9 sankcionované v ust.§ 11
neplatnosťou, ale len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Žalovanému boli poskytnuté finančné
prostriedky v sume 319,- Eur a to na základe zmluvy o pôžičke a nie titulom bezdôvodného obohatenia.
Aj v prípade, ak by zmluva nemala ani len písomnú formu, sa rovnako poskytnutý úver posudzuje

za bezúročný a bez poplatkov, avšak nedochádza k neplatnosti zmluvy. Žalobca nemôže súhlasiť
s tým, aby súd posúdil predmetnú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že žalovaný nebol informovaný o
všetkýchskutočnostiachvyžadovanýchZákonomospotrebiteľskýchúveroch.Vtejtosúvislostipodrobne
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Súdny
dvor Európskej únie v predmetnom rozhodnutí judikoval, že za primerané by sa nemalo považovať,

ak pre neuvedenie niektorých náležitosti, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť
dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Vzhľadom
na uvedené nemožno uplatnený nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia.
K ukončeniu zmluvy došlo podaním zo dňa 24.08.2012 ku dňu 03.09.2012 a žaloba bola podaná

17.08.2015. Uplatnenýnárokniejemožnépovažovaťzapremlčaný.Pretožalobcanavrhol,abyodvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust.§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobcovi
prizná uplatnený nárok v sume 279,91 Eur s príslušenstvom, respektíve v zmysle ust.§ 389 ods.1 C.s.p.ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca vyčíslil
trovy konania, ktoré si uplatnil.

19. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 21.12.2017. Žalovaný k odvolaniu vyjadrenie
nepodal.

20. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy

279,91 Eur a vo výroku o trovách konania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 02.11.2018 a zistil, že odvolanie žalobcu v
napadnutej časti nie je dôvodné.

21. Vo výroku o zamietnutí žaloby v napadnutej časti a o trovách konania súd prvej inštancie vykonal
vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci

aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu
a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Súd prvej inštancie
vec aj správne právne posúdil.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný dňa 19.03.2012 uzavrel so spoločnosťou
Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX. Z obsahu zmluvy vyplýva, že
spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanému pôžičku vo výške 279,91 Eur na nákup
tovaru s ročnou úrokovou sadzbou 67,64 %, RPMN vo výške 67,64 % a priemernej hodnote RPMN
vo výške 41,22 %. Žalovaný pôžičku sa zaviazal splatiť 10-timi mesačnými splátkami po 35,20 Eur pri

celových nákladoch 72,09 Eur a konečnej splatnosti január 2013. Žalobca tvrdí, že žalovaný zmluvne
dohodnuté splátky nezaplatil riadne a včas, keď do podania žaloby zaplatil celkovo 39,09 Eur a jeho
dlh je vo výške 399,78 Eur.

23. Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je

zrejmé, že dohoda o úrokoch, tvorí podstatnú obsahovú časť zmluvy, v dôsledku čoho nemôžu byť
pochybnosti, že aj keď zmluvné strany nimi uzavretú zmluvu pomenovali ako „zmluvu o pôžičke“, v
skutočnosti ide o zmluvu o úvere, právne upravenú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Dôkazom toho, že žalobca ako veriteľ, peňažné prostriedky žalovanému ako dlžníkovi poskytol ako úver,
je aj skutočnosť, že zmluvou bola dohodnutá aj RPMN a zmluvné strany uviedli tiež pre porovnanie výšky

RPMN aj priemernú RPMN, uverejňovanú NBS pre úvery poskytované bankovým sektorom. Odvolací
súd s týmto záverom súdu prvej inštancie súhlasí.

24. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 27.odôvodnenia
rozsudku, že zmluva o pôžičke (o úvere), na základe ktorej si žalobca v konaní uplatňuje svoju peňažnú

pohľadávku, bola dňa 19.03.2012 uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka číslo 10315/P s predmetom
činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov, a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení vystupovala ako
dodávateľ, v zmysle definície § 52 Občianskeho zákonníka a žalovaným, nekonajúcim pri uzatváraní
tejto zmluvy a jej plnení v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorý tak

bol v postavení spotrebiteľa. Zmluva medzi nimi uzavretá je preto zmluvou spotrebiteľskou a pôžička
(úver), na základe nej poskytnutá je v skutočnosti spotrebiteľským úverom, lebo predmetom zmluvy bolo
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovzaodmenu.Zmluvuajejpodmienky,zaktorýchbolúverposkytnutý,
je treba posudzovať aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

25. Zároveň odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že obsahom spotrebiteľských
zmlúv nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky príkladmo vypočítané v ust. § 53 ods.4 Občianskeho
zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je skutočne garantovaná

tak vnútroštátnym právom, ako aj právom Európskej únie. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie, tak ako to konštatoval v bode 40. svojho odôvodnenia, že na uzavretie zmluvy o úvere
(zmluvy o pôžičke) zo dňa 19.03.2012 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. použila formulár s
predtlačeným textom bez možnosti žalovaného ovplyvniť jeho obsah, ktorý je ale voľným okom takmernečitateľný. Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s
týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako dodávateľovi
pritom nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť

sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu,
akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti
spotrebiteľa, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na
nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom jej rozsahu, včítane úverových zmluvných podmienok.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu pravidlám formálnej logiky zodpovedá i záver súdu prvej inštancie,
že zmluva je neplatná z dôvodu použitia veľkosti písma predtlačeného textu formulárovej zmluvy použitej
na uzatvorenej zmluvy pre jeho nečítateľnosť, ktoré neumožňovalo žalovanému ako spotrebiteľovi sa s
obsahom zmluvy a tým aj podmienkami, za ktorých mu bol úver, resp. pôžička poskytnutá oboznámiť.
Správny je i záver súdu prvej inštancie, že na tom nič nemení ani skutočnosť, že v čase uzavretia
zmluvy so žalovaným ust.§ 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu

spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu došlo až zákonom č. 106/2014 Z.z. I odvolací súd má za to,
že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorá
tvorí základ žalobcom uplatňovaného peňažného nároku je z dôvodov uvedených v ust.§ 53 ods.4,
5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Správny je i záver súdu prvej inštancie, že ust.§ 53
ods.5 Občianskeho zákonníka nie je zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa ust.§ 40a

Občianskeho zákonníka.

27. Správne aplikoval súd prvej inštancie v danom prípade ust.§ 451 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 279,91 Eur, z ktorých
žalovaný vrátil 39,09 Eur. Na strane žalovaného tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi 240,82 Eur

a na strane žalobcu vzniklo právo vrátenia týchto peňažných prostriedkov a domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo skutočne dňa
19.03.2012, t.j. momentom odovzdania peňažných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu. 3-
ročná objektívna lehota na vrátenie finančných prostriedkov skutočne uplynula dňa 19.03.2015. Žaloba
bola podaná až dňa 17.08.2015, t.j. po uplynutí zákonom určenej objektívne určenej premlčacej doby.

28.Súdprvejinštanciepretosprávnežalobcuzamietol.Správneaplikovalajust.§5bzákonač.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď ex offo prihliadol na premlčanie. V čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, teda dňa 06.03.2017 išlo o platné a účinné ustanovenie zákona. Ústavný súd SR až
dňa 07.02.2018 rozhodol o nesúlade tohto ustanovenia s čl. 46 ods.1 v spojení s čl. 1 ods.1 Ústavy

Slovenskej republiky. Odvolací súd postupoval v súlade s čl. 2 C.s.p., aby bol naplnený princíp právnej
istoty.

29. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby v časti o zaplatenie sumy 279,91 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania podľa ust.§

387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému
žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0-

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.