Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203629
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118203629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému C. CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp 60/2018-70 zo dňa 12. októbra 2018,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.04.2003 k zmluve
o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo

mzdy žalobcu.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 3 odsek 1, § 34, § 37 odsek 1, § 39, §
551 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); článok

3 odsek 2 a 3, článok 5, článok 6 odsek 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ktorú bolo potrebné
vzhľadom na povahu zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Spolu so zmluvou uzatvorili
aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, z obsahu ktorej vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky
vzniknutej z poskytnutej zmluvy o revolvingovej pôžičke s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto

zmluvnom vzťahu ho jednak nemohol ovplyvniť (inštitút zabezpečenia pôžičky si zvolil žalovaný) a
nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy navyše
umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného
práva, ako aj právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovaciehoinštitútu sa mali vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované
zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez
ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie. Z celého konania žalovaného vyplynulo, že

účelom zabezpečenia jeho pohľadávky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
bolo to, aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi vylúčil zo súdneho prieskumu, predovšetkým za
situácie, kedy žalovaný sa domáha zaplatenia pohľadávky viac ako 15 rokov po uzatvorení zmluvy.
Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o pôžičke, o
uzavretie ktorého mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy.

O uvedenom svedčí najmä to, že v samotnej zmluve je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa
stávajú prílohy a to dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného
príjmu zamestnanca. Povinnosť dlžníka predložiť v lehote 7 dní od podpísania zmluvy veriteľovi uvedené
doklady bola ustanovená v zmluve v bode 8.1. Z uvedeného hľadiska potom nie je možné hovoriť o
individuálnom dojednaní dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť,
že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový

formulárovýcharakter,ktorýžalobcanemoholovplyvniť.Zdôvodovuvedenýchvyššiesúdprvejinštancie
žalobe vyhovel. Mal za to, že inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v danom prípade nie je možné
poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si od žalobcu vymáhal finančné prostriedky,
na ktoré nemá právo.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žiadnu právnu normu, na ktorej základe rozhodol o zdržovacom nároku. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol, že dohoda o zrážkach má umožniť obchádzanie súdnej kontroly vymáhaných
nárokov, a teda zrážky zo mzdy možno vykonávať aj pre také nároky, ktoré neboli posúdené súdom.

Tento záver odporuje preukázanej skutočnosti, ktorou je právoplatné súdne rozhodnutie o povinnosti
žalobcu platiť dlžnú sumu v prospech žalovaného. Súd v tejto veci nemal právomoc akokoľvek
posudzovať obsah judikovaného plnenia, pretože takýto postup nezakladá žiadne zákonné ustanovenie.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa

08.04.2003 uzatvorená Zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“),
na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 50.004 Sk, pričom dlžník sa zaviazal splatiť
veriteľovi úver v 18 mesačných splátkach vo výške 2.778 Sk. Za poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal
zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 15.251 Sk, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. V
článku 8.1 Zmluvy o úvere bolo uvedené, cit. „Dlžník sa zaväzuje do 7 dní od podpísania tejto zmluvy

doručiť veriteľovi jeden originál pravdivo vyplneného potvrdenia zamestnávateľa o výške pracovného
príjmu zamestnanca a dva originály Dohody o zrážkach zo mzdy potvrdené zamestnávateľom, ktoré sa
dňomdoručeniaveriteľovistávajúakoPrílohač.3a4neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy.“Nasledujúci
deň, t.j. 09.04.2003 bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá slúžila na
zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o úvere.

10. Podľa ustanovenia § 6 odsek 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci nesmie
žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi; najmä nesmieodmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo
odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj
výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ

nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch,
v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.

Podľa odseku 3, konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z

pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

11. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy

o úvere, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa ustanovenia § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa odseku 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 879f (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2004)
Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o
práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti
zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.

14. Podľa ustanovenia § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa ustanovenia § 879j (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008)
Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008

sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

16. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s

obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

17.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym

pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúverochso spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisomzmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah.Vprípadenepreukázaniaopakuzostranydodávateľa
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (§ 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola
uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný
ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

19. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť svedčiacu o neindividuálnom dojednaní Dohody
o zrážkach zo mzdy, a to na bod 8.1 Zmluvy o úvere, z ktorého je zrejmé, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere. Pokiaľ teda dlžník chcel, aby mu veriteľ poskytol úver,
musel spolu so Zmluvou o úvere uzatvoriť aj Dohodu o zrážkach zo mzdy.

20. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu
však platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).

21. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci

najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je teda existencia vôle. Bez vôle
preto niet ani právneho úkonu.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej Dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky

a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane
spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

23. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje

požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný
ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom,
čo znamená uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy.

24. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. je neprípustné zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Ani
toto ustanovenie zdôrazňujúce nevyhnutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia dohody

o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nemá prechodné ustanovenia a preto je priamo aplikovateľné na
skôr založený právny vzťah.25. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.05.2015 vydaným vo veci 8 M Cdo
13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj
bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie

práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť

ustanovenie § 52 odsek 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto
ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade
zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie

premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva
potreba aplikácie ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa i na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

26. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137 formou demonštratívneho výpočtu uvádza druhy
žalôb. Oproti doterajšej právnej úprave sú v tomto ustanovení zakotvené viaceré zmeny. Ako konštatuje
predkladateľ novej právnej úpravy žaloby na plnenie upravené v písm. a/ sú najčastejším druhom
civilných žalôb. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona z právnych vzťahov, vrátane vzťahov
deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Podľa predkladateľa nemalo zmysel špecifikovať

v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva tak, ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej
úprave. Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy obsiahnutej v písmene b/ spočíva v rozlišovaní
žalôb na splnenie povinnosti a žalôb na vyporiadanie práv typu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
podielové spoluvlastníctvo, neoprávnená stavba, atď. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c/ a
písm.d/,kdesarozlišujeklasickáurčovaciažalobaažalobaourčeníinejprávnejskutočnostipodľapísm.

d/. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,
resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa
účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d/ patria napríklad Zákonník práce, Zákon
o dobrovoľných dražbách a podobne.

27. V prejednávanej veci bol to žalovaný, ktorý listom zo dňa 21.02.2018 (čl. 8 súdneho spisu) požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo
mzdy. Za situácie, ak žalovaný už podnikol kroky smerujúce k vymoženiu jeho pohľadávky zabezpečenej
neplatnou dohodou o zrážkach zo mzdy, je namieste tomuto účastníkovi uložiť povinnosť vo forme
zdržania sa použitia takejto dohody. Neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže zakladať pre

žalovaného žiadne práva, a preto žalobca sa podanou žalobou správne domáhala v zmysle ustanovenia
§ 137 písm. a/ C.s.p. splnenia povinnosti žalovaným vo forme povinnosti zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy.

28. Na správnosti záveru súdu prvej inštancie nič nemení ani skutočnosť spočívajúca v právoplatnom

súdnom rozhodnutí o povinnosti žalobcu platiť dlžnú sumu v prospech žalovaného. Samotná Dohoda
o zrážkach zo mzdy bola vyhodnotená ako neplatná a to z toho dôvodu, že predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. V danom prípade nezohrávala výška pohľadávky žalovaného ako veriteľa žiadnu
rolu.

29. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v
ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

31. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).