Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201658
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617201658.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: C. M., nar.
XX.XX.XXXX,bytomL.XX,právnezastúpenýJUDr.ZuzanouMedveckou,advokátkousosídlomvG.U.,
T.XXX,protižalovaným:1/K.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.,V.N.XXX/XXa2/C.V.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v G. U., T. XXX, o

určenie neplatnosti právneho úkonu, na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/7/2017-223 zo dňa 1. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) určil, že kúpna zmluva,

uzavretá dňa 07.09.2010 medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš pod V 2846/2010, je v časti prevodu
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 7/24-ín k pozemku zapísanému ako parc.
č. KN-E 22, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1456 m2, nachádzajúcemu sa
v katastrálnom území L., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, ktorý bol rozdelený geometrickým plánom vyhotoveným

spoločnosťou GEODETa3, s.r.o. dňa 20.06.2017, pod č. 44740221-13/2017, na aktuálne zapísané
pozemky parc. č. KN-C 131/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 244 m2, parc.
č. KN-C 131/7, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 52 m2 a parc. č. KN-E 22, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1160 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území
L., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXX, neplatná.
2. Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že aktuálna procesná úprava (§ 470 ods. 2 CSP)

upravila zachovanie právnych účinkov úkonov (t.j. i podania žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu), ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jej účinnosti. Opačný právny záver by
totiž odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania,
vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a
odvolacieho súdu v prejednávanej veci).

3. Následne okresný súd vymedzil, že určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým
procesnýmnástrojomnaochranuprávavprípadoch,keďsapožadovanýmurčenímvytvorípevnýzáklad
pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právnyzáujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo
jeho právne postavenie sa stalo neistým. V tejto spojitosti poukázal na svoju viazanosť vyslovenými
závermi odvolacieho a dovolacieho súdu a dospel k záveru, že je preukázaný naliehavý právny záujem

na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy. V prípade vyhovenia žalobe totiž vyznačí správny
orgán formou záznamu stav pred právnym úkonom (kúpnou zmluvou), čím dôjde k odstráneniu spornosti
medzi stranami sporu ohľadne spoluvlastníctva pozemku.

4. Skutkovo súd prvej inštancie ako nesporné ustálil, že žalovaná 1/ ako predávajúca a žalovaný 2/ ako

kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej, okrem iného, bol predaj spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 7/24-ín k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 22, nachádzajúcemu sa v katastrálnom
území L., zapísanému na liste vlastníctva č. XXX. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné,
že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobca vlastnil (a doposiaľ aj vlastní) spoluvlastnícky podiel k
uvedenému pozemku vo veľkosti 4/32-iny, a že pred uzavretím kúpnej zmluvy žalovaná 1/ neponúkla
žalobcovi písomne na kúpu spoluvlastnícky podiel v zmysle zákonného ustanovenia § 140 v spojení s

§ 605 Občianskeho zákonníka.
5. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu nadväzne okresný skúmal, či dotknutý pozemok
má charakter tzv. spoločného dvora a či sa, v dôsledku uvedenej skutočnosti, pri prevode vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku aplikuje zákonné ustanovenie § 140 Občianskeho
zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania následne konštatoval, že sporný pozemok nemá

charakter tzv. spoločného dvora. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú najmä z výpisu z pozemkovej
knihy, pozemnoknižná vložka č. XXX pre katastrálne územie L., v spojení so správou Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, z ktorých jednoznačným a nepochybným spôsobom vyplynulo,
že pozemok zapísaný ako parc. č. PK 22 bol evidovaný v pozemkovej knihe ako dom, dvor, záhrada
a sypáreň. Z časti B/ výpisu z pozemnoknižnej vložky číslo XXX vyplynulo, že vlastnícke právo k

jednotlivým spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. č. PK 22 nebolo viazané na vlastníctvo k
prislúchajúcim stavbám. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie L. je zjavné,
že pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 22 a, po oddelení od uvedeného pozemku, aj pozemky
zapísané ako parc. č. KN-C 131/2 a 131/7, sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria, pričom pri
pozemku parc. č. KN-C 131/2 je uvedený kód spôsobu využívania pozemku 18, čo, podľa prílohy 2

vyhlášky č. 461/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
predstavuje pozemok, na ktorom je dvor a pri pozemku parc. č. KN-C 131/7 kód 15, čo, podľa citovanej
vyhlášky, predstavuje pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená
súpisným číslom. Podľa citovanej vyhlášky, sú pozemky, na ktorých je spoločný dvor, označené

kódom spôsobu využívania pozemku 19. Aj z nadobúdacích titulov, ktorými spoluvlastnícke podiely
k pozemku nadobúdali jednotliví spoluvlastníci, tak ako sú zapísané v časti B/ fotokópie originálu
listu vlastníctva číslo XXX (zmluvy, rozhodnutia v dedičských konaniach) vyplýva, že pozemok nebol
evidovaný ako spoločný dvor. Výlučne v rozhodnutí o dedičstve po poručiteľovi U. M., sp. zn. D/768/84,
je konštatované, že dedičia majú na pozemku postavené domy a sú prechodom odkázaní cez spoločný

dvor. V časti rozhodnutia určujúcom aktíva dedičstva však pozemok parc. č. PK 22 ako spoločný dvor
identifikovaný nie je. Navyše, aj z nadobúdacích titulov, ktorými nadobúdala spoluvlastnícke podiely
na pozemku žalovaná 1/ (darovacie zmluvy, osvedčenie o dedičstve po X. M.) vyplýva, že pozemok
charakterspoločnéhodvoranemal,anijednazuvedenýchlistínneoznačujepozemokakospoločnýdvor,
ani ako prístupovú cestu k rodinnému domu. Predmetom dedenia po právnom predchodcovi žalovanej

1/ bol aj rodinný dom súpisné č. XX v katastrálnom území L., ktorý nadobudli žalovaná 1/ a U. M.,
každá v 1-ici, pričom spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. PK 22 vo veľkosti 1/8-ina nadobudla
len žalovaná 1/. Ani pri dedení rodinného domu teda žalovaná 1/ nedeklarovala viazanosť vlastníctva
domu s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu k pozemku.

6. Nakoľko súd prvej inštancie nemal preukázané, že pozemok zapísaný ako parc. č. KN-E 22 a,
po rozdelení pozemku, aj pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 131/2 a 131/7, majú charakter tzv.
spoločného dvora, bolo pri prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku potrebné aplikovať zákonné
ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka o obmedzení práva prevodu spoluvlastníckeho podielu.
Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaná 1/, ktorá nie je vo vzťahu k žalovanému 2/ blízkou

osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, si pred predajom spoluvlastníckeho podielu k pozemku
ponukovú povinnosť voči žalobcovi nesplnila a spoluvlastnícky podiel mu na predaj neponúkla v súlade s
ustanovením § 605 Občianskeho zákonníka, bolo uvedeným spôsobom porušené zákonné predkupné
právo žalobcu. Ponuka na predaj, ktorá mala byť vykonaná žalovanou 1/, prostredníctvom realitnejkancelárie, jej forma (písomnosť) a obsah, v spore preukázané neboli. Navyše, medzi stranami sporu
nebolo sporné, a potvrdila to aj žalovaná 1/, že pred predajom spoluvlastníckeho podielu žalovanému
2/ už žalobcovi spoluvlastnícky podiel neponúkla. Okresný súd dodal, že výzva, ktorú učinila

žalovaná 1/ žalobcovi, prostredníctvom jej právnej zástupkyne, nepredstavovala ponuku na predaj
spoluvlastníckeho podielu, ale len ponuku na vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnému pozemku.
Žalobca sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti, ktorej predmetom bol predaj spoluvlastníckeho
podielu na pozemku, dovolal voči žalovaným listom zo dňa 16. 8. 2013.
7. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, preto mu nie je

možné poskytnúť súdnu ochranu, súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou nestotožnil. S poukazom
na závery aplikačnej praxe primárne zdôraznil, že žalovaný 2/ nekonkretizoval a bližšie nešpecifikoval,
v čom má spočívať rozpornosť výkonu práva žalobcu ako spoluvlastníka, ktorého predkupné právo
bolo porušené, s dobrými mravmi. Nadväzne uzavrel, že výkon práva žalobcu ako spoluvlastníka,
ktorého predkupné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka bolo pri
predaji spoluvlastníckeho podielu porušené, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Právo dovolávať sa, v

prípadenerešpektovaniazákonnéhopredkupnéhopráva,relatívnejneplatnostiprávnehoúkonu,vyplýva
spoluvlastníkovizo zákonného ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ teda netvrdil, ani
nepreukázal, že by v danej veci existovali výnimočné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neposkytnutie
súdnej ochrany zákonnému právu žalobcu ako spoluvlastníka, ktorého zákonné predkupné právo bolo
porušené, resp. že by sa zo strany žalobcu jednalo o tzv. šikanózny výkon práva.

8. Okresný súd zhrnul, že z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobcu pri
uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa
07.09.2010 sa žalobca dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy v súlade so zákonným ustanovením § 40a
Občianskeho zákonníka, preto (súd) vyslovil, že kúpna zmluva je v časti, predmetom ktorej bol predaj

spoluvlastníckeho podielu k pozemku, neplatná. Zároveň vo výroku rozhodnutia zohľadnil aktuálny stav
zápisu na liste vlastníctva číslo XXX, keďže v priebehu sporu bol pozemok parc. č. KN-E 22 rozdelený,
tak, aby bolo možné rozsudok zapísať v katastri nehnuteľností.

9. V súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom

rozsahu úspešnému žalobcovi.

10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, domáhajúc sa zmeny v podobe zamietnutia
žaloby, alternatívne zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Nestotožnili sa s
postupom/názorom súdu, že pre zodpovedanie otázky, či sa vo vzťahu k spornej parcele jedná o

inštitút spoločného dvora, je potrebné vychádzať len zo stavu zapísaného v katastri nehnuteľností,
resp. v pozemkovej knihe. Je potrebné zvážiť aj tú skutočnosť, že tak, ako uvádzala aj žalovaná 1/,
predmetný pozemok boj odjakživa užívaný ako spoločný dvor. Navyše, rozhodnutie o tom, že predmetná
parcela nemá štatút spoločného dvora, sa prieči tej skutočnosti, že žalovaný 2/ ako súčasný vlastník
priľahlého pozemku a na ňom stojaceho domu, nemá žiadnym spôsobom zabezpečený prístup k svojej

nehnuteľnosti.
11. Ďalej odvolatelia namietali, že aplikácia predkupného práva tak, ako navrhoval žalobca, znamená
obmedzenievlastníckehoprávažalovaného2/vovzťahukjehopozemkuarodinnémudomu,kuktorému
má cez predmetnú parcelu zabezpečený prístup. Starosta obce L. vo svojom stanovisku potvrdzuje,
že parcela E-KN č. 22 bola využívaná od doby výstavby rodinného domu ako spoločná prístupová a

príjazdováplochaprerodinnédomyL.č.XX,XXačasťajprerodinnédomyL.č.XX,XX,XX,snapojením
na miestnu komunikáciu - súčasné parc. č. C-KN č. 662/3. Otázkou, či predmetná parcela E-KN č. 22
slúži aj ako príjazdová cesta k domu žalovaného 2/, sa súd nijako nezaoberal.

12. V písomnom vyjadrení žalobca navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť,

nakoľko ho považoval za vecne správny, vydaný na základne objektívne zisteného skutkového stavu,
preskúmateľný, zrozumiteľný, obsahujúci riadne, dostatočné a predovšetkým výstižné a presvedčivé
odôvodnenie. Zopakoval podstatné závery okresného súdu a zdôraznil, že nie je daný ani jeden
z dôvodov odvolania, na ktoré v odvolaní žalovaní poukazujú. Súd prvej inštancie totiž v súlade
s pokynom odvolacieho súdu vykonal rozsiahle dokazovanie zabezpečením výpisov z pozemkovej

knihy, správou katastrálneho odboru, oboznámením sa s titulmi, ktorými boli spoluvlastnícke podiely k
pozemku nadobúdané jednotlivými spoluvlastníkmi. Ani z jedného vykonaného listinného dôkazu nebolo
preukázané, že by v prípade predmetného pozemku išlo o spoločný dvor, resp. o príjazdovú cestu.
Taktiež ani jedno z rozhodnutí, ktoré boli titulom k nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov k pozemkuostatnými spoluvlastníkmi nepreukazuje, že by pozemok mal charakter spoločného dvora alebo
príjazdovej cesty. Rovnako zo zmlúv predložených žalovanou 1/ vyplýva, že ona sama spoluvlastnícke
podiely nadobúdala k pozemku, nešlo o nadobúdanie spoločných podielov k spoločnému dvoru,

alebo k príjazdovej ceste. Z vykonaných listinných dôkazov, ako aj ďalších dôkazov, mal súd prvej
inštancie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v prípade spoluvlastníckeho
podielu prevádzaného napadnutou kúpnou zmluvou, išlo o spoluvlastnícky podiel, ktorý spadá pod
režim ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Ani v tejto samotnej kúpnej zmluve, ktorou sa
spoluvlastnícky podiel prevádzal, sa nenachádzala zmienka o tom, že by sa prevádzal spoluvlastnícky

podiel k spoločnému dvoru alebo k príjazdovej ceste.
13. Pokiaľ žalovaní poukazujú na vyjadrenie starostu obce, ktoré predložili v prílohe odvolania, toto
nekorešponduje s vykonanými dôkazmi. Navyše, žalovaní zastúpení právnym zástupcom boli riadne
poučení o možnosti navrhnúť dôkazy, túto možnosť však nevyužili napriek poučeniu súdu a listiny
predkladajú až v odvolacom konaní, čo je neprípustné..
14. Tvrdenia žalovaného 2/, že ako súčasný vlastník priľahlého pozemku nemá zabezpečený prístup k

svojej nehnuteľnosti, je účelové, pretože žalovaný 2/ má možnosť dostať sa na svoj pozemok aj inou
cestou. Okrem toho disponuje aj inými právnymi inštitútmi na to, aby si zabezpečil oprávnenie vstúpiť
na pozemok, napr. odplatné zriadenie vecného bremena.

15. V písomnom stanovisku k uvedenému vyjadreniu žalovaní zdôraznili, že napriek chybe v písaní v

závere odvolania trvajú na tom, že napadnutý rozsudok je nesprávny a zopakovali svoju argumentáciu
o obmedzení vlastníckeho práva žalovaného 2/ aplikáciou predkupného práva, ako aj podstatnú časť
odvolacej argumentácie.
16. Súčasne zdôraznili, že nesúhlasia s tvrdením, že vyjadrenie mohli predložiť v konaní pred súdom
prvej inštancie, keďže z obsahu listín je jasné, že vyjadrenie bolo podané až 21.06.2018, t.j. po

rozhodnutí súdu prvej inštancie.

17. Napokon, v poslednom vyjadrení žalobca zotrval na svojich stanoviskách o neprípustnosti novôt
v odvolacom konaní a doplnil, že nepoukazoval na dátum predložených listín (21.06.2018), ale na
skutočnosť, že žalovaní si akékoľvek listiny mohli zabezpečiť v priebehu konania, mohli navrhnúť dôkazy

na preukázanie ich tvrdení počas celého konania, nakoľko im súd niekoľkokrát dával možnosť navrhnúť
dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie ich tvrdení.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal

vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Je opodstatnenou argumentácia žalobcu, že v prípade žalovanými/odvolateľmi až v štádiu
odvolacieho konania predloženého vyjadrenia starostu obce L. ide o neprípustný prostriedok procesnej

obrany v zmysle § 366 CSP. Bolo by totiž v príkrom rozpore s princípom kontradiktórnosti sporového
súdneho konania, pokiaľ by strany sporu predkladali nové dôkazy až v štádiu odvolacieho konania
s púhym poukazom na to, že ide o vyjadrenie vydané až po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie.
Nič im totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (prebiehajúceho od septembra 2013 !!!)
nebránilo iniciovať vydanie predmetného vyjadrenia. Odvolací súd preto na predmetný dôkaz nemohol

prihliadať, išlo by o neakceptovateľné obchádzanie ustanovenia § 366 CSP stanovujúceho (striktné)
podmienky prípustnosti predkladania nových dôkazných prostriedkov v zmysle určujúceho princípu
kontradiktórnosti/koncentrácie sporového súdneho konania.

20. Odhliadnuc od konštatovaného, obsahom predmetného vyjadrenia, ako aj zásadným odvolacím

tvrdením žalovaných je argumentácia, že predmetný pozemok je prístupovou cestou k nehnuteľnosti
žalovaného 2/. Podstatou (právny základom) rozhodnutia dovolacieho súdu a v jeho intenciách
(následne) aj rozhodnutia súdu prvej inštancie je však posúdenie existencie spoločného dvora ako
osobitného inštitútu (pridružené spoluvlastníctvo), pri zistení danosti ktorého je vylúčená aplikácia
ustanovení o predkupnom práve. Ide teda o dve odlišné právne skutočnosti, pričom nosné úvahy (bod 5

tohto odôvodnenia), na ktorých okresný súd založil/vystaval svoj záver o tom, že v okolnostiach súdenej
veci sa nejedná o spoločný dvor, odvolatelia relevantným spôsobom nespochybnili. Obmedzili sa „len“
na tvrdenie o charaktere pozemku ako prístupovej ceste, ktorá skutočnosť je z pohľadu posúdeniaaplikácie ustanovení o predkupnom práve irelevantná (ich aplikáciu môže vylúčiť len povaha pozemku
ako spoločného dvora).
21. Možno teda zhrnúť/uzavrieť (pri nespochybnenom východisku, že sa nejedná o spoločný dvor), že

je vecne správnym záver okresného súdu o nevyhnutnosti použitia zákonných ustanovení o porušení
predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka dotknutého pozemku.
22. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno dodať, že z obsahu spisu (č.l. 196 spisu) vyplýva,
že zápis vlastníckeho práva k domu, ktorý bol predmetom prevodu kúpnej zmluvy zo žalovanej 1/ na
žalovaného 2/ (č.l. 78 spisu), došlo v roku 1985. V uvedenom období však už (s ohľadom na v tom čase

účinnú/platnú právnu úpravu) nemohlo v súvislosti s nehnuteľnosťou dôjsť ku vzniku inštitútu spoločného
dvora, ktorý je inštitútom typickým pre staršie právo (spôsob výstavby, kedy sa domy začali stavať pozdĺž
ulice, rieky/potoka, boli smerované do ulice a radené vedľa seba, v dôsledku čoho sa úzke pozemky
spájali a vytvárali spoločné dvory, má podľa literatúry svoj pôvod za uhorského práva, konkrétne za čias
Márie Terézie).

23. Konštatované vo svojom súhrne viedlo k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku.
24. Relevantnej procesnej úprave následne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania. Okresný súd náležite aplikoval v sporovom súdnom konaní regulujúci princíp úspechu pri
rozhodovaní o trovách konania.

25. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešný,
preto im vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej
výške týchto trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po ich posúdení v zmysle § 261 CSP
súd prvej inštancie.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.