Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113221331
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113221331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne:
Ing. L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou,
advokátkou so sídlom B. K. X, S proti žalovanému: I.. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, o
vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,nazákladeodvolaniažalobkyneprotirozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 6C/190/2013-358 zo dňa 17.februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdvyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovaného,
ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX a zaniklo dňa 16.05.2015 tak, že do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikázal byt č. 7 nachádzajúci sa na 1. p. vo vchode č. 34 obytného domu súp.
č. XXXX, postaveného na pozemku parcela KN-C č. 2033, spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX o veľkosti 761/8755 a spoluvlastníckym
podielom na pozemku parcela KN-C č. 2033 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 o veľkosti
761/8755, nachádzajúce sa v katastrálnom území S., evidované na LV č. XXXX a to v hodnote 74.400,-

eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území S.,
evidované na LV č. XXXX ako parcela KN-C č. 2409/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2
v hodnote 2.400 eur, resp. na LV č. XXXX ako parcela KN-C č. 2409/7 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 5 m2 v hodnote 100 eur, obytný príves zn. Knaus, EČ: ZA 163 YG v hodnote 2.000 eur a skúter
zn. Keeway 50 cm3, EČ: ZA 174 AF v hodnote 300 eur. Súčasne uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovanému na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 34.800 eur a to v časovo špecifikovaných splátkach po 11.600 eur s tým, že omeškanie s úhradou

čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého zvyšku dlžného plnenia.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc § 133 ods. 2. § 143 a nasl. OZ a § 704 ods. 1 OZ (všetky ustanovenia
citovaného v napadnutom rozsudku) východiskovo vymedzil zásady týkajúce sa majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM"). Následne konštatoval, že nesporným
je zaradenie vyššie opísaných pozemkov do BSM aj napriek skutočnosti, že vlastníctvo pozemku
parcela KN-C č. 2409/6 je v katastri nehnuteľností evidované v prospech žalovaného ako výlučného

vlastníka. Ako však vyplýva aj zo samotného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX a aj z kúpnej
zmluvy zo dňa 04.08.2004, ktorou mal nadobudnúť vlastníctvo k tomuto pozemku výlučne žalovaný, k
nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo počas trvania BSM strán sporu. Sám žalovaný v konaní tvrdil,
že kúpna cena 19.200,- Sk podľa tejto zmluvy bola hradená z prostriedkov patriacich do BSM.3.Ďalej okresný súd poukázal na znenie § 143 OZ, z ktorého vyplýva, že s výnimkou vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže žiadny
z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so

súhlasom druhého z manželov. Ust. § 143 OZ je totiž ustanovením kogentným, jeho účinky ohľadne
veci nadobudnutej niektorým z manželov nemožno za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov
zmluvne vylúčiť (rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 5 Cz 51/1973 zo dňa 30.05.1973 publikovaný
v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR č. 9/1973 pod č. 74; R 74/1973) Na
uvedených záveroch súdu nemení nič ani skutkové tvrdenie žalobkyne, že nielen pozemok parcela

KN-C č. 2409/6, ale aj pozemok parcela KN-C č. 2409/7 boli nadobúdané (zaplatená kúpna cena) z
prostriedkov patriacich výlučne žalobkyni, ktorá ich mala nadobudnúť darom od svojich rodičov Ing. J.
L. a B. L.. Žalobkyňa totiž svoje skutkové tvrdenia nepreukázala, keďže dôkazy, ktoré mali preukázať
tieto skutkové tvrdenia, súd vyhodnotil (§ 191 ods. 1 a 2 CSP) ako vzájomne rozporné a nevierohodné.
Dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia pritom zaťažovalo žalobkyňu (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR spis. zn. 22 Cdo 2263/2005 zo dňa 31.01.2006. Pokiaľ žalobkyňa preukazovala tieto svoje skutkové

tvrdenia čestným vyhlásením Ing. J. L. a B. L. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorého jej rodičia darovali
aj peňažné prostriedky v sume 33.000,- Sk na odkúpenie oboch pozemkov, vierohodnosť tejto správy
vyplývajúcej zo spomenutého listinného dôkazu bola spochybnená ďalším dôkazom produkovaným
žalobkyňou, a to svedeckou výpoveďou samotnej B. L., ktorá na pojednávaní dňa 27.01.2017 uviedla,
že s manželom Ing. J. L. sa rozhodli, že vnučke (dcére strán sporu L. F., nar. XX.XX.XXXX), ktorá

má zdravotné postihnutie a dostala štátny príspevok na zakúpenie motorového vozidla, zakúpia takýto
pozemok, aby sa mohla postaviť garáž. O tejto skutočnosti boli obaja jej rodičia (teda strany sporu)
informovaní, pričom vnučka v tom čase nebola plnoletá, preto pozemky „dali na nich" (strany sporu),
aby mohli začať vybavovať stavebné povolenie. Súčasne na otázku súdu aká bola dohoda ohľadom
kúpy týchto pozemkov a úhrady kúpnej ceny medzi ňou a Ing. J. L. na jednej strane a stranami sporu

na strane druhej, svedkyňa odpovedala, že bola taká, že garáž sa postaví pre vnučku. Pokiaľ sa týka
úhrady kúpnej ceny dohoda bola taká, že to zaplatia s Ing. J. L. a nič viac od nich (strán sporu) nepýtali.
Z výpovede svedkyne B. L. tak nepochybne vyplynulo, že kúpna cena oboch sporných pozemkov mala
byť priamo uhradená Ing. J. L. z prostriedkov pochádzajúcich z BSM svedkyne a Ing. J. L.. Ak by teda
súd vychádzal z výpovede svedkyne B. L. k uzavretiu darovacej zmluvy (medzi svedkyňou a Ing. J. L.

na jednej strane ako darcami a žalobkyňou na strane druhej ako obdarovanou, ktorej predmetom mali
byť peniaze v hodnote zodpovedajúcej kúpnej cene predmetných pozemkov, spolu vo výške 26.700,-
Sk) vôbec nedošlo, keďže rodičia žalobkyne peňažné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene oboch
pozemkov priamo zaplatili predávajúcemu bez toho, aby došlo medzi nimi a žalobkyňou k dohode
o podstatných náležitostiach darovacej zmluvy (podľa ust. § 628 OZ k dohode o predmete daru a

dohode o jeho bezodplatnosti), a to v úmysle, aby strany sporu nadobudli pozemok, na ktorom sa mala
postaviť garáž pre účely parkovania motorového vozidla, na ktorý obdržali štátny príspevok z dôvodu
zdravotného postihnutia ich maloletej dcéry. Žalovaný namietal pravdivosť obsahu čestného vyhlásenia
rodičov žalobkyne, ako aj tvrdení svedkyne B. L. v jej výpovedi. Pochybnosti súdu o vierohodnosti
žalobkyňou produkovaných dôkazov vyvolala na strane súdu aj tá skutočnosť, že kúpnu zmluvu zo dňa

04.08.2004 uzatváral ako kupujúci výlučne žalovaný a najmä skutočnosť, že medzi uzavretím oboch
kúpnych zmlúv uplynulo časové obdobie takmer 4 rokov. Pritom zo svedeckej výpovede B. L. sa javí,
ako by peňažné prostriedky mali byť poskytnuté ňou a jej manželom Ing. J. L. na zaplatenie kúpnych
cien za oba pozemky v rovnakom čase.
4. Napokon súd poukázal v tejto spojitosti na to, že v prípade, ak by aj kúpna cena bola úplne zaplatená z

výlučných prostriedkov žalobkyne, avšak kupujúcimi boli obaja manželia, t. j. obe strany sporu (v prípade
pozemku parcela KN-C č. 2409/7), ktorí obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva (uvedené zjavne vyplýva z textu ust. čl. II. kúpnej zmluvy zo dňa
21.04.2008), práve táto vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia, že táto nehnuteľnosť patrí do BSM strán
sporu (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1659/2000 zo dňa 17.10.2001). Pokiaľ ide

o pozemok KN-C č. 2409/6, ak by aj kúpna cena za bola zaplatená z výlučných prostriedkov žalobkyne,
predmetnú nehnuteľnosť by na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2004 nadobudol ako jediný kupujúci
do výlučného vlastníctva žalovaný. V danom prípade by nemohol byť tento pozemok nadobudnutý do
BSM strán sporu, keďže na jeho nadobudnutie by neboli použité ani sčasti prostriedky patriace do BSM
a súčasne zmluvu na strane kupujúcich so žalovaným neuzavrela žalobkyňa. Ako už však bolo vyššie

konštatované, okresný súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by kúpna cena za oba dotknuté
pozemky bola čo i len čiastočne hradená z peňažných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve.5. V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie ďalej nesporne preukázané, že zmluva o prevode vlastníctva
bytu č. 1033/34/007/96, ktorou bol nadobúdaný pôvodný 1-izbový byt č. 7 na 1. p. obytného domu
súp. č. XXXX a súčasne časť povalového priestoru v podkroví tohto obytného domu (označená v

dokumentácii domu ako č. 3), ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach predmetného obytného domu súp. č. XXXX a na pozemku parcela KN-C č. 2033 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 a veľkosti 761/8755, bola žalobkyňou ako kupujúcou
a Mestom Žilina ako predávajúcim uzavretá dňa 22.01.1996 (t. j. viac ako 6 mesiacov po uzavretí
manželstva strán sporu, dňa 08.07.1995, teda za trvania ich BSM), pričom vklad vlastníckeho práva v

prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností bol na základe uvedenej zmluvy Okresným úradom v
Žiline, katastrálnym odborom povolený dňa 18.10.1996. Aj keď je zrejmé (a medzi stranami sporu to bolo
nesporné), že na základe stavebného povolenia vydaného za trvania manželstva, došlo k stavebným
úpravám nadobudnutej časti povalového priestoru č. 3, a to tak, že tieto boli prestavané a vytvorili
spolu s pôvodným 1-izbovým bytom č. 7 jeden obytný celok [toho času v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX evidovaný byt č. 7], ako to aj vyplýva z kolaudačného rozhodnutia (č. l. 123 spisu), táto

skutočnosť vzhľadom k nadobudnutiu vlastníckeho práva stranami sporu k predmetu prevodu podľa
zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1033/34/007/96, nebola z pohľadu rozhodnutia okresného súdu
v prejednávanej veci právne významná. Preto, ak sa súd zaoberal vlastníckym právom strán sporu k
predmetu prevodu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1033/34/007/96, zaoberal sa v podstate
pre zjednodušenie veci vlastníckym právom strán sporu k toho času v katastri nehnuteľností na LV č.

XXXX evidovanému bytu č. 7. Prestavaním predmetu prevodu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu
č.1033/34/007/96počastrvaniaBSMsatotižnemohlazmeniťpodstatavlastníctvastránsporuknemu,a
to bez ohľadu na skutočnosť, že či už rozhodnutie príslušného stavebného úradu o stavebnom povolení,
resp. kolaudačnom rozhodnutí bolo vydané výlučne na meno žalobkyne a jej žiadosť.
6. Žalobkyňa mala za to, že predmetný byt patrí do jej výlučného vlastníctva, aj napriek tomu, že

vlastníctvo k nemu bolo nadobudnuté počas trvania manželstva strán sporu, avšak kúpna cena bola
uhradená z jej výlučných peňažných prostriedkov, ktoré dostala darom od svojich rodičov (v záverečnej
reči už prostredníctvom svojej právnej zástupkyne udávala, že kúpnu cenu priamo uhradili jej rodičia
ako istú formu daru za úspešné ukončenie vysokoškolského štúdia). Žalovaný tieto skutkové tvrdenia
žalobkyne počas celého konania namietal, pričom tvrdil, že kúpna cena bola zaplatená z peňažných

prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že sporný
byt bol nadobudnutý za peňažné prostriedky patriace do jej výlučného vlastníctva zaťažovalo v spore
žalobkyňu. Súd prvej inštancie po podrobnom vysvetlení rozdielov pri spochybňovaní obsahu verejnej
a súkromnej listiny uviedol, že žalovaný popiera pravdivosť čestného prehlásenia Ing. J. L. a B. L. zo
dňa 25.11.2014, ako aj potvrdenia o prevzatí sumy 15.000,- Sk zo dňa 07.07.1995 (v tomto prípade

aj pravosť), teda z hľadiska skutkových tvrdení žalobkyne jej skutkové tvrdenia o použití majetku v jej
výlučnom vlastníctve na zaplatenie celej kúpnej ceny za sporný byt. V danej súvislosti konštatoval,
že zo žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov (potvrdenie o prevzatí sumy 15.000,- Sk zo dňa
07.07.1995 a príjmový pokladničný doklad spoločnosti BYTTERM a. s. č. 130106 zo dňa 12.04.1996,
ako aj čestného prehlásenia Ing. J. L. a B. L. zo dňa 25.11.2014) vyplýva, že kúpna cena mala byť

zaplatená žalobkyňou dvoma platbami, a to prvou dňa 07.07.1995 v sume 15.000,- Sk a druhou dňa
12.04.1996 v sume 14.920,- Sk, t. j. celkovo v sume 29.920,- Sk. Uvedené správy vyplývajúce zo
žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov však nekorešpondujú so znením ust. čl. VIII. bodu 2
predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1033/34/007/96, ktoré upravovalo platobné podmienky
zaplatenia kúpnej ceny, podľa ktorého predávajúci potvrdzoval, že suma 29.364,- Sk (ako kúpna cena

v zmysle ust. čl. VII. bod 1 v spojení s ust. čl. VIII. bod 1 zmluvy) bola uhradená v hotovosti v deň
podpísania zmluvy (22.01.1996). V ďalšom okresný súd poukázal na to, že v ust. čl. VIII. bod 1 zmluvy
bolakúpnacenadojednanávovýške29.364,-Sk(t.j.vsumeo556,-Sknižšejakovyplývazožalobkyňou
produkovaných listinných dôkazov. Súčasne zdôraznil, že pravdivosť správ vyplývajúcich z listinných
dôkazov produkovaných žalobkyňou, ktorá bola popretá žalovaným, nielenže nebola podporená, ale

naopak bola spochybnená, iným dôkazom produkovaným žalobkyňou, a to výpoveďou svedkyne B.
L.. Táto totiž vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.01.2017 uviedla, že čiastku 15.214,- Sk
zaplatila v deň podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1033/34/007/96 (22.01.1996), teda nie dňa
22.01.1996, ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu spoločnosti BYTTERM a. s. č. 130106
zo dňa 12.04.1996, a to v čase, keď žalobkyňa podpisovala predmetnú zmluvu o prevode vlastníctva

bytu č. 1033/34/007/96. Ďalšia pochybnosť súdu o vierohodnosti listinných dôkazov produkovaných
žalobkyňou vyvierala aj so skutočnosti, že svedkyňa B. L. na pojednávaní predložila listinu (list papiera),
naktorejsanachádzafotokópiapotvrdeniaoprevzatísumy15.000,-Skzodňa07.07.1995(vystaveného
podľa tvrdení svedkyne p. F.; zhodná s fotokópiou na č. l. 103 spisu), ku ktorej uviedla, že táto fotokópia(originál sa nachádza v dispozícii spoločnosti BYTTERM a. s.) bola vyhotovená v čase, kedy zaplatila
za žalobkyňu sumu 15.000,- eur do pokladne spoločnosti BYTTERM a. s. (t. j. dňa 07.07.1995).
Súčasne však na tom istom liste papiera sa nachádza aj fotokópia príjmového pokladničného dokladu

spoločnosti BYTTERM a. s. č. 130106 zo dňa 12.04.1996, t. j. z času až o 9 mesiacov neskôr. Je
teda zrejmé, že ak by bola fotokópia potvrdenia zo dňa 07.07.1995 vyhotovená toho istého dňa,
nemohla by sa na tom istom liste papiera nachádzať fotokópia ďalšej listiny datovanej však neskoršie,
a to dňa 12.04.1996. Vysvetlenie svedkyne, že na tento list papiera vyhotovila fotokópiu príjmového
pokladničného dokladu spoločnosti BYTTERM a. s. č. 130106 zo dňa 12.04.1996 až následne z dôvodu,

že farba zvykne vyblednúť a súčasne, aby obe listiny mala v kópii na jednom liste papiera sa súdu
javilo prinajmenšom zvláštne až účelovo zavádzajúce. Čo však považoval za podstatnejšie, je to, že
ako absolútne nevierohodné vyznieva, že by spoločnosť BYTTERM a. s. prevzala v hotovosti sumu
15.000,- Sk (v roku 1995 táto suma zodpovedala cca 2-násobku priemernej mesačnej mzdy v národnom
hospodárstve, ktorá bola vo výške 7.195,- Sk) bez vystavenia riadneho účtovného dokladu (príjmového
pokladničného dokladu, ako tomu bolo v prípade úhrady sumy 15.214,- Sk dňa 12.04.1996) a navyše

takýto doklad dala B. L. (ako osobe uhrádzajúcej túto platbu za žalobkyňu) iba vo fotokópii a nie v
origináli. Aj z týchto dôvodov súd považoval výpoveď svedkyne B. L. za nevierohodnú, akcentujúc z
pohľadu skúmania jej vierohodnosti aj skutočnosť, že je matkou žalobkyne a teda je s ňou v najužšom
príbuzenskom vzťahu. Napokon vnímaniu vierohodnosti svedkyne nenapomáhala ani skutočnosť, že
svedkyňa po výzve súdu, aby sa vyjadrila k okolnostiam zakúpenia sporného bytu, ako aj sporných

pozemkov, svoju výpoveď čítala z vopred pripravených poznámok. Záverom okresný súd pripomenul
vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 07.11.2014, kde tento uviedol, že je absurdné, že žalobkyňa
tvrdí, že byt nadobudla z finančných prostriedkov, ktoré si zarobila na brigádach, ako to udáva vo svojom
písomnom vyjadrení, ktoré od nej obdržal. Aj keď žalovaný toto písomné vyjadrenie súdu nepredložil,
súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní

dňa 07.11.2014 nepoprela, že by žalovanému zaslala žalobkyňa takéto písomné vyjadrenie, naopak
právna zástupkyňa žalobkyne výslovne potvrdila existenciu tohto vyjadrenia, pričom súčasne uviedla, že
toto vyjadrenie však súdu nezasielali a predložili ho len žalovanému. Aj táto skutočnosť na strane súdu
vyvolala pochybnosti jednak o pravdivosti skutkových tvrdení žalobkyne, ako aj o ňou produkovaných
dôkazoch, ktoré mali tieto skutkové tvrdenia preukázať.

7. Súd prvej inštancie preto zhrnul, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla a nepreukázala, že by
darom od svojich rodičov obdržala peňažnú čiastku zodpovedajúcu kúpnej cene sporného bytu a túto
aj následne na zaplatenie kúpnej ceny sporného bytu použila. Inými slovami žalobkyňa nepreukázala,
že kúpna cena sporného bytu nebola zaplatená (a to čo i len čiastočne) z peňažných prostriedkov
pochádzajúcich z BSM. Súd preto vychádzal z toho, že sporný byt patrí do BSM strán sporu. Na tomto

závere nič nemení ani argumentácia žalobkyne (a s ňou spojené listinné dôkazy) o tom, že pôvodný byt
č.7jejboleštepreduzavretímmanželstvadňaXX.XX.XXXXpridelenýdoužívaniažalobkynisuvedením
účelu (podľa rozhodnutia Mesta Žiliny o pridelení mestského bytu č. s. Pr-16/1992 zo dňa 10.08.1992)
"na predaj" a že žiadosť o odpredaj tohto bytu zo dňa 24.05.1994 podala spoločnosti BYTTERM a.
s. žalobkyňa ešte pred uzavretím manželstva. Rovnako ani to, že žalobkyňa ako nájomca uzavrela s

Podnikom bytového hospodárstva š. p. Žilina nájomnú zmluvu na tento byt s dobou nájmu do troch
mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti Zásad o odpredaji obecných bytov. Tieto skutočnosti sú totižto
právne irelevantné, keďže k nadobúdaniu vlastníckeho práva k spornému bytu došlo až na základe
kúpnej zmluvy - zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1033/34/007/96 vkladom vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, t. j. v tomto prípade až dňa 18.10.1996, teda za trvania manželstva strán sporu a

ich BSM. Relevantným v tomto prípade nemôže byť ani prípadné predkupné právo žalobkyne/nájomcu
v zmysle ust. § 16 ods. 1 v spojení s ust. § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, a to vzhľadom k tomu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy - zmluvy o prevode
vlastníctva bytu č. 1033/34/007/96, t. j. dňa 22.01.1996 vznikol ex lege uzavretím manželstva obom
stranám sporu spoločný nájom bytu (§ 704 ods. 1 OZ) a teda predkupným právom tak disponoval

ako nájomca bytu aj žalovaný, a to aj napriek tomu, že sa žalobkyňa stala nájomcom bytu ešte pred
uzavretím manželstva. Rovnako na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť okolnosť, či svedok B.
F. (otec žalovaného) mal, alebo nemal vedomosť o kúpe sporného bytu. Aj prípadná, žalobkyňou do
pozornosti súdu dávaná okolnosť, že svedok B. F. nemal vedomosť o kúpe predmetného bytu nemôže
odstrániť značné pochybnosti súdu o pravdivosti a vierohodnosti skutkových tvrdení žalobkyne, ako aj

dôkazných prostriedkov ňou produkovaných.

8. Pokiaľ ide o ocenenie dotknutých nehnuteľných vecí pre účely vyporiadania BSM okresný súd
vychádzal z ich stavu (daného ich kvantitou a kvalitou) v čase zániku BSM strán sporu, t. j. ku dňu16.05.2012, avšak z cien zodpovedajúcich cenám za porovnateľné veci v čase vyporiadania BSM strán
sporu, t. j. v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM a to jednak zo zhodných skutkových tvrdení
strán sporu ohľadom hodnoty sporných pozemkov, a to parcely KN-C č. 2409/6 vo výške 2.400 eur a

parcelyKN-Cč.2409/7vovýške100eurajednakzozáverovznaleckéhoposudkusúdomustanoveného
znalca Ing. Mariána Petroviča č. 2016-060 zo dňa 19.04.2016 ohľadom hodnoty sporného bytu vo výške
74.400 eur (závery znalca aj napriek vzneseným námietkam v podaní zo dňa 16.05.2016 následne po
vyjadrení znalca k týmto námietkam podaním zo dňa 26.08.2016 už žalobkyňa nenamietla a žalovaný
závery znalca nenamietal vôbec).

9. Súd prvej inštancie v ďalšom v rámci vyporiadania zaniknutého BSM zahrnul na základe zhodných
skutkových tvrdení strán sporu, o ktorých pravdivosti nemal dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP) do
vyporiadania aj hnuteľné veci: obytný príves zn. Knaus, EČ: ZA 163 YG v hodnote 2.000 eur a skúter zn.
Keeway 50 cm3, EČ: ZA 174 AF v hodnote 300 eur, ktoré mali nadobudnúť za trvania manželstva (resp.
ich BSM). Pokiaľ ide o ďalšie hnuteľné veci, ktoré pôvodne spravili strany sporu predmetom sporu, a to

osobnémotorovévozidlázn.FIATDoblo,EČ:ZA172BTazn.NissanTerrano,EČ:ZA789EDasúčasne
zariadenie sporného bytu, súd rešpektujúc dispozíciu strán sporu s jeho predmetom, keďže strany sporu
v priebehu konania už netrvali na vyporiadaní týchto hnuteľných vecí, tieto do vyporiadania nepoňal.
Z rovnakých dôvodov súd nevyporiadal ani pôvodne stranami sporu označený spoločný záväzok strán
sporuvočiveriteľoviF.L.-MŠSTAVMAL(napokon,akoajvyplynulozrozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.

k.12C/341/2002-568zodňa16.08.2013žalobaF.L.-MŠSTAVMALprotistranámsporuakožalovaným,
ktorou si uplatňoval spornú pohľadávku, bola zamietnutá).

10. Pokiaľ ide o vyporiadanie sporného bytu č. 7 na 1. p. vo vchode č. 34 obytného domu súp.
č. XXXX postaveného na pozemku parcela KN-C č. 2033 a s týmto spojeného spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného obytného domu súp. č. XXXX
a na pozemku parcela KN-C č. 2033 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 a veľkosti
761/8755, súd prihliadal na tú (nespornú) skutočnosť, že tento predmet zaniknutého BSM po jeho
zániku (16.05.2012) užívala (a naďalej užíva) za účelom zabezpečovania svojich bytových potrieb, ako
aj maloletej dcéry strán sporu L. F. (zverenej do osobnej starostlivosti žalobkyne), žalobkyňa, ktorá

zároveň týmto aj v období po zániku BSM spotrebovávala úžitkovú hodnotu tohto bytu. Súd tak tento
predmetvyporiadavanéhoBSMstránsporu,zohľadňujúcajvôľusamotnýchstránsporu,prikázalvrámci
vyporiadania BSM strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyni.

11. Čo sa týka ďalšieho predmetu BSM strán sporu, a to sporných pozemkových nehnuteľností

(nachádzajúcich sa v k. ú. S. evidovaných v katastri nehnuteľností ako parcely KN-C č.: 2409/6 a
2409/7), okresný súd pri ich vyporiadaní prihliadal na skutkovú okolnosť, že tieto pozemky doposiaľ
neboli zastavané (garážou, ako to mali podľa zhodných tvrdení strany sporu v úmysle) a súčasne (ako
to uviedli strany sporu na pojednávaní dňa 17.02.2017), že tieto pozemky nie sú toho času nijako
užívané, pričom v minulosti tieto pozemky boli užívané tak, že na nich žalovaný parkoval obytný príves

zn. Knaus, EČ: ZA 163 YG, ako aj že tieto pozemky sa nachádzajú v inej lokalite Mesta Žilina, ako
sporný byt. V ďalšom pri vyporiadavaní tohto predmetu BSM strán sporu súd zohľadnil svoje (skoršie)
skutkové a právne závery z ktorých vyplýva, že nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa zaslúžila o
nadobudnutie a udržanie tohto predmetu BSM strán sporu takou mierou, ako to má na mysli ust. § 150
OZ, teda aby súd mohol na takúto prípadnú okolnosť pri vyporiadavaní tohto predmetu BSM prihliadať.

Súčasne zohľadňujúc zásadu, že veci zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa majú medzi
rozvedených manželov rozdeliť tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na
vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia, keďže niekedy nie je možné alebo účelné
rozdelenie spoločnej veci medzi manželov podľa veľkosti ich podielov (v danom prípade deliť pozemky
o výmere 24 m2 a 5 m2 na dva pozemky o výmere 14,5 m2 by z hľadiska ich účelného využitia bolo

zjavne neúčelné), a tiež to, že v rámci vyporiadania BSM bola najhodnotnejšia vec patriaca do BSM
prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, prikázal oba sporné pozemky do výlučného vlastníctva
žalovaného. Prípadná argumentácia akcentujúca potrebu maloletej L. F. (v čase rozhodovania súdu už
takmer plnoletej), vytvoriť priestor na parkovanie motorového vozidla používaného na jej prepravu, sa
javila s poukazom na zistené skutkové okolnosti (doterajšieho nevyužívania sporných pozemkov ne tieto

účely) ako nie právne významná.

12.Napokon,pokiaľideovyporiadaniehnuteľnýchvecí,atoobytnéhoprívesuzn.Knaus,EČ:ZA163YG
vhodnote2.000,-euraskútruzn.Keeway50cm3,EČ:ZA174AF,súdprvejinštancietietohnuteľnéveci,s poukazom na to, že sa nachádzajú (a nachádzali po celý čas od zániku BSM strán sporu) nesporne
v držbe žalovaného, ktorý aj spotrebovával naďalej po zániku BSM strán sporu ich úžitkovú hodnotu,
prihliadajúc aj na zhodné návrhy oboch strán sporu ohľadom ich vyporiadania, prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného.

13. Z vyporiadavaných aktív BSM strán sporu (nehnuteľného a hnuteľného majetku) teda okresný súd
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne majetok v hodnote 74.400 eur a do výlučného vlastníctva
žalovaného majetok v hodnote 4.800 eur. Žalobkyni sa tak dostalo hodnoty o 69.600 eur vyššej ako

žalovanému, preto je žalovaná povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov oboch strán sporu
z vyporiadavaného BSM sumu 34.800 eur (ako 1/2 sumy 69.600,- eur).

14. Ak strany sporu žiadali zohľadniť pri vyporiadaní ich BSM vnosy z ich výlučného majetku (žalobkyňa
tak žiadala za podmienky, že súd zahrnie do masy vyporiadavaného BSM aj sporný byt) do BSM,
zo strany žalobkyne tvrdené v sume 8.796 eur a zo strany žalovaného tvrdené v sume 270.000,- Kč

(tvrdenia strán sporu na pojednávaní dňa 29.11.2016), pričom tieto peňažné prostriedky mala každá
zo sporových strán nadobudnúť od svojich rodičov darom a mali byť použité na rekonštrukciu, resp.
zariadenie sporného bytu, okresný súd konštatoval, že strany sporu tieto svoje skutkové tvrdenia
nepreukázali.
15.Žalobkyňaprodukovalanapreukázaniesvojichibavšeobecnýchskutkovýchtvrdeníohľadomvnosov

z jej výlučného majetku do spoločného majetku (sporného bytu) len jediný relevantný dôkaz, a to výsluch
svedkyne B. L.. Odhliadnuc od vyššie konštatovanej nevierohodnosti tejto svedkyne, súd poukázal na
časť výpovede tejto svedkyne, kde táto uviedla, že s manželom zakúpili materiál v hodnote 150.000,-
Sk, pričom tento dali obom mladým (t. j. obom stranám sporu; teda nedošlo k darovaniu peňažných
prostriedkov žalobkyni, ktorá by ich následne použila na rekonštrukciu sporného bytu), pričom to bol

materiálnaprerábkubytu,t.j.drevenépodlahyaplávajúcepodlahynaceléposchodie,obkladyvkúpeľni,
sprchový kút. Súčasne sa robil obklad sadrokartónom v kúpeľni na prízemí, a to vzhľadom k tomu, že
tam bolo prerobené kúrenie, čo robila jedna firma z Kysúc a faktúry uhradila ona. Taktiež poukazovala
vklady na účet stavebného sporenia obom mladým. Nielenže tak skutkové tvrdenia žalobkyne svedkyňa
B. L. vo svojej výpovedi nepotvrdila, ale súčasne možno konštatovať vznik pochybností o vierohodnosti

aj tejto časti výpovede svedkyne, a to na základe námietky vznesenej žalovaným s poukazom na obsah
výpovedí svedkov Ľ. B. a K. Y. v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis zn. 12C/341/2002
(ktorého boli obe strany sporu účastníkmi na strane žalovaných).
16. Žalovaný zas na preukázanie svojich skutkových tvrdení o investíciách zo svojho výlučného majetku
(ktorý nadobudol darom od svojich rodičov) do spoločného majetku strán sporu produkoval zásadne

jediný dôkaz, a to výsluch svojho otca B. F.. Pokiaľ tento svedok vypovedal o nejakej finančnej výpomoci
žalovanému na pojednávaní dňa 27.01.2017, vyjadroval sa tak, že s manželkou považovali manželstvo
strán sporu v tom čase za pevný rodinný zväzok, takže z ich strany (svedka a jeho manželky) to bolo
vnímané a myslené ako pomoc obom manželom vrátane ich detí. Že to išlo cez syna to bol len spôsob
realizácie. Teda ani svedok B. F. nepotvrdil, že by či už výlučne on alebo so svojou manželkou poskytol

(výlučne) žalovanému akýkoľvek peňažný dar.

17. Okresný súd tu teda zhrnul, že nemal preukázané, že by ktorákoľvek strana sporu vynaložila na
spoločný majetok svoj oddelený majetok vo výlučnom vlastníctve, a preto nemal dôvod postupovať v
prejednávanej veci podľa cit. ust. § 150 veta druhá OZ. Súčasne v konaní nevyšli najavo také skutkové

okolnosti, ktoré by odôvodňovali disparitné vyporiadanie BSM strán sporu (t. j. nie vychádzajúc z rovnosti
podielov strán sporu na ich BSM).
18. Zohľadniac uvedené, zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 34.800 eur ako náhradu na
vyrovnanie jeho podielu na vyporiadavanom BSM strán sporu.
19. Pokiaľ ide o lehotu na plnenie povinnosti uloženej žalobkyni týmto rozsudkom vo vzťahu k

žalovanému, súd využijúc svoje oprávnenie podľa § 232 ods. 3 CSP umožnil žalobkyni zaplatiť
žalovanému sumu 34.800 eur v splátkach za presne špecifikovaných podmienok. Pri tomto svojom
rozhodnutíprihliadalnajmänatožeideoznačnevysokúpeňažnúsumu,pričomvkonanínevyšlonajavo,
že by žalobkyňa disponovala iným majetkom, ako bol predmetom sporu a v ktorom zabezpečuje potreby
bývania svojho, ako aj maloletej dcéry strán sporu so zdravotným postihnutím L. F., ktorá bola zverená

na čas po rozvode do osobnej starostlivosti žalobkyne. Na druhej strane súd prihliadal aj na potreby
žalovaného, a preto žalobkyni neurčil nižšie splátky rozložené do dlhšej doby splatnosti ako určené
splátky vo výroku tohto rozsudku. Je zrejmé, že ak by súd umožnil splácať žalobkyni žalovanému sumu
34.800 eur v splátkach primeraných jej príjmu (ako jedinej okolnosti podmieňujúcej výšku splátok) jezrejmé (ak by súd vychádzal z toho, že žalobkyňa pracuje na polovičný úväzok), žalobkyňa by splácala
svoj záväzok žalovanému niekoľko rokov, zatiaľ čo žalovaný by tak z vyporiadavaného majetku nemal
po dlhú dobu takmer žiaden prínos a tento spôsob splácania záväzku žalobkyne by voči nemu bol

neprimerane tvrdý.

20. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
Vychádzal z toho, že ani jedna zo strán sporu nemala plný úspech v konaní (súd síce na základe žaloby
žalobkyne vyporiadal zaniknuté BSM strán sporu, avšak nie v zmysle žaloby žalobkyne, preto nemožno

brať na ťarchu žalovaného, že nepodal návrh na vyporiadanie BSM ako prvý). V tomto kontexte prihliadal
na charakter tohto sporu, kde každý z bývalých manželov je oprávnený podať návrh na vyporiadanie
BSM, a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21.Súčasne vzhľadom k tomu, že zo strany štátu došlo v prejednávanej veci k vyplateniu znalečného
znalcovi Ing. Petrovičovi v sume 38,08 eur a teda bolo potrebné rozhodnúť o nároku štátu na
náhradu týchto vynaložených trov súd prvej inštancie pripomenul že v čase rozhodnutia účinný CSP

už neupravuje inštitút náhrady trov konania štátu, ako tomu bolo za účinnosti O.s.p. (do 30.06.2016),
preto za použitia princípu analógie iuris zakotveného v ust. čl. 4 ods. 2 CSP priznal Slovenskej republike
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri svojom rozhodnutí uložiť túto
povinnosť žalovanému vychádzal z toho, že tento dôkaz bol zásadne vykonaný v záujme žalovaného,
keďže tento na rozdiel od žalobkyne tvrdil, že sporný byt patrí do BSM strán sporu a týmto dôkazom malo

byť preukázané jeho skutkové tvrdenie o hodnote sporného bytu 80.000 eur, ktorú hodnotu žalobkyňa
namietala. V kontexte tohto poukázal na skutočnosť, že strana sporu nesie trovy dôkazu, ktoré v konaní
navrhovala (§ 253 ods. 1 CSP). Súd tento spôsob rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
Slovenskej republiky považoval s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na
ktorých spočíva CSP za taký, ktorého výsledkom je rozumné usporiadanie procesných vzťahov. O výške

náhrady trov konania štátu rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

22. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Okresnému súdu vytýkala, že nesprávne zahrnul
do masy BSM jednoizbový byt č. 7 na prvom poschodí vo vchode č. 134 obytného domu číslo súpisné

XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach zariadenia domu. Listinnými dôkazmi,
akoajvýpoveďousvedkyneB.L.totižjednoznačnepreukázala,žebytnadobudlapouzavretímanželstva
so žalovaným, avšak jednotlivé listiny, akými boli Nájomná zmluva zo dňa 17.08.1992, Rozhodnutie
o pridelení bytu vydané Mestom Žilina dňa 10.08.1992, žiadosť o odpredaj bytu zo dňa 25.04.1994,
potvrdenie o prijatí kúpnej ceny zo strany predávajúceho, ale aj úkony po uzavretí manželstva ako kúpna

zmluva zo dňa 22.01.1996, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie preukazujú vôľu žalobkyne
nadobudnúť predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva. Taktiež výsluch otca žalovaného preukázal,
že tento nemal žiadnu vedomosť o odkúpení bytu, len vedomosť, že žalobkyňa byt obýva, čo svedčí v
prospech tvrdení žalobkyne, nakoľko pokiaľ by syn svedka byt kupoval, jeho otec by o tejto skutočnosti
s najväčšou pravdepodobnosťou musel vedieť.

23. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie opakovane spochybnil tak listiny predložené
žalobkyňou, ako i výpoveď svedkyne L. - predmetné dôkazy a naopak, zaoberá sa tvrdeniami
žalovaného o existencii dokumentu, ktorým mala žalobkyňa žalovanému oznámiť, že byt nadobudla
zo svojich úspor, pričom tento dokument žalovaný nepredložil, súd sa s ním nikdy neoboznámil a z
potvrdenia právnej žalobkyne žalobcu o existencii dokumentu bez bližšej špecifikácie jeho obsahu,

pričom tento dokument mal súd presvedčiť o jeho pochybnostiach o pravdivosti skutkových tvrdení
žalobkyne ako aj o ňou produkovaných dôkazoch, ktoré mali tieto tvrdenia preukázať. Tieto závery súdu
prvej inštancie sa javia viac ako podozrivé vo vzťahu k objektívnemu hodnoteniu dôkazov hraničiace
so zaujatosťou.
24. Ďalej v opísanej spojitosti žalobkyňa namietala, že síce súd síce poukazuje na výpoveď svedkyne L.,

támalapreukázať,žebytbolnadobnutýdoBSManiedovýlučnéhovlastníctva,avšakužnapojednávaní
konanom dňa 21.04.2015, t. j. dva roky spätne nariadil znalecké dokazovanie na cenu bytu, nakoľko
mal za to, že byt patrí do BSM. Byt č. 7 bol žalobkyňou získaný za trvania manželstva, a teda aj BSM,
avšak z prostriedkov patriacich výlučne žalobkyni, ktoré jej darovali jej rodičia a na tomto nadobudnutí
sa žalobca nijako nepodieľal. Odvolateľka tu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.

22Cdo/980/2003 z 2.12.2003. Žalovaný neuzatváral kúpnu zmluvu a nepodieľal sa na úhrade kúpnej
ceny, ani samotný žalovaný nepreukázal, že by kúpna cena mala byť uhradená z prostriedkov BSM.
Spochybnenie žalobkyňou predložených dokladov o úhrade ešte neznamená spochybnenie tvrdenia,
že kúpnu cenu uhradili výlučne rodičia žalobkyne, a to výhradne ako dar pre žalobkyňu.25. Napokon odvolateľka nesúhlasila s prikázaním pozemkov parc. č. KN-C 2049/6 a 2409/7 v k.ú. Žilina
do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý okrem podpisu kúpnej zmluvy sa nijakých spôsobom o ich
nadobudnutie do BSM nepričinil. Pozemky mali slúžiť ako garáž pre dcéru sporových strán s ťažkým

zdravotným postihnutím, ktorá je v osobnej starostlivosti žalobkyne a doposiaľ nerealizovaná výstavba
nemôže byť dôvodom pre prikázanie pozemkov žalovanému. Jedná sa o postup súdu v rozpore s
dobrýmimravmi,keďopomenulprvotnýzámernákupupozemkovdoBSM.Zopísanýchdôvodovnavrhla
do jej výlučného vlastníctva prikázať pozemok parc.č. KN-C 2409/6 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 24 m2, zapísaný na LV č. 7643 v k.ú. Žilina v hodnote 2.400 eur a pozemok parc.č. KN-C

2409/67 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2, zapísaný na LV č. 8348 v k.ú. Žilina v hodnote
100 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje obytný príves zn. Knaus EČ: ZA 163 YG v
hodnote 2.000 eur a skúter zn. Keeway 50 cm3, EČ: ZA 175 AF v hodnote 300 eur. Na vyrovnanie
podielov navrhol uložiť žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 100 eur.

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu.

Zotrval na argumentácii, že sporný byt zakúpili ako manželia zo spoločných prostriedkov a súd prvej
inštancie ho správne zaradil do BSM. Zopakoval, že tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že prestavba
uvedeného bytu bola okrem financií od jeho rodičov hradená medziúverom zo Stavebnej sporiteľne,
ktorý splácal po dobu 11 rokov výhradne zo svojho účtu. Zároveň v súdnom spore so stavebníkom
realizujúcim prestavbu podkrovia ako súčasť bytu (č.k. 12C/341/2002) bol vedený ako žalovaný 2/, t.j.

defacto spolumajiteľ. Nikdy počas manželstva ani uvedeného súdneho sporu sa žalobkyňa nevyjadrila,
že by byt patril len jej. Žalovaný financoval aj s pomocou svojich rodičov všetky náklady spojené s daným
bytom, ako aj náklady spojené s uvedeným súdnym sporom.
27. Pokiaľ odvolateľka uvádza, že výsluch jeho otca preukázal, že nemal vedomosť o odkúpení bytu, tu
žalovaný zdôraznil, že v čase odkúpenia bytu boli manželia 6 mesiacov. On bol zamestnaný v banke,

hospodárilispoločne.JehorodičiabývalivPardubiciachapodrobnostioodkúpeníbytunevedeli,nakoľko
odkúpenie realizovali manželia zo svojich financií, ktoré na daný účel šetrili. Tvrdenie, že otec žalobcu
mal vedomosť, že žalobkyňa byt obýva, je prekrútené, pretože toto vyjadrenie je z času pred svadbou,
kedy im daný byt jeho otec pomáhal prestavovať, nie z času odkúpenia. V čase odkúpenia v danom
byte už bývali spoločne. Jeho rodičia však vedeli podrobne o financovaní prestavby, pretože ich požiadal

o finančnú výpomoc z dôvodu tehotenstva žalobkyne, keď potrebovali dokončiť stavbu. Zároveň mu
pomáhali financovať súdny spor so stavebnou firmou realizujúcou prestavbu bytu.
28. Napokon podľa žalobcu v súvislosti s pozemkami parc.č. KN-C 2409/6 a 2409/7 v k.ú. Žilina
sa jedná o vymyslené argumenty. Na danom pozemku parkovali obytný príves. Žiadosť o stavebné
povolenie nebola do dnešného dňa schválená. Uzavrel, že súd rozdelil majetok v pomere 50:50 aj

napriek neporovnateľne vyššej výške financií, ktoré do majetku plynuli počas manželstva zo strany
žalovaného, ktorý tieto financie zabezpečoval.

29.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 písm. c/ CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

30.Odvolacia argumentácia nie je opodstatnená. Okresný súd predovšetkým podrobne a
vyčerpávajúcim spôsobom predostrel/vysvetlil právne východiská - vo vzťahu k inštitútu BSM, jeho

vzniku, zrušeniu a vyporiadaniu, k otázke subjektu zaťaženého príslušným dôkazným bremenom, ako
i k posudzovaniu listinných dôkazov) - na základe ktorých (východísk) následne sformuloval logické a
presvedčivé závery, s ktorými sa krajský súd stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP) a v konkrétnostiach na ne
odkazuje.
31.Pokiaľ v danej spojitosti odvolateľka (v zásadnej odvolacej námietke smerujúcej proti zaradeniu

sporného bytu do masy BSM) nesúhlasí s negatívnym hodnotením vierohodnosti výpovede ňou
navrhnutej svedkyne, je potrebné zdôrazniť, že toto jej (púhe) subjektívne stanovisko nie je spôsobilé
vyvrátiť konzistentnú myšlienkovú konštrukciu, na ktorej okresný súd založil svoj úsudok a ktorá
(konštrukcia) vyplýva z rozporov (žalobkyňou relevantne nevysvetlených) vo vyjadreniach samotnej
žalobkyne, resp. svedkyne, navyše (avšak nielen) v kontexte ich vzájomného blízkeho príbuzenského

vzťahu.
32.Rozvinúc opísané je nadväzne správnym konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
nepreukázala, že by darom od svojich rodičov obdržala peňažnú čiastku zodpovedajúcu kúpnej cenesporného bytu a túto aj následne na zaplatenie kúpnej ceny sporného bytu použila, čo viedlo okresný
súd k zaradeniu predmetného bytu do masy vyporiadavaného BSM.
33.Náležitou je taktiež súvisiaca úvaha okresného súdu, že vo vzťahu k určujúcej skutočnosti

(predchádzajúci bod tohto odôvodnenia) sú bez právneho významu odvolateľkou akcentované listinné
dôkazy. Uvedené doklady (obdobne tak prípadná ne/vedomosť otca žalovaného o odkúpení bytu)
totiž vypovedajú len o tom, že predmetný byt skutočne pôvodne užívala iba žalobkyňa, nepreukazujú
však zásadnú/rozhodujúcu právnu okolnosť (z hľadiska zákonom stanoveného momentu vzniku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a to nadobudnutie veci z výlučných prostriedkov žalobkyne.

34.Účelovým je tiež argument odvolateľky v zmysle ktorého práve dokument (ktorým mala žalobkyňa
žalovanému oznámiť, že byt nadobudla zo svojich úspor), ktorý žalovaný nepredložil, mal súd presvedčiť
o pochybnostiach o pravdivosti skutkových tvrdení žalobkyne. Úvaha okresného súdu totiž nie je
založená na tomto (jednom) dokumente (ale na súhrne viacerých čiastkových skutočností/východísk),
predmetný argument okresný súd len dodal záverom na podporu/dokreslenie svojho konštatovania.

35.Obdobne, pokiaľ ide o odvolateľkou spochybnené prikázanie pozemkov do výlučného vlastníctva
žalovaného, odvolací súd poukazuje na východiskové postuláty pomenované okresným súdom (bod 11
tohto odôvodnenia), ktoré plne zodpovedajú tak relevantnej právnej úprave ako i ustálenej aplikačnej
praxi. Navyše, údajný prvotný zámer (tvrdený odvolateľkou) vedúci ku kúpe týchto pozemkov sa
žiadnym faktickým/reálnym úkonom nepotvrdil a to po celé časové obdobie od jeho nadobudnutia do

zániku BSM.

36.Nakoľko v posudzovanej veci ide o prípad, kedy súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania,
podrobil krajský súd odvolaciemu prieskumu aj ostatné - odvolaním osobitne nenapadnuté - výroky,
pričomani zpohľaduvymedzeniaokruhuostatnýchvyporiadavanýchvecí,resp.vylúčeniatýchpoložiek,

ktoré nepatria do masy BSM, posúdenia hodnoty vyporiadavaných vecí, resp. posúdenia požadovaných
investícií, nedospel k záveru o vybočení zo zákonných medzí úpravy vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Aplikovanej právnej úprave zodpovedajú napokon aj závislé výroky o trovách
prvoinštančného konania.

37.Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ
v ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v
odvolacom konaní neúspešná, preto protistrane - žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v
zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

38.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. D.ovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.