Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218205049
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218205049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.
Daniel Ilavský a Mgr. Katarína Arnouldová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: B. M., nar. XX. I.
XXXX,B.XXX,M.,zastúpeného:S.M.,B.XXX,M.,protižalovaným:1.OTPBankaSlovensko,a.s.,IČO:
31 318 916, Štúrova 5, Bratislava, 2. OTP Factoring Slovensko s.r.o., IČO: 45 730 008, Špitálska 61,
Bratislava, 3. Auctioneer s.r.o., IČO: 45 881 014, Špitálska 61, Bratislava, 4. Mgr. X. G., nar. XX. V. XXXX,

Y. XX, L. X., zastúpenej: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Nové Zámky, o nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalovanej vo 4. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5 Csp 145/2018-48 z 29. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie (neodkladné opatrenie) sa vo výroku, ktorým bola žalovanej vo 4. rade uložené
znášať užívanie nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. M., mení tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia sa v tejto časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (1) zaviazal žalovanú vo 4. rade zdržať sa scudzenia
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. M. a úkonov smerujúcich k vyprataniu týchto
nehnuteľností a (2) zaviazal žalovanú vo 4. rade znášať užívanie týchto nehnuteľností žalobcom do
právoplatného rozhodnutia vo veci 9 C 63/2018.

2. Vyšiel zo zistenia, že žalobca 15. júla 2004 podpísal so žalovaným v 1. rade zmluvu o hypotekárnom
úvere na sumu 728.000 Sk, na ktorého zabezpečenie bolo zriadené záložné právo na nehnuteľností
zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. M. (rodinný dom súp. č. XXX, pozemky na parc. reg. C
č. 354/11 a č. 354/55). Žalobca sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto žalovaný v 1. rade
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
Dobrovoľnú dražbu vykonával žalovaný v 3. rade, uskutočnila sa 23. augusta 2018 a vydražiteľom sa

stala žalovaná vo 4. rade. Dňa 22. novembra 2018 žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti tejto
dobrovoľnej dražby. Na základe toho súd prvej inštancie uzavrel, že ak by žalovaný vo 4. rade realizoval
svoje vlastnícke právo odvodzované od dobrovoľnej dražby, ktorú žalobca spochybňuje, vznikla by
žalobcovi ťažko napraviteľná škoda straty obydlia. Napravenie tohto následku by bolo možné len novou
žalobou, navyše by žalobca nemal kde bývať. Žalobcom uplatňovaný nárok voči žalovanej vo 4. rade
pritom nie je zjavne neopodstatnený.

3. Včas podaným odvolaním proti druhému výroku tohto uznesenia sa žalovaná vo 4. rade domáha
zmeny tohto uznesenia tak, že sa v tejto časti návrh zamietne. Z dokumentácie vyhotovenej pri
obhliadke nehnuteľností počas dražby, ale aj zo znaleckého posudku je zrejmé, sporné nehnuteľnosti
nie sú obývané, sú odpojené od inžinierskych sietí, sú chátrajúce a v zlom technickom stave. Zásielky
doručované žalobcovi na túto adresu sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“ a ani orgánmi

Policajného zboru sa nepodarilo na tejto adrese nikoho nájsť. Stav nehnuteľnosti ohrozuje zdravie aj
život žalobcu. Nehnuteľnosti teda nemôžu byť obydlím a na jeho ochranu sa žalobca nemôže odvolávať.Žalobcanenamietalúdajnéneprijateľnévzáložnejzmluvepreddražbou,neuvádza,akýmprimeranejším
spôsobom sa bolo možné uspokojiť, znalecký posudok vyhotovený v dobrovoľnej dražbe bol vyhotovený
znalcom a žalobca mohol proti nemu namietať. Nie je dokázané ani vznesenie námietky žalobcu na

dražbe samotnej. Napadnuté uznesenie tak žalovanú vo 4. rade neprimerane obmedzuje, keďže jej
hrozí vznik škody, pričom nie je osvedčená pravdivosť tvrdenia žalobcu, že dom je jeho bydliskom.
Znemožňuje sa tým vykonávanie stavebných opráv. Súd prvej inštancie tiež nijako nerozhodol o
podanom návrhu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade.

4. Žalobca vo vyjadrení žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Zotrval na svojich tvrdeniach. Spornú
nehnuteľnosť riadne užíva, len pracuje ako vodič nákladnej dopravy, má však záujem odísť do dôchodku
a bývať v nej, keďže je obývateľná. Zároveň zotrval na svojich námietkach proti zákonnosti dražby.

5. Žalovaná vo 4. rade odvolaciu repliku nepodala.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) C. s. p.], preskúmal napadnuté
uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 C. s. p.) bez vyjadrenia odporcu (§ 329 ods. 1 C. s.
p.) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

7. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu vo vzťahu k
žalovaným v 1. až 3. rade. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž zrejmé, že
tento návrh bol podaný v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Aj keď bol teda podaný samostatným
podaním a zapísaný pod odlišnou spisovou značkou, súvisí s konaním vo veci samej. Označenie
žalovaného v 1. až 3. rade teda podľa odvolacieho súdu vyjadruje túto súvislosť, teda súvislosť s vecou

samou, kde sú tieto osoby stranami. Zo samotného petitu návrhu je však zrejmé, že sa ním žiada len
uloženie povinnosti žalovanej vo 4. rade. Tým, že súd tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel, nebolo
vôbec potrebné rozhodovať o návrhu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade osobitnými výrokmi.

8. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú ustanovené v ustanoveniach § 324 ods. 1 a § 325

ods. 1 C. s. p., podľa ktorého môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o neodkladnom opatrenie
nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce,
ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov.
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo

aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže
konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Zo znenia § 324 ods. 1 a § 325
ods. 1 C. s. p. , ale aj z § 326 C. s. p. potom možno vyvodiť, že je aj naďalej použiteľná doterajšia
judikatúra, v zmysle ktorej „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie
danosti nároku, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a

osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Podľa judikatúry sa pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

9. Žalobca v prerokúvanej veci tvrdí, že mu bezprostredne hrozí zásah do jeho práva na nedotknuteľnosť

obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. V tejto súvislosti aj súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-34/13, Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., ktorý s odkazom na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 8 ods. 1 Dohovoru upozornil, že strata bývania je jedným
z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a vnútroštátne súdy musia disponovať

predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone
rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti, ktoré predstavuje hlavné bydlisko spotrebiteľa a jeho rodiny.
Podľa judikatúry ESĽP je pojem „obydlie“ v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru definovaný fakticky, nie právne;
ide o miesto, kde sa osoba zdržuje a ku ktorej má dostatočnú mieru spojenia a trvalosti, teda ku ktorej mádostatočné a trvalé spojenie. Môže ísť o akékoľvek miesto skutočne užívané ako súkromné obydlie, a to
aj keď jeho užívanie je protiprávne, pokiaľ verejnosť nemá na toto miesto prístup na iné než súkromné
účely (porov. v tomto smere napr. rozsudok z 29. septembra 1996, sťažnosť č. 20348/92, Buckley

proti Spojenému kráľovstvu, ods. 52 až 55). V prerokúvanej veci bolo teda úlohou žalobcu dostatočne
osvedčiť také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
pre k. ú. M. má práve takýto vzťah, z ktorého by bolo možné usudzovať na to, že v ňom má obydlie.

10. Žalovaná vo 4. rade však vo svojom odvolaní oprávnene namieta, že žalobca tieto skutočnosti nijako

neosvedčil. Za takéto osvedčenie nemožno považovať jeho tvrdenie, že žalobca „nemá kam odísť, nemá
inústrechunadhlavou“.Žalobcamaltotižužvnávrhuosvedčiť,žesavuvedenejnehnuteľnostiskutočne
zdržuje a že ju užíva s vylúčením iných osôb (okrem tých, ktorým to sám umožní). Listinné dôkazy
predložené žalovanou vo 4. rade však naopak spochybňujú, že toto čisté tvrdenie žalobcu je pravdivé.
Zo žalovanou predložených fotografií totiž vyplýva, že nehnuteľnosť nevykazuje žiadne známky toho, že
by v nej býval ktokoľvek, nieto ešte žalobca. Naopak, fotografie ukazujú znaky toho, že sú neužívané,

že je v nich neporiadok nie bežný v miestnostiach, kde sa býva, ale neporiadok typický pre opustené
priestory. Nie je zrejmé, kde žalobca spáva, kde jedáva a kde vykonáva hygienu. Žalobca takisto nijako
neosvedčil, že by na jeho meno boli uzavreté zmluvy s dodávateľmi energií, že by platil za odvoz odpadu
alebo miestne dane. Takisto z listín predložených žalovanou je zrejmé, že listové zásielky adresované
pre žalobcu na túto nehnuteľnosť sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“. Žalobca teda ani navonok

nedáva najavo, že by sa táto nehnuteľnosť mala považovať za jeho bydlisko. Hoci odvolací súd uznáva,
že „obydlie“ je vo svojej podstate súkromná záležitosť, v dôsledku čoho zaň vo všeobecnosti možno
akceptovať aj priestory, ktoré sú inak neobývateľné a ktorých obývaním sa nikto „neschváli“, možno
v konaní o neodkladné opatrenie priznať obydliu tento charakter len vtedy, ak sú preukázané také
skutočnosti (zmyslami vnímateľné prejavy vonkajšieho sveta alebo ľudského správania), ktoré o tomto

charaktere obydlia svedčia. Nie je možné, aby bolo obydlie považované za obydlie človeka len preto,
lebo to o ňom tento človek vyhlásil. Rovnako tak nemožno za osvedčenie charakteru bydliska v zmysle
citovanejdefiníciepovažovaťrýdzoadministratívnyúkon-zápistejtoadresyakomiestatrvaléhobydliska
v registri obyvateľov v zmysle zákona č. 253/1998 Z. z.

11. Na základe uvedeného tak odvolací súd uzatvára, že žalobca neosvedčil splnenie základného
predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hrozby bezprostrednej ujmy v podobe straty
„obydlia“ tak, ako ho definuje citovaná judikatúra. Okrem toho však podľa odvolacieho súdu nepreukázal
ani ďalší predpoklad hrozby bezprostrednej ujmy, a to také úkony, z ktorých by bolo možné usudzovať
na stratu tohto obydlia. Potrebu úpravy pomerov strán neodkladným opatrením nemôže založiť využitie

prostriedkov slúžiacich na ochranu práva vlastníka (napr. výzva na vypratanie nehnuteľnosti a pod).
Žalobca však neosvedčil žiadnu hrozbu, ktorá jeho obydliu zo strany žalovanej vo 4. rade hrozila,
teda žiadne jej úkony, ktorými by sa snažila ho o toto obydlie pripraviť. O povinnosti žalobcu vypratať
spornú nehnuteľnosť, pokiaľ tak neurobí dobrovoľne, môže rozhodnúť len súd v sporovom konaní, ale
prípadná hrozba využitím takéhoto konania zo strany žalovanej vo 4. rade by bola len upozorňovaním

na riziko takéhoto konania, sama osebe by však žalobcu na jeho práve k obydliu nijako neobmedzovala.
Neodkladné opatrenie by bolo možné nariadiť až v prípade, ak by žalobca osvedčil, že žalovaná
vo 4. rade sa ho zo spornej nehnuteľnosti snaží vysťahovať neprípustným spôsobom (napr. útočnou
svojpomocou). Takéto konanie však v návrhu žalobcu osvedčené nebolo.

12. Preto v prerokúvanej veci odvolací súd dospel k záveru, že nie je osvedčená potreba neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami a ohrozenie exekúcie (keďže žaloba vo veci samej je žalobou
určovacou) tu vôbec neprichádza do úvahy. Pre nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia tak
nebola splnená podmienka § 325 ods. 1 C. s. p. a súd prvej inštancie mal návrh žalobcu podľa § 328
ods. 1 C. s. p. zamietnuť. Nerozhodol teda správne, ak návrhu vyhovel, preto odvolací súd podľa § 388

C. s. p. jeho rozhodnutie zmenil v zmysle výroku.

13. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie

možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvejinštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.