Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202123
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618202123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: O. H., nar. X.
XX. XXXX, s trvalým pobytom U. P. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová,
s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36806498, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava
- Staré mesto, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37928422, advokátska
kancelária Felix Neupauer & Partners, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie
289,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 21Csp/56/2018-82 zo dňa 8. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 21Csp/56/2018-82 zo dňa 8. januára 2019 rozhodol
tak, že
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 289,82 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 289,82 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 289,82 eur od 27.9.2017 do zaplatenia. Uvedené žiadal na
tom skutkovom a právnom základe, že dňa 17.8.2017 v čase o 7.30 hod. došlo na ceste z Liptovského
Ondreja v stúpaní do Jamníka ku škodovej udalosti, pri ktorej od kolesa motorového vozidla EČ:
LM200AT, riadeného S. U., odskočil kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu EČ:

LM500CT, riadeného manželkou žalobcu - O. H.. Žalobca si následne nechal poškodené čelné sklo
opraviť v spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., pričom náklady na opravu vo výške 289,82 eur uhradil
žalobca opravcovi na základe faktúry č. 44790408. Žalobca si v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/ a § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, ktorý v oznámení o riešeníškodovej udalosti z 11. 9. 2017 žalobcovi uviedol, že škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia náhrady
škody, pretože v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody
došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného S. U. u žalovaného. Takýto postup

žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti považuje za nesprávny ako aj obranu žalovaného, ktorá je
v rozpore s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou, podľa ktorej ak poisťovňa aj napriek vyjadreniam
škodcu a poškodeného o priebehu vzniku škody tvrdí, že ku škode nedošlo nimi uvádzaným spôsobom,
je povinnosť poisťovne svoje tvrdenie preukázať. Žalobca poukázal aj na stanovisko občianskoprávneho
kolégia NS SR z 3. 6. 2014 sp. zn.: Cpj/5/2014, v ktorom sa uvádza, že aj škoda spôsobená na čelnom

skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového
vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za
túto škodu sa podľa § 428 prvej vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Lehota na poskytnutie
poistného plnenia preto podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. uplynula 26. 9. 2017, t. j. že žalovaný
od 27. 9. 2017 je v omeškaní s plnením svojej povinnosti.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca je v tomto konaní zastúpený spoločnosťou

InHelp s.r.o., a to na základe plnomocenstva z 24. 4. 2018, ktorá spoločnosť následne na základe
plnomocenstva z 1. 8. 2018 splnomocnila Advokátsku kanceláriu Hagara - Hagarová, s.r.o., avšak
spoločnosť InHelp ako zvolený zástupca žalobcu sa nemohla nechať ďalej zastúpiť advokátskou
kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., pretože je to v rozpore s ust. § 89 ods. 1 CSP. Ďalej žalovaný
uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, považuje ho za nepreukázaný,

neoprávnený a bez právneho základu, a že žalobca v žalobe neuviedol úplný opis rozhodujúcich
skutočností, z ktorých by vyplýval uplatnený nárok tak ako to vyžaduje § 132 ods. 1 a ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 427 ods. 1,2, § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 17.8.2018 v čase o 7.30 hod.

došlo na ceste z Liptovského Ondreja v stúpaní do Jamníka ku škodovej udalosti, pri ktorej od kolesa
motorového vozidla EČ: LM200AT, riadeného S. U., odskočil kameň a poškodil čelné sklo motorového
vozidla žalobcu EČ: LM200CT, riadeného manželkou žalobcu - O. H.. Žalobca si nechal poškodené
sklo opraviť v spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., pričom náklady na opravu vo výške 289,82 eur uhradil
žalobca na základe faktúry č. 44790408. Žalobca si následne uplatnil nárok na náhradu škody u

žalovaného, ktorý oznámením o riešení škodovej udalosti z 11.9.2017 oznámil žalobcovi, že škodovú
udalosť odkladá bez poskytnutia náhrady škody, pretože v predmetnej veci nebolo preukázané, že ku
vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Súd
prvej inštancie konštatoval, že S. U. ako prevádzkovateľ motorového vozidla podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky svojho motorového

vozidla. Škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla poškodeného (žalobcu) kameňom
vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke motorového vozidla (viď aj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 3. 6.
2014, sp. zn. Cpj 5/2014, 135/2014.) Táto zodpovednosť je objektívna, teda zavinenie ako predpoklad
vzniku tejto zodpovednosti za škodu sa nevyžadovalo, preto podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.

mohol poškodený (žalobca) uplatniť svoj nárok na náhradu škody podľa § 417 ods. 2 OZ (priamo)
proti poisťovateľovi osoby zodpovednej za škodu podľa § 417 ods. 2 OZ (žalovanému). Predpokladom
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 427 ods. 2 OZ je pritom preukázanie vzniku
poistnej udalosti podľa § 797 ods. 2 OZ, vzniku škody podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z.,
v príčinnej súvislosť medzi týmito skutočnosťami ako aj skutočnosti, že ku škode vzniklo v čase trvania

poistenia zodpovednosti za škodu. Zo zisteného skutkového stavu vyplývajú všetky tieto predpoklady
vzniku práva na náhradu škody podľa § 427 ods. 2 OZ (poistná udalosť odletenie kamienka spod kolesa
vozidla škodcu do okna vozidla žalovaného, vznik škody na okne vozidla žalovaného, príčinná súvislosť
medzi týmito okolnosťami, ako aj trvanie poistenia zodpovednosti za škodu škodcu u žalovaného v
čase vzniku poistnej udalosti), preto súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobe vyhovel.

Námietku žalovaného, že uplatnený nárok neuznáva, že ho považuje za neoprávnený a bez právneho
základu považoval súd za príliš všeobecnú a neurčitú a tým aj za nedôvodnú. Rovnako nepovažoval
za dôvodnú námietku žalovaného ohľadne neprípustnosti zastúpenia žalobcu s poukazom na § 89
ods. 1, druhej vety CSP, pretože vzhľadom na to, že plnú moc pre AK Hagara - Hagarová, s.r.o. dala
spoločnosť InHelp, s.r.o. v mene žalobcu (nie vo svojom mene), ide tým o de iure úkon žalobcu, a teda

nie substitučné splnomocnenie od InHelp, s.r.o. pre AK Hagara - Hagarová, s.r.o. (ako uviedol žalovaný.)
Keďže AK Hagara - Hagarová bola splnomocnená v súlade so zákonom (žalobcom), vzhľadom na ust.
§ 89 ods. 3 CSP od tohto momentu, bolo vylúčené zastupovanie žalobcu spoločnosťou InHelp, s.r.o.
Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 289,82eur od 27. 9. 2017 do zaplatenia, súd mu nemohol vyhovieť, a pre takto uplatnené úroky z omeškania
preto v tejto časti žalobu zamietol. Konštatoval, že ak je nárok predmetom súdneho konania, nastáva
splatnosť a teda možnosť požadovať úroky z omeškania až po doručení právoplatného rozhodnutia

súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutia NS SR z 22.11.2018
sp. zn. 3Cdo/145/2017, kde sa uvádza, že do omeškania by sa dostala poisťovňa s plnením náhrady
škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila
v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Že
súd priznal žalobcovi nárok na uplatnenú istinu 289,82 eur možno mať za to, že žalobca bol úspešný v

plnom rozsahu, a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému aj nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku I. a
III. rozsudku, ktoré odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky a že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne

právne posúdil. Prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami,
zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej
právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Medzi procesné záruky spravodlivého
súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a právo na
spravodlivý súdny proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia

je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Žalovaný opätovne poukazuje na
skutočnosť, že žalobca je vo vedenom súdnom konaní zastúpený spoločnosťou InHelp, s.r.o. na základe
plnomocenstva zo dňa 24.4.2018, ktorá následne na základe splnomocnenia zo dňa 1.8.2018 ďalej
splnomocnila AK Hagara - Hagarová, s.r.o. No na základe ust. § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v
konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný

zákon neustanovuje inak. Vychádzajúc z uvedeného je podľa názoru odvolateľa, že spoločnosť InHelp,
s.r.o. ako zvolený zástupca žalobcu nemohla sa dať ďalej zastúpiť advokátskou kanceláriou. Navrhuje
preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok v časti výroku I. a III. a v zrušujúcej časti vrátil Okresnému súdu
Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust.

§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP v odvolaním napadnutých častiach potvrdil ako vecne správne.
V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením

toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti dôležité pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 220 CSP, keď súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Keďže ani v
priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací

súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

6. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade
sa nejedná o takú skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Súd prvej inštancie zvolil správny

postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom do úvahy zobral skutočnosti, ktoré z dôkazov
vyplynuli, a ktoré boli preukázané. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj
k odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza nasledovné:7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 17.8.2017 v čase o 7.30 hod. došlo na ceste z Liptovského Ondreja
v stúpaní do Jamníka ku škodovej udalosti, pri ktorej od kolesa motorového vozidla EČ: LM200AT,
riadeného S. U., odskočil kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu EČ: LM200CT,

riadeného manželkou žalobcu - O. H.. Žalobca si nechal poškodené sklo opraviť v spoločnosti Autosklo
Hornet s.r.o., pričom náklady na opravu vo výške 289,82 eur uhradil žalobca na základe faktúry č.
44790408. Žalobca si následne uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, ktorý oznámením o
riešení škodovej udalosti z 11.9.2017 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia
náhrady škody, pretože v predmetnej veci nebolo preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou

motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.

8. V zmysle ust. § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj
iný prevádzkovateľ motorového vozidla.

9. Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak
bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

10. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou a poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa ust. § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo na

ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

12. Podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku

a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

13. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradiť poškodenému uplatnené a preukázané nároky

na náhradu, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Teda podľa ods.
4 poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie. Ak ku škodovej
udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia
zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravenú v § 427 až
431 Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá
spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje
zavinené konanie. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet
zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju

zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri
udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom
ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú
častovskutočnostiach,naktoréaniprevádzkovateľ,anivodič,nemôžuvplývať(materiálovévady,únava
materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť.

V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na
prevádzkovateľa.

15. Odvolací sú v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia
NS SR z 3.6.2014 sp. zn. Cpj5/2014 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR č. 10/2014): Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným
predmetomvymrštenýmkolesominéhomotorovéhovozidlaješkodou,ktorábolaspôsobenáokolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa ust. § 428 veta prvá Občianskeho
zákonníka nemožno zbaviť. Uvedeným stanoviskom NS SR zároveň odstránil nejednotnosť v súdnejpraxi pri posudzovaní škody, ktorá vznikla pri vymrštení kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil
škodu.

16.Zanedôvodnúpovažujeodvolacísúdnámietkužalovanéhotýkajúcusanedostatočnéhopreukázania
príčiny škody ako následku spôsobeného poistencom žalovaného, keď z obsahu spisu vyplýva, že od
kolesa osobného motorového vozidla EČ: LM200AT riadeného S. U. odskočil kameň a poškodil čelné
sklo motorového vozidla žalobcu, EČ: LM200CT. Uvedené vyplýva z listinného dôkazu - záznam o
dopravnej nehode zo dňa 17.8.2017, ktorý bol podpísaný oboma účastníkmi dopravnej nehody, t.j. aj

vodičom motorového vozidla EČ: LM200AT S. U.. Uvedený kameň spôsobil poškodenie na čelnom skle
motorového vozidla poškodeného, čo bolo preukázané spomínaným záznamom o dopravnej nehode zo
dňa 17.8.2017. Skutočnosť, že poškodenému bola spôsobená škoda žalovaný ani nijakým spôsobom
nerozporoval. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že motorové vozidlo EČ: LM200AT
riadeného S. U., ktoré bolo poistené u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zavinilo vznik škody.

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré
bolo potvrdené aj vyššie uvedeným stanoviskom NS SR a ktorá vykonáva dohľad nad vykonávaním
poisťovníctva, teda aj nad činnosťou žalovaného ako poisťovateľa motorového vozidla, ktorým mala
byť spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu. V tomto stanovisku sa uvádza, že pokiaľ ide

o škodu spôsobenú rozbitím čelného skla tak vznik tejto škody má pôvod v prevádzke vozidla, lebo
ak by sa tieto kolesá netočili, od ktorých odskočil kameň, ktorým bola spôsobená škoda na čelnom
skle motorového vozidla žalobcu, tak by nedošlo ani ku škode. Národná banka Slovenska ako orgán
vykonávajúci dohľad nad poisťovníctvom tak v tomto svojom stanovisku odkazuje na to, že ide o škodu,
ktorá má pôvod v prevádzke vozidla a že ide o objektívnu zodpovednosť, podľa ktorej je potrebné plniť

v zmysle § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez toho, aby bolo
potrebné preukazovať objektívnu príčinnú súvislosť, postačí, ak sa preukáže vznik škody v príčinnej
súvislosti s prevádzkou motorového vozidla.

18. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatuje, že neobstojí odvolacia námietka
žalovaného spočívajúca v tom, že prvostupňový súd posúdil okolnosti vzniku škody na motorovom
vozidle iba na základe tvrdení účastníkov škodovej udalosti a uznaní zodpovednosti za vzniknutú
škodu, nakoľko žalovaný okrem nesúhlasu so žalobcom popísaného mechanizmu škodového deja
a z toho vyplývajúceho odmietnutia poskytnutého plnenia, v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, t.j.

nenavrhol, resp. nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvrátiť
túto domnienku objektívnej zodpovednosti poisťovateľa za škodu, keďže je nepochybné a nenamietal
to ani žalovaný, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou spočívajúcou v prevádzke dopravných
prostriedkov, rovnako ako ani nenamietal, kto bol prevádzkovateľom dopravného prostriedku, či už
poškodeného motorového vozidla, alebo motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Pokiaľ mal

žalovaný za to, že opis udalostí žalobcom nie je pravdivé, tak odvolací súd uvádza, že v občianskom
sporovom konaní dôkazné bremeno primárne zaťažuje žalobcu, t.j. na žalobcovi, aby preukázal ním
tvrdené skutočnosti. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v

takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemala byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazu neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie tejto skutočnosti
vyvodzuje pre seba priaznivé právne účinky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež

tvrdí. V prejednávanej veci došlo vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko Národnej banky Slovenska
ako aj citovaný judikát k tzv. „preneseniu“ dôkazného bremena na žalovaného, ktorý potom ako žalobca
na predpísanom tlačive žalovaného oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti a predložil žalovanému
doklady preukazujúce opravu predmetného motorového vozidla. Žalovaný však svojim listom zo dňa
11.9.2017 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia náhrady škody, pretože v

predmetnej veci nebolo preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovaného. Teda, že žalobca nemá nárok na poskytnutie poistného plnenia.19. Ak teda žalovaný tvrdil, že k nehodovému deju nedošlo tak ako to uviedol žalobca v žalobnom
návrhu, resp. tak ako to uviedol v oznámení pre poisťovňu, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť
súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Vzhľadom na všetky okolnosti je možné

ustáliť, že charakter vzniku zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu škodovej udalosti tak ako
je to uvedené v žalobe, a teda v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h/ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.
je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu a prevádzkou
motorového vozidla poisteného.

20. Za nedôvodnú zhodne ako súd prvej inštancie považoval odvolací súd aj námietku žalovaného
ohľadne neprípustnosti zastúpenia žalobcu s poukazom na § 89 ods. 1 druhej vety CSP, pretože
vzhľadom na to, že plnú moc pre AK Hagara - Hagarová, s.r.o. dala spoločnosť InHelp, s.r.o. v mene
žalobcu (nie vo svojom mene), ide tým o úkon žalobcu a teda možno konštatovať, že AK Hagara -
Hagarová bola splnomocnená v súlade so zákonom.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých
založil svoje odvolanie, pretože tieto nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie v jeho napadnutých výrokoch. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých častiach potvrdil ako vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, úspešný
bol žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)