Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718010354
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2718010354.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci odsúdeného V. J., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 17.01.2019 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Skalica zo dňa 10.12.2018, sp. zn. 8Nt/34/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného V. J., nar. XX.XX.XXXX v R.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 419
odsek 1 Trestného poriadku tak, že vyslovuje, že odsúdený V. J., sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest
odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 8T/31/2017 zo dňa

21.08.2017, právoplatný 13.09.2017 vo výmere 4 (štyri) mesiace vykoná a podľa § 50 odsek 8 Trestného
zákona a § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona odsúdeného na výkon trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s mini-málnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 18-20 spisu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že odsúdený počas skúšobnej doby, ktorá
mu začala plynúť dňa 14.09.2017 t.j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a uplynula by mu až
dňa 14.09.2019, neviedol riadny život pretože sa opakovane dňa 12.6.2018 dopustil ďalšieho trestného
činu a to prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona za ktorý
bol aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 0T/32/2018 zo dňa
15.06.2018, právoplatným dňa 15.06.2018. Súd u odsúdeného nezistil výnimočné okolnosti, pre ktoré

by mohol ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti so súčasným uložením obmedzení a povinností
podľa §50 odsek 4 druhá veta Trestného zákona, preto rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace vykoná a to v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 50 odsek 8 Trestného zákona a § 48 odsek 2 písm. a/
Trestného zákona, keďže v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Protitomutouzneseniuvzákonomstanovenejlehotetrochdnízahlásilsťažnosťodsúdený(č.l.22spisu).

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 17 spisu).

Odsúdenývpísomneodôvodnenejsťažnostič.l.22spisuuviedol,ženesúhlasísrozhodnutímokresného

súdu, má však záujem na tom, aby bolo preukázané, že si chce plniť uložené povinnosti z toho dôvodu
zaplatí dlh na výživnom vo výške 600 Eur a tiež zaplatí peňažný trest vo výške 500 Eur a súdu doručípríslušné potvrdenia o zaplatení týchto súm. Týmto spôsobom chce preukázať, že si svoje povinnosti
splnil.

Na verejnom zasadnutí na okresnom súde sa dňa 10.12.2018 napriek tomu, že bol o termíne verejného
zasadnutia riadne upovedomený, nedostavil nakoľko nemá žiadne právne vzdelanie, mal za to, že jeho
účasť na tomto verejnom zasadnutí nie je potrebná.

Napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 0T/32/2018 zo dňa

15.06.2018 t.j. v skúšobnej dobe k trestnému rozkazu Okresného súdu Skalica sp. zn. 8T/31/2017 zo
dňa 21.08.2017 má za to, že by mu mala byť daná možnosť k tomu, aby o tom, či sa osvedčil v skúšobnej
dobe bolo rozhodované súdom až po uplynutí skúšobnej doby resp., aby mu bola predĺžená skúšobná
doba. Zároveň prehlásil, že sa nedopustí žiadneho konania v rozpore so zákonom. V závere navrhol,
aby uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 8Nt/34/2018 zo dňa 10.12.2018 bolo zrušené a vec
vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajskýsúdvzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§192odsek1písm.a/,písm.b/Trestnéhoporiadku,
na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého
uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd, zhodne ako okresný súd, zistil, že :

• trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. 8T/31/2017-48 zo dňa 21.08.2017, právoplatným
13.09.2017 bol V. J. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného

zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom s
určením skúšobnej doby 2 roky. Zároveň mu bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlh na
výživnom vo výške 600 Eur.

Skúšobná doba začala plynúť dňa 14.09.2017 t.j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a

uplynula by až dňa 14.09.2019.

• z registra trestov vyplynulo, že odsúdenému pribudol trest, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
OkresnéhosúduSkalicasp.zn.0T/32/2018zodňa15.06.2018,právoplatnýmdňa15.06.2018preprečin
ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289odsek1Trestnéhozákonaabolmuuloženýpeňažný

trest vo výmere 500 Eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
bol mu ustanovený náhradný trest vo výmere 2 mesiace. Z uvedeného trestného rozkazu vyplynulo,
že odsúdený skutok spáchal dňa 12.06.2018, teda v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v § 192 odsek 1 Trestného poriadku v prvom rade
zistil, že okresný súd posudzujúc, či sa odsúdený V. J. v skúšobnej dobe osvedčil alebo nie, vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy
vyhodnotil individuálne a v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade vzhľadom na
spôsobživotaodsúdenéhopočasskúšobnejdobyniejemožnédeklarovať,žebysapočastejtoosvedčil.

Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil a preto trest, ktorý mu bol uložený v trvaní 4 mesiace vykoná.

Krajský súd sa správnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v
podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.Sťažnostný súd len dodáva, že za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval
právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu,
rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v

bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Krajský súd poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že
spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie

nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976).

V tomto prípade je nesporné, že odsúdený V. J. bol opätovne právoplatne uznaný vinným a odsúdený
za úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Krajský súd je toho názoru, že správanie odsúdeného, ktorý v skúšobnej dobe spáchal úmyselný trestný

čin, nie je možné hodnotiť nijak inak ako skutočnosť, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život a preto
neprichádza do úvahy žiadny iný postup len premena trestu tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom
uznesení.

Anisťažnostnýsúdnezistilžiadnevýnimočnéokolnostivyžadovanévustanovení§50odsek4Trestného

zákona, ktoré by mohli smerovať k inému rozhodnutiu.

Okresný súd správne rozhodol, keď odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 odsek
2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a to vzhľadom na to, v
posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný

trestný čin.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, sťažnosť zamietol nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.