Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/292/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219757
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2211219757.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v právnej veci

navrhovateľka: I. W., G.. XX.XX.XXXX, K. V. A., F. V. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr. Marianom
Zányim, advokátom so sídlom Alžbetínske námestie 2 v Dunajskej Strede, proti odporcovi: Š. W., G.
XX.XX.XXXX, K. C. XXX/XX E.Ľ. zast.: JUDr. Evou Skačániovou, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3,
Dunajská Streda o neplatnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,ženavrhovateľkajevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXvkat.území
V. A., K. Č.. XX, na piatom podlaží, vchodu č. XX, obytného domu č. XXX ležiaceho na parc. č. XXXX
zastavaná plocha nádvorie vo výmere 148m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha nádvorie vo výmere 182

m2, parc .č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 185 m2 v celosti a podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele XX/XXXX-ín.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania a to 99,50 eur z titulu zaplateného súdneho
poplatku za podaný návrh a sumu 99,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za podané
odvolanie a trovy právneho zastúpenia pre JUDr. Mariana Zányiho vo výške 748,66 eur, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.12.2011 podala na tunajší súd návrh
proti odporcovi o neplatnosť právneho úkonu, podľa ust. § 40 ods. 1,3 OZ s odôvodnením, že uzavrela

dňa 13.05.1998 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena s odporcom na základe, ktorej
odpredalanehnuteľnosťzapísanúnaLVč.XXXXvkatastrálnomúzemíV.A.,K.Č..XXnapiatompodlaží
vchodu č. XX bytového domu so súpisným číslom XXX, ležiaceho na parc. č. XXXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 148 m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 182 m2, parc. č.
XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 185 m2. Byt pozostával z troch izieb a príslušenstva. Byt
bol odpredaný v celosti, pričom predmetom zmluvy bol aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a zariadeniach domu a nebytových priestorov ako aj pozemku v podiele 68/2249-ín. Bola dohodnutá

kúpna cena vo výške 290.500 Sk, ktorá mala byť vyplatená pred podpisom zmluvy, taktiež bolo zriadené
vecné bremeno, ktoré obsahovalo právo doživotného bývania a užívania prevádzaného bytu v prospech
navrhovateľky. Vklad bol povolený pod
9C/292/2011

- 2 -

Č. Z.-XXXX/XX dňa 19.05.1998. Navrhovateľka uviedla, že kúpnu zmluvu uzatvorila v dobrej viere
so svojim synom s tým, že predmetnú nehnuteľnosť bude užívať do svojej smrti, pričom odporca
sa bude k nej riadne správať, starať sa o ňu a bude vykonávať opravu bytu na vlastné náklady.
Situácia sa zmenila, keď bolo potrebné vykonať výmenu okien za plastové a keď to odporca odmietol zdôvodu nesolventnosti. Navrhovateľka poukázala, že kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon
s poukazom na ust. § 40 ods. 1 a ods. 3 Obč. zákonníka z dôvodu, že odporca predmetnú kúpnu zmluvu
vlastnoručne nepodpísal, následkom čoho je táto zmluva neplatná.

Naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. navrhovateľka preukazovala s tým, že
jej terajšie právne postavenie vytvára nielen rozpornosť medzi skutočnosťou a právnym stavom, ale
spôsobuje jej neisté právne postavenie, vylučuje sa jej vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, nakoľko bola
predmetnou kúpnou zmluvou protiprávne zbavená svojho vlastníctva, nakoľko v katastra nehnuteľností
je zapísaný odporca. Preto má naliehavý právny záujem na určenie svojho vlastníctva k predmetnej

nehnuteľnosti.
Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že navrhovateľkou ako jej syn žil v predmetnom byte, ktorý
navrhovateľka užívala ako nájomníčka, pretože byt patril Mestu Dunajská Streda. Vlastník bytu v t.
č. ponúkol navrhovateľke aby predmetný byt kúpila. Vtedy sa navrhovateľka radila s odporcom , že
tento byt chce kúpiť, ale nemá dostatok peňazí na nákupu bytu. Dohodli sa, že kúpnu cenu 15.000
Sk zaplatí odporca s tým, že neskôr navrhovateľka - (jeho matka) na neho byt prevedie darom. Bolo

to rozhodnutie navrhovateľky. Odporca preukázal, že zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa
14.10.1996 navrhovateľka nadobudla do vlastníctva sporný byt. V tom čase v spornom byte okrem
navrhovateľky a odporcu žila aj snúbenica odporcu M. W., s ktorou sa neskôr oženil a po určitých
nezhodách, odišiel bývať do podnájmu. Keď sa z bytu s manželkou odsťahoval navrhovateľka ho naďalej
nerušene užívala. Pričom on ako vlastník znášal všetky náklady, platil daň z nehnuteľnosti, podľa

potreby sa staral o údržbu a drobné opravy na požiadanie navrhovateľky. Pred piatimi rokmi opravil
okná, vymenil tesnenie, parapety, kľučky, mechaniku na zatváranie, okná opatril sieťkami, zabezpečil
novú dlažbu v kuchyni aj v kúpelni, kobercovú kritinu na chodbe, vymenil rohovú lavicu v kuchyni,
textilný poťah, , vymenil kľučku na vchodových dverách, zdôraznil že nikdy medzi ním a navrhovateľkou
nedošlo k spochybňovaniu jeho vlastníctva k predmetnému bytu. Je pravdou, že dohodnutú kúpnu cenu

podľa kúpnej zmluvy navrhovateľke nezaplatil avšak navrhovateľka na tom, ani netrvala. Zdôrazňovala,
že to je iba formálna záležitosť na preukázanie hodnoty bytu a nikdy túto kúpnu cenu nežiadala.
Namietol, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem , pretože navrhovateľka nemala
žiadnu rozpornosť medzi skutočnosťou a právnym stavom. Jej právne postavenie nebolo a nie je neisté.
Počas uplynutých necelých 15 rokov nikdy nespochybňovala jeho vlastníctvo k predmetnému bytu. Bola

rešpektovaná iba jej vôľa a jej rozhodnutia, ohľadne prevodu vlastníctva si vybrala formu kúpnej zmluvy
namiesto darovacej. Navrhovateľka nerušene sporný byt užíva , nikto ju z bytu nevyháňa s tým, že
odporca sa riadne stará o byt, vykonáva rôzne opravy a to na vlastné náklady v rámci svojich finančných
prostriedkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak výsluchom účastníkov konania a jednak výsluchmi svedkov a
to T. W., B. W., O. W. Q. B. W. ml. a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to listom
vlastníctva Č.. XXXX pre kat. územie Dunajská Streda, kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena zo dňa 13.05.1998, výpoveďou JUDr. Slovákovej, písomnými vyjadreniami a záverečnými
návrhmi právnych zástupcov účastníkov konania zmluvou o prevode

9C/292/2011

- 3 -

vlastníctva bytu zo dňa 17.10.1996, poštovou poukážkou o zaplatení daní, pracovnou zmluvou odporcu

z 04.07.2009, potvrdením od Mesta Dunajská Streda zmluvu č. XX/XXXXXXXXX/XX zo dňa 26.09.1996,
nájomnú zmluvu zo dňa 01.05.2013, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/450/2014-218
zo dňa 01.04.2015, stanoviskom právnej zástupkyne odporcu k uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 24Co/450/2014-218 a ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Prvostupňový súd vo veci rozhodol s rozsudkom sp. zn. 9C/292/2011-186 zo dňa 13.04.2014 tak, že
návrh v celom rozsahu zamietol.
Odvolací súd rozsudkom sp. zn. 24Co/450/2014-218 zo dňa 01.04.2015 v napadnutej časti rozsudok
prvéhostupňaatovčasti,vktorombolzamietnutýnávrhnaurčenieneplatnostikúpnejzmluvyazmluvyo
zriadenívecnéhobremenazodňa13.05.1998potvrdilavčasti,vktorombolzamietnutýnávrhnaurčenie

vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.
Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v danom prípade preukázala naliehavý právny záujem
v časti určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keď bez určenia vlastníckeho práva,
by sa navrhovateľka nemohla domôcť svojho vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Určovaciažaloba má preventívny význam a je odôvodnená vtedy, keď je právne postavenie navrhovateľky neisté
a autoritatívnym rozhodnutím súdu určujúcim, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, sa táto
neistota odstráni, pričom súčasne musí byť určovacia žaloba adekvátnym prostriedkom právnej ochrany.

V katastri nehnuteľností je evidované vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na odporcu, pričom
podľa navrhovateľky svedčí jej. Vzhľadom na rozpor medzi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností a
navrhovateľkou tvrdeným skutočným vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti, je daný naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda je splnená podmienka v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p.

Odvolací súd považoval za vecne nesprávny a nedostatočne odôvodnený záver prvostupňového
súdu v tom, že zo strany odporcu bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam vydržaním, najmä neskúmal dostatočne splnenie podmienok oprávnenej držby
odporcu, pričom podstatnou otázkou bolo, či je na jeho strane splnená podmienka dobromyseľnosti, či
držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od

neho požadovať, mohol, alebo nemohol mať o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda aj patrí.
Pokiaľ sa teda nadobúdateľ ujal držby nehnuteľnosti na základe uzatvorenej zmluvy o jej prevode,
ktorú nepodpísal, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti, i keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka písomnej
formy právneho úkon a podpisu konajúcej osoby bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne

vymedzená.
Pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípade rozumne od
nadobúdateľa požadovať, mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, aj patrí,
a to najmä s ohľadom na všeobecný princíp pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku
ktorémudochádzauzavretímzmluvyústnouformou,alebopodliehaurčitémuformálnemuprocesu,ktorý

vyžaduje v prvom rade písomnú formu uzavretia zmluvy, ktorej súčasťou sú aj podpisy zmluvných strán.

9C/292/2011

- 4 -

Podľa § 3 ods. 1 OZ - výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiaskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa sut. § 37 ods. 1 OZ - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.

Podľa ust. § 41a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka - Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 40 ods. 1 a 3 OZ - ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorý vyžaduje zákon, alebo dohoda
účastníkov je neplatný. Písomný právny úkon je neplatný ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, iba že právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď he to obvyklé.

Z obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 13.05.1998 ( čl. 20 v spise) súd
má preukázané, že predávajúcim je navrhovateľka, kupujúcim je odporca. Predmetom tejto zmluvy je
trojizbový byt s príslušenstvom byt. č. XX v obytnom dome so súpisným číslom XXX orientačným číslom
15 na ulici V. Z. V. A.. Obytný dom sa nachádza na parc. č. XXXX, XXXX Q. XXXX. Je vedený na LV č.

XXXX pre kat. územie V. A.. V článku 2 tejto zmluvy je uvedená úradná cena predávaného bytu vo výške
290.500Sk,stanovenánazáklade znaleckéhoposudkuč.XXX-XX/XXXXvyhotovenéhoIng.T.K..Ďalej
je uvedené že kúpnu cenu zaplatil kupujúci predávajúcej v celosti pred podpisom tejto zmluvy. V článku
III. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadenie vecného bremena obsahom, ktorého je právodoživotného bývania a užívania prevádzaného bytu v prospech predávajúcej v nasledovnej špecifikácii:
„predávajúca má právo“ doživotného bývania a užívania dvoch izieb v byte a nerušeného užívania
príslušenstva bytu“. Na strane 3 tejto zmluvy sa nachádzajú podpisy predávajúceho aj kupujúceho s

tým, že obidva podpisy sú vlastnoručné podpisy navrhovateľky ako predávajúcej, čo bolo aj overené
Matričným úradom Okresného úradu v Dunajskej Strede, dňa 13.05.1998.

Z obsahu prípisu z LV č. XXXX pre kat. územie Dunajská Streda súd zistil, že sporný byt je vo vlastníctve
odporcu ( čl. 13 v spise).

Z výpovede JUDr. Beáty Slovákovej advokátky, ktorá vyhotovovala zmluvu zo dňa 13.05.1998 súd zistil,
že vzhľadom na dlhší čas sa nepamätala na okolnosti uzavretia zmluvy,
vizuálne sa pamätala na navrhovateľku, ktorej údajne jasne a zrozumiteľne vysvetlila rozdiel medzi
kúpnou zmluvou a darovacou zmluvou , že sama si vybrala určitý typ zmluvy a nikdy jej neporadila, že
môže podpísať aj za kupujúceho kúpnu zmluvu. Povedala navrhovateľke, že jej podpis musí byť overený
ako predávajúcej osoby.

Z obsahu výpovede T. W. súd zistil, že uzatvorila manželstvo s odporcom v roku 1999. V roku 2000, im
navrhovateľka predložila poštovú poukážku od daňového úradu na zaplatenie dane z nehnuteľností vo
výške 3005 Sk, čo zaplatil odporca ako vlastník spornej nehnuteľnosti, nakoľko navrhovateľka uviedla,
že nemá peniaze a nie je ani vlastníčkou bytu.
9C/292/2011

- 5 -

V roku 2001 odišli zo sporného bytu do podnájmu pre správanie sa navrhovateľky. Tvrdila, že odporca
sa dlhé roky odkedy sa dozvedel, že je vlastníkom sporného bytu správal ako vlastník a rešpektoval

právo doživotného bývania navrhovateľky.
Z obsahu výpovede O. W., syna navrhovateľky súd zistil, že od roku 2007 až do roku 2012 býval s
navrhovateľkou v spornom byte so súhlasom odporcu. Mal vedomosť o tom, že vlastníkom sporného
bytu je odporca. Keď mal financie, tak prispieval matke na spoločnú domácnosť, túto skutočnosť
nepreukázal.

Svedok B. W., bývalý manžel navrhovateľky uviedol, že mal vedomosť o tom, že sporný byt od mesta
kúpil odporca za vlastné financie, nakoľko navrhovateľka bola nesolventná , nemal vedomosť o tom,
kto je vlastníkom bytu t.č., ale od odporcu mal vedomosť , že navrhovateľka žiadala od odporcu, aby
vykonával rôzne opravy v byte.
Z obsahu potvrdenia Mesta V. A. ( čl. 104 v spise) súd zistil, že odporca riadne zaplatil daň z

nehnuteľností za byt na V. F.. Č. XXX/XX, byt číslo XX a to za roky 2007-2012.
Súd upustil od výsluchu B. W. syna navrhovateľky na základe návrhu účastníkov konania.
V danom prípade súd má jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi konania je nesporné, že bola
uzatvorená kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena dňa 13.05.1998, ktorú zmluvu odporca
nepodpísal. Obidva podpisy patria navrhovateľke, ktorá podpísala kúpnu zmluvu za predávajúceho aj

za kupujúceho. Ďalej je preukázané, že nikdy nebola kúpna cena vo výške 290.500 Sk zaplatená z
dôvodu, že navrhovateľka ju nikdy nežiadala, pokladala to za formalitu, lebo v skutočnosti jej prejav
vôle vždy smeroval k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti odporcovi. Odporca sa takto stal vlastníkom
spornej nehnuteľnosti aj keď spornú zmluvu nepodpísal konal v dobrej viere, že mu sporný byt vlastnícky
patrí s obmedzením, ktoré vyplývalo zo zmluvy. Doživotné právo bývania a užívanie sporného bytu

vždy rešpektoval a od okamihu, keď sa dozvedel o tom, že je vlastníkom sa správal aj ako vlastník,
nikdy vlastnícke právo navrhovateľka za posledných 14 rokov nespochybnila. Jeho dobrá viera zanikla,
keď navrhovateľka podala návrh na tunajší súdu. Navrhovateľka podala návrh o vyslovenie neplatnosti
právneho úkonu ale zároveň v druhom petite návrhu uviedla, určovaciu žalobu ohľadne určenia jej
vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Prvý navrhovaný petit súd riešil, len ako predjudikálnu otázku.

Súd zdiela právny názor právneho zástupcu navrhovateľky s poukazom na ust. § 40 ods. 1 a 3 Obč.
zákonníka, že zmluva má právnu vadu, ktorá spočíva v tom, že právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon. Odporca predmetnú kúpnu zmluvu vlastnoručne nepodpísal následkom, čoho je
táto zmluva neplatná. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorú je povinný súd skúmať z úradnej
moci. Následne pri druhom navrhovanom petite návrhu, by návrh mohla podať navrhovateľka aj bez

tohto prvého navrhovaného petitu, ide o určenie, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

V danej veci právna zástupkyňa odporcu vzniesla námietku nadobudnutia vlastníctva k spornému
bytu č. XX s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu z titulu vydržania sodôvodnením, že od roku 1998, kedy navrhovateľka podpísala sporný právny úkon na základe, ktorého
sa odporca stal výlučným vlastníkom bytu, od vtedy sa správal ako vlastník a rešpektoval zriadenie
vecného bremena v prospech navrhovateľky. Taktiež aj navrhovateľka sa správala a rešpektovala

odporcu ako výlučného vlastníka bytu. Vyžadovala od neho aby si aj plnil svoje povinnosti vlastníka,
najmä čo sa týka opravy a údržby bytu. Navrhovateľka nikdy neuviedla, ani najmenšiu pochybnosť o
jeho vlastníctve a nikdy nenaznačila, že nie je spokojná a že by sa chcela domáhať vrátenia vlastníctva
k bytu.
9C/292/2011

- 6 -

Údržbu a opravu bytu vykonával odporca na vlastné náklady. Konal tak v dobrej viere, že mu sporný
byt vlastnícky patrí určitým obmedzením. Súčasná právna úprava (§ 134 Obč. zákonníka v znení v
čase uzavretia zmluvy ustanovuje ako základnú podmienku nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním,

oprávnenosť držby ako faktické ovládanie veci určované vôľou vyjadrujúcou dobrú vieru o tom, že
držiteľovi vec vlastnícky patrí.

Súd vyzval odporcu v zmysel právneho názoru uvedeného v rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.
24Co/450/2014-218 zo dňa 01.04.2015 na preukázanie splnenia podmienok oprávnenej držby, či na

jeho strane je splnená podmienka „ dobromyseľnosti“ ako nevyhnutná podmienka pre vydržanie, či
pri všetkej potrebnej opatrnosti nemohol mať pochybnosti o tom, či mu vec patrí, aj keď zmluvu o
prevode vlastníckeho práva nepodpísal. Uviedol, že navrhovateľka sa sama podujala, že vybaví všetky
potrebné formálno - právne záležitosti, a za tým účelom splnomocnil navrhovateľku údajne s písomným
splnomocnením, okrem iného aj na to, aby spornú zmluvu podpísala v jeho mene, avšak o tomto

splnomocnení začal vypovedať až po piatich rokoch od podania návrhu o určení neplatnosti kúpnej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Túto plnú moc nepreukázal súdu a nebolo založené ani v
katastrálnom spise, nebola pripojená k návrhu na vklad do katastra a ani k spornej zmluve. Preto na ňu
súdanineprihliadol. Taktiežzdôraznil,žekúpnazmluvajezastretýmprávnymúkonomlebovskutočnosti
navrhovateľka spornú nehnuteľnosť mala v úmysle darovať. Podľa názoru odporcu navrhovateľka sa

domáha vlastníckeho práva na základe svojho nepoctivého, protiprávneho konania, ktoré zneužila na
uplatnenie výkonu svojich práv, čo je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka.
Súd preskúmal spornú kúpnu zmluvu aj zo strany „ vážnosti prejavu vôle so strany navrhovateľky pri
jeho uzatváraní., nakoľko nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúce neplatnosť zmluvy v zmysle
§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K
takýmto prejavom vôle patria medzi iným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne
úkony. Pokiaľ právnym úkon má byť zastretý, iný právny úkon, platí tento iný úkon ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti ( § 41 a ods. 2 OZ). Z uvedeného potom vyplýva,

že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „ naoko“ ( tzv. simulovaným právnym úkonom)
zastieraný iný právny úkon ( tzv. dissimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z
dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takýchto prípadoch platí
zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že
spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon

nedovolený ( priečil by sa zákonu) bol by tiež neplatný ( § 39 OZ).
V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka označila
zmluvu ako „ kúpna zmluva“ pričom predstierala uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mala
vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu. Keďže predmetná „ kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon nebola
urobená vážne ( absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť) je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 OZ

absolútne neplatná. Jej dissimulovaný právny úkon mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti
právneho úkonu ( o tento prípad ale v danej veci nešlo). Na jednej strane navrhovateľka uzavrela sama
so sebou kúpnu zmluvu, pričom kúpnu cenu nikdy nežiadala vyplatiť, na druhej strane na pojednávaní
tvrdila, že to chcela darovať a preto kúpnu cenu nikdy nepožadovala a chýba tiež

9C/292/2011

-7 -prejav vôle zo strany odporcu, nielen ohľadne podpisu tejto zmluvy ale aj klauzuly, že by dar vďačnosťou
prijal.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo so zákona ( ex lege), v dôsledku

čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny
úkon nepôsobí právne následky, ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd je toho názoru, že „kúpna zmluva“ je absolútne
neplatný právny úkon, teda ak je určitý úkon absolútne neplatný nastáva jeho neplatnosť priamo zo
zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone

práv a povinností, nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „ uzná alebo
neuzná“, (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, musí súd vždy prihliadnuť a to aj bez návrhu ( z úradnej povinnosti - ex officio).
Súdu neušlo pozornosti, že navrhovateľka konala ľahkovážne bez obvyklej miery opatrnosti potrebnej pri
dispozíciách pri nehnuteľnosti a vedome v rozpore s právnym poriadkom uzavrela kúpnu zmluvu, ktorú
sama podpísala a tým aj s poukazom na ust,. § 40 ods. 1, 3 OZ zapríčinila neplatnosť právneho úkonu.

Čo sa týka ust. § 3 ods. 1 OZ toto ustanovenie nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť,
upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení, preto neobstojí argumentácia odporcu a
nezohľadnil súd § 3 ods. 1 OZ v tomto prípade nakoľko išlo o určenie vlastníckeho práva po preskúmaní
predjudikálnej otázky ako platnosti kúpnej zmluvy, ktorá vzhľadom na to že je absolútne neplatný právny
úkon s poukazom na ust. § 37, 39, 40 ods. 1,3 OZ nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho

základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2011 sp. zn. 3Cdo/144/2010).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa sut, § 142 ods. 1 O.s.p. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie
súdneho poplatku za podaný návrh ako aj za podané odvolanie v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov

položka 1 písm. b) zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a v neskoršom platnom v znení, taktiež
priznal trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi navrhovateľa vo výške 748,66 eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných úkonov právnej služby :
1) 08.12.2011 prevzatie zastúpenia ( § 11/1 písm. a/ vyhl. č. 65/2004 Z.z., 1/13)
57,00€

2) 12.12.2011 vyhotovenie žaloby 57,00 €
3) 23.05.2012 právne podanie vo veci 58,69 €
4) 17.07.2012 zastúpenie na pojednávaní 58,69 €
5) 13.11.2012 zastúpenie na pojednávaní 58,69 €
6) 06.02.2013 právne podanie vo veci 60,07 €

7) 21.02.2013 zastúpenie na pojednávaní( nemer.1/4) 15,02 €
8) 28.05.2013 zastúpenie na pojednávaní ( nemer. 1/4) 15,02 €
9) 29.05.2013 právne podanie 60,07 €
10) 06.06.2013 právne podanie 60,07 €
11) 12.12.2013 zastúpenie na pojednávaní 60,07 €

12) 13.03.2014 zastúpenie na pojednávaní 61,87 €
13) 23.04.2015 vyhotovenie odvolania 61,87 €
14) 12.11.2015 zastúpenie na pojednávaní 64,53 €
SPOLU: 748,66 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).