Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618202060
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618202060.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne: R. M., X.

XX.XX.XXXX, L. XXX XX S. Č.. XXXX, štátna občianka SR, zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Štefan Strýček - advokát, F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987 proti žalovanému:
C. L., X. XX.XX.XXXX, L. O. XXX/X, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Bronislava
Garajová, advokátka, Železničná 291, 987 01 Poltár, IČO: 37 958 623 o zaplatenie sumy 12.500 Eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 12.500 Eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy
12.500 Eur od 17.07.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 07.05.2018 žalobu o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia v sume 12.500 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.07.2016
do zaplatenia. Žiadala priznať náhradu trov konania. V žalobe tvrdila, že so žalovaným žili ako druh a
družka od roku 2004 do 16.07.2016, kedy bola nútená aj s dvomi deťmi, pochádzajúcimi z ich vzťahu
so žalovaným, odsťahovať sa od žalovaného. Dovtedy bývali v byte vo vlastníctve žalovaného. V roku

2011 dal žalovaný vyhotoviť kúpnu zmluvu na základe ktorej jej mal predať polovicu tohto bytu č. XX
vo vchode č. X na 3.poschodí bytovom dome súpisné číslo XXX postavenom na parcele č. „C“ KN
č. 2122, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území J., vedenom Okresným
úradom Poltár, katastrálnym odborom. Kúpnu zmluvu obe strany podpísali, tiež aj návrh na vklad.
Žalobkyňa si vybavila hypotekárny úver v Tatrabanke a dňa 09.06.2011 suma z neho vo výške 10.520
Eur bola pripísaná na jej účet A. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a v ten istý deň ju poukázala
na účet žalovaného vedený vo VÚB a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Ide o účet žalovaného, s

ním disponoval len on, čo preukázala výpisom z 25.04.2018 k tomuto účtu, z ktorého žalovaný platí
výživné. Žalovaný návrh na vklad nepodal, stále sa na niečo vyhováral. Žalobkyňa sa nemohla stať
vlastníčkou polovice bytu aj napriek tomu, že zaplatila celú kúpnu cenu 12.500 Eur tak, že 10.520
zaplatila prevodom na účet žalovaného a zvyšok 1980 Eur uhradila tak, že splatila dlhy žalovaného.
Následne sa vzťahy medzi stranami zhoršili, žalovaná sa musela odsťahovať zo spoločnej domácnosti aj
s deťmi a požiadala žalovaného o vrátenie kúpnej ceny vo výške 12.500 Eur. Žalovaný jej odmietol vydať
kúpnu zmluvu, nepodal ani návrh na vklad a odmietol vrátiť kúpnu cenu. Žalobkyňa požiadala o pomoc

políciu a Okresného prokurátora v Lučenci, na príkaz ktorého žalovaný vydal žalobkyni kúpnu zmluvu a
táto dňa 22.06.2016 podala návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Poltár katastrálny
odbor rozhodnutím č. V 516/17 z 19.07.2017 konanie o vklade prerušil na dobu 15 dní z dôvodu,
že v kúpnej zmluve vyhotovenej žalovaným absentovali niektoré zákonné náležitosti. Dňa 04.08.2017žalovaný doručil Okresnému úradu Poltár, katastrálnemu odboru odstúpenie od zmluvy a ako dôvod
odstúpenia uviedol, že žalobkyňa mu nevyplatila kúpnu cenu. Okresný úrad Poltár katastrálny odbor
konanie o vklade zastavil rozhodnutím z 08.08.2017 z dôvodu, že neboli odstránené nedostatky kúpnej

zmluvy a zároveň uviedol, že odstúpením žalovaného od kúpnej zmluvy sa nezaoberal. Žalobkyňa stále
spláca hypotekárny úver, ktorým zaplatila kúpnu cenu za byt a ktorú použil žalovaný pre svoje potreby.
Napriek viacerým výzvam pred podaním žaloby žalovaný dlžnú sumu nezaplatil. Na list zástupcu
žalobkyne z 05.04.2018, ktorý prevzal, reagoval listom z 10.04.2018 v ktorom svoj záväzok uznal, avšak
vnižšejvýške,pričomjehotvrdeniavlisteniesúpravdivé,celúkúpnucenuvovýške10.520Euržalovaný

použil výlučne pre svoju potrebu. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania od 17.07.2016, čo je deň
nasledujúci po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti.

2. Žalovaný súdu prvej inštancie doručil písomné vyjadrenie k žalobe 30.08.2018 a v ňom najmä
namietal, že žalobkyňa zaplatila na jeho účet vo VÚB, a.s. IBAN: XXXX XXXX XXXXX XXXX XXX dňa
10.06.2011 len sumu 10.520 Eur, a že ostatné peniaze použili strany pre potrebu spoločnej domácnosti

z dôvodu, že žalobkyňa bola spoludisponujúcou osobou na účte žalovaného. Dňa 10.06.2011 vybrala
sumu 5.000 Eur, pri výbere bol prítomný žalovaný a peniaze boli použité na splatenie úveru v Poštovej
banke a.s., úver bol použitý na rekonštrukciu bytu, dňa 13.06.2011 vybrala už sama z účtu sumu 4.200
Eur, pri výbere žalovaný nebol prítomný, peniaze boli uložené v domácnosti v hotovosti a použili ich
na bežnú spotrebu (spotreba vody, elektriny, kúrenie, spoločný fond, TV, potraviny, oblečenie, obuv,

internet, telefóny, škola, škôlka, zariadenie detskej izby - koberce, elektronika, bicykle, rybárske udice,
atď.).Niektorévecikupovalinasplátky,žalobkyňapoberalapribližne3rokyčiastočnýinvalidnýdôchodok
asi 140 Eur, nepracovala, niektoré veci boli kupované na jej meno, ale peniaze odovzdal žalovaný. Takto
bolo potrebné dňa 13.06.2011 urýchlene zaplatiť dlžobu 1.163,75 Eur v Stavebnom bytovom družstve
Lučenec - dlh z vyúčtovania služieb a na spoločnom fonde, zo sumy vybratej dňa 13.06.2011 bola

v tento deň zaplatená suma 842,53 Eur. Ďalej hradili zálohové platby za byt, ktoré vkladali na účet
bytového družstva v OTP banke, a.s. pričom družstvu stále dlhovali. Dňa 21.07.2011 bola zaplatená
suma 305 Eur, 31.08.2011 153,42 Eur, 24.11.2011 766,40 Eur, 25.09.2012 1.574,11 Eur. Za spotrebu
vody, kúrenia a do spoločného fondu bolo uhradených v rokoch 2011 až 2016 11.310 Eur a na týchto
nákladoch bola povinná sa žalobkyňa podieľať rovnakým dielom so žalovaným. Celkovo uhradili strany

sporu za elektrinu v rokoch 2011 až 2016 2016 Eur, za TV-pevný rozvod 416,40 Eur a platby za
internet 836,46 Eur. Toto všetko platili z príjmu žalovaného (hoci žalovaný vo vyjadrení napísal z príjmu
žalobcu) ako aj zo sumy 4.200 Eur pričom výrazne pomáhala matka žalovaného pôžičkami synovi ako
aj samotnej žalobkyni. Peniaze pravdepodobne použila žalobkyňa aj na úhradu nákladov o ktorých
žalovaný nevedel, keďže boli uložené v hotovosti v domácnosti a mohla nimi voľne disponovať. Keďže

suma 5.000 Eur bola použitá spôsobom ako vo vyjadrení tvrdil, na splatenie úveru na rekonštrukciu
bytu, úver bol splatený v roku 2011, tak sumu 5.000 Eur nemožno považovať za kúpnu cenu za byt a
namietal premlčanie pohľadávky. Suma 4.200 Eur bola vybratá žalobkyňou, postupne minutá na bežnú
spotrebu v spoločnej domácnosti, preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný ďalej tvrdil, že „Od prevodu
bytu teda sporové strany upustili, peniaze vybrala z účtu žalovaného samotná žalobkyňa. Zmenil sa

účel jej využitia. Sporové strany peniazmi uhradili úver použitý na rekonštrukciu bytu a peniaze minuli
na bežnú spotrebu.“ Namietol žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa peniaze poukázala na jeho
účet a boli považované za kúpnu cenu a súčasne vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalobkyne.

3. Žalobkyňa v duplike z 11.09.2018, doručenej súdu 13.09.2018 doručila list žalovaného zo 07.09.2018

a jeho matky p. P. L. z 27.08.2018 a 04.09.2018 ako aj svoj list zo 06.09.2018 a 10.09.2018, ktorými
odpovedala na listy žalovaného a jeho matky, ktorými neuznala ani postúpenie pohľadávky, ani
započítanie pohľadávky, nakoľko sa podľa nej jedná o vymyslené údajné pôžičky, ktoré jej nikdy neboli
poskytnuté. Tvrdila, že ak na spoločný účet matka žalovaného poslala nejaké peniaze, tie použil
žalovaný (jej syn) pre seba, prípadne niečo deťom kúpil, keďže žalovaný málokedy pracoval. To, že išlo

o peniaze ktoré si požičal žalovaný, k tomu, že išlo o peniaze žalovaného (požičané od matky) svedčí aj
uznanie dlhu, dohoda o úroku a dohoda o splátkach zo dňa 09.08.2016. Posledné peniaze poslala matka
žalovaného žalovanému 11.07.2016 (podľa jej listu z 27.08.2016 a 09.08.2016) a žalovaný tento dlh voči
matke uznal. Zároveň upriamila pozornosť súdu na to, že žalovaný svojim listom zo 07.09.2018 de facto
a de iure uznal jej pohľadávku v celom rozsahu, vo výške 12.500 Eur, keď sa snažil započítať svoju

neexistujúcu pohľadávku voči ňou uplatnenou pohľadávkou. Žalobkyňa ešte vo vyjadrení z 19.09.2018,
ktoré bolo súdu doručené 24.09.2018, tvrdila, že žalovaný klame a zavádza a takto sa správal počas ich
celého spolužitia. K tvrdeniu žalovaného o výbere sumy 4.200 Eur uviedla, že bola použitá na vyplatenie
ďalších dlhov žalovaného a výdavkov, lebo žalobkyňa vždy musela žalovaného „ťahať z problémov“.Peniaze boli v kredenci, kasa bola spoločná, pokiaľ sám žalovaný peniaze neschoval alebo neprehral,
čo sa stávalo pravidelne a prehrával veľké sumy. Žalovaný mal požičané peniaze od kamarátov, od
kolegyne, ktorej nebol schopný vrátiť peniaze na druhý mesiac ako sa dohodli, nakoniec ich musela

vrátiť žalobkyňa, pričom pri vracaní peňazí sa dozvedela, že zo 100 Eur bolo 200 Eur a cítila sa trápne.
V období, o ktorom žalovaný písal, že bola použitá suma 4.200 Eur ešte nemali počítač, takže nemohol
platiť za internet, neplatila sa škola, lebo dcéra bola ešte škôlkarka a syn nebol narodený. Koberce
mali všetky pôvodné, do ona kúpila koberec do detskej izby po narodení syna z bazáru. Bicykel mal od
bývalého šéfa a dcéra mala bicykel od krstných rodičov. Bicykel pre žalobkyňu bol kúpený ešte pred

úverom, udice sa z tejto sumy nekupovali, lebo prvú dostal na tridsiatku od žalobkyne v roku 2010,
ostatné sa kupovali neskôr, aj to znovu kupovala ona, vždy na Vianoce. Nebola si vedomá toho, že po
splatení dlhov opätovne kupovali niečo na splátky, ak áno, tak to potvrdzuje len konanie žalovaného,
ktorý sa zadlžoval bez jej vedomia a peniaze použil výlučne pre svoju potrebu. Poukázala na to, že
žalovaný bol mimo realitu, mimo rodinného života, o čom svedčí aj jeho zmienka o jej dôchodku, ktorá
je nepravdivá, lebo dôchodok má priznaný od 02.06.2011, teda nie tri roky pred úverom. Za nepravdivé

považovala tvrdenie žalovaného, že dával peniaze, nakoľko keby aj zarábal, ako iní otcovia rodín a
nevyhováral sa, že nebude robiť za 500 Eur, tak by nemal dlhy a nebol by gamblérom. Zúčastnil sa aj
sedení závislých v Banskej Bystrici - v starej nemocnici, kde s ním bola dvakrát, čo svedčí o míňaní
peňazí pre žalovaného a nie pre rodinu. Bolo to niekedy v mesiacoch máj - jún 2016. Pokiaľ žalovaný
tvrdil, že pravidelné mesačné náklady spojené s užívaním bytu, boli povinní platiť, bol to práve žalovaný,

ktorý túto povinnosť zanedbal. Jeho tvrdenia o rekonštrukcii bytu považovala za nehoráznu lož, byt sa
vôbecnerekonštruoval,vobývačkestiahlitapety,vymaľovalisteny,dlážkajepôvodná,nábytoksaupravil
pred narodením dcéry a v tomto stave byt zostal, až kým neodišla zo spoločnej domácnosti aj s deťmi.
Gauč sa menil ešte pred úverom. Na spálňu jej požičala peniaze stará mama, ktorá ich nechcela späť,
a bolo to v čase, keď ešte dcéra bola maličká. Kúpeľňa je pôvodná, tak isto aj chodba a kuchyňa. Okná

sa menili pred úverom, len v kuchyni ostalo pôvodné, pretože ho nebolo z čoho vymeniť. Za absolútnu
lož považovala tvrdenie žalovaného o pôžičkách matky žalovaného pre ňu a klamstvo žalovaného o
tom, že o tom že „od prevodu bytu strany upustili, upustil od toho len žalovaný, a to napriek tomu, že
žalobkyňa ho viackrát vyzvala, aby podal návrh na vklad. Taktiež sa nezmenil účel platby, nakoľko sa
jednalo o zaplatenie kúpnej ceny, čo žalovaný uznal.“ Nárok nepovažovala za premlčaný. K tvrdeniu o

započítaní pohľadávok uviedla, že žalovaný so svojou matkou vyrábajú a produkujú dodatočné listiny,
ktorými sa snažia o zníženie nároku žalobkyne, pričom týmto konaním de facto uznávajú pohľadávku
žalobkyne voči žalovanému. Započítaním pohľadávky uznal v celom rozsahu nárok žalobkyne, pričom
žalobkyňa neuznala žiadnu pohľadávku matky žalovaného voči nej, ani postúpenie tejto pohľadávky.
Ide o vymyslené, údajné pôžičky, ktoré jej neboli nikdy poskytnuté. Nakoniec žalovaný uznal svoj dlh a

so svojou matkou uzavrel aj dohodu o jej splátkach dňa 09.08.2016. Doklady ktoré žalovaný predložil
spolu s vyjadrením žaloby považovala za irelevantné, bezpredmetné, lebo nemajú žiaden právny vzťah
k ňou zaplatenej kúpnej cene.

4. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, prečítaním

žaloby, vyjadrenia k žalobe, dupliky žalobkyne, kúpnej zmluvy, návrhu na vklad vlastníctva do katastra
bez dátumu, výpisu z účtu žalobkyne o prevode kúpnej ceny 10.520 Eur na účet žalovaného, návrhu na
vklad vlastníctva z 22.06.2017 podaného žalobkyňou, rozhodnutia Okresného úradu Poltár, katastrálny
odbor sp.zn. V 516/17 z 19.07.2017, odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným zo 04.08.2017, výzvy
žalobkyne z 05.04.2018 a odpovede žalovaného z 10.04.2018, započítania pohľadávky žalovaným zo

07.09.2018, Uznania dlhu, dohody o úroku a dohody o splátkach z 09.08.2016, ako aj listinných dôkazov
tvoriacich súdny spis, zistil tento skutkový stav:

5. Strany sporu žili spolu ako druh a družka od roku 2004 do 16.07.2016 v byte žalovaného spolu
s ich maloletými deťmi. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný dal vyhotoviť kúpnu zmluvu

(bez dátumu), (dátum uzavretia kúpnej zmluvy bol 02.06.2011, uviedol ho sám žalovaný v odstúpení
od kúpnej zmluvy zo 04.08.2017). Predmetom kúpnej zmluvy bola 1 bytu č. XX vo vchode č. X
na 3.poschodí, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 619/28856, ktorý je
zapísaný Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom
území Poltár, obci J. a okrese J. a bytový dom súpisné číslo XXX stojí na parcele číslo „C“ KN 2122 za

vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 12.500 Eur. Predmet zmluvy bol dohodnutý v zmluve I kúpnej zmluvy
a cena v bode V. zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá dohodou z hodnoty predávanej nehnuteľnosti
v sume 25.000 Eur, kupujúca ju mala uhradiť do 30 dní od podpísania kúpnej zmluvy z poskytnutého
hypotekárneho úveru na účet predávajúceho v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX, kódbanky 0900. Bol vyhotovený návrh na vklad vlastníctva do katastra (bez dátumu a podpísaný oboma
stranami sporu).

6. Žalobkyňa v konaní preukázala, že dohodnutú kúpnu cenu žalovanému zaplatila, lebo jej bol
poskytnutýhypotekárnyúvervTatrabanke,a.s.adňa09.06.2011jejsuma ztohtoúveruvovýške10.520
Eur bola pripísaná na účet žalobkyne číslo: IBAN R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; v ten istý deň
poukázala sumu 10.520 Eur na účet žalovaného vedený vo VÚB, a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Žalobkyňa v konaní tvrdila, že zostatok kúpnej ceny 1.980 Eur uhradila tak, že splatila dlhy žalovaného.

Vzťahy medzi stranami sporu sa zhoršili, žalobkyňa sa aj s maloletými deťmi musela odsťahovať z bytu
žalovaného,žalovanýnebolochotnýžalobkynivydaťkúpnuzmluvu,aninávrhnavkladapretožalobkyňa
požiadala o pomoc políciu. Rozhodoval poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Poltár pod sp.zn.
ČVS: ORP-121/PT-LC-2016, ktorý dňa 06.03.2017 podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odmietol vec
podozrenia zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.
Proti uzneseniu povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Poltár podala žalobkyňa (poškodená)

sťažnosť, prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením č.k. 4 Pn 24/17/6606-6 dňa 16.03.2017
jej sťažnosti vyhovel, zrušil uznesenie povereného príslušníka a uložil mu, aby vo veci znova konal
a rozhodol. Potom ako žalobkyňa vyššie uvedeným postupom získala kúpnu zmluvu, podala dňa
22.06.2017 návrh na vklad, ktorý v ten istý deň doručila Okresnému úradu Poltár, katastrálnemu odboru.
Vkladové konanie bolo vedené pod č. V 518/2017. Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor rozhodol dňa

19.07.2017 o prerušení vkladového konania na dobu 15 dní v zmysle § 31a písm. c) zák. č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov. Dňa 04.08.2017 žalovaný písomne odstúpil od kúpnej zmluvy tvrdiac, že kupujúca nezaplatila
kúpnu cenu v lehote splatnosti (č.l. 22 spisu). Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor rozhodol dňa
18.08.2017 o zastavení konania o vklade vlastníckeho práva z dôvodov neodstránenia vád kúpnej

zmluvy v ním poskytnutej lehote 15 dní, „hoci mu dňa 04.08.2017 bolo doručené odstúpenie od kúpnej
zmluvy, jednostranne účastníkom C. L. z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v lehote splatnosti. Zároveň
bol doručený doklad z pošty, že táto písomnosť bola doručená na poštovú prepravu pre účastníčku R.
M.. Správny orgán však nemá oprávnenie skúmať, či podmienky odstúpenia od zmluvy boli naplnené.
Toto oprávnenie prináleží len príslušným súdom.“

7. Napriek tomu, že žalovaný ako dôvod odstúpenia od kúpnej ceny uviedol nezaplatenie kúpnej ceny
žalobkyňou, vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 10.04.2018 na výzvu žalobkyne zo dňa 05.04.2018
na zaplatenie sumy 10.500 Eur uviedol, že suma bola použitá na splácanie starších pôžičiek, bytové
zariadenie a na kúpu elektrospotrebičov, ktoré si vzala žalobkyňa, ale najmä to, že „som pripravený

splácať polovicu zostatku úveru zo sumy 10.520 Eur. Navrhol som, aby sme sa stretli v pobočke Tatra
banky, a.s. kde by som si vybavil aj úver na refinancovanie polovice úveru.“ V priebehu konania sa
žalovaný bránil tým, že sumu 9.200 Eur vybrala žalobkyňa (10.06.2011 5.000 Eur, v jeho prítomnosti
a bola použitá na splatenie úveru v Poštovej banke, a.s., ktorý bol použitý na rekonštrukciu bytu a
13.06.2011 vybrala sama žalobkyňa sumu 4.200 Eur, ktorá bola uložená v domácnosti, postupne minutá

na bežnú spotrebu). Pokiaľ by mal žalobkyni vydať ňou žiadané bezdôvodné obohatenie, vydal by ho
dvakrát.

8. Žalobkyňa ešte doručila súdu listinné dôkazy: pokus o zmier z 27.08.2018 (č.l. 98 spisu), ktorým ju
matka žalovaného vyzvala na zaplatenie sumy 2.530 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že „v rokoch 2015

- 2016 som Vám opakovane požičiavala rôzne sumy, ktoré ste používali pre vlastnú potrebu. Peniaze
som Vám vkladala na účet vedený v SLSP, a.s. SK78 0900 0000 0050 7208 0196 takto: 21.12.2015
50 Eur, 10.11.2015 80 Eur, 10.12.2015 50 Eur, 04.12.2015 150 Eur, 08.12.2015 50 Eur, 22.10.2015
50 Eur, 29.09.2015 250 Eur, 12.05.2016 50 Eur, 28.04.2016 1500 Eur, 16.03.2016 60 Eur, 03.06.2016
40 Eur, 28.06.2016 40 Eur, 28.06.2016 50 Eur, 13.01.2016 100 Eur, 11.07.2016 50 Eur. Peniaze som

Vám požičiavala, nakoľko ste vtedy bola nezamestnaná. Celkovo som Vám požičala sumu 2530 Eur. V
súčasnosti ste zamestnaná, máte trvalý príjem.“ Súčasne vyzvala žalobkyňu, aby jej dlžnú sumu vrátila
najneskôr do 31.08.2018 prevodom na účet.

9. Matka žalovaného oznámila žalobkyni písomným podaním 04.09.2018, že dňa 03.09.2018 postúpila

pohľadávku v sume 2530 Eur, ktorú voči nej eviduje z opakovaných pôžičiek v rokoch 2015-2016 na
postupníka C. L. K. L. - žalovaného. Na pokus o zmier a postúpenie pohľadávky matkou žalovaného
reagovala žalobkyňa písomne dňa 06.09.2018 tak, že považuje za klamstvo, že by si v rokoch 2015 a
2016 požičala tvrdené sumy, lebo v skutočnosti išlo o pôžičku žalovanému (synovi), o čom svedčí ajlist žalovaného z 26.09.2016, ktorý adresoval Okresnému súdu v Čadci ako aj Uznanie dlhu, dohoda
o úroku a dohoda o splátkach z 09.08.2016 podpísaná matkou žalovaného a žalovaným. Zdôraznila,
že z požičaných peňazí nepoužila pre svoju potrebu ani euro. Neuznala nárok uplatňovaný pokusom o

zmier, ani postúpenie pohľadávky, pretože žiadnu pohľadávku voči nej matka žalovaného nemá. Dňa
07.09.2018 žalovaný oznámil žalobkyni aj súdu prvej inštancie započítanie pohľadávky a z dôvodu,
že „na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom P. L. K.. Š. a postupníkom C. L.
som sa stal veriteľom pohľadávky v sume 2.530 Eur z titulu viacerých pôžičiek v rokoch 2015-2016.
Týmto si započítavam pohľadávku v sume 2530 Eur proti pohľadávke 12.500 Eur uplatnenými vami ako

žalobkyňou v konaní OS Lučenec 8C/14/2018“.

10. Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach konštatuje, že žaloba
žalobkyne je dôvodná.

11. Žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 12.500 Eur s

príslušenstvom od žalovaného z dôvodu, že uvedená suma predstavovala kúpnu cenu za polovicu bytu
vo vlastníctve žalobcu, na predaji ktorého sa dohodli v dobe, keď žili spolu ako druh a družka a preto
dal žalovaný vyhotoviť aj kúpnu zmluvu. Hoci na kúpnej zmluve dátum nebol, medzi stranami nebolo
sporné, že bola uzavretá 02.06.2011 (tento dátum uviedol žalovaný v právnom úkone odstúpenia od
kúpnej zmluvy) a tiež nebol spor o tom, že predávajúci - žalovaný chcel žalobkyni za dohodnutú kúpnu

cenu polovicu svojho bytu predať.
Spor vznikol preto, že žalobkyňa hoci zaplatila kúpnu cenu za jednu polovicu bytu žalovanému (podľa
bodu 6. tohto rozsudku) nestala sa jeho podielovou spoluvlastníčkou, žalovaný jej zaplatenú kúpnu cenu
nevrátil, vzniklo mu na jej úkor bezdôvodné obohatenie. Žalovaný po zaplatení kúpnej ceny žalobkyňou
v júni 2011 nedoručil kúpnu zmluvu s návrhom na vklad Okresnému úradu Poltár, katastrálnemu odboru,

žalobkyňa návrh na vklad podať nemohla, lebo žalovaný jej kúpnu zmluvu nevydal, stalo sa tak až v
roku 2017 (po rozhodnutí prokurátora voči uzneseniu povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ
Poltár). Žalobkyňa podala návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 22.06.2017, ale v priebehu vkladového
konania žalovaný dňa 14.08.2017 od kúpnej zmluvy odstúpil.
Kúpna zmluva medzi stranami sporu bola dvojstranný právny úkon, ktorým predávajúci (žalovaný) a

kupujúca (žalobkyňa) prejavili svoju zhodnú vôľu - predať a kúpiť jednu polovicu bytu vo vlastníctve
žalobcu. To, že žalovaný sa po šiestich rokoch rozhodol jednostranne od kúpnej zmluvy odstúpiť, hoci
mu žalovaná už v roku 2011 kúpnu cenu zaplatila a tú jej doteraz nevrátil, nemohlo vyvolať tie účinky, že
žalovaný si ponechá kúpnu cenu za polovicu svojho bytu, naďalej zostane jeho výlučným vlastníkom,
ale najmä to, že obe zmluvné strany od prevodu vlastníckeho práva k bytu upustili, zmenili účel využitia

zaplatenej kúpnej ceny a preto žalovanému žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne nevzniklo
ako sa žalovaný mylne domnieva.

12. Podľa § 451 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy došlo

ku zastaveniu vkladového konania a žalobkyňa sa tak ocitla v situácii, že hoci kúpnu cenu žalovanému
zaplatila, nestala sa podielovou spoluvlastníčkou bytu.

16. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňa vybrala z jeho účtu, v jeho prítomnosti dňa 10.06.2011
sumu 5.000 Eur a dňa 13.06.2011 sumu 4.200 Eur, to sporné medzi stranami nebolo. Strany zhodne

tvrdili, že suma 5.000 Eur bola použitá na splatenie úveru v Poštovej banke, a.s., žalovaný tvrdil, že
úver bol použitý na rekonštrukciu bytu, pričom byt je v jeho vlastníctve. Žalobkyňa poprela tvrdenia
žalobcu o rekonštrukcii bytu, žalovaný jej tvrdenia ničím nevyvrátil. Preto výber sumy 5.000 Eur a účel jejvyužitia žalovaným nemohol znamenať nezaplatenie kúpnej ceny žalobkyňou a už vôbec nie upustenie
od prevodu vlastníckeho práva k bytu.

17. Žalovaný v rámci obrany ničím nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že v skutočnosti to bol on,
ktorý počas doby vzájomného spolužitia zadlžoval domácnosť opakovanými pôžičkami poskytnutými
fyzickými osobami a jeho matkou, ktoré však boli použité výlučne žalovaným na jeho potreby. Nevyvrátil
tvrdenie žalobkyne, že v júni 2016 sa dvakrát zúčastnil sedení v Banskej Bystrici a snažil sa s pomocou
odborníka zbaviť svojej závislosti. Tiež ničím nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že prečo nemohla byť

suma 4.200 Eur použitá na ten účel, ktorý tvrdil on (v tej dobe nemali počítač), nemohli platiť internet,
neplatilasaškola,dcérachodiladoškôlky,bytnebolrekonštruovanývtakomrozsahuakotvrdilžalovaný,
koberce boli pôvodné a prvú udicu mu kúpila v roku 2010 na tridsiate narodeniny... atď. Nakoniec podľa
názoru súdu je bez právneho významu k predmetu sporu tvrdenie žalovaného o spotrebovaní sumy
4.200 Eur v domácnosti a o podieľaní sa žalobkyne rovnakým dielom na výdavkoch v domácnosti v
priebehurokov2011-2016.Právenaopak,salogickýmjavíajtvrdeniežalobkyneotom,žezvyšokkúpnej

ceny v sume 1.980 Eur, žalovanému zaplatila, a bol tiež použitý na dlhy žalovaného.

18.Súdpoukazujenatvrdeniažalovanéhovjehopísomnejodpovedizodňa10.04.2018(ktoroureagoval
na výzvu žalobkyne zo dňa 05.04.2018 pred podaním žaloby) o tom, že je pripravený splácať polovicu
zostatku úveru zo sumy 10.520 Eur, ale aj započítanie pohľadávky v sume 2.530 Eur žalovaným

dňa 07.09.2018 proti pohľadávke žalobkyne 12.500 Eur. Žalovaný zrejme účelovo zabudol, že už dňa
09.08.2016 písomne uznal dlh a uzavrel dohodu o úroku a dohodu o splátkach voči svojej matke p. P.
L.j, ktorú použil ako dôkaz v konaní o výživnom na maloleté deti, vedenom na Okresnom súde v Čadci
(toto tvrdila na pojednávaní žalobkyňa a žalovaný jej tvrdenie ničím nevyvrátil).

19. Z obsahu uznania dlhu vyplýva, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 18.527 Eur z bezúročných
pôžičiek poskytnutých mu v minulosti a túto sumu s úrokom 3 % ročne sa zaviazal zaplatiť v splátkach
vyplývajúcichzboduIII.uznaniadlhu.Súdtentoprávnyúkonžalovanéhovkontextespokusomozmierz
27.08.2018, ktorý zaslala matka žalovaného žalobkyni vyhodnotil tak, že ňou požičané peniaze v rokoch
2015-2016, (prvá pôžička bola z 10.11.2015 a posledná z 11.07.2016 spolu v sume 2.530 Eur) sú

v skutočnosti pôžičkou poskytnutou žalovanému a súčasťou pôžičky v sume 18.527 Eur s úrokom 3
% ročne, ktorú žalovaný uznal dňa 09.08.2016. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že matka
žalovaného, až v priebehu tohto súdneho konania žiadala žalobkyňu o zaplatenie požičanej sumy, lebo
súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že uvedená suma 2.530 Eur nie je jej dlhom, nepožičala si ju, je dlhom
žalovaného. Bez právneho významu sú tak ďalšie právne úkony žalovaného z 07.09.2018 o započítaní

pohľadávky 2.530 Eur, ale aj oznámenie o postúpení pohľadávky matkou žalovaného zo 04.09.2018.
Uvedená pohľadávka nebola postupiteľná, lebo žalobkyňa žalovanému nedlhovala žiadnu sumu, práve
naopak, žalovaný doteraz nevrátil žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu za predaj polovice bytu od ktorej
odstúpil. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že od prevodu bytu sporové strany upustili, keď
žalobkyňa spolu s ním vybrala sumu 5.000 Eur a sama sumu 4.200 Eur. Súčasne nepreukázal svoje

tvrdenie o zmene účelu využitia zaplatenej kúpnej ceny žalobkyňou v sume 12.500 Eur. Súd považuje
tvrdenia žalobcu za špekulatívne, účelové, s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti voči žalobkyni vydať
bezdôvodné obohatenie, ktoré mu vzniklo tým, že bez právneho dôvodu doteraz žalobkyni nevrátil ňou
zaplatenú kúpnu cenu 12.500 Eur za polovicu bytu v jeho vlastníctve, k predaju ktorého nikdy nedošlo,
lebo žalovaný jednostranne od kúpnej zmluvy odstúpil.

20. Súd naopak dospel k záveru, že žalovaný už vo svojom liste z 10.04.2018 (pred podaním žaloby
na súd) de facto uznal svoj záväzok z kúpnej zmluvy. Tým podľa názoru súdu priznal, že žiadnu časť
z kúpnej ceny žalobkyni doteraz nevrátil, použil ju pre svoje potreby a neskôr v priebehu konania
produkoval dôkazy (postúpenie pohľadávky, započítanie pohľadávky žalovaným zo 07.09.2018, ale aj

spotrebovaní sumy 4.200 Eur v domácnosti), aby znížil žalobkyňou uplatnené bezdôvodné obohatenie
proti nemu.

21. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku, ktorú súd považoval za nedôvodnú.
Žalobou bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (premlčacia doba asi § 103 OZ),

keďže k odstúpeniu od kúpnej zmluvy žalovaným došlo dňa 04.08.2017 a žalobkyňa podala žalobu dňa
27.04.2018, čiže včas v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá je zachovaná.22. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobkyne vyhovel, nepovažoval za dôvodné vykonať dôkaz - výsluch
matky žalovaného, tento dôkaz v súvislosti s uplatneným právnym nárokom žalobkyňou a obranou
žalovaného, vrátane listinných dôkazov - uznania dlhu žalovaným a dohody o splátkach zo dňa

09.08.2016 bol bez právneho významu.

23. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu. Vsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímsúdrozhodol
o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhrade trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.“
V tomto prípade bola žalobkyňa v konaní úspešná v plnom rozsahu, zásadne má nárok na náhradu
trov konania.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej

splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.