Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417211410
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417211410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej, a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpeného: Mgr. Csaba Bodnár, advokát so sídlom Továrenská 1, XXX 03
O., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti úverových zmlúv, o určenie, že úvery sú
bezúročné a bez poplatkov, o určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv a o určenie neplatnosti dohôd
o poskytovaní služieb, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15.

januára 2XX8 č.k. 6Csp/84/2XX7-114, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľský
úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
stranami dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov mení tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľský úver
poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami

dňa 26.03.2015 je bezúročný a bez poplatkov mení tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 26.03.2015 a o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 26.03.2015 zamietol. Určil, že spotrebiteľské úvery
poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX
uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú bezúročné a bez poplatkov. Určil, že rozhodcovské zmluvy

č. XXXXXXXXXX č. XXXXXXXXXX uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú neplatné. Určil, že dohody
o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavreté stranami dňa 26.03.2015 sú
neplatné.Žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniastým,žeovýškenáhrady
trov konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami §
137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 34, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3
Občianskehozákonníka,§1ods.2,§9ods.1,2písm.a),b)ak),§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1 ods. 2 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.
1.2. Zistil, že zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavreté stranami 26.03.2015
neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. Absentuje v nich doba trvania zmluvy a termín konečnejsplatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Konštatoval, že uvedené
údaje sú uvedené len v oznámeniach o schválení spotrebiteľského úveru. Oznámenia o schválení

spotrebiteľského úveru nepovažoval za súčasť zmlúv o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že išlo o
jednostrannýprávnyúkonžalovanéhoadresovanýžalobcovi,sktorýmžalobcanevyjadrilsúhlas.Zmluvy
o úvere považoval za uzavreté len v rozsahu uvedenom v bode 5 s výnimkou ustanovenia o poplatku
za poskytnutie úveru, pričom údaje v bode 6 (údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere) nepovažoval
za dohodnuté, keďže išlo o oznámenie žalovaného k údajom uvedených v bode 5 uvedenej zmluvy.

Konštatoval, že záväzok platiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 150 eur bol obsiahnutý aj v bode 5
návrhu zmluvy a toto ustanovenie zmluvy s poukazom na § 53 ods. 4 písm. t) považoval za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a preto za neplatnú. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
úvery poskytnuté na základe zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavretých stranami
26.03.2015 sú bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
1.3. K obsahu predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere a k postupu pri ich uzatváraní uviedol, že ide

o formulárové zmluvy žalovaného, ktoré boli predložené s vyplneným bodom 5 a s údajmi o účastníkoch
zmluvného vzťahu žalobcovi, ktorý tieto ako navrhovateľ právneho úkonu podpísal dňa 22.03.2015 a
žalovaný ako druhý účastník zmluvného vzťahu tieto zmluvy podpísal dňa 26.03.2015 a zároveň oznámil
jednostranne oznámeniami zo dňa 26.03.2015, že schvaľuje úver, ktorý mal byť poskytnutý žalobcovi.
Zistil, že oznámenia obsahujú takmer všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z.z. vrátane výšky mesačnej splátky úveru, istinu, úroky, splatnosť splátok, prvú a poslednú
splátku, RPMN. Nedošlo však k ich akceptácii, preto ich nemožno považovať za súčasť zmluvy. Ani v
oznámeniach však nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedený postup žalovaného považoval za neštandardný, keďže pri ňom nie je
zrejmé kto je navrhovateľom právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy a kto je ten, komu je tento návrh

určený. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 52 ods. 2 vykladal predmetné právne úkony v prospech
žalobcu ako spotrebiteľa.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalovaný bol v
prevažnom rozsahu úspešný, nakoľko z ôsmich nárokov uplatnených žalobou bolo vyhovené šiestim
nárokom, dva boli zamietnuté. Preto mu priznal náhradu trov konania stým, že o výške náhrady trov

konania rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa určenia, že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavretých stranami dňa 26.03.2015 sú
bezúročné a bez poplatkov zrušil a rozhodol sám vo veci, alebo aby po zrušení v tejto časti vec vrátil
na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
2.2.Tvrdil,žekaždázmluvabolatvorenáustanoveniaminalistineoznačenejakozmluva orevolingovom
úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru. K svojmu tvrdeniu poukázal
na skutočnosť, že k takému záveru dospel Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 13Co/111/2014-166.
Tvrdil, že obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú podľa čl. 14 neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy. Podľa čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní je úver splatný podľa splátkového kalendára, s ktorým
bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splátky úveru. Tým je
splnená zákonná požiadavka, ktorá vyžaduje, aby v zmluve bol uvedený spôsob vymedzenia konečnej
splatnosti.Namietalvočizáverusúduprvejinštanciespájajúcibezúročnosť úverusneuvedenímtermínu
konečnej splatnosti. Tvrdil, že tento záver odporuje Smernici 2008/48/ES. Podporne poukázal na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a tvrdil, že na jeho závery reagovala legislatíva tak, že
termín konečnej splatnosti, ako náležitosť zmluvy, bol zo zákona vypustený.
2.3. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške, počtu a termínov splátok a tvrdil, že
uvedené údaje sa v predmetných zmluvách nachádzajú.
2.4. Namietal aj voči záverom prijatým vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru. Tvrdil, že poplatok

je oprávnený, čo posúdila na Národná banka Slovenska. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom
boli bežnou súčasťou obchodnej praxe a predmetný poplatok nebol ani zakázaný zákonom, hoci iné
poplatky zakázané boli. Tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru bol prípustný a dovolený, je z nehonepochybné za čo sa uhrádza, keďže je to definované jeho názvom. Ide o platbu, ktorá je v záujme
spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov) a spotrebiteľ o platení poplatku a jeho výške vedel.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval svoju argumentáciu z priebehu konania k oznámeniu
o schválení úveru a poukázal na absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorou
je doba trvania. K aplikácii Smernice č. 2008/48/ES uviedol, že jej konflikt s vnútroštátnym právom
sa neuplatňuje automaticky a súd je povinný skúmať, či jej môže priznať priamy účinok, čo však je
podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ zakázané. Smernica bola implementovaná zákonom č.

129/2010 Z.z. a preto je tento zákon s ňou v súlade. Uviedol, že zmena zákona č. 129/2010 Z.z. účinná
od roku 2018 nemá retroaktívny účinok a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval
ustanovenia uvedeného zákona účinné v čase podpísania predmetných zmlúv. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v
odvolacom konaní.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal na nariadenom

pojednávaní (§ 383 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 zmenil.

6.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,

ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8.1. Žalovaný v odvolaní namietal vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie
nezaťažil vadou namietanou žalobcom.
8.2. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Ide o pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nespadá
podostatnéodvolaciedôvody,alelenzapredpokladu,žemohlomaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci. Žalovaný v odvolaní nekonkretizoval v čom malo pochybenie súdu prvej inštancie spočívať a
odvolací súd žiadny nedostatok nezistil, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9.1. V danej veci sa žalobca domáhal určenia že spotrebiteľské úvery, ktoré mu boli poskytnuté
na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú neplatné a

zároveň určenia, že sú bezúročné a bez poplatkov. Navyše sa domáhal určenia, že sú neplatné
rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a že sú neplatné dohody o poskytovaní
služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. V žalobe okrem iného tvrdil, že údaje v bode 5. a 6.
zmlúv o spotrebiteľskom úvere vzájomne nekorešpondujú, a údaje v bode 5. zmlúv nekorešpondujú
s údajmi uvedenými v oznámeniach žalovaného o schválení úveru, z čoho vyplýva záver, že nedošlo

k perfektnému uzatvoreniu predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Navyše úverové zmluvy
neobsahujú dobu trvania a termín konečnej splatnosti a nie je z nich zrejmé aká je výška splátok istiny,
úrokov a poplatkov, preto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.
9.2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniam o bezúročnosti a bez poplatkovosti úverov uviedol,
že náležitosti namietané žalobcom obsahujú oznámenia o schválení úveru a členenie splátky obsahuje

amortizačná tabuľka, čo je v súlade so Smernicou 2008/48.
9.3. Súd prvej inštancie žalobu v časti určenia neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zamietol. Určil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov. Určil, že rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX a dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú neplatné. Na
základe odvolania žalovaného bola predmetom skúmania odvolacieho súdu časť rozsudku súdu prvej
inštancie týkajúca sa určenia že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX

sú bezúročné a bez poplatkov, spolu s výrokom o trovách konania, ako výroku závislého.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12.1. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením sa s obsahom

žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 26.03.2015, zmluvnými dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu spoločnosti žalovaného, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2015, žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského
úverurevolvingovéhotypu/zmluvaospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXuzavretejdňa26.03.2015,

zmluvnými dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti žalovaného,
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 26.03.2015.
12.2. Z obsahu žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 26.03.2015, zistil, že žalovaný ako veriteľ a

žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, predmetom ktorej bol
záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver (úverový limit) 1.500 eur a záväzok žalobcu poskytnutý
úver vrátiť žalovanému v 36 mesačných splátkach po 53,08 eura. Z bodu 6 zmluvy ďalej vyplýva
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.060,88 eura, RPMN za úver 26,61 %, ročná úroková sadzba
úveru 17,77 %, priemerná RPMN 34,42 %. Predmetom zmluvy bol ďalej záväzok žalovaného poskytnúť

žalobcovi revolvingový úver v čiastke 1.500 eur za rovnakých podmienok. Bola dohodnutá aj ročná
úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 % a poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania (bod 14), ktoré v bode 2.2. stanovovali povinnosť veriteľa
zaslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jeho náležitosti. Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi-zmluvaorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXobsahovalorovnakéúdajeakobod6.zmluvy

a navyše ďalšie údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
12.3. Z obsahu žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 26.03.2015, zistil, že žalovaný ako veriteľ a
žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, predmetom ktorej bol
záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver (úverový limit) 1.500 eur a záväzok žalobcu poskytnutý

úver vrátiť žalovanému v 36 mesačných splátkach po 53,08 eura. Z bodu 6 zmluvy ďalej vyplýva
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.060,88 eura, RPMN za úver 26,61 %, ročná úroková sadzba
úveru 17,77 %, priemerná RPMN 34,42 %. Predmetom zmluvy bol ďalej záväzok žalovaného poskytnúť
žalobcovi revolvingový úver v čiastke 1.500 eur za rovnakých podmienok. Bola dohodnutá aj ročná
úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 % a poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania (bod 14), ktoré v bode 2.2. stanovovali povinnosť veriteľa
zaslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jeho náležitosti. Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi-zmluvaorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXobsahovalorovnakéúdajeakobod6.zmluvy
a navyše ďalšie údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
12.4. Z takto zopakovaného dokazovania odvolací súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 26.03.2015

dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktoré obsahovali všetky
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.13.1. Po zopakovanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
v napadnutej časti, v ktorej určil, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú bezúročné a bez
poplatkov, je nesprávne. Pritom nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého ide o zmluvy

spotrebiteľské, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Nestotožnil sa však so
záverom, podľa ktorého zmluva neobsahuje náležitosti stanovené zákonom, konkrétne dobu trvania
zmluvy, termín konečnej splatnosti a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Uvedený záver založil súd prvej inštancie na tom, že predmetné zmluvy považoval za uzatvorené
len v rozsahu uvedenom v bode 5, údaje v bode 6 nepovažoval za dohodnuté. Navyše dohodnutý

poplatokzaposkytnutieúverupovažovalzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku. Podľanázoruodvolacieho
súdu predmetné zmluvy o úvere boli uzavreté v rozsahu bodu 6, v ktorom sú údaje o schválenom
úvere, pričom žalobca svojim podpisom na konci listiny, uvedený obsah zmluvy akceptoval. Tým
došlo k platnému uzavretiu oboch predmetných zmlúv o úvere. Navyše podľa čl. 14 zmluvy boli jej
neoddeliteľnou súčasťou zmluvné dojednania, ktoré v bode 2.2. ukladajú veriteľovi povinnosť odoslať
dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jeho náležitosti a jeden rovnopis zmluvy. Údaje v oznámení

týkajúce sa náležitosti zmluvy boli totožné s údajmi uvedenými v bode 6 zmluvy.
13.2. Odvolací sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predmetné zmluvy o
úvere neobsahovali náležitosť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Obsahom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo rozdeliť splátku na tri samostatné
splátky. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa

jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/
ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže
táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo
svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací
súd vyslovuje záväzný právny názor, že eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky
a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum, alebo iný dostatočne určitý termín splatnosti splátky,
a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES.
Navyše s účinnosťou od 01.05.2018 došlo k novelizácii zákon č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9
ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k), sa nahrádza slovami

„frekvencia splátok“, čím legislatíva reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú
vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES.
13.3. Odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluvy neobsahovali
dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. V bode 6 každej zmluvy je uvedený počet splátok a
výška mesačnej splátky. Z tohto vyplýva logický záver, že každá z predmetných zmlúv v časti týkajúcej

sa spotrebiteľského úveru mala trvať rovnaký počet mesiacov, ako bol dohodnutý počet splátok. Zmluvy
v časti týkajúcej sa revolvingového úveru boli dohodnuté na dobu neurčitú, čo je dané charakterom
tohto typu úveru. Navyše treba prisvedčiť žalovanému, že konečná splatnosť úveru bolo totožná so
splatnosťou poslednej splátky uvedenej v oznámení veriteľa o schválení úveru.
13.4. Nakoniec sa odvolací súd nestotožnil, ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého

ustanovenie zmluvy, ktoré stanovilo záväzok žalobcu zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume
150 eur je podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve. V tomto smere bolo potrebné prisvedčiť žalovanému, že poplatky spojené
so spotrebiteľským úverom boli bežnou súčasťou obchodnej praxe a predmetný poplatok nebol ani
zakázaný zákonom č. 129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 10). Poplatok za poskytnutie úveru nemožno považovať

za plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujmy spotrebiteľa podľa § 53 ods. 4 písm. t)
Občianskeho zákonníka. Navyše poplatok bol žalobcovi známy pri uzavretí oboch zmlúv, bol uvedený
v žiadosti / zmluve medzi ostatnými údajmi týkajúcimi sa úveru, a vzhľadom k výške úveru, nemožno
dospieť ani k záveru o neprimeranej výške poplatku za poskytnutie úveru.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa určenia, že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 a 2 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania právo, z dôvodu, že obe strany mali v konaní úspech

len čiastočný, pričom pomer ich úspechu bol rovnaký. Z uplatnených určovacích nárokov spolu v počte
osem, bol žalobca úspešný v štyroch, v ktorých bolo žalobe vyhovené a žalovaný rovnako v štyroch,
v ktorých bola žaloba zamietnutá.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).